Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoZm/53/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208275
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113208275.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., so sídlom K červenému dvoru
3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 368 64 421, proti žalovanej K. W., bydliskom K. XXX/XX, J., o zaplatenie
596 eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 1,99 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č. k. 39CbZm/163/2013-28 zo dňa 3. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec
v r a c i atomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou si žalobca uplatnil zaplatenie 596
eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 1,99 eur, podľa článku 4 odsek 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu (ďalej len "Nariadenie") a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení
uviedol, že žalobca nepredložil súdu prvého stupňa žiadny ním žiadaný listinný dôkaz a súdu prvého
stupňa bolo známe z jeho činnosti, že právny predchodca žalobcu mal v súvislosti s úverovými
zmluvami vedené konania na tamojšom súde. V uvedenom prípade bol súdom prvého stupňa pripojený
spis tamojšieho súdu sp. zn. 60Er/982/2010, ktorý obsahoval úverovú zmluvu č. 3610439. Vzhľadom
k tomu, že ide o spor s cudzím, medzinárodným prvkom, na konanie uplatnil aj nariadenie (ES)

č. 44/2001 - Brusel I, pričom zistil, že právomoc slovenského súdu je pre spotrebiteľské zmluvy
daná podľa článku 16 ods. 2 bydliskom spotrebiteľa. Súd prvého stupňa určil rozhodné právo podľa
článku 10 odsek 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom tak,
že danú vec je potrebné riešiť podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko to zodpovedá
rozumnému usporiadaniu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Právny predchodca žalobcu
a žalovaná uzavreli dňa 10.02.2009 zmluvu o úvere. Z údajov zverejnených v Obchodnom registri

vyplýva, že právny predchodca žalobcu je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je okrem iného
aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Žalovaná je fyzická osoba. V uvedenom prípade
právny predchodca žalobcu ako právnická osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
uzavrel so žalovanou ako fyzickou osobou podnikateľom, pričom nebolo preukázané zo strany žalobcu
konkrétny súvis poskytnutého úveru s výkonom podnikateľskej činnosti, súd prvého stupňa mal za
to, že žalovaná v uvedenom právnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba nekonajúca v rámci

predmetu svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti a ako takáto fyzická osoba dňa 10.02.2009
uzavrela Zmluvu o úvere č. 3610439. Vzhľadom k subjektom uzatvárajúcim zmluvu, súd prvého stupňa
mal preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu tzv. spotrebiteľskej zmluvy podľa
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V uvedenom prípade bola uzavretá zmluva označená ako
zmluva o úvere uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a v článku 20 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky ich právne vzťahy sa

budú spravovať Obchodným zákonníkom. Uvedené označenie ani dojednanie nie je ale prekážkou
aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj ďalších právnychpredpisov spotrebiteľského práva, ktoré súd aplikuje na všetky zmluvy, bez ohľadu na ich právnu
formu, ak jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Podmienku jednej zmluvnej strany v podobe
spotrebiteľa mal súd v uvedenom konaní splnenú. V uvedenom prípade právny predchodca žalobcu

a žalovaná medzi sebou uzatvorili zmluvu o úvere majúcu charakter spotrebiteľskej zmluvy. Súd
prvého stupňa ďalej skúmal, či predmetný právny vzťah nepodlieha aj režimu zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a uzavrel, že právny vzťah, ktorý
vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je spotrebiteľským právnym vzťahom. Súd
prvého stupňa preskúmaval platnosť pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy č. 3610439 ako celku, ktorá bola

nevyhnutným predpokladom pre následné posudzovanie zabezpečovacej zmenky, ktorá zabezpečovala
pôvodný záväzkový právny vzťah a plnenie z ktorej, bolo predmetom tohto konania a zistil, že zmluva
obsahuje dojednania, ktoré neúmerne a hrubo narušujú rovnováhu zmluvných strán, a to v neprospech
spotrebiteľa. V priamom rozpore s vyššie uvedenými zásadami je väčšina ustanovení preskúmavanej
zmluvy. Vymedzený poplatok za uzavretie zmluvy, resp. neurčitý poplatok považoval za neprijateľnú
podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal, a ktoré slúži výlučne

v prospech dodávateľa. Hrubým porušením rovnováhy zmluvných strán opäť v neprospech spotrebiteľa
je dojednanie zmluvných pokút. Neprijateľné individuálne nedojednané zmluvné podmienky a opäť
hrubé narušenie rovnováhy súd prvého stupňa videl aj v ďalších častiach zmluvy, či už v článku 13, v
ktorom je zakomponované, že dlžník uznáva dlžnú sumu v celej výške, vrátane poplatku, či v článku
17, ktorého súčasťou je Dohoda o vyplnení zmenky. Súd prvého stupňa sa zameral aj na preskúmanie

