Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213202280
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8213202280.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu
JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 264 29 705, zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: O.
D., bytom W. XXX, o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Bardejov č. k. 4C 77/2013-90 zo dňa 23.7.2014, takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie návrhu, pokiaľ bol požadovaný zmenkový úrok nad 0,06 % denne, v tejto časti ruší
rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí tohto návrhu a v tomto rozsahu konanie zastavuje.

Potvrdzujerozsudoksúduprvéhostupňavjehozvyšnejzamietajúcejčastiavovýrokuotrováchkonania.

Nepriznáva žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom návrh zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že Okresnému súdu Bardejov bol dňa 28.03.2013 doručený návrh na
uplatnenie pohľadávky na tlačive A podľa článku 4 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
„nariadenie, alebo nariadenie č. 861/2007“),

ktorým žalobca navrhoval, aby súd vydal proti žalovanej rozsudok, ktorým by ju zaviazal na
zaplatenie zmenkových úrokov vo výške 0,25 % denne zo sumy 448,81 Eur od 17.3.2010 do 15.8.2010,
zo sumy 402,81 Eur od 16.8.2010 do 15.9.2010, zo sumy 356,81 Eur od 16.9.2010 do 18.11.2010, zo
sumy 310,81 Eur od 19.11.2010 do 15.12.2010, zo sumy 264,81 Eur od 16.12.2010 do 16.1.2011, zo
sumy 218,81 Eur od 17.1.2011 do 15.3.2011, zo sumy 178,81 Eur od 16.3.2011 do 14.4.2011, zo sumy
153,81 Eur od 15.4.2011 do 15.8.2011, zo sumy 113,81 Eur od 16.8.2011 do 28.6.2012 a s 6,00 %
ročným úrokom zo sumy 448,81 Eur od 31.5.2010 do 15.8.2010, zo sumy 402,81 Eur od 16.8.2010

do 15.9.2010, zo sumy 356,81 Eur od 16.9.2010 do 18.11.2010, zo sumy 310,81 Eur od 19.11.2010
do 15.12.2010, zo sumy 264,81 Eur od 16.12.2010 do 16.1.2011, zo sumy 218,81 Eur od 17.1.2011
do 15.3.2011, zo sumy 178,81 Eur od 16.3.2011 do 14.4.2011, zo sumy 153,81 Eur od 15.4.2011 do
15.8.2011, zo sumy 113,81 Eur od 16.8.2011 do 28.6.2012, zmenkovej odmeny vo výške 1,5 Eur, ako
aj k náhrade trov konania vo výške 28 Eur za zaplatený súdny poplatok za návrh a zo sumy 85,94
Eur, pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia žalobcu za 2 úkony právnej pomoci advokáta žalobcu

v tejto právnej veci. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo
zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 9.11.2009 na zmenkovú sumu 448,81 Eur, pričom sa zaviazala
aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 17.3.2010. Súd prevzal originál zmenkydo súdnej úschovy, zapečatil ju a vydal o tejto skutočnosti úradný záznam, ktorý sa nachádza v spise
na č. l. 9., v súlade s § 138 ods. 5 a § 180a ods. 1 - 4 vyhlášky č. 543/2005 Z. z.. Súd v súlade s
článkom 5 odsek 2 nariadenia č. 861/2007, vyplnil časť I. vzorového tlačiva C a zaslal ho žalovanej spolu

s kópiou tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky. Žalovanej bolo tlačivo spolu s prílohami doručené
25.4.2014. Žalovaná sa k doručenému návrhu na tlačive nevyjadrila. Žalovaná sa na pojednávaní dňa
23.7.2014 nedostavila napriek tomu, že jej predvolanie bolo doručené dňa 30.6.2014 a svoju neúčasť
neospravedlnila. Súd preto prejednal vec bez jej prítomnosti. Súd v uvedenom prípade skúmal, či ide o
konanie, ktoré spĺňa predpoklady kladené na konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu podľa článku

2 nariadenia č. 861/2007, následne skúmal právomoc slovenských súdov na rozhodnutie o uvedenej
veci, vecnú a miestnu príslušnosť, ako aj vzhľadom k cezhraničnému sporu, rozhodné právo. Vzhľadom
na priamu aplikáciu nariadenia rozhodujúcimi kritériami pri posudzovaní, či ide o konanie podľa tohto
nariadenia, je skúmanie, či ide o cezhraničný spor, či výška uplatňovanej pohľadávky nepresahuje
bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov sumu 2.000 Eur a či žalobca podal návrh vyplnením
vzorového tlačiva A. V uvedenom prípade toto konanie spĺňa všetky nariadením požadované kritériá.

