Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/361/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713218957
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713218957.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom
v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, proti odporcovi A. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y.,
X. O. XXXX/X, o zaplatenie 5 829,55 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Zvolen zo dňa 27. 02. 2014, č. k. 18C/9/2014-66, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým konanie zastavil, p o t v r d z u j e .

Uznesenie vo výroku, ktorým rozhodol o trovách konania, z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Prvostupňový súd rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia 5 829,55 Eur,
pričom v súvislosti s podaním návrhu mu vznikla poplatková povinnosť. Keďže s podaním návrhu na
začatiekonanianavrhovateľneuhradilsúdnypoplatok,súdhovyzval najehozaplatenievovýške349,50
Eur pod následkom zastavenia konania podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.

Výzva bola navrhovateľovi doručená dňa 29. 11. 2013, navrhovateľ súdny poplatok neuhradil, pričom

podaním zo dňa 02. 12. 2013 sa vyjadril, že je oslobodený od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm.
i) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Súd poukázal na to, že podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb. od platenia súdneho poplatku
je oslobodený navrhovateľ v konaní o náhradu škody, ktorá mu (teda priamo navrhovateľovi alebo
poškodenému) bola spôsobená trestným činom. Poukázal na to, že trestným rozkazom Okresného súdu

vo Zvolene zo dňa 16. 08. 2012, sp. zn. 0T/124/2012 bol odporca uznaný vinným zo spáchania prečinu
krádeže, pričom súd mu uložil povinnosť nahradiť poškodenému - spoločnosti CBA Slovakia, s. r. o.
škodu vo výške 1 000,- Eur a vo zvyšku odkázal poškodeného na občianskoprávne konanie.

Trestným činom bola spôsobená škoda spoločnosti CBA Slovakia, s. r. o., ktorá mala uzavretú zmluvu
s navrhovateľom, na základe ktorej vzniklo právo na poistné plnenie. Navrhovateľ plnil a uhradil

poškodenej spoločnosti sumu 5 289,55 Eur. Súd zdôraznil, že navrhovateľ v tomto konaní nevystupuje
ako subjekt, ktorému priamo bola trestným činom spôsobená škoda, táto bola spôsobená spoločnosti
CBA, pričom navrhovateľ si uplatňuje regresný nárok podľa § 813 Občianskeho zákonníka.

Preto súd dospel k záveru, že navrhovateľ nie je osobne oslobodený od súdneho poplatku podľa § 4
ods. 2 písm. i) citovaného zákona.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p.Proti rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ. Uznesenie okresného súdu žiadal v celom rozsahu zrušiť,
pretože mu nevznikla povinnosť platiť súdny poplatok. Poukázal na § 813 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého ak má poistený proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktorému poistiteľ poskytol. Toto
ustanovenie zakladajúce regresný nárok poisťovne býva označované aj ako zákonná cessia alebo
zákonný prechod práva poisteného na náhradu škody voči tretej osobe na poisteného. V prípade
zákonnej cessie nedochádza k vzniku nového práva, ale dochádza iba k zmene v osobe jeho nositeľa.

Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu R 27/1977, kde je uvedené, že nárok poisťovne je podľa
§ 368 Občianskeho zákonníka (teraz § 813 Občianskeho zákonníka), treba považovať za nárok na
náhradu škody.

Taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 25 Cdo/2892/2000
zo dňa 29. 10. 2002, kde je uvedené, že k zákonnej cesii sa nevyžaduje žiadny právny úkon, dochádza

k nej okamihom poskytnutia poistného plnenia. Poisťovateľ tým vstupuje do postavenia poškodeného
voči škodcovi, pričom vzniká obsah zodpovednostného vzťahu medzi nimi musí byť posudzovaný podľa
ustanovení, ktoré dopadajú na vzťah poisteného a škodcu, pričom cessia nemá vplyv na rozsah úroku
z omeškania, ktorý je poisťovateľ oprávnený požadovať aj za dobu pred prechodom práva, ani na vek
premlčacej doby založenej už medzi škodcom a poškodeným.

Navrhovateľ uviedol, že predmetom tohto konania je právo na náhradu škody spôsobenej trestným
činom a skutočnosť, že toto právo podľa § 813 Občianskeho zákonníka prešlo na navrhovateľa, vplýva
iba na aktívnu legitimáciu navrhovateľa, nie však na jeho povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby,
pričom totožný právny názor vyslovil Okresný súd v Liptovskom Mikuláši v uznesení 8Ro/6/2012-23 zo

dňa 16. 06. 2012.

Krajský súd v Žiline v uznesení 10C/192/2012 zo dňa 30.10. 2012 skonštatoval, že odvolací súd je
toho názoru, že účelom oslobodenia od súdneho poplatku je nezaťažovať poplatkovou povinnosťou
uplatňovanie a vymáhanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, pokiaľ tieto boli spôsobené

trestnou činnosťou. To znamená upustenie od spoplatňovania nároku,
ktorého základom je protiprávne konanie spoločnosťou označené za nebezpečné do takej miery, že
je sankcionované postihom v trestnom konaní. Následne krajský súd ustálil, že osobné oslobodenie
prináleží aj navrhovateľovi, na ktorého nárok z titulu náhrady škody prešiel podľa § 813 Občianskeho
zákonníka bez zmeny jeho právnej a skutkovej podstaty.

Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje to isté právo, a preto navrhovateľovi nevzniká povinnosť platiť
súdny poplatok, pričom ak by nevznikla povinnosť platiť súdny poplatok poškodenému, ktorý by sa
daného nároku domáhal a v priebehu konania vstúpila poisťovňa, nemala by táto povinnosť platiť súdny
poplatok.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 O. s. p.
a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu v napadnutej
časti potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne. Výrok o trovách konania zrušil podľa
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. i) Občianskeho súdneho poriadku.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je správne vo
výroku aj v odôvodnení, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a s prihliadnutím na § 219
ods. 2 O. s. p. na doplnenie správnosti daného rozhodnutia dopĺňa nasledujúce skutočnosti.

Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch od poplatku je oslobodený
navrhovateľ v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným
činom. Citovaný zákon v § 4 ods. 1 taxatívne vymenúva konania, ktoré sú od súdneho poplatku
oslobodené ex lege a v ustanovení § 4 ods. 2 osoby, ktoré sú od poplatku oslobodené
ex lege, tzv. zákonné osobné oslobodenie.

V rozhodovanom prípade ide o oslobodenie osobné, to znamená, vzťahuje sa len na konkrétne
vymenovanú osobu, nie na vec ako takú. To znamená, že od poplatku nie je oslobodené také konanie, v
ktorom sa uplatňuje náhrada škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré by boli spôsobené trestným činom,ale zákon upravil oslobodenie osobné, teda oslobodenie konkrétnej osoby, ktorá nemá povinnosť platiť
súdny poplatok, a takouto osobou je jednoznačne určený navrhovateľ v konaní, ktorému trestným činom
bola spôsobená škoda alebo nemajetková ujma.

Z hľadiska historického výkladu treba pripomenúť, že poškodený, ktorý si svoje nároky uplatňuje v
trestnom konaní, nemusí platiť žiadny poplatok. Ak si uplatňoval náhradu škody v občianskoprávnom
konaní, bol podľa právnej úpravy účinnej do novely Zákona o súdnych poplatkoch č. 621/2005 Z. z.
oslobodený, len pokiaľ mu vznikla škoda v súvislosti s ublížením na zdraví. Uvedená novela rozšírila

osobné zákonné oslobodenie od poplatku o navrhovateľa v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej
ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom.

Vzhľadom na danú právnu úpravu a osobný charakter sa toto právo neprenáša na iné subjekty, pretože
tieto nespĺňajú zákonom predpokladané podmienky.

Odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné rozlíšiť právnu úpravu medzi účastníkmi vyplývajúcu z
hmotného práva, zvlášť Občianskeho zákonníka od procesnoprávneho charakteru povinností, ktoré
vyplývajú pre účastníka konania a sú upravené Občianskym súdnym poriadkom, resp. zákonom o
súdnych poplatkoch, a to pokiaľ sa týka poplatkovej povinnosti. Prechod práva z hľadiska hmotného
práva neznamená automaticky tie isté zákonné dôsledky, ako ich upravuje zákon o súdnych poplatkoch.

Treba poznamenať, že v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka ide o zákonnú cessiu (prechod) práva
poisteného na náhradu škody voči tretej osobe na poistiteľa. V rámci tejto zákonnej cessie poistiteľ
vstupuje do existujúcich práv poisteného alebo poškodeného. Poistiteľovi nevznikajú nové práva voči
zodpovednému subjektu, ale všetky jeho práva sú odvodené od práv poisteného ako oprávneného zo

zodpovednostného vzťahu voči tretej osobe.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní argumentuje, poukazuje len na hmotnoprávnu stránku daného vzťahu, s
ktorou sa aj odvolací súd stotožňuje. Avšak treba zdôrazniť, že ak došlo k prechodu práv na poistiteľa,
nemožno v tom vidieť totožnosť v osobe, pričom poistený a poistiteľ sú dve rozdielne osoby, ktoré majú

samostatné práva, postavenie a prechod v súlade s § 813 Občianskeho zákonníka má ten dôsledok,
že vplýva iba na aktívnu legitimáciu navrhovateľa, ako to uvádza v odvolaní aj navrhovateľ. Nemá to
vplyv na oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok, pretože v danom
prípade navrhovateľ nespĺňa základné predpoklady upravené zákonom o súdnych poplatkoch. Nič na
tom nemení ani to, že na navrhovateľa ako poistiteľa prechádzajú práva, ktoré mal poistený proti inému

na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Je pravdou to, že aj Krajský súd v Žiline v citovanom
uznesení navrhovateľom vyvodil správny názor, že zákonná cessia nároku z poškodeného na iný subjekt
nemení charakter uplatňovaného nároku, pričom treba dodať, že nemôže ísť o akýkoľvek iný subjekt
ale poistiteľa. Pokiaľ však nadväzne ustálil, že osobné oslobodenie prináleží aj navrhovateľovi, s týmto
odvolací súd nesúhlasí, pretože ide o dva rozdielne nároky, pričom nárok z titulu náhrady škody, ktorý

prešiel v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka vyplýva z hmotného práva, pričom žiadnym spôsobom
na navrhovateľa neprešlo osobné oslobodenie poisteného na navrhovateľa.

Pokiaľ prvostupňový súd rozhodol o trovách konania, rozhodol nesprávne, a preto bolo potrebné tento
výrok zrušiť, pretože v prípade, ak účastník nezaplatí súdny poplatok z návrhu na začatie konania,

prvostupňový súd takýto návrh nezasiela účastníkom ani na vyjadrenie, zastavenie konania
v zmysle zákona o súdnych poplatkoch má iný charakter, ako zastavenie konania podľa ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenie § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch je konkrétnym
ustanovením a pri splnení zákonom predpokladaných podmienok je súd povinný konanie zastaviť. V
zmysle § 82 O. s. p. konanie je začaté dňom, keď súdu došiel návrh na jeho začatie, avšak po jeho

začatí musí byť najprv vyriešený právny vzťah medzi navrhovateľom ako poplatníkom a štátom a až
potom, keď poplatník voči štátu svoju povinnosť splní a súdny poplatok zaplatí v plnej výške, súd urobí
ďalšie úkony smerujúce k príprave pojednávania podľa § 114 O. s. p. To znamená, že návrh na začatie
konania sa doručuje ostatným účastníkom až po zaplatení súdneho poplatku navrhovateľom, ktorý nie
je od poplatku oslobodený. Zastavenie konania podľa citovaného ustanovenia má za následok, že sa

končí konanie začaté podľa Občianskeho súdneho poriadku (R 2/1989).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.