Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/340/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211218582
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211218582.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a členov

senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľa: ACUL, s. r.
o., Bratislava, Nám. SNP č. 22, IČO : XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Pavlom Jurekom, advokátom,
Bratislava, Nám. SNP č. 22 proti odporcovi: STRABAG, s. r. o., Bratislava, Mlynské Nivy č. 61/A, IČO :
XX XXX XXX, o zriadenie vecného bremena, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II č. k. 10 C 144/2011 - 113 zo dňa 14.2.2013 rozhodol

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 67,88 Eur k rukám právnej

zástupkyne odporcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd
v jeho prospech zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez pozemok odporcu k susediacim
pozemkom navrhovateľa. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške
222,82 Eur. Zároveň zaviazal navrhovateľa zaplatiť na účet súdy súdny poplatok vo výške 99,50 Eur.
Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal, aby súd určil, že sa na pozemku parcela č. XXXX/XX, ktorého
vlastníkom je odporca, zriaďuje vecné bremeno v prospech navrhovateľa spočívajúce v práve cesty cez
pozemok parcelu č. XXXX/X a to na nasledovné susediace pozemky vo vlastníctve navrhovateľa :

pozemok parcela č. XXXX/XX o výmere 585 m2, parcela č. XXXX/XX o výmere 1851 m2, parcele č.
XXXX/XX o výmere 1040 m2, zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX vedeného Katastrálnym úradom
v Bratislave, Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava II, obec Bratislava -
mestská časť Podunajské Biskupice, k. ú. Podunajské Biskupice.
Podaním zo dňa 30.1.2013, doručeným súdu dňa 31.1.2013 žiadal navrhovateľ o zmenu petitu v tom, že
súd pripustí aj alternatívny petit v znení : „Odporca je povinný strpieť navrhovateľovo právo prislúchajúce
vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu cez pozemok parcela č. 5841/3, zapísaný na Liste

vlastníctva 2202, vedeného Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hlavné mesto SR
Bratislavu, okres Bratislava II, obec Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, k. ú. Podunajské
Biskupice; každý pondelok, streda a piatok v čase od 9.00 hod. do 15.00 hod. a to na nasledovné
susediace pozemky vo vlastníctve navrhovateľa : pozemok parcela č. XXXX/XX o výmere 585 m2,
parcela č. XXXX/XX o výmere 1851 m2, parcele č. XXXX/XX o výmere 1040 m2, zapísaných na Liste
vlastníctva č. XXXX vedeného F. Ú. Y. L., Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, okres
Bratislava II, obec Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, k. ú. Podunajské Biskupice na

nevyhnutný čas za účelom zabezpečenia bežnej údržby a obhospodarovania predmetných pozemkov
vo vlastníctve navrhovateľa.
Súdprvéhostupňamalpreukázané,ženavrhovateľomniejevlastníkomžiadnejstavby,ktorábysusedila
s priľahlým pozemkom odporcu. Neboli preto dané zákonné predpoklady stanovené v § 151o ods. 3Občianskeho zákonníka. Zo znenia tohto zákonného ustanovenia explicitne vyplýva, že výlučne vlastník
stavby, ktorý nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku sa môže domáhať ochrany v podobe
zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok, ak súčasne preukáže,

že prístup k tejto stavbe nemožno inak zabezpečiť.
Súd nemal za splnené ani zákonné predpoklady pre vyhovenie alternatívneho návrhu odôvodnenému
podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto zákonného ustanovenia nie je možné zriadiť
vecné bremeno, ale umožniť len dočasný vstup na pozemok, pokiaľ by to nevyhnutne vyžadovala údržba
a obhospodarovanie pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa. Zo znenia tohto zákonného ustanovenia

vyplýva, že môže ísť len o dočasný (napr. jednorazový, ale aj opakovaný vstup po určitú dobu) za
konkrétnym účelom, ktorý síce zákon bližšie nekonkretizuje z dôvodu, že môže ísť o rôznorodú potrebu,
avšak túto je jednoznačne potrebné v každom jednotlivom prípade v konaní pred súdom bližšie skúmať
a ju v rozhodnutiach jednoznačne špecifikovať. Zo znenia alternatívneho petitu však vyplýva, že ide
o zriadenie vecného bremena trvalého charakteru, hoci v presne určenej dobe, ale pravidelne počas
celého roka a tiež do budúcnosti, pričom účel je stanovený iba všeobecne podľa znenia zákona.