Vzhľadom k tomu, že žalobca má ku dňu doručenia tlačiva návrhu sídlo v Českej republike, t. j. v inom
členskom štáte ako je bydlisko žalovanej, ktorá má bydlisko v Slovenskej republike, súd vyhodnotil, že
ide v uvedenom prípade v súlade s článkom 3 nariadenia o cezhraničný spor. Vzhľadom k tomu, že ide
o spor s cudzím, medzinárodným prvkom, preto sa na konanie uplatní aj nariadenie (ES) č. 44/2001
- Brusel I, podľa ktorého súd posudzoval právomoc slovenských súdov, pričom zistil, že právomoc

slovenského súdu je pre spotrebiteľské zmluvy daná podľa článku 16 ods. 2 bydliskom spotrebiteľa.
Vecne príslušným je súd oznámený Slovenskou republikou Komisii, a to v zmysle článku 25 odsek 1
nariadenia č. 861/2007, okresný súd. Miestne príslušným, aplikujúc článok 19 nariadenia a následne §
84 O. s. p., je Okresný súd Bardejov. Keďže v uvedenom prípade ide o cezhraničný spor, súd sa zaoberal
aj určením rozhodného práva, ktoré bude na daný spor aplikovať. Súd určil, že vzhľadom k tomu,

že nebolo preukázané, ani tvrdené, že by si
zmluvné strany zvolili rozhodné právo, súd určil rozhodné právo podľa článku 10 odsek 1 zákona č.
97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, tak, že danú vec je potrebné riešiť podľa
právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko to zodpovedá rozumnému usporiadaniu právneho
vzťahu medzi účastníkmi konania. Na rozhodnutie o podanom návrhu súd nariadil pojednávanie, napriek

tomu, že to nenavrhol žiaden z účastníkov, keďže mal za to, že to je v tejto veci potrebné, ako to vyplýva
z článku 5 odsek 1 nariadenia č. 861/2007. Na pojednávanie dňa 23.7.2014 sa dostavili obaja účastníci,
žalobca bol zastúpený, žalovaná sa dostavila osobne. Súd vykonal dokazovanie návrhom, vyjadreniami
žalobcu, výpisom z Obchodního rejstříka ČR, do ktorého je žalobca ako právnická osoba zapísaný,
zmenkou, obsahom spisu Okresného súdu Bardejov 4Er 876/2010, ostatným spisovým materiálom a

zistil tento skutkový stav:

Z exekučného spisu 4Er 876/2010 súd zistil, že dňa 9.11.2009 uzavreli žalovaná ako dlžník a
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598 ako veriteľ zmluvu o úvere č XXXXXXXXX, na základe ktorej
veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 250 Eur, pričom dlžník sa veriteľovi zaviazal zaplatiť mu okrem

poskytnutej sumy aj poplatok vo výške 210 Eur, všetko v 10 - ich mesačných splátkach po 46 Eur, počnúc
dňom 12.12.2009. Podľa predmetnej zmluvy bol úver veriteľom poskytnutý dlžníkovi na výkon povolania.
Zmluva obsahovala na jednom liste papiera dve strany, na prvej boli uvedené údaje o veriteľovi
( obchodné meno, sídlo, IČO, zápis v obchodnom registri, číslo oddielu a vložky v OR, skutočnosť,
že veriteľ je zastúpený mandatárom), číslo zmluvy a číslo žiadosti o zmluvu ( identické 800500257),

údaje o dlžníkovi ( vyplnené boli meno, priezvisko, trvalé bydlisko, rodné číslo, číslo OP, kolónka o
trvalom pobyte), poskytnutý úver, výška poplatku, počet splátok, výšku mesačných splátok, deň začiatku
splatnosti a kolónka o to, že finančné prostriedky sú použité na účel povolania. Ďalej zmluva obsahuje
dátum uzavretia, čas, meno a podpis mandatára, podpis dlžníka, dátum prevzatia finančnej hotovosti a
potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti s podpisom dlžníka. Na druhej strane zmluvy sa nachádzajú