dojednania článku 17 Všeobecných zmluvných podmienok, ktorým bolo medzi účastníkmi dohodnuté
zabezpečenie predmetného záväzkového vzťahu zmenkou. Opakovane súd aj pri tomto dojednaní zistil,
že išlo o zmluvnú podmienku, ktorá nebola medzi účastníkmi individuálne dojednaná. Bola súčasťou
Všeobecných zmluvných podmienok vopred pripravených právnym predchodcom žalobcu. Žalovaná
nemala možnosť ju žiadnym spôsobom ovplyvniť. Dohodou o vyplnení bianco zmenky sa zmluvné

strany dohodli, že dlžník vystaví zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy, ktorú vyplní veriteľ, a ktorá bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takto formulovaná dohoda
o vyplnení bianco zmenky predstavuje pre spotrebiteľa dohodu vykazujúcu znaky zjavnej neurčitosti
a nezrozumiteľnosti, t. zn. opäť dôvody jej neplatnosti v zmysle neprijateľných zmluvných podmienok.

Takáto dohoda o zabezpečení všetkých pohľadávok vrátane pokút zmenkou je nielen z dôvodu jej
neurčitosti a nezrozumiteľnosti neprijateľnou zmluvnou podmienkou, opäť neprimerane zhoršujúcou
postavenie spotrebiteľa, ale je aj v priamom rozpore so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Posudzovaná zmluva ako celok obsahuje značnú nerovnosť a nevyváženosť vzájomných
práv a povinností, a to na úkor spotrebiteľa, neprimeraným spôsobom viacnásobne sankcionuje

spotrebiteľa pri porušení zmluvne dojednaných povinností, neposkytuje naproti tomu spotrebiteľovi
žiadnu kompenzáciu, samotná zmluva je koncipovaná pre spotrebiteľa neprehľadne, pričom všeobecné
zmluvné podmienky, ktoré tvoria podstatnú a neoddeliteľnú časť zmluvy, a ktoré obsahujú vyššie
uvedené neprimerané povinnosti a spôsobujú značnú nerovnosť medzi zmluvnými stranami, sú
vyhotovené drobným a ťažko čitateľným písmom na opačnej strane predtlačenej formulárovej zmluvy,

súd prvého stupňa považoval takto uzavretú zmluvu, za zmluvu v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva
uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi je pre uvedený rozpor v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
absolútneneplatná.Naabsolútneneplatnýprávnyúkonsaprihliadaakobyneexistoval,súdnaňprihliada
z úradnej povinnosti. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa dospel k záveru o neplatnosti zmluvy
o úvere ako celku, právny predchodca žalobcu nemohol vzhľadom k neplatnej zmluve, na základe jej

neplatných dojednaní vyplniť bianco zmenku, ani ju ďalej indosovať žalobcovi. Predložená zmenka,
aj keď obsahuje všetky náležitosti zmenky, nezabezpečuje konkrétny záväzkový vzťah, a to vzťah z
poskytnutého úveru medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Vzhľadom k tomu, že súd
prvého stupňa mal preukázanú absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere, súčasťou ktorej bola v bode 17.
Dohoda o vyplnení zmenky za neplatnú z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, na základe takto neplatnej

dohody nevzniklo právnemu predchodcovi právo bianco zmenku vyplniť, ako ani právo na základe
zmenky požadovať plnenie vzťahujúce sa k uvedenému úverovému právnemu vzťahu. Vzhľadom k
tomu, že toto právo nevzniklo právnemu predchodcovi žalobcu, nemohlo indosovaním ani prejsť na
žalobcu, preto súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní
uviedol, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním, ako aj rozhodnutím k porušeniu
práva Európskej únie, a to čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007
z 11.07.2007, ktoré má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné vo všetkých svojich častiach a je priamoaplikovateľné v Slovenskej republike. Žalovaná nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s
čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia. Súd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia. Súd
prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie okrem iného aj oboznámením sa s úverovou zmluvou.

Žalobca ani žalovaná dokazovanie úverovou zmluvou nenavrhli. Súd prvého stupňa vykonal nikým
nenavrhnuté dokazovanie, a to bez účasti účastníkov konania. Svojvoľne rozšíril rozsah vykonaných
dôkazov, dokazovanie vykonal nezákonným spôsobom a najmä neumožnil účastníkom konania vyjadriť
sa k vykonanému dokazovaniu, či navrhnúť ďalšie dokazovanie. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o
svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané

zákonom č. 191/1950 Zb. a žalovaná voči forme a obsahu zmenky ani nenamietala. Neexistovala tak
žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo
veci. V danej veci mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva
len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania
(koncentračná zásada podľa čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov
sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Súd mohol a mal rozhodnúť

o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalobca ďalej uviedol,
že žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak
neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1,
veta prvá O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd učiní, ide o porušenie princípu

kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania, ako súčasti práva na spravodlivé
súdne konanie. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej vykonal dokazovanie, ktoré údajne
preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany nedovolávala, pohľadávku
žalobcu nerozporovala, svojim konaním ju prakticky uznala, súd sám iniciatívne rozširoval okruh
dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre žalovanú dostatočný podklad pre zamietnutie

návrhu. Takéto správanie súdu je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva
na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca v odvolaní tvrdil, že je majiteľom zmenky na
základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku
platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani

podmieňovaťinýmiokolnosťaminežtými,ktorésúuvedenénazmenke.Súdprvéhostupňasaaplikáciou
príslušných ustanovení o zmene upravených v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. Súd predovšetkým ignoroval ustanovenie § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaná vo
všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaná, tým

menej tak môže robiť sám súd. Rozhodnutie súdu a konanie súdu je podľa názoru žalobcu postihnuté
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže súd porušil poučovaciu povinnosť
prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., ako aj ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť
vôbec v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Záverom žalobca navrhol

rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky odvolací súd v celom
rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní vyčíslil.

Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221 ods. 1

písm. a) až g) O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto
opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy

Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej
povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z úradnej moci odvolací súd
podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221

ods. 1 písm. f) O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len „Nariadenie“), ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 596

eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 596 eur od 25.08.2009 do zaplatenia, 6 % ročného úroku
zo sumy 596 eur od 09.11.2009 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 1,99 eur a náhrady trov konania.
Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd
nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp.
niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia, ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je

upravený v článku 5 ods. 2 až 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento
postup riadi Občianskym súdnym poriadkom.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie nad návrh účastníkov konania a
k súdnemu spisu pripojil spis tamojšieho súdu sp. zn. 60Er/982/2010, ktorý obsahoval úverovú zmluvu

č. 3610439, bez toho, aby žalobcovi a žalovanej umožnil zúčastniť sa vykonania týchto dôkazov a
vyjadriť sa k týmto dôkazom podľa § 123 O.s.p.. Predmetom dokazovania v konaní vo veciach z nízkou
hodnotou sporu podľa Nariadenia sú iba skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné. Súd nedokazuje
skutočnosti, ktoré vyplývajú z listín predložených účastníkmi konania, o pravdivosti ktorých niet pochýb.
Súd pri vykonávaní dôkazov postupuje podľa návrhov účastníkov, nevykonáva dôkazy, ktoré účastníci

nenavrhli. Vykonávanie dôkazov upravuje článok 9 Nariadenia.

Z obsahu súdneho spisu a jeho spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v podobe
tlačiva B vyzval žalobcu na doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, keď
žalobcovi oznámil, že je potrebné predložiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, splátkový kalendár a

prehľad platieb realizovaných dlžníkom v prípade, ak bola zmenka vystavená v súvislosti s poskytnutím
spotrebiteľského úveru. Odvolací súd konštatuje, že takto realizovaná výzva nemá pre ďalší procesný
postup súdu žiadne účinky. Pripojením iného spisu súdu prvého stupňa (exekučného spisu), v ktorom
mal remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., postavenie oprávneného, bez návrhu účastníkov
konania na vykonanie takto označených dôkazov, vykonal súd prvého stupňa skutkové zistenia, ktoré

posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Bez postupu podľa článku 4 ods.
4 Nariadenia súd prvého stupňa rozhodol v právnej veci bez nariadenia pojednávania podľa článku 7
ods. 1 Nariadenia a vo veci podľa § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok.

Preskúmaním zákonnosti konania predchádzajúcemu verejnému vyhláseniu rozsudku odvolací súd

zistil, že súd prvého stupňa odňal účastníkom konania procesné právo podľa § 123 O.s.p. vyjadriť
sa ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. V danej veci ide o listiny, ktoré súd prvého stupňa pripojil
do konania bez návrhu účastníkov konania. Procesné právo účastníkov konania vyjadriť sa k návrhom
na dôkazy, teda k tým, ktoré navrhol niektorí z účastníkov, má svoje vyjadrenie v článku 5 ods. 2 - 5
Nariadenia.

S poukazom na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR z 10. júla 2013, č.
k. II. ÚS 499/2012-47, predovšetkým na tie, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať
ako všeobecne uplatniteľné pokiaľ ide o zaujatie stanoviska ku kontradiktórnosti súdneho procesu, k
pojmu dokazovanie, k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania,

odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa znemožnil žalobcovi uplatniť svoje právo zo
zmenky. Účelom práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je totiž práve možnosť ovplyvniť skutkové
zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie, keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi
nepochybne známejšie ako súdu. Aktivita účastníka pri využití tohto práva je v podstatnej miere
závislá práve od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých vyvodenie z

nich možno očakávať, a miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného
bremena daného účastníka. Vykonaným dokazovaním sa rozumie postup súdu smerujúci k utvoreniu
skutkových poznatkov o rozhodujúcich okolnostiach a jeho podstatou je získanie príslušných skutkových
poznatkov z jednotlivých dôkazných prostriedkov, ktoré sú nositeľmi určitých informácií. Z listinnýchdôkazov vykonaných bez návrhov účastníkov konania dospel súd prvého stupňa ku (odchylnému)
skutkovému stavu, na ktorom založil svoj právny záver o právnej povahe zmluvy o úvere ako zmluvy
spotrebiteľskej, keď plnenie povinností žalovanej ako dlžníka môže byť zabezpečené zmenkou len

za splnenia zákonných podmienok, a v prípade, že toto zabezpečenie zákonné podmienky nespĺňa,
nemôže veriteľ zmenku ako zabezpečovací prostriedok splnenia dlhu vôbec prijať. Rozsudok súdu
prvého stupňa vykazuje pre žalobcu nepochybne znaky prekvapivého rozhodnutia.

Za splnenia podmienky písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu bolo podľa

názoru odvolacieho súdu povinnosťou súdu prvého stupňa dať žalobcovi a žalovanej priestor, aby sa
zoznámili s dôkazmi, ktoré vykonal súd prvého stupňa a so skutkovými zisteniami, ktoré z nich súd
prvého stupňa vyvodzuje, spolu s priestorom na vyjadrenie sa k nim, prípadne aby navrhli iné dôkazy
na vyvrátenie týchto skutkových zistení. Uvedený priestor v súlade s cieľom a účelom Nariadenia
nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, vyžaduje však najmä písomné stanovisko žalobcu i
žalovanej (bod 7, 8 a 9 preambuly Nariadenia). Týmto postupom dôjde ku skutočnému naplneniu práva

účastníkov konania zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa nesplnil voči žalobcovi zákonnú poučovaciu
povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Na č. l. 19 sa nachádza úprava sudcu, z ktorej vyplýva,
že sa právnemu zástupcovi žalobcu doručovalo poučenie účastníka. V spise sa však nenachádza

ani poučenie účastníka a ani doručenka právnemu zástupcovi žalobcu, ktorá by mala doručenie
poučenia preukazovať. Poučovacia povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. je konkrétnym vyjadrením
generálnej poučovacej povinnosti podľa § 5 O.s.p. a súd je povinný ju vykonať aj v prípade, keď je
účastník právne zastúpený. Ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p. je vyjadrením koncentrácie občianskeho
sporového súdneho konania prejavujúcej sa v možnosti účastníkov konania predkladať skutočnosti

a dôkazy vrátane určenia momentu na ich predkladanie. Splnenie tejto poučovacej povinnosti má
rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť rozhodnutie v riadnom, prípadne
aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože znamená významné obmedzenie na označovanie a
predkladanie dôkazov v ďalšom konaní. V danej veci súd prvého stupňa dospel k takému záveru,
že listinné dôkazy prostredníctvom ktorých súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, vytvorili skutkový

základ pre súdne rozhodnutie vyžadujúci zmenu právneho posúdenia uplatneného nároku, o ktorej však
účastníci nevedeli. V dôsledku absencie poučenia ako povinnosti súdu nedošlo zo strany žalobcu k
uplatneniu procesných práv, pretože žalobca nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú
povinnosť vo vzťahu k inému právnemu posúdeniu veci, keď súd prvého stupňa nárok žalobcu uplatnený
zo zmenky posúdil ako vzťah spotrebiteľský bez toho, aby boli na takýto postup súdu splnené zákonné

podmienky.

Pretože rozsudok súdu prvého stupňa nie je z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.
a) O.s.p. správny, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p..

Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania pred súdom prvého stupňa, nakoľko tento výrok
závisí od výsledku sporu a od miery úspechu účastníkov konania v sporovom konaní.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. vo veci opätovne

rozhodne. Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu
prvéhostupňa,takakoichodvolacísúdzistilauviedolvtomtozrušujúcomuznesení,odstránisúdprvého
stupňa v konaní v novom rozhodnutí vo veci.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, súd

prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.