Navrhovateľ vecné bremeno zdôvodňoval potrebou odstraňovania buriny z jeho pozemkov. Odburinenie
pozemkov sa ale vykonáva výlučne v sezónnom období, ktoré sa dá presne špecifikovať. Alternatívny
petit nezodpovedal obsahu zákona a ani z neho nevychádzal. Z korešpondencie medzi navrhovateľom
a odporcom vyplýva, že navrhovateľ mienil na svojich pozemkoch vybudovať stavbu, či stavby, resp.
využívať pozemky na podnikateľské účely.

Súd prvého stupňa za významné považoval aj to, že navrhovateľ zriadenie vecného bremena, prípadne
využívania pozemku odporcu na základe alternatívneho petitu žiadal poskytnúť bez akejkoľvek náhrady
finančnej, či inej protihodnoty.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. podľa zásady úspechu.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvého stupňa zmenil a jeho návrhu vyhovel a domáhal sa aj trov konania, prípadne aby vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vo svojom odvolaní poukázal na to, že § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka nerieši, že právo prechodu
je možné zriadiť len dočasne, ale že navrhovateľ môže na pozemky vstúpiť len na nevyhnutnú dobu, čo
z jeho pohľadu je zásadný rozdiel a súd prvého stupňa v tomto smere vec nesprávne právne posúdil.

Poukázal na to, že súd prvého stupňa vydal predbežné opatrenie dňa 26.8.2011, v ktorom v zmysle §
127 ods. 3 Občianskeho zákonníka ukladá odporcovi povinnosť strpieť právo prislúchajúce vecnému
bremenu. Účinky tohto predbežného opatrenia, ktoré Krajský súd v Bratislave potvrdil doposiaľ trvajú.
Ustanovenie § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. legálne bremeno, z ktorého pre
vlastníkov susediacich pozemkov vyplývajú určité obmedzenia spočívajúce v povinnosti umožniť na

nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, za predpokladu, že to nevyhnutne
vyžaduje údržba a obhospodarovanie alebo údržba susediaceho pozemku.
Má za to, že ak prvostupňový súd vydal predbežné opatrenie a Krajský súd ho len minimálne pozmenil,
bola zo strany navrhovateľa preukázaná nevyhnutná potreba vstupu na pozemky v obmedzenom
rozsahu za konkrétnym účelom. Po tom ako by rozsudok prvostupňového súdu, ktorým náš návrh

v celom rozsahu zamietol nadobudol právoplatnosť, navrhovateľ by nemal možnosť vykonať ani len
základnú údržbu a ani len možnosť splniť si základné povinnosti vlastníka vyplývajúce z obsahu
vlastníckeho práva. Rozsudok, ktorý napádajú navrhovateľovi výrazným spôsobom bráni v plnení
vlastníckych práv.
Navrhovateľ sa svojim návrhom vo veci nedomáha toho istého, čoho sa navrhovateľ domáhal v

predbežnom opatrení. Z eventuálneho petitu vyplýva, že ide o inú úpravu, v iných časoch a teda v
odlišných obmedzeniach a v návrhu vo veci samej je doplnený konkrétny účel využívania pozemku vo
vlastníctve odporcu zo strany navrhovateľa.
Neexistencia stavby ako predpokladu zriadenia vecného bremena neobmedzenej povahy je spôsobená
tým, že navrhovateľ v dôsledku prístupu odporcu nemohol získať stavebné povolenie na jej realizáciu.

Máme za to, že aj túto skutočnosť mal súd pri svojom rozhodovaní v predmetnej veci zohľadniť. S touto
otázkou sa súd vo svojom odôvodnení vôbec nevyporiadal. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rovnako súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Navrhovateľ následne už nemal v úmysle realizovať svoj podnikateľský zámer. Uvedené neprichádza

do úvahy na základe vecného bremena dočasnej povahy, nakoľko stavebný úrad na podklade takéhoto
rozhodnutia stavebné povolenie nevydá.
Súd teda dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Má tiež za to,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné a vychádza z nenáležite zisteného skutkovéhostavu. Tým došlo k porušeniu ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdnom konaní. Vzhľadom
na to má za to, že účastníkovi bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Odôvodnenie rozsudku súdu prvého na ním uvedené právne závery ako i skutkový stav veci je