zmluvné podmienky. Podľa článku 4 zmluvných podmienok, v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s
niektorou splátkou sedem a viac dní, je povinný uhradiť túto splátku do rúk mandatára spolu so zmluvnou
pokutou vo výške 15 Eur za každý jeden prípad omeškania. V prípade, že dlžník neuhradí včas 4
po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo
časť poslednej splátky, stáva sa dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce

splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou
pokutou vo výške 30 Eur. Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade
porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4 Eur, ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s
tým spojenej. Podľa článku 5 zmluvných podmienok dlžník uzatvára s veriteľom dohodu o zrážkachzo mzdy a iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je
podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Podľa
článku 6 zmluvných podmienok dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností

uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 Eur, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov
vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonávaním úkonov, smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka.
Pokiaľ dôjde k zabezpečeniu dlžníkovho dlhu uznaním formou notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, dlžník a veriteľ sa dohodli, že odmenu notára za spísanie notárskej zápisnice, trovprávneho
zastúpenia pri jej spísaní v zmysle v tejto zmluve

obsiahnutého plnomocenstva, uhradí za dlžníka veriteľ, pričom tieto náklady zmluvné strany považujú za
súčasť nákladov veriteľa spojených s vymáhaním jeho pohľadávky a budú súčasťou notárskej zápisnice
ako exekučného titulu. Podľa článku 7 zmluvných podmienok, dlžník je oprávnený splatiť veriteľovi dlžnú
sumu kedykoľvek pred termínom splatnosti, avšak aj v takomto prípade je povinný zaplatiť dohodnutý
poplatok v celej výške. Podľa článku 12 zmluvných podmienok, dlžník uznáva dlžnú sumu, vrátane
poplatku v celej výške ako svoj dlh voči veriteľovi, tak ako je to uvedené v tejto zmluve. Tretinu poplatku

predstavujedohodnutýúrokazvyšnédvetretinyzahŕňajúnákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvy
o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Súčasťou zmluvných podmienok je aj
článok 14, označený ako dohoda o vyplnení zmenky, na základe ktorého na zabezpečenie peňažného
záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako
remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku

úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum

začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu štyri týchto podmienok stal splatný celý dlh. V zmysle článku 15 zmluvných podmienok všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad,
alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú
zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,

budúriešené:A/predStálymrozhodcovskýmsúdom,zriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská
a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 84104 Bratislava, IČO: 35922761, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na rozhodcovskom súde: rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov
rozhodcovskéhosúdu,B/predpríslušnýmsúdomSlovenskejrepubliky,akžalujúcazmluvnástranapodá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (O.s.p.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ

ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto
zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj
sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia
práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto

vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Podľa článku 17 zmluvných podmienok, zmluvné
strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všeobecné právne vzťahy sa
budú spravovať Obchodným zákonníkom. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na

platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 9.11.2009. Za miesto
platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľka doposiaľ zaplatila na zmenku 488 Eur, započítaných na dlžnú istinu a na úroky
vo výške 39,19 Eur. Žalobca na preukázanie
oprávnenosti svojho nároku voči žalovanej predložil súdu originál zmenky vystavenej žalovanou dňa

9.11.2009 a výpis z obchodného registra navrhovateľa. Veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal voči
žalovanej ako dlžníkovi na Stálom rozhodcovskom súde dňa 15.6.2010 písomný návrh na začatie
konania, na základe čoho predmetný rozhodcovský súd rozsudkom spisová značka SR 07092/10 zo
dňa 23.8.2010 rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 448,81 Eur spolu
so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 448,81 Eur od 17.3.2010 do zaplatenia a

zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 448,81 Eur od 31.5.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy
rozhodcovského konania vo výške 165,83 Eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Predmetný rozsudok bol vydaný na základe vyššie uvedenej zmenky, čo rozhodcovský súd uviedol
aj vo svojom odôvodnení, keďže mal za to, že žalovaná vystavila dňa 9.11.2009 listinu označenúako zmenka, táto predložená zmenka je platná a vyplnená v súlade s dohodou o vyplnení zmenky,
má povahu zmenky zabezpečovacej pričom hlavným záväzkom je zmluva o úvere. Rozhodcovský
súd ďalej uviedol, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy vyhlásila, že poskytnuté peňažné prostriedky

si berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ.
Žalovaná nenamietala zmenkovo právny vzťah a túto jej činnosť nemôže suplovať rozhodcovský súd.
Zmenkový vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským a len v tomto právnom vzťahu by túto povinnosť
mal rozhodcovský súd ex officio. Rozhodcovský súd pri tejto svojej úvahe citoval rozhodnutie ESD C
-240/98 až C- 244/98 Oceano Gruppo Editorial, ako aj smernice č. 2008/48, č. 93/13. Danú zmluvu

o úvere a kauzálny vzťah z neho podľa tohto rozhodcovského súdu nie je možné posudzovať podľa
zákona č. 129/2010 Z. z.. Na základe tohto exekučného titulu veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. spísal dňa
4.11.2010 pred exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým návrh na vykonanie exekúcie voči žalovanej,
ktorý dňa 22.12.2010 podal na tunajšom súde žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na základe vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku. Veci bola pridelená spisová značka 4Er
876/2010. Uznesením Okresného súdu Bardejov č. k. 4Er 876/2010 - 10 zo dňa 9.2.2011 bola

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietnutá.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.3.2011. Následne uznesením 4Er 876/2010 -
15 zo dňa 13.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.6.2011, súd predmetné exekučné konanie
zastavil. Súd posúdil právny vzťah medzi veriteľom ako dodávateľom a dlžníčkou ako spotrebiteľkou
ako spotrebiteľský, aplikoval na daný právny vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č.

129/2010 Z.z., zákona č. 258/2001 Z. z., Smernicu Rady 93/13 EHS, rozsudok Súdneho dvora ES vo
veci C 240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA c/a Roció Murciano Quintero, rozsudok
Súdneho dvora ES vo veci C - 168/2005 zo dňa 26.10.2006 Elisa María mostaza Claro c/a Centro
Móvil Milenium SL, rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C -40/2008 zo dňa 6.10.2009 Asturcom
telecominicaciones SL c/a Cristine Rodrigezovej Nogueirovej a uviedol, že v súd v záujme ochrany

spotrebiteľa v konaní o žiadosti o udelenie poverenia je nútený ex offo preskúmať zmluvu zakladajúcu
právny vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pričom konštatoval neprijateľnú podmienku v bode
15 Všeobecných zmluvných podmienkach a to dohodu o rozhodcovskej doložke, pretože tá spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že
znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia sporu, rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne

nevyjednal a nemohol ju ovplyvniť, pretože bola súčasťou zmluvy, ktorú mohol iba ako celok prijať
alebo ako celok odmietnuť. Súd takúto rozhodcovskú doložku
preto považoval za neplatnú, na jej základe nemal byť vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý preto
nemôžebyťplatnýmexekučnýmtitulom.Rozhodcovskýsúdnavyšenezohľadnilskutočnosť,ževzmluve
o úvere absentuje údaj o RPMN, čo spôsobuje, že daný úver mal byť bez poplatkov a bezúročný, čo je

v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z. z.. Veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o., za ktorého podpisoval konateľ
spoločnosti, indosoval túto zmenku, pričom na druhú stranu zmenky vpísal: namiesto nás na rad CD
Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 26429705. Po
vykonanom dokazovaní mal súd za to, že nie je možné priznať žalobcovi navrhované plnenie, a to v
žiadnej časti a žalobu preto v celom rozsahu zamietol. Vychádzal pritom z týchto úvah: 1. Súd je

povinný v spotrebiteľských veciach skúmať aj právny vzťah, ktorý zmenka zabezpečuje a posudzovať ho
podľa právnych predpisov, upravujúcich spotrebiteľské právo. 2. Zmluva o úvere medzi POHOTOVOSŤ,
s.r.o., ako veriteľom a prvým majiteľom zmenky a žalovanou, ako dlžníkom, je absolútne neplatná. 3.
Dohoda o vyplnení zmenky je neplatná, rovnako ako celá úverová zmluva. Navyše zmenka nemala byť
veriteľom prijatá v zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného k 20.11.2009. 4. Postup prvého

majiteľa zmenky v rozpore s § 17 zákona č. 191/1950 Zb.. Tieto úvahy prvostupňový súd podrobne
popísal v odôvodnení napadnutého rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
Žalobca bol v konaní celkom neúspešný, súd mu teda náhradu trov konania nepriznal. V celom rozsahu
úspešnej žalovanej súd rovnako náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli. Žalobca sa
v tomto konaní domáhal aj nároku na náhradu trov voči vedľajšiemu účastníkovi Združeniu na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS, ktorý oznámením, doručeným súdu dňa 24.6.2013 do tohto konania vstúpil
na strane žalovanej a oznámením, doručeným súdu dňa 22.11.2013 z konania vystúpil. Žalobca zároveň
vzniesol aj námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Keďže vedľajší účastník
z konania vystúpil, súd o námietke neprípustnosti nerozhodoval, keďže dôvod pre jej rozhodovanie
pominul. Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní neúspešný v celom rozsahu, nemal

