Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 6T/64/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113010627
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4113010627.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kováčovej a členov senátu

Zlatici Lukáčikovej a Ľudmily Šimekovej v trestnej veci obžalovaného I. N. pre obzvlášť závažný zločin
vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona, v časti v štádiu pokusu podľa
§ 14 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.03.2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný : I. N., nar.XX.XX.XXXX v O.
trvale bytom B. L., K. XX/XX,

sa uznáva vinným, že:

z priestorov objektu Poľnohospodárskeho družstva Klas Čata dňa 26.09.2011 v čase o 19.58 hod.
poslal z telefónneho čísla +XXXXXXXXXXXXX na mobilné telefónne číslo +XXXXXXXXXXXX, ktorého
užívateľom je R.. V. N., SMS správu s obsahom textu: „Dufam ze si precital odkaz ktoru sme ti nechali
v schranke! Splnis nase poziadavky mas od nas pokoj no nie uvidis! Mas tyzden na to aby si to
dal do poriadku inac ti prideme na navstevu! Pozdravuje ta bratislava!!!!!!!!!!!!!! Ugj tjmtg tj tjg tjgt“, v
dôsledku čoho R.. V. N. dňa 27.09.2011 túto skutočnosť telefonicky oznámil na linku 158 a v presne

nezistenom čase pred poslaním tejto SMS spoločným konaním s ďalšou najmenej jednou doposiaľ
bližšie nestotožnenou osobou do poštovej schránky umiestnili na oplotení nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa vo O. č. XXX pri hlavnej bráne tohto objektu, ktorého vlastníkmi sú R.. V. N. a E. N., bielu zalepenú
obálku zabalenú v zelenom igelitovom vrecku, adresovanú na meno N., ktorej obsahom bol list s textom,
ktorý vyhotovili z výstrižkov písmen abecedy bližšie nezistených novín a časopisov s obsahom: „Oklamal
si toho koho si Nemal do 18.9 Priprav 250000 eur.... inač čreva ti Budu plávat v Hrone ozveme sa ti BM
POLICIU VolAŠ BEZ DOHodY skapeš aNI NEVIeS keDY“, pričom k následnému odovzdaniu peňazí
už nedošlo,

teda:

spoločným konaním iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal, pričom
uvedeného konania sa dopustil v úmysle spôsobiť inému škodu veľkého rozsahu, pričom k dokonaniu
trestného činu v časti škody veľkého rozsahu nedošlo,
tým spáchal:

obzvlášť závažný zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 189 odsek 1
ako dokonaný a v odseku 4 písmeno b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného
zákona.

Za to mu súd ukladá:Podľa § 189 odsek 4 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona, nezistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3
Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) rokov.

Podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona mu ukladá ochranný

dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Krajského prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému
I. N. a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného R..
V. N., svedkov W. X., B. O., W. E., prečítaním svedeckých výpovedí E. N., Y. K., V. Q., O. M.,
prečítaním znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava, vypočutím

znalcov Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave R.. F. B. a Ing. B. W., vypočutím
vyšetrovateľa W.. L. M., prečítaním listinných dôkazov ako aj oboznámením ďalšieho obsahu spisu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný, že pozná poškodeného N., z videnia, raz
ho pán O. požiadal o odvoz obilia od N. do Hronoviec pánovi M.. Používa telefón zn. Nokiu C2. Dňa

26.09.2011 bol v práci, čo bolo preverované u jeho vedúceho pána X.. V tom čase pracoval v SBS Gama
Grup a strážil objekt Poľnohospodárskeho družstva PD Klas Čata, nočné služby vykonávajú dvaja, lebo
sú tam dve stanovištia. V minulosti vlastnil dva mobilné telefóny zn. NOKIA 3100, jeden telefón toho typu
dal bývalému kolegovi W. E. začiatkom roka 2010. Predtým ako začal používať NOKIA C2, používal
mobilný telefón NOKIA N95, ktorý vybral na paušál v r. 2008 a používal ho do leta 2011. Potom asi 3 dni

používal telefón NOKIU 3100 a potom si zobral nový paušál na NOKIU C2. Nevedel uviesť čo urobil s
telefónomNOKIA3100.NevieakosanavydieračskýlistdostalojehoDNA.Malrôznepôžičky,vPoštovej
banke, vo VÚB, v Slovenskej sporiteľni, platil výživné na deti, nájomne a ostatné bežné výdavky, ale
záväzky stíhal platiť. Ako bývalý policajt poberal výsluhový dôchodok. Venoval sa hraniu na automatoch,
no nepovažuje sa za gamblera. Poznal majetkové pomery poškodeného ako bývalý policajt, vedel, že

objekt patrí N.. Chodil v r. 2011 okolo objektu kde bola umiestnená schránka s nájdeným listom. Mal v
držbe SIM kartu s rakúskym telefónnym číslom v januári 2012, ktorú používal v mobile NOKIA N95. Dňa
25.09.2011 asi o 18.50 hodine nastúpil do práce a pracoval do 26.09.2011 do 7.00 hod. ráno, opätovne
asi nastúpil do zmeny dňa 26.09.2011 od 19.00 do 07.00 hod. ráno dňa 27.09.2011.

Poškodený R.. V. N. uviedol, že býva s manželkou v lesoparku O. č. XXX asi 20 rokov, v septembri 2011
mal telefonát, manželka zdvihla mobil, keď páchateľ volal, že hľadá N.. Na druhý deň medzi 19.00 - 20.00
hodinou prišla SMS na mobil t.č.XXXX XXX XXX, že vydierač žiada 250.000 eur, aby pripravili peniaze,
že ich navštívia. Zároveň tam bolo uvedené, že si má vybrať poštovú schránku, kde sa nachádzajú
inštrukcie. List nevybrali, volali políciu, iba sa pozreli do schránky a videli, že je tam igelitová taška s

listom. Hneď prišla polícia, vybrali list, kde ich páchateľ nielen vydieral, ale sa vyhrážal aj brutálnou
vraždou. Požiadal políciu o ochranu. Požadovanú čiastku by vedeli zaplatiť. Obžalovaného nepozná.
Nemá úvery ani pôžičky, ani žiadnych nepriateľov. Pokiaľ by ich navštívila nejaká osoba s ohľadom na
veľkosť ich domovej nehnuteľnosti a pozemkov, mohla by nadobudnúť dojem, že sú majetní.

Znalci R.. F. B. a R.. B. W. z odvetvia kriminalistická biológa a kriminalistická expertíza - zamestnanci
KEÚ PZ Bratislava, ktorí vypracovali znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ
Bratislava ČES: B.-N.-BA-S.-XXXX/XXXX predniesli znalecký posudok v zhode s jeho písomným
vyhotovením a uviedli, že im bol predložený porovnávací materiál z výteru sliznice obžalovaného, táto
porovnávacia vzorka bola predložená za účelom porovnania s výsledkami DNA analýzy stôp expertom

označených č.6-5, 6-6, ktoré boli na KEÚ PZ Bratislava skúmané pod ČEZ: B.-N.-BA-S.-XXXX/XXXXX.
Z porovnávacej vzorky bukálneho výteru bola vzatá DNA, ktorá bola analyzovaná v DNA systéme
na určenie pohlavia a v 15-tich STR systémoch. Získaný DNA profil bol porovnaný s DNA profilmi
zistenými s vyššie uvedenými stopami č.6-5 a č.6-6. Z porovnania vyplynulo, že osoba, od ktorej
pochádza porovnávacia vzorka, je vylúčená ako pôvodca časti biologického materiálu zmiešanej č. 6-5.