nepostačujúce. Súdne rozhodnutia musia v dostatočne miere uvádzať dôvody na ktorých sú založené.
K odvolaniu navrhovateľ sa vyjadril odporca. K pôvodnému vyjadreniu zotrval na svojich písomných
vyjadreniach počas konania. Poukázal na to, že navrhovateľ nie je vlastníkom žiadnej stavby postavenej
na pozemkoch, ku ktorým si chce zabezpečiť prístup. V čase kedy navrhovateľ tieto pozemky nadobúdal
vedel, že susediace pozemky sú vo vlastníctve odporcu a že k jeho pozemkom prístup neexistuje.

K alternatívnemu petitu poukázal na § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Odporca má za to, že
na strane navrhovateľa neexistuje potreba obhospodarovania pozemkov, ani potreba odburiňovania či
údržby, ale existuje motivácia získať legálny prístup na pozemok a začatie realizácie stavebných prác.
Ako vyplýva z listinných dôkazov v spise odporca v minulosti umožnil navrhovateľovi na žiadosť obce
prístup na jeho pozemky za účelom ich skultúrnenia a navrhovateľ sa v daný čas nedostavil a túto
možnosť nevyužil.

Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd vzhľadom na to, že vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa neobsahovalo žiadne
nové skutočnosti, na ktoré v priebehu konania pred súdom prvého stupňa odporca už nepoukázal
či už v písomných alebo ústnych vyjadreniach, nepovažoval za potrebné vyjadrenie odporcu zaslať
navrhovateľovi.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle §
212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru,
že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu.
Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby

zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
Toto vecné bremeno môže byť spojené len s vlastníctvom nehnuteľnosti a nemôže byť zriadené v
prospech osoby, ktorá nie je vlastníkom novovzniknutej nehnuteľnosti.
Ďalej môže súd zriadiť vecné bremeno pri úprave vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom
stavby (stavebníkom) neoprávnene zriadenej na cudzom pozemku, a to za náhradu v prípade, keď súd

nenariadi odstránenie tejto stavby, ani ju neprikáže za náhradu do vlastníctva vlastníka pozemku za
podmienky, že toto vecné bremeno je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe (§ 135c ods.
3). V oboch prípadoch najčastejšie ide o právo prístupovej cesty k druhej nehnuteľnosti.
V danom prípade o takýto prípad nejde. Navrhovateľ nie je osobou v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka, preto nie je možné jeho žalobnému návrhu vyhovieť.

Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na
nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace,
pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým
vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

V uvedenom zákonnom ustanovení je upravené tzv. legálne bremeno, z ktorého pre vlastníkov
susediacich pozemkov vyplývajú ďalšie obmedzenia, ktoré spočívajú v povinnosti umožniť na
nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace,
za predpokladu, že to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov.
Nevyhnutnou údržbou treba rozumieť nielen opravy, ale aj úpravy stavieb tak, aby zodpovedali

stavebnotechnickým a iným, najmä bezpečnostným predpisom, napríklad predpisom o požiarnej
ochrane a pod..
Obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb nie je totožné s údržbou, preto ho treba chápať
ako každú inú nevyhnutnú hospodársku činnosť, ktorú vlastník musí vykonať, aby nezmaril výsledky
hospodárskej činnosti na vlastnom pozemku alebo vo vlastnej stavbe.

Nevyhnutnosť údržby a obhospodarovania musí vyplynúť z následkov, ktoré by vznikli, ak by sa
takáto údržba alebo obhospodarovanie susediaceho pozemku či stavby neuskutočňovalo. Údržbu a
obhospodarovanie možno vykonávať len v nevyhnutnej miere a nevyhnutnú dobu. To sú kritériá, ktoré
treba posudzovať objektívne, pričom treba vychádzať z určitého časového priemeru, za aký sa úkony
údržby a obhospodarovania v nevyhnutnej miere dajú uskutočniť.