nárok na trovy konania ani voči žalovanej, ani voči vedľajšiemu účastníkovi na jej strane, po dobu trvania
takéhoto účastníctva v tomto konaní.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť a návrhu na
uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Ako dôvod uviedol,
že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednácou zásadou, čo znamená, že súd vychádza

len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Súd prvého
stupňavdôvodochrozhodnutiauvádza,ževykonaldokazovanieo.i.ajúverovouzmluvou,Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, exekučným spisom i ďalšími listinnými dôkazmi. Navrhovateľ a podľa
dostupných informácii ani odporca, však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími
listinnými dôkazmi nenavrhli. Navrhovateľ predložil ako dôkaz svojich nárokov platnú zmenku, ktorou,

keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb.,
dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči
forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného nebolo žiadnych námietok, a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonávanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej
veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej
zmenky. Odporca mohol na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke.

Ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia
koncentračnej zásady konštruovanej v Nariadení. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby
postupom podľa § 120 ods. 1 veta prvá in fine O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za odporcu. Ak tak
súd učinil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania.
Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhov odporcu a bez legitímneho podnetu, na ťarchu navrhovateľa

vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter odporcu ako spotrebiteľa. Odporca sa tejto
obrany nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd
iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný
podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v
právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované

čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských a základných slobôd. Prvostupňový
súdnavyšeprivydávanírozhodnutiavychádzal,zpodľaneho,nespornýchskutočností.Súdzanesporné
považoval to, že odporca so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že
zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou, že odporca uzatvoril zmluvu
o úvere ako spotrebiteľ. Súdom uvádzané údajne nesporné skutočnosti neboli tvrdením ani jedného

z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám
navrhol. Odporca, ani navrhovateľ sa k týmto skutočnostiam nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým
by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na
základeaplikácienesprávnychprávnychpredpisov,akoajnesprávnejinterpretácii príslušnýchprávnych
predpisov a práva Európskej únie. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný

záväzkový právny vzťah. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že odporca vo
všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči novému majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže
činiť odporca, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR spisovej značky 5 Obo/3/2008 zo dňa 22.10.2008. Je síce prípustné za určitých okolností

uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči navrhovateľovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany
odporcu a predovšetkým odporca v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.
Nie je prípustné, aby túto úlohu prevzal súd a suploval aktivitu odporcu. V danom prípade následkom
bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods.1
O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti

a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa
Nariadenia vykonané bez návrhu. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa
22.8.2002 sp. zn. 25Cdo/1839/2000, kde pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je
aplikovateľná aj v tomto konaní. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťa,
aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná

bolalenvýškazabezpečeniavovzťahukaktuálnejvýškedlhuvčasejejvyplnenia.Zuvedenéhovyplýva,
že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia
zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Vyplýva to z formulácie § 4 ods. 6 zákona a spojenia „v čase
vyplnenia“ zo slov „vyplnenú veriteľom“, z ktorej je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú
vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“,

resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany veriteľa. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o vyplňovacom
práve nemohla byť neplatná a nemôže byť ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí
spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.
Napokon zdôraznil procesne mimoriadnu dôležitú okolnosť, že odporca vo svojej odpovedi uplatnenýnárok zo zmenky uznal. Odporca tým, že uznal uplatnený nárok, jednoznačne prejavil svoju vôľu, že
nemá záujem o ochranu pred uplatneným nárokom. Nie je prípustné, aby súd napriek prejavenej vôli
odporcu tomuto nanútil obranu, o ktorú tento účastník nielen že nestojí, ale prezentuje stanoviská, ktoré

sú v priamom rozpore so súdom aplikovanou obranou. Súd v tomto konaní nie je nezávislým arbitrom,
ale aktívnym účastníkom konania, čo náš právny poriadok vylučuje. V ďalšom odkázal na odôvodnenie
uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/16/2010 zo dňa 3.2.2010, uznesenia Krajského súdu v
Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
4CoZm/3/2014 zo dňa 13.6.2014 i ďalšie rozhodnutia prvostupňových súdov v SR, ktoré boli vydané

v skutkovo a právne zhodnej veci navrhovateľa.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