Z porovnania však tiež vyplynulo, že DNA profil zistený zo stopy č. 6-6, je kombináciou DNA profiluporovnávacej vzorky, ktorá bola odobratá z bukálneho výteru obžalovaného a ešte ďalšej inej osoby.
Pre stopu č.6-6 bola vyvrátená pravdepodobnosť s akou by náhodne vybraný jedinec z našej populácie
svojim DNA profilom spadal do DNA profilu zmiešanej biologickej stopy č. 6-6 a táto pravdepodobnosť

je 14,06 biliárd. Pravdepodobnosť vylúčenia náhodného prispievateľa je teda viac ako 99,999 %, čo je
pravdepodobnosť hraničiaca s istotou. K vypracovaniu znaleckého posudku mali k dispozícii originál
výhražného listu. Použitý lepiaci prostriedok by mohol mať vplyv iba na úspešnosť DNA analýzy v tom
zmysle, že by nebol zistený DNA profil, ale už zistený výsledok to neovplyvňuje, rovnako ani kvalita
použitého papiera vystrihovaného či už z novín alebo časopisov alebo z iného materiálu nepozmení

znaky DNA profilu. Samotné médium (lepidlo) teda nemá na porovnanie žiadny vplyv.

Svedok W.. L. M., príslušník OKP OR PZ Levice uviedol, že výsluch obvineného prebiehal za prítomnosti
obhajcu štandardne, obvineného riadne poučil v zmysle jeho procesného postavenia, pokiaľ ide o
výsluch obvineného v neprítomnosti obhajcu, tam využil obvinený svoje právo a nevypovedal. To čo je
zaprotokolované v zápisniciach je pravdivé, podpis na zápisniciach je jeho, zápisnice si mohol obvinený

prečítať a tieto podpísal.

Svedok W. X. uviedol, že v septembri r. 2011 pracoval v PD Klas Čata v bezpečnostnej službe ako
strážnik SBS-ky. Bol nadriadený obžalovaného, robil plán zmeny. Viedol knihu zmien, kde sa zapisuje
meno SBS-kára, identifikačné číslo, dátum, podpis a čas, kedy nastúpil do zmeny a kedy zmenu ukončil.

V službe boli vždy dvaja členovia, od pondelka do piatka sa robilo od 19.00 hodiny do 07.00 hodiny
a cez víkendy a sviatky denné aj nočné, na dennej bol jeden a na nočnej boli dvaja. Na nočnej boli
dvaja z dôvodu, že sú to dve stanovištia vzdialené od seba 1 km. Nočná služba sa začína o 18.50 za
prítomnosti oboch slúžiacich, zapíšu sa do knihy a jeden z nich ide na druhé stanovište. Každé dve
hodiny sa robia obchádzky po celom areáli a takto sa 5x striedajú obaja SBS-kári a robia obchádzky až

do rána. Obchôdzka z jedného stanovišťa do druhého trvá asi 45 minút. Počas služby, ktorú vykonávali
v PD Klas Čata sa navzájom stretávali iba v momente, keď jeden začínal a druhý končil obchôdzku raz
za dve hodiny. Vykrývač mobilného operátora sa nachádza asi 2 km od PD v časti Bíňa kolónia. Vedel,
že obžalovaný cestoval za prácou do Rakúska do lyžiarskeho centra počas zimnej sezóny, bol tam aj
pred r. 2011. Ku skutku vydierania poškodeného sa nevedel vyjadriť.

Svedok B. O. k veci uviedol, že s obžalovaným sa pozná, tento ho neovplyvňoval ako má vypovedať.
Obžalovaný poznal poškodeného tak, že bol s ním pre obilie u poškodeného, bolo to pár rokov dozadu,
vtedyprišielobžalovanýdokontaktuspoškodenýmmožnonaminútu,dlhotamneboli,obilieviezlipánovi
M.. Nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný a poškodený boli mimo toho jedného razu v kontakte.

Nevedel uviesť aký mobilný telefón používal obžalovaný v r. 2011, mal dve čísla. Ku skutku vydierania
poškodeného sa nevedel vyjadriť.

Svedok W. E. uviedol, že obžalovaný mu daroval mobilný telefón NOKIA, keď pracovali ako SBS-kári v
Mochovciach v r. 2009 alebo 2010. Typ telefónu nevedel povedať, predložil ho vyšetrovateľovi na polícii.

Do mobilného telefónu dal kartu s t.č.: 0902 XXX XXX, ktoré má aj v súčasnosti. S obžalovaným mal
iba pracovný vzťah. Mobilný telefón NOKIA, ktorý mu poskytol obžalovaný, bol bledomodrej farby, nebol
vyklápací, používal ho asi mesiac - dva, potom ho mal doma, nepožíval ho a SIM kartu si vložil do iného
telefónu. Poškodeného nepozná. Ku skutku vydierania poškodeného sa nevedel vyjadriť.

Z prečítanej výpovede svedkyne E. N. z prípravného konania vyplynulo, že v septembri roku 2011 niekto
telefonoval z rakúskeho telefónneho čísla na mobilný telefón jej manžela pána N. a hľadal ho. Na druhý
deň asi o 20,00 hod. prišla manželovi výhražná SMS správa z tohto čísla na mobil, kde bolo uvedené,
že si majú vybrať schránku, že tam majú list, majú pripraviť peniaze a nemajú volať políciu. Na ďalší deň
ráno našli v schránke zastrčenú zelenú igelitku, preto volali políciu. Obžalovaného nepoznala, iba raz

prišiel s pánom O. pre obilie, bolo to asi pred piatimi rokmi. Sú majetnejší, čo poznať z nehnuteľností
a vozidla.

Z prečítanej výpovede svedkyne Y. K. vyplynulo, že je družkou obžalovaného, ku skutku sa vyjadriť
nevedela, vyjadrila sa k ich finančnej situácii, kde uviedla, že jej druh poberá výsluhový dôchodok

a výplatu, mali dlhy, obžalovaný uhrádzal aj vyživovaciu povinnosť a poistky, všetko toto ona
zabezpečovala a ostatné, čo zostalo, použili pre vlastnú potrebu. Z peňazí, ktoré mali, dokázali uhradiť
všetky dlhy aj vyžiť. Obžalovaný sa venoval hazardným hrám. Obžalovaný mal príjem asi 1250 eur,
priemerná výška ich mesačných výdavkov bola asi 820 eur. Ku skutočnosti či jej druh používal mobilnýtelefón značky Nokia 3100 sa odmietla vyjadriť. Nevedela sa vyjadriť, či jej druh používal rakúsku SIM
kartu.

Z prečítanej výpovede svedka V. Q. z prípravného konania vyplynulo, že poznal obžalovaného, keď
začal chodiť do PD Klas Čata, kde pracoval ako strážnik. Do služby nastupoval o 19,00 hodiny večer a
na druhý deň ráno o 07,00 hodine končil službu. Do služby nastupovali vždy dvaja, pričom jeden slúžil na
jednej stanici a druhý na druhej stanici. Každé 2 hodiny robili ohliadku svojej časti objektu. Počas služby
sa s kolegom pri ohliadke stretli raz za 2 hodiny na chvíľu. S obžalovaným mal čisto pracovný vzťah.