Ustanovenie konkrétne nevymedzuje, ktoré osoby sú oprávnené vstupovať na susediaci pozemok alebo
susediacu stavbu. Z toho vyplýva, že oprávnená osoba môže za zákonných predpokladov použiť na
nevyhnutnúúdržbuaobhospodarovanieajinékvalifikovanéosoby(napr.naremeselníckepráce,výkony
na pozemkoch a pod.).Z uvedeného vyššie je nesporné, že navrhovateľ v žalobnom návrhu sa takejto úpravy nedomáhal.
Z obsahu žalobného petitu vyplýva, že sa domáhal pravidelného prechodu tri krát v týždni v presne
určené dni (pondelok, streda a piatok) v čase od 9.00 hod. do 15.00 hod. na „nevyhnutný čas za

účelom zabezpečenia bežnej údržby a obhospodarovania predmetných pozemkov v jeho vlastníctve“.
Navrhovateľ bližšie nešpecifikoval v čom mala spočívať bežná údržba a obhospodarovanie pozemku.
Stanovený čas nespĺňa ani zákonné kritéria nevyhnutnej doby a nevyhnutnej miery, čo rozhodne nie
je pravidelné určenie tri krát v týždni v určenom čase.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdom prvého stupňa, s ktorým sa

v plnom rozsahu stotožňuje.
Odvolací súd po preskúmaní veci, ale aj vzhľadom na uvedené vyššie dospel k záveru, že súd prvého
stupňa náležite zistil skutkový stav veci a jeho právny záver je zákonu zodpovedajúci. V odvolaní sa
neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu
alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými, o ktorých by súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci nebol
mal vedomosť alebo ktoré by nebol uvážil. Z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom

iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty
nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 O. s. p. potvrdil.
K námietke navrhovateľa, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci vo
vzťahu k § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu.
Súd prvého stupňa správne právne posúdil vec, keď skúmal nevyhnutnosť údržby, prípadne
obhospodarovanie pozemku navrhovateľa, nevyhnutnú mieru a nevyhnutnú dobu v súlade so
zákonným ustanovením. Rozhodne nie je možné pod nevyhnutnosť zaradiť možnosť získania

stavebného povolenia, ako udáva navrhovateľ : „neexistencia stavby ako predpokladu zriadenia
vecného bremena neobmedzenej povahy je spôsobená tým, že navrhovateľ v dôsledku prístupu
odporcu nemohol získať stavebné povolenie na jej realizáciu ..... máme za to, že aj túto skutočnosť
mal súd pri svojom rozhodovaní v predmetnej veci zohľadniť.“. Nevyhnutnosť údržby , prípadne
nevyhnutnosť obhospodarovania musí vyplynúť z následkov, ktoré by vznikli, ak by sa takáto údržba

alebo obhospodarovanie susediaceho pozemku či stavby neuskutočňovalo. Pod obhospodarovaním
nehnuteľnosti nie je možné rozumieť postavenie novej stavby.
S námietkou, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, nie je možné súhlasiť.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,

jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozhodnutie, ktoré nerešpektuje zásady uvedené v ustanovení § 157 O. s. p. je nepreskúmateľné.
Výrok rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom dokazovania a vyhodnotenia dôkazov. To sa musí

prejaviť v odôvodnení rozhodnutia a dôvody preto musia byť jasné a presvedčivé. Povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i s jeho špecifickými námietkami. Porušením uvedeného práva
účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa účastníkovi konania odníma možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych

a mimoriadnych opravných prostriedkov.
Nedostatočnosť dôvodov rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť, lebo účastník konania nemá
možnosť preskúmať dôvodnosť rozhodnutia a tým či je alebo nie je dôvod podať odvolanie, prípadne
v čom môže odvolaním napadnúť rozhodnutie. Pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia účastník konania
nemá možnosť sa riadne v konaní brániť, prípadne uviesť, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia súdu

prvého stupňa. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje, že súd svojim postup odňal účastníkovi
možnosť konať pred súdom.
Napádané rozhodnutie súdu prvého stupňa však spĺňa kritéria § 157 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 a § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporca mal
v odvolacom konaní úspech. Trovy odvolacieho konania vznikli vykonaním jedného právneho úkonu -

vyjadrením odporcu k odvolaniu navrhovateľa. Odporca si trovy uplatnil v tomto podaní vo výške 67,88
Eur.
Trovy právneho zastúpenia boli vyúčtované v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) a § § 16 ods. 3 vyhl. č.
655/2004 Z. z..Hodnota jedného úkonu pre rok 203 (1/13) je 60,07 Eur a režijný paušál (1/100) je 7,81 Eur, spolu 67,88
Eur.
Odvolací súd preto zaviazal navrhovateľa k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 67,88 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.