V priebehu odvolacieho konania doručil žalobca súdu dňa 22.12.2015 čiastočné späťvzatie podaného
návrhu, v ktorom uviedol, že: „berie svoj návrh na začatie konania čiastočne späť a to v rozsahu

zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Teda navrhovateľ
viac neuplatňuje zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ale žiada súd priznať zmenkový úrok len v
časti 0,06 % denne.“

Podľa ustanovenia § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd
prvého stupňa, alebo jeho rozhodnutie nie je doposiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení
späťvzatia.Súdspäťvzatienepripustí,akdruhýúčastníkstýmnesúhlasí.Akspäťvzatiepripustí,odvolací
súd zruší rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

V danom prípade došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu (žaloby) žalobcom, a to v rozsahu zmenkového
úroku vo výške vo výške 0,25 % denne s tým, že po tomto čiastočnom späťvzatí žaloby si žalobca
uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.

Z došlého podania je zrejmé, že k čiastočnému späťvzatiu návrhu (žaloby) došlo skutočne žalobcom a z

jeho obsahu plynie, že ide o späťvzatie návrhu (žaloby) v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne. Žalovaná nemala výhrady k tomuto čiastočnému späťvzatiu návrhu, preto odvolací súd v zmysle
ustanovenia § 208 O.s.p. pripustil späťvzatie návrhu, pokiaľ bol požadovaný zmenkový úrok nad 0,06
% denne, v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí tohto návrhu a v tomto rozsahu
konanie zastavil.

Následne odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v ostávajúcej časti bez toho, aby nariadil
odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil
dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu
je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods.

2 O.s.p.).

Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do
tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne
vyhlásený,odvolacísúduverejnilvzákonomstanovenejlehotetermínverejnéhovyhláseniarozsudkuna
úradnejtabulisúduanainternetovejstránkesúdovSR(§211ods.2,§156ods.1,3O.s.p.).Odvolacísúd
mal na zreteli i to, že v súlade s článkom 17 ods. 1 Nariadenia, Slovenská republika informovala Komisiu
o tom, že na základe procesného práva Slovenskej republiky, bude možné v súlade s článkom 17

Nariadenia, podať opravný prostriedok „odvolanie“ (§ 201 a nasl. O.s.p.) na „krajské súdy“. V odvolacom
konaní začatom podaným odvolaním podľa článku 17 Nariadenia rozhoduje odvolací súd Slovenskej
republiky podľa procesného práva Slovenskej republiky (článok 19 Nariadenia).

Po takomto prieskume napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie

dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozsudku. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa je vecne správne. Prvostupňový súd pre účely rozhodnutia o podanom návrhu vykonal potrebné
dôkazy, z nich vyvodil správne skutkové závery a vec napokon aj správne právne posúdil. Dôvody
napadnutého rozhodnutia dávajú odpoveď na pre vec rozhodujúce skutkové otázky i na právneposúdenie nárokov. Odvolací súd je toho názoru, že spĺňa v celom rozsahu náležitosti dané ustanovenia
§ 157 ods.2 O.s.p. a v podstate dáva odpoveď i na v odvolaní uplatnené odvolacie dôvody.

Podľa § 219 ods.1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods.2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje
a na správne zdôvodnenie aj v celom rozsahu odkazuje.

V súvislosti s uplatnenými odvolacími námietkami odvolací súd snáď môže uviesť len nasledovné:

Predmetom odvolacím súdom preskúmavaného rozhodnutia je nárok zo zmenky uplatnený
navrhovateľom na základe uvedeného Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 o európskom konaní
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Cieľom prijatia Nariadenia bolo zjednodušenie a zrýchlenie
cezhraničného konania v spotrebiteľských a obchodných veciach s
nízkou hodnotou sporu (bod 4 Preambuly Nariadenia). Cieľom takéhoto konania by malo byť

zjednodušenie prístupu k spravodlivosti. Narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu pre
nerovnováhu vo fungovaní procesnoprávnych prostriedkov poskytovaných veriteľom v rôznych
členských štátoch, vedie k potrebe prijatia právnych predpisov Spoločenstva zaručujúcich rovnaké
podmienky pre veriteľov a dlžníkov celej Európskej únii (bod 7 Preambuly Nariadenia). V záujme
uľahčenia uznávania a vykonávania rozsudku by sa mal rozsudok vydaný v jednom členskom štáte