Nezdôveroval sa mu. Vie, že vlastnil mobilný telefón vyťahovací, nevedel uviesť značku. Mal vedomosť,
že obžalovaný chodieval za prácou do Rakúska.

Z prečítanej výpovede svedka O. M. z prípravného konania vyplynulo, že pracoval u poškodených ako
robotník. O tom, že mal niekto poškodeného vydierať zaregistroval, lebo tam boli policajti každý deň.
Poškodený mu uviedol, že majú nejaké problémy, ale neuviedol aké. Obžalovaného poznal, videli sa asi

2 alebo 3 krát, vie že robil v SBS - službe. Na obžalovaného nemal telefonický kontakt. So svedkom O.
sa poznal. Ku skutku sa vyjadriť nevedel.

Z prečítaného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava J.: B.-N.-
BA-S.-XXXX/XXXXX z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz vyplynulo, že v

lepenom spoji obálky sa nachádzajú prevažne čierne textilné vlákna, ktoré môžu pochádzať z rôznych
druhov textilných vlákien a sú vhodné na bližšiu druhovú identifikáciu a porovnávanie s prípadným
predloženým porovnávacím materiálom. Anonymný list bol poslaný v bežne dostupnej obálke formátu
C5 so samolepiacou chlopňou. List je vyhotovený na bežne dostupnom bielom papieri formátu A4.
List je vyhotovený z výstrižkov písmen pochádzajúcich z plnofarebných tlačovín. Na rubovej strane

výstrižkov sa nachádzajú fragmenty textov. Identifikačná hodnota výstrižkov písmen neumožňuje bližšie
špecifikovať ich pôvod. Na základe uvedeného nie je možné určiť tituly tlačovín. Sporná listová zásielka
má vydieračský charakter.

Z prečítaného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava ČES: B.-

N.-BA-S.-XXXX/XXXXX z odboru kriminalistickej identifikácie vyplynulo, že predložené vecné stopy
číslo 2. - igelitový mikroténový sáčok zelenej farby, číslo 3. - papierová obálka a číslo 6. papierový
list, boli podrobené daktyloskopickému skúmaniu, pričom na povrchu vecných stôp neboli skúmaním
zviditeľnené upotrebiteľné daktyloskopické stopy. Vecné stopy boli odstúpené ku skúmaniu na oddelenie
biológie a genetickej analýzy KEÚ PZ.

Z prečítaného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava ČES: B.-N.-
BA-S.-XXXX/XXXXX z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýzy vyplynulo, že z
výsledkov DNA analýzy vyplýva, že DNA profil zistený zo stôp číslo 1 - 1 pochádza najmenej od troch
osôb a nie je vhodný na indentifikáciu. Z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že DNA profily zistené zo stôp

číslo 6 - 5 a číslo 6 - 6 pochádzajú najmenej od dvoch osôb. DNA profily zo stôp číslo 6 - 5 a číslo 6 - 6
boli len porovnané v národnej databáze DNA profilov. V indexoch DNA profilov stôp zaistených z miest
trestných činov, podozrivých, obvinených a právoplatne odsúdených osôb, neboli zistené DNA profily,
ktoré by boli súčasťou DNA profilov uvedených zmiešaných biologických stôp. Vzhľadom na uvedené
nebolo vykonané požadované porovnanie.

Z prečítaného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava ČES: B.-N.-
BA-S.-XXXX/XXXX vyplynulo, že s DNA profilom vzorky označenej „I. N.“ bol porovnaný s DNA profilom
zisteným zo stopy expertom označenej číslo 6 - 6 (strih zo slova „ináč“), ktorá bola na KEÚ PZ skúmaná
pod ČEZ: PPZ-N.-BA-S.-XXXX/XXXXX. Z uvedeného porovnania vyplýva, že DNA profil zistený zo

stopy expertom označenej číslo 6 - 6 je kombináciou DNA profilu porovnávacej vzorky bukalného výteru
označenej ako „Norbert N.“ a ešte ďalšej inej osoby. Na základe početnosti znakov tvoriacich DNA
profil tejto zmiešanej stropy je možné stanoviť pravdepodobnosť, s akou náhodne vybraný jedinec
z našej populácie by svojím DNA profilom spadal do DNA profilu tejto zmiešanej biologickej stopy.
Pravdepodobnosť vylúčenia náhodného prispievateľa je väčšia ako 99,99 %. Osobu, od ktorej pochádza

porovnávací materiál označený „I. N.“ nie je možné vylúčiť ako pôvodcu v časti biologického materiálu
v uvedenej zmiešanej biologickej stope.Z prečítaného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava ČES: B.-N.-
BA-S.-XXXX/XXXX z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýzy vyplynulo, že DNA
profil porovnávacej vzorky označenej „B. O.“ bol porovnaný s DNA profilmi zistenými zo stôp expertom

označených číslo 6 - 5 (strih zo slova „priprav“) a číslo 6 - 6 (strih zo slova „ináč“), ktoré boli na KEÚ PZ
skúmané. Z uvedeného porovnania vyplýva, že osoba, od ktorej bola predložená porovnávacia vzorka
označená „B. O.“, je jednoznačne vylúčená ako pôvodca časti biologického materiálu v uvedených
zmiešaných biologických stopách.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že
obžalovaný nebol doposiaľ priestupkovo prejednávaný.
Zo správy Obce Pohronský Ruskov z miesta bydliska obžalovaného vyplynulo, že žije na adrese v
Pohronskom Ruskove v bytovom dome v spoločnej domácnosti s družkou, vedie usporiadaný spôsob

života,jepriateľskýavobciobľúbený.Jehosprávanieneboloprerokúvanékomisiouverejnéhoporiadku.
Iné skutočnosti obci neboli známe.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle podľa vnútorného presvedčenia, založeného

na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrnne, nezávisle od toho, či tieto obstaral
súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán a rozhodol tak, že uznal obžalovaného
I. N. vinným z obzvlášť závažného zločinu vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 189 odsek
1 ako dokonaný a v odseku 4 písmeno b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1
Trestného zákona, tak po stránke subjektívnej aj objektívnej, pretože spoločným konaním poškodeného

hrozbounásiliaahrozbouinejťažkejujmynútil,abyniečokonal,pričomuvedenéhokonaniasadopustilv
úmysle spôsobiť inému škodu veľkého rozsahu, pričom k dokonaniu trestného činu v časti škody veľkého
rozsahu nedošlo.
Na základe odvolania obžalovaného a pokiaľ ide o výrok o treste i odvolania Krajského prokurátora v
Nitre, bola vec predložená na rozhodnutie na Krajský súd v Nitre, ktorý Uznesením sp.zn.4To 7/2014

zo dňa 15.04.2014 zrušil prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju
znova v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol a prikázal súdu I. stupňa, aby:
- verifikoval nepriamy dôkaz svedčiaci o osobnej účasti obžalovaného na spáchaní skutku a to znalecký
posudok KÉU PZ Bratislava, ktorým bolo potvrdené, že odobratá DNA obžalovaného je totožná s
DNA profilom z výhražného listu, ďalším znaleckým posudkom znaleckého ústavu, ktorý je vedeckým

pracoviskom,
- týmto dôkladne zistil skutkový stav,
- venoval v časti výroku o treste pozornosť pri aplikácii ustanovenia § 39 Trestného zákona, t.j.
mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia, nakoľko jeho použitie u obžalovaného Okresným súdom
Nitra sa javilo Krajskému súdu nepreskúmateľné.

V nadväznosti na vyššie uvedený pokyn Krajského súdu v Nitre v zrušujúcom uznesení, Okresný súd
Nitra zisťoval, či na území Slovenskej republiky pôsobí iný znalecký ústav okrem Kriminalistického
a expertízneho ústavu PZ, ktorý by sa zaoberal vypracovávaním znaleckých posudkov v odvetví
kriminalistickej biológie a genetickej analýzy, pričom zistil, že iný znalecký ústav na našom území

nepôsobí, avšak pôsobí tu ako znalecká organizácia spoločnosť, s názvom Ústav kriminalistiky a
kriminológie, s.r.o. so sídlom v Bernolákove, ktorú spoločnosť súd pribral dňa 05.08.2014 do konania
na vypracovanie znaleckého posudku z odboru kriminalistika, odvetvie genetická analýza uznesením,
voči ktorému procesné strany nepodali opravný prostriedok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
06.09.2014 a po právoplatnosti tohto uznesenia bol spis predložený znaleckej organizácii za účelom

vypracovania znaleckého posudku. Nakoľko kriminalistický a expertízny ústav PZ v Bratislave aj po
telefonických a písomných urgenciách súdu ako i znaleckej organizácie odmietol poskytnúť súčinnosť
a zaslať znaleckej organizácie vzorky bukálneho výteru obžalovaného, musel tieto zabezpečiť súd a
urobil tak na základe príkazu dňa 12.02.2015 za súčinnosti kriminalistického technika OKP OR PZ Nitra,
ktoré vzorky si prevzal priamo od technika zástupca znaleckej organizácie a na podklade tohto bol dňa

10.03.2015 doručený na Okresný súd vypracovaný znalecký posudok.
Po vypracovaní znaleckého posudku bolo vo veci opäť nariadené hlavné pojednávanie na 31.03.2015,
na ktorom bolo doplnené dokazovanie v zmysle pokynu Krajského súdu v Nitre, na ktoré bol predvolanýi zástupca znaleckej organizácie a súčasne ešte pred hlavným pojednávaním bola vyžiadaná správa od
Slovak Telecom, a.s. ohľadne uskutočňovania hovorov cez BTS stanice.
SúddoplňujúcdokazovanievypočulnahlavnompojednávaníznalcaW..V.W.,ktorývypracovalznalecký

posudok a oboznámil listinné doklady nachádzajúce sa v spise a správu Slovak Telecom, a.s.

Znalec W.. V. Matúšek z ústavu kriminalistiky a kriminológie s.r.o. z odboru kriminalistika odvetvia
genetická analýza na hlavnom pojednávaní predniesol znalecký posudok v zhode s jeho písomným
vyjadrením na čl. 613-630 a dodal, že výsledky vyšetrovali v systéme resp. v 13 systémoch ako je

uvedené v posudku. Nevyšetrovali v systéme Penta D a Penta E a D2S1338, D19S433. Boli schopní
porovnať DNA v 13 systémoch zo stopy 6-5, 6-6, mali k dispozícii výsledky kriminalistického ústavu PZ
Bratislava, z ktorých vyplýva, že obe stopy predstavujú zmes biologického materiálu pochádzajúceho
minimálne od 2 osôb. Uviedol, že každý jedinec môže mať v jednom systéme maximálne dva znaky.
Jeden zdedený od matky a druhý od otca. V prípade, že sa analýzou v jednom systéme zistí viac ako
dva znaky, je zrejmé, že sa jedná o zmes biologického materiálu minimálne dvoch jedincov. U obidvoch

stôp bola táto skutočnosť zistená. Pričom obžalovaný N. nemôže byť pôvodcom ani jednej časti prímesi
v stope 6-5, na druhej strane pokiaľ ide o stopu 6-6 vo všetkých systémoch, ktoré boli schopní porovnať,
boli v stope 6-6 zistené znaky, ktorých nositeľom je aj obžalovaný N.. V troch systémoch boli zistené
znaky DNA navyše, ktoré poukazujú na to, že ich pôvodcom je iná osoba ako p. N.. Neporovnávali
bukálny výter obžalovaného s výhražným listom. Porovnať vzorky DNA N. s výhražným listom by už

pravdepodobne nebolo možné s odstupom 2,5 alebo 3 rokov. Uviedol, že lepidlo zásadným spôsobom
nemôže ovplyvniť výsledok analýzy, môže ho len sťažiť v tom zmysle, že namiesto kompletného DNA
určitej osoby získate čiastočný dojem a profil, ktorý sa v systémoch DNA konkrétnym znakom zhoduje.
Uviedol, že i obyčajným chytením papiera do ruky je možné získať DNA profil. Pokiaľ ide o stopou 6-6
tak sa jedná o stopu minimálne 2 jedincov. Slovíčko 4 bolo v posudku použité pre obidve stopy 6-5 a 6-6

dokopy. Táto zmes mohla vzniknúť takým spôsobom, že sa jej dotkli 2 a viac osôb, pričom poradie sa
určiťnedá,dásalenkonštatovať,ktoráprímesjevoväčšommnožstve,aktoráčasťprímesijezastúpená
menej. Dospeli teda k rovnakým záverom ako kriminalistický a expertízny ústav PZ v Bratislave. Podľa
oboch znaleckých posudkov sa DNA obžalovaného nachádzala na stope číslo 6-6.

Zo správy Slovak Telecom, a.s. na čl.634 vyplynulo, že technologická sieť zachytáva telefonické
hovory prostredníctvom bunky tzv. „BTS“ alebo „cell-id“ v čase začiatku telefonickej komunikácie, takže
technicky nie je možné, aby v rovnakom čase bol telefonický hovor prenášaný dvoma bunkami naraz,
avšak technicky je možné, aby hovor začal v pokrytí jednej bunky a následne bol prenášaný bunkami
ďalšími, no v reálnom výpise sa zaznamenávajú bunky, prostredníctvom ktorých bola komunikácia

začatá.

Po takto doplnenom dokazovaní a po prečítaní listinných dôkazov predložených obžalovaným, ohľadne
jeho zamestnania a pri žiadnych ďalších návrhoch na doplnenie dokazovania procesnými stranami, súd
opätovnevovecirozhodolvotázkevinyrovnakoakovpôvodnomrozsudkutakakojeuvedenévovýroku

tohto rozsudku z nasledovných dôvodov.

Úlohou súdu v danom prípade bolo posúdiť vo svetle vykonaného rozsiahleho dokazovania všetky
možné skutkové verzie, a to pri rešpektovaní zásady prezumpcie neviny a z nej vyplývajúcej zásady
in dubio pro reo. Pri vlastnom hodnotení pomerne rozsiahleho dôkazného materiálu, ktorý mal súd

k dispozícii či už vo forme výpovede obžalovaného, svedkov, poškodeného, či listinných dôkazov a
záverov znaleckých posudkov, sa súd zameral na podstatné body jednotlivých výpovedí, na vnútornú
logiku a konzistentnosť týchto výpovedí a zvlášť na ich súlad alebo nesúlad s objektívnymi dôkazmi a
základnou logikou priebehu udalostí.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle podľa vnútorného presvedčenia, založeného

na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral
súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

K spáchaniu trestného činu zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok - musí ísť o protiprávny
čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Predpokladom trestnej zodpovednosti je

bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania obžalovaného na spoločenské vzťahy chránené
Trestným zákonom a toho, či toto konanie obsahuje všetky znaky skutkovej podstaty.
Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený
v skutkovej vete obžaloby s úpravou skutku v tom zmysle, že súd zo skutku vypustil časť skutkovejvety týkajúcej sa toho, že na miesto činu bola vyslaná výjazdová skupina polície a vypustil výsledky
znaleckéhoposudkuKriminalistickéhoaexpertíznehoústavuPZ,nakoľkotietoskutočnostisícevyplynuli
zdokazovania,nojednásaozaisťovacieúkonyorgánovčinnýchvtrestnomkonaníaovykonanédôkazy

v trestnom konaní a tieto nepredstavujú objektívnu ani subjektívnu stránku trestného činu.
Súčasne aj po doplnení dokazovania bolo preukázané, že skutok vykazuje znaky obzvlášť závažného
zločinu vydierania podľa § 20 Trestného zákona k § 189 odsek 1 ako dokonaného a v odseku 4 písmeno
b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, a súčasne bolo preukázané,
žetentospáchalobžalovaný,ktorýsvojimkonanímnaplnilvšetkyzákonnéznakytejtoskutkovejpodstaty

tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej, pretože iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy
nútil, aby niečo konal, pričom tohto konania sa dopustil v úmysle spôsobiť inému škodu veľkého rozsahu,
pričom k dokonaniu činu v časti škody veľkého rozsahu nedošlo, nakoľko požadovaná suma nebola
poškodeným p. Kúdelom po zainteresovaním polície do prípadu obžalovanému N. vyplatená.

Z takéhoto konania je obžalovaný usvedčovaný skutočnosťou, že predmetný mobilný telefón, respektíve

mobilnýtelefónznačkyNokia3100akojeuvedenývskutkovejvetevminulostiobžalovanývlastnilatento
používal a taktiež sám obžalovaný potvrdil, že v čase o 19,58 hodine dňa 26.09.2011, t.j. v čase kedy
bola z telefónneho čísla + XXXXXXXXXXXXX na mobilné telefónne číslo + XXXXXXXXXXXX posledná
výhražná SMS správa poškodenému p. Kúdelovi, sa nachádzal v objekte Poľnohospodárskeho družstva
Klas Čata.

Ďalej je obžalovaný usvedčovaný jednak listinnými dôkazmi založenými v spise oboznámenými a
vykonanými na hlavnom pojednávaní ako i znaleckými posudkami Kriminalistického a expertízneho
ústavu Policajného zboru, znaleckým posudkom Ústavu kriminalistiky a kriminológie s.r.o. a tiež
jednotlivými vykonanými výsluchmi svedkov a znalcov a poškodeného p. N., ktorý popísal ako mu bolo
volané na mobilný telefón, o koľkej a z akého telefónneho čísla a tiež ukázal SMS správu, ktorá mu

bola zaslaná na jeho mobilný telefón, popísal ako našiel výhražný list, ktorý následne zaistila polícia,
uviedol tiež, že požiadal o policajnú ochranu, ktorá mu bola poskytnutá, t.j. v mieste jeho bydliska sa
od zaistenia výhražného listu stále nachádza polícia, čo bol zrejme dôvod, prečo nedošlo k dokonaniu
skutku, keďže políciu si tam mohol všimnúť ktokoľvek prechádzajúci okolo, prípadne ktokoľvek sledujúci
okolie obydlia poškodeného. Poškodený sa taktiež vyjadril k tomu, že v mieste jeho bydliska je známe,

že je majetný a je to evidentné i z veľkosti jeho obydlia. Výpoveď poškodeného potvrdila i svedkyňa N.,
manželka poškodeného.
Pokiaľ ide o usvedčujúce dôkazy, súd poukazuje najmä na správu spoločnosti Slovak Telecom, a.s.
(čl.62 a634), z ktorej vyplýva, že telefonický hovor sa uskutočňuje prostredníctvom BTS stanice, ktorá
má dosah niekoľko desiatok kilometrov, to znamená, že obžalovaný pokiaľ sa nachádzal v predmetnom

a inkriminovanom čase v priestoroch objektu Poľnohospodárskeho družstva Klas Čata dňa 26.09.2011
o 19,58 hodine, nachádzal sa v blízkosti tohto vykrývača mobilného operátora. Preto pokiaľ bolo
poslaná výhražná SMS správa z telefónneho čísla, ktoré je evidované na jeho meno (zistenie na čl.90
a čl.114) v čase, keď sa nachádzal na mieste, odkiaľ mala byť táto vysielaná - Bíňa Čata, časť Kolónia
(čl.105-106), je krajne nepravdepodobné, aby tak urobila za neho iná osoba, navyše pokiaľ išlo o objekt

Poľnohospodárskeho družstva, ktoré má svoju rozlohu a kde nemá prístup vo večerných hodinách iná
nepovolaná osoba a on sa v tom čase na danom mieste v práci reálne nachádzal.
Súd taktiež poukazuje na výpis hovorov (čl. 90-91), ktorý potvrdzuje výpoveď poškodeného pána N.,
že mu z tohto telefónneho čísla, ktoré je podľa prípisu spoločnosti Orange (čl.113) evidované na
obžalovaného, deň pred skutkom volal páchateľ, pričom volané bolo z Pohronského Ruskova, čo je

bydlisko samotného obžalovaného. Na č.l.174 je zaevidované, že obžalovaný používal viac telefónnych
čísiel súčasne.
Vyššie uvedeným bolo preukázané, že z telefónneho čísla evidovaného na obžalovaného bola poslaná
SMS správa dňa 26.09.2011 a bolo tiež predtým dňa 25.09.2011 volané na telefónne číslo poškodeného,
pričom mobilný telefón obžalovaného bol lokalizovaný vysielačom dňa 25.09.2011 v mieste bydliska

obžalovaného a dňa 26.09.2011 v Bíňa - Čata časť Kolónia (čl.191-198), kde sa obžalovaný reálne podľa
jeho tvrdení ako i výpovedí svedkov vypovedajúcich na hlavnom pojednávaní ako i výpisu zo služobnej
knihy dochádzok (čl.51), nachádzal.
Taktiež zo znaleckého dokazovania a znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu
Policajného zboru odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýzy, ako i výpovedí

znalcov R.. B. a Ing. Matejova vyplynulo, že DNA obžalovaného bola zaistená na stope označenej
kriminalistickým technikom ako číslo 6 - 6 (strih zo slova „ináč“), t.j. vo vnútri igelitového vrecka, vo
vnútri obálky, priamo na vystrihnutých písmenách slova „ináč“. DNA obžalovaného bola teda zaistená
na vecnom dôkaze, ktorý sa nachádzal zabalený v obálke, ktorá bola zabalená v igelitovom sáčku atento sa nachádzal v schránke poškodeného. Pravdepodobnosť vylúčenia náhodného prispievateľa bola
zistená viac ako 99,999 %, čo je pravdepodobnosť hraničiaca s istotou. Správnosť týchto zistení a týchto
výsledkov Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave bola verifikovaná ďalším znaleckým

posudkom a to znaleckým posudkom Ústavu kriminalistiky a kriminológie, s.r.o., ktorým boli zistené
rovnaké závery ako vyššie uvedeným znaleckým posudkom, čím bola potvrdená prítomnosť DNA profilu
obžalovaného na zaistenom výhražnom liste. Je síce pravda, že táto znalecká organizácia nezisťovala
totožnosť DNA s výhražným listom, avšak po odobratí vzorky obžalovanému vyšla zhodná DNA ako
v znaleckom posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave a tento KEÚ porovnal

vzorky obžalovaného s výhražným listom, a keďže oba posudky, t.j. Ústavu kriminalistiky aj KEÚ sú
totožné,jenutnékonštatovať,žetýmitobolapriamoverifikovanáúčasťobžalovanéhonaprejednávanom
trestnom čine.
Súd poukazuje tiež na to, že obžalovaný v minulosti minimálne 1-krát navštívil poškodeného, to
znamená, že poznal pomery poškodeného a to aj ako bývalý policajt a taktiež s poukazom na veľkosť
nehnuteľnosti poškodeného, mal obžalovaný vedomosť o tom, že poškodený je majetný, obžalovaný

chodil okolo obydlia poškodených, čo priznal vo svojej výpovedi a taktiež teda vedel, kde bývajú a kde
majú umiestnenú poštovú schránku.
Pokiaľ ide o skutočnosť, že sa jednalo o poslanie SMS správy z rakúskej SIM karty, súd dáva do
pozornosti, že sám obžalovaný priznal, že vlastnil rakúsku SIM kartu, i keď priznal, že to bolo až v
období zimy roku 2012, súd však v tejto súvislosti dáva do pozornosti výpoveď svedka Dekányho,

ktorý na otázky predsedníčky senátu potvrdil, že v zimných mesiacoch chodil obžalovaný pracovať do
Rakúska do zimného lyžiarskeho strediska, a výslovne uviedol, že sa to stalo aj pred zimou v roku 2011
(nejde o omyl a chybu v zápisnici ako začal namietať obžalovaný na poslednom hlavnom pojednávaní,
svedok túto skutočnosť uviedol výslovne na otázku súdu, pričom súd dáva do pozornosti, že nemá dôvod
zhoršovať postavenie obžalovaného). Preto je vysoko pravdepodobné, že vlastnil na tieto účely aj SIM

kartu s rakúskym telefónnym číslom pred časom spáchania skutku.
Obžalovaný je nepriamo usvedčovaný i svedeckou výpoveďou svedka X., ktorý bol nadriadeným
obžalovanému v práci, ktorý vykonával strážnu službu ako zamestnanec SBS služby v objekte
Poľnohospodárskeho družstva Klas Čata, a ktorý popísal ako nastupujú jednotliví zamestnanci do práce,
že vedie knihu pracovných zmien, kde sa každý zamestnanec, to znamená aj obžalovaný, zapíše na

začiatku a konci každej zmeny. Uviedol tiež, že slúžia po dvoch, no vidia sa navzájom iba raz za 2 hodiny
ako robia obchôdzky po objekte, čo znamená, že obžalovaný bol väčšinu noci a aj v inkriminovanom
čase o 19,58 hodine sám, určite nebol na obchôdzke s kolegom, keďže nastúpil do práce o 19,00 hodine,
SMS správa bola zaslaná o 19,58 hodine, to znamená, že najbližšiu obchôdzku mal až od 21,00 hodiny,
kedy sa mohol najskôr stretnúť so svojim kolegom.

Súd taktiež poukazuje na zápisnicu o ohliadke miesta činu (čl.156), z ktorej vyplynulo, že táto prebehla
zákonným spôsobom, a preto dôkaz, na ktorom bola zaistená DNA obžalovaného, bol získaný v súlade
so zákonom.
Súd nepriamo poukazuje i na výsledky domovej prehliadky (čl.275), počas ktorej bol zaistený diár
obžalovaného s poznámkami k inkriminovaného dňu, v ktorom si viedol obžalovaný poznámky a možné

konštrukcie,kdesamoholvčasespáchaniaskutkunachádzaťaakomoholnaložiťsmobilnýmtelefónom
zn. NOKIA 3100, ktoré mohli znamenať jedine to, že premýšľal nad možným alibi.
Pokiaľ ide o výpoveď svedka E., tento potvrdil tvrdenie obžalovaného, že mu tento daroval mobilný
telefón značky Nokia 3100, no stalo sa tak v roku 2010, to znamená ešte pred spáchaním predmetného
skutku, pričom svedok svoj mobilný telefón, ktorý dostal od obžalovaného, predložil polícii a bolo zistené,

že sa nejednalo o mobilný telefón, ktorý bol použitý na spáchanie trestného činu.
Pokiaľ ide o výpovede ostatných svedkov, títo sa vyjadrovali nepriamo buď k majetkovým pomerom
obžalovaného (výpoveď družky obžalovaného svedkyne K.), alebo sa vyjadrovali k tomu ako prebiehali
služby v rámci strážnej služby, prípadne sa vyjadrovali ku skutočnosti, že 1-krát sa mal obžalovaný
nachádzaťvobjektepoškodeného,atoniekoľkorokovpredspáchanímskutku(výpovedesvedkovQ.,O.

a M.). Ani jeden z týchto vypočutých svedkov či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní
sa nevedeli vyjadriť k samotnému skutku vydierania.

Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní bránil, že sa skutku nedopustil, že poškodeného nikdy

nevydieral, ani mu neposlal výhražnú SMS správu ani list. Táto jeho obrana však bola vyvrátená
vyššie uvedenými dôkazmi a najmä súd poukazuje na skutočnosť, že bolo jednoznačne preukázané,
že výhražná SMS správa bola zaslaná z mobilného telefónu evidovaného na obžalovaného, z IMEI
vedeného na obžalovaného (čl.114) a z tohto IMEI bolo volené poškodenému (čl.106) v dňoch25.09.2011 a 26.09.2011 a zároveň lokalizácia, odkiaľ bola v predmetnom čase zaslaná SMS správa,
sa zhoduje s miestom aktuálneho pobytu obžalovaného v práci v objekte Poľnohospodárskeho družstva
Klas Čata. Z tohto v spojení s ďalšími dôkazmi vyplýva nepochybný záver, že skutku sa dopustil práve

obžalovaný, ktorého DNA profil bol zachytený na vecnej stope označenej číslo 6 - 6, t. j. na výstrižku
zo slova „ináč“ výhražného listu, ktorý bol umiestnený do poštovej schránky obydlia poškodeného,
pričom DNA profil každého jedinca je neopakovateľný a znamená konkrétnu individualizáciu jedinca, t.j.
nemohlo dôjsť k zámene, čo bolo potvrdené i novým znaleckým posudkom. Z týchto ako i z ostatných
vyššie uvedených dôkazov jednoznačne vyplynulo, že skutok sa stal, a že tento spáchal obžalovaný

tak ako je uvedené v skutkovej vete vyhláseného rozsudku. Týmto súvislým radom dôkazov bolo
preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, preto nebol dôvod na jeho oslobodenie, ako navrhovala
obhajoba, nemožno totiž prehliadnuť vyššie uvedené dôkazy a tvrdiť, že skutok obžalovaný nespáchal,
zvlášť keď aj ostatné vykonané dôkazy a to výpovede jednotlivých svedkov a oboznámené listiny
potvrdzujú a podporujú vyššie uvedené závery.
Pokiaľ ide o námietky obhajoby k znaleckému posudku Kriminalistického expertízneho ústavu PZ

v Bratislave č. B.-N.-BA-EXP-2012/5787 spočívajúce vraj v jeho nedostatočnosti, súd zistil, že tento
bol vyhotovený v súlade so zákonom a použitím štandardných metód, rovnako ako ústav vyhotovuje
znalecké posudky v iných prípadoch, preto súd dospel k záveru, že znalecký posudok bol vyhotovený
správne a v dostatočnom rozsahu, obsahuje všetky predpísané náležitosti a z týchto dôvodov súd na
jeho závery prihliadal, napriek tomu v zmysle pokynu Krajského súdu v Nitre bol vo veci vypracovaný

nový znalecký posudok, ktorý však len potvrdil správnosť zistení KEÚ PZ v Bratislave a priamo potvrdil
dokazovanúskutočnosťoúčastiobžalovanéhonaspáchanomskutku,zktorýchzáverovposudkumožno
vyvodiť záver o tejto dokazovanej skutočnosti. Súd poukazuje tiež na to, že znalecké posudky boli
vypracované práve za účelom posúdenia odborných znalostí v príslušnom odbore, ktoré znalosti nemá
ani obhajoba, ani orgány činné v trestnom konaní ani súd, a iba sama skutočnosť, že nie sú v prospech

obhajoby nezakladajú nesprávnosť ich zistení.
Súd nevyhovel obhajobe a obrane obžalovaného a spod skutku uvedeného v obžalobe ho neoslobodil,
nakoľko nemal o vine dôvodné pochybnosti. Čo sa týka námietky obhajoby, že obžalovaný nie je
usvedčený žiadnym priamym dôkazom, priamym svedkom, súd dáva do pozornosti, že z vykonaného
dokazovania ohľadne preverovania mobilného čísla, z ktorého bola zaslaná výhražná SMS správa a

z ktorého bolo volané ako i zo zistenej lokalizácie tejto telekomunikačnej prevádzky a skutočnosti,
že sa obžalovaný v tom čase v danej lokalizácii vykrývača nachádzal, tiež zo zaistenej DNA z
výhražného listu, ktorá je totožná na 99,999% s DNA obžalovaného, a radu ďalších nepriamym
dôkazov, ktoré tvoria jednotu s vyššie potvrdenými skutočnosťami bolo jednoznačne preukázané, že
DNA patrí obžalovanému, bola zaistená na mieste činu a faktom zostáva, že miestom činu bolo obydlie

poškodených, konkrétne DNA sa našla v ich poštovej schránke vo vnútri obálky na vystrihnutých
písmenách výstražného listu, ktorý bol umiestnený v igelitovom vrecku v danej schránke, teda nešlo o
verejne dostupné miesto, ku ktorému by mal obžalovaný bežne prístup a mohol tam DNA zanechať v
iný deň a za iných okolností, rovnako tak bola preukázaná individuálnosť tejto stopy. Preto s ohľadom na
individuálnosť týchto okolností týkajúcich sa zaistenej DNA a okolnosti z akého mobilného telefónu bolo

volané a bola zaslaná výhražná SMS správa, kedy a odkiaľ bola poslaná, poukazujúc na aktuálne miesto
pobytu obžalovaného v tom čase, dospel súd k záveru, že obžalovaný skutok spáchal a vyššie uvedené
dôkazy sú toho priamym dôkazom. Súd opätovne starostlivo preveril a zvážil všetky možnosti, no z
logiky úsudku a vzťahmi medzi dokazovanou skutočnosťou a skutočnosťami dokázanými i nepriamymi
dôkazmi je nutné vyvodiť príčinnú súvislosť, ktorá nepripúšťa iný záver ako záver o vine obžalovaného.

Všetky tieto dôkazy tvoria vzájomnú jednotu a sústavu, ktoré zapadajú do seba, sú v súlade, neodporujú
sinavzájom,naopakvzájomnesadopĺňajúapotvrdzujú,žemedzidokazovanouskutočnosťouakaždým
nepriamym dôkazom je logická súvislosť. Z týchto dôvodov nemožno súhlasiť s názorom obhajoby, že
nový znalecký posudok vniesol do prípadu iba ďalšie nejasnosti, nakoľko nový znalecký posudok naopak
potvrdil správnosť zistení v pôvodnom znaleckom posudku a zo strany obhajoby sa jedná iba o účelové

spochybňovanie záverov znaleckých posudkov. Všetky skutočnosti i sám znalec Matúšek na hlavnom
pojednávaní podrobne vysvetlil a tiež v písomne vypracovanom posudku presne uviedol ako dospeli k
týmto záverom.
Súd dáva do pozornosti, že ani jeden z vykaných dôkazov neodporuje záverom, ku ktorým dospel súd
po zhodnotení všetky dôkazov.

Z vyššie uvedených dôvodov takýmto konaním obžalovaného mal súd na rozdiel od obhajoby za
jednoznačne a bez pochybností preukázané a naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu
vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona (s ohľadom na závery znaleckéhoposudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave, podľa ktorého sa na výhražnom liste
nachádzala DNA pochádzajúca najmenej od dvoch osôb) k § 189 odsek 1 ako dokonaného a v odseku
4 písmeno b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, a súčasne

bolo preukázané, že tento spáchal obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky tejto
skutkovej podstaty tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej, pretože iného hrozbou násilia a hrozbou
inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal, pričom tohto konania sa dopustil v úmysle spôsobiť inému škodu
veľkého rozsahu, pričom k dokonaniu činu v časti škody veľkého rozsahu nedošlo, nakoľko požadovaná
suma nebola poškodeným N. obžalovanému vyplatená po zainteresovaní sa polície do prípadu.

Konaním obžalovaného N. bolo narušené slobodné rozhodovanie poškodeného, keďže obžalovaný pod
hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy tohto nútil k vydaniu finančnej hotovosti bez právneho dôvodu. Pokiaľ
ide o hrozbu, táto bola reálna, pričom na naplnenie skutkovej podstaty vydierania hrozba násilia môže
byť adresovaná aj listom, telefonicky, SMS správou a podobne, t.j. nemusí byť vyslovená osobne v
prítomnosti poškodeného.
Z dôvodu, že obžalovaný žiadal o vydanie finančnej sumy vo výške 250.000,- eur od poškodeného

N., naplnil týmto i všetky znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu vydierania podľa
ustanovenia § 189 odsek 4 písmeno b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1
Trestného zákona , nakoľko sa týmto činom pokúsil o spôsobenie škody veľkého rozsahu poškodenému
poukazujúc na znenie ustanovenia § 125 Trestného zákona.

Čo sa týka konania obžalovaného dospel súd k záveru, že obžalovaný sa dopustil zločinu vyššej
závažnosti spáchaný v priamom úmysle v zmysle § 15 písmeno a) Trestného zákona, čo vplýva najmä
zo spôsobu prevedenia skutku s tým, že nebezpečnosť jeho konania je vzhľadom na okolnosti prípadu a
možnýaobžalovanýmchcenýnásledokvysoká,pričomjehokonaniejevzásadnomrozporesozákonmi,
pravidlami morálky a pravidlami slušného správania.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, súd pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval podľa § 34 odsek 1-4
Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok a zavinenie,
pohnútku, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Súd prihliadol na osobné pomery páchateľov, kde zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ trestne stíhaný
a z miesta bydliska je kladne hodnotený.
Súd u obžalovaného vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, t.j. že
viedol pred spáchaním skutku riadny život.

Súd nevzhliadol u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 Trestného
zákona.
Týmto pomer a miera poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je v prospech poľahčujúcich okolností.
Súd z dôvodu prevyšujúcemu pomeru poľahčujúcich okolností upravil obžalovanému zákonom
stanovenú trestnú sadzbu podľa ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona, ktorá bola v jeho prípade

v zmysle § 189 odsek 4 Trestného zákona v rozpätí 20 až 25 rokov alebo trest odňatia slobody na
doživotie, na trestnú sadzbu v rozpätí 20 rokov až 23 rokov a 4 mesiace a pri ukladaní trestu vychádzal
z tejto trestnej sadzby, keďže nezistil dôvody na ukladanie trestu odňatia slobody na doživotie vzhľadom
na jeho predchádzajúci bezúhonný život.
Takto súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj

individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý u obžalovaného uložením trestu odňatia
slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 20 rokov poukazujúc na jeho predchádzajúci
bezúhonný život a skutočnosť, že v konečnom dôsledku k vzniku škody veľkého rozsahu nedošlo.
Súčasnetaktouloženýtrestsplníúčeltrestuvsúladesustanovením§34Trestnéhozákona,kedysúdpri
ukladaní trestu dôkladne hodnotil nielen osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť nápravy,

ale dbal i na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu
spoločenských noriem, tak aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej
činnosti, kládol pri ukladaní trestu dôraz aj na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného.
Trest uložený obžalovanému plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako aj funkciu generálnej
prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie

spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje
tento trest vo vzťahu k obžalovanému za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.Zároveň súd zvažoval a zisťoval, či je na mieste vo vzťahu k obžalovanému N. aplikovať ustanovenie §
39 odsek 1 Trestného zákona, t.j. či sú dôvody na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej
sadzby, t.j. pod 20 rokov, no po dôkladnom zhodnotení veci, súd dospel k záveru, že nie sú na takýto

postup splnené všetky zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 39 odsek 1 Trestného zákona ale
ani v ustanovení § 39 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona z týchto dôvodov.
V zmysle ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona môže súd mimoriadne znížiť trest pod dolnú
hranicu trestnej sadzby páchateľovi ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom by bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a súčasne na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
Mimoriadne okolnosti vyžadujú starostlivé a dôkladné zváženie ich povahy, pričom musí ísť o také
okolnosti, ktoré sa pri posudzovaní trestnej činnosti bežne nevyskytujú. Pomermi páchateľa sa rozumejú
okolnosti bezprostredne súvisiace s osobou páchateľa, ktoré nesúvisia s trestným činom a existujú v
čase rozhodovania o treste.
V tejto súvislosti súd poukazuje pokiaľ ide o pomery páchateľa na jeho dovtedajší bezúhonný život a

skutočnosť, že sa jedná o prvotrestanú osobu a pokiaľ ide o okolnosti prípadu na skutočnosť, že k
dokonaniu trestného činu podľa § 189 odseku 4 Trestného zákona, t.j. k spôsobeniu škody veľkého
rozsahu v konečnom dôsledku nedošlo (ktorá okolnosť sa dotýka i ustanovenia § 39 odsek 2 písmeno
a) Trestného zákona).
Napriek týmto okolnostiam musí súd skonštatovať, že samotná skutočnosť, že sa jedná v osobe

obžalovaného o doteraz netrestanú osobu sama o sebe je iba jednou z poľahčujúcich okolností
uvedených v ustanovení § 36 Trestného zákona, a keďže súd nezistil iné poľahčujúce okolnosti na
strane obžalovaného, ktorých rozsah, intenzita alebo význam by prekročil bežné hranice pre priznanie
statusu poľahčujúcich okolností, t.j. napr. že by sa staral o ťažko choré blízke osoby, alebo živil viac
maloletých detí, prípadne spáchal skutok v silnom citovom rozrušení a podobne, alebo by naplnil súhrn

viacerých poľahčujúcich okolností, nie je možné konštatovať, že iba sama okolnosť, že nebol doteraz
trestaný, by znamenala mimoriadne okolnosti na strane obžalovaného pre aplikáciu tohto zákonného
ustanovenia § 39 Trestného zákona. Na okolnosť, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, ktorú
okolnosť považuje súd za obvyklú, prihliadol pri zvažovaní výmery trestu v rámci trestnej sadzby.
Pokiaľ ide o okolnosti prípadu, prichádzala by do úvahy iba skutočnosť, že v konečnom dôsledku k

vzniku značnej škody, ktorej vznik obžalovaný pôvodne zamýšľal, nenastal, t.j. naplnil znaky skutkovej
podstaty § 189 odsek 4 Trestného zákona iba v štádiu pokusu, no súd v tejto súvislosti súčasne musí
poznamenať, že k dokonaniu v tejto časti skutku nedošlo nie z dôvodu, že by obžalovaný dobrovoľne
upustil od ďalšieho protiprávneho konania, ale skôr v dôsledku zásahu polície, na ktorú sa poškodený
po doručení výhražného listu obrátil. Taktiež súd poznamenáva, že pokus trestného činu je v zásade

rovnako trestný ako dokonaný trestný čin a súd nezistil ani skutočnosť, že by pre tohto konkrétneho
obžalovaného bolo uloženie trestu v rámci trestnej sadzby mimoriadne prísne a súčasne v danom
prípade pokus trestného činu dosiahol tak stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, akému zodpovedá
trestná sadzba stanovená za dokonaný trestný čin.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného v rámci výkonu trestu odňatia slobody, súd ho v súlade s
ustanovením § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona zaradil na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, nakoľko iné zaradenie nepripúšťa ani tretia
veta ustanovenia § 48 odsek 4 Trestného zákona, keďže obžalovaný N. bol odsúdený pre obzvlášť

závažný zločin na nepodmienečný trest prevyšujúci 15 rokov.

Z dôvodu, že obžalovaný bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia
slobody, bolo mu potrebné tiež uložiť v zmysle ustanovenia § 76 odsek 1 Trestného zákona ochranný
dohľad, ktorý mu súd uložil v trvaní jeden rok, čo považuje za dostatočnú dobu.

Pokiaľ ide o poškodeného N. súd o škode nerozhodoval, nakoľko táto nebola poškodeným riadne a
včas uplatnená, vyčíslená a preukázaná v súlade s ustanovením § 46 odsek 3 Trestného poriadku do
skončenia prípravného konania.

Zaistené doličné veci označené ako stopa č.2 SIM karta spoločnosti Orange a stopa č.1 osobný
diár nachádzajúce sa na čl.482 súdneho spisu patriace obžalovanému Kočerhovi, budú tomuto po
právoplatnom skončení tejto trestnej veci vrátené, nakoľko nie je dôvod na rozhodnutie o ich prepadnutíani zhabaní a pre účel trestného konania už nebudú potrebné, o čom bude rozhodnuté v samostatnom
uznesení.

Poučenie:

Tento rozsudok možno napadnúť odvolaním a to do 15 dní od jeho
oznámenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Nitra a rozhoduje
o ňom Krajský súd v Nitre. Odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.