v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu uznať a byť vykonateľný v inom členskom
štáte bez potreby doložky vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti namietať proti jeho uznaniu (bod
30 Preambuly Nariadenia). J e možne čiastočne s odvolateľom súhlasiť, že konanie podľa uvedeného
Nariadenia má v zásade písomnú povahu (viď čl.5 ods.1, čl. 8, čl. 9 ods.1 Nariadenia). Pokiaľ sa však
potreba ústneho pojednávania ukáže ako potrebná (nutná), alebo ak o to požiada niektorá zo strán, súd

by mal nariadiť vo veci pojednávanie. Nutným je nariadiť ústne pojednávanie najmä vo veciach skutkovo
a právne zložitých, v ktorých súd považuje za potrebné vec s účastníkmi prejednať za ich prítomnosti.
Odvolací súd je toho názoru, že ak v predmetnej veci prvostupňový súd sám i bez procesnej iniciatívy
účastníkov realizoval ex offo prieskum uplatnených zmenkových nárokov aj z pohľadu samotnej kauzy,
ktorá predchádzala vystaveniu zmenky, a poskytol priestor účastníkom konania, aby sa k týmto dôkazom

vyjadrili na pojednávaní, nekonal v rozpore s Nariadením ani v rozpore s vnútroštátnym procesným
právom.

Opodstatnenosť ex offo prieskumu uplatnených zmenkových nárokov, založeného na poskytnutí
ochrany spotrebiteľovi bola jasným, zrozumiteľným a najmä presvedčivým zdôvodnením napadnutého

rozhodnutia vysvetlená a nemožno označiť za dôvodnú odvolaciu námietku o porušovaní rovnosti
procesných strán v konaní.

To, že sa pri takomto postupe súd nedopustil procesného či hmotnoprávneho pochybenia podporujú
aj aktuálne závery zo zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu SR prijatého na zasadnutí dňa 20.10.2015, podľa ktorého

„ I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na
povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
a) pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou

povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť

nároknauplatnenýúrok akonárok uplatnenývrozporesdobrýmimravmi,akvýškauplatnenéhonároku
podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

K tomuto odvolací súd tomu dodáva, že z vykonaného dokazovania je evidentné, že predmetná zmenka
bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka plnenia z úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Svedčí o tom

rovnaké číslo zmluvy i rovnaké číslo zmluvy uvedené na zmenke. V tejto súvislosti odvolací súd podobne
ako súd prvého stupňa zdôrazňuje znenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, podľa ktorého platí, že v súvislosti s poskytovaním
úveru od spotrebiteľa, alebo inej osoby, sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky

nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou,
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v
prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Z uvedeného textu teda vyplýva, že
predmetná zmenka mohla byť vyplnená len v súlade so znením tohto ustanovenia, k čomu však nedošlo,

pretože zmenková suma presahuje výšku maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

V súvislosti s odvolacími námietkami považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť aj to, že súd i
pri rešpekte k špecifickej a prísne formálnej povahe inštitútu zmenky je vždy povinný prihliadnuť k
okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľov súd nesmie prehliadnuť ich špecifické záujmy a

postavenie. Pri svojej rozhodovacej činnosti musí súd hľadať také interpretačné a aplikačné východiská,
ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu neprimerane v neprospech
niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu.

V tomto smere odvolací súd odkazuje aj na judikované závery, vyplývajúce z rozhodnutí Súdneho

dvora EÚ, podľa ktorých súdy sú povinné aj bez návrhu posúdiť nekalý charakter neprijateľnej zmluvnej
podmienky, aby sa skutočne dosiahol sledovaný zmysel a cieľ čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS.
Tu možno spomenúť napr. rozhodnutie vo veci Mostaza Claro C-168/05, Godart C-429/05 alebo Oceano
Gruppo Editorial C-240/98 až C-244/08. Čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách stanovuje: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v

zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ Vzhľadom na povahu a
význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú Smernica 93/13/EHS
zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi

pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného
poriadku (viď napr. v rozsudku C 76/10 čl. 50). V
súvislosti s rozsudkom na základe uznania treba spomenúť aj rozhodnutie COFIDIS C-473/00, v ktorom
súd rozhodol, že s ohľadom na potrebu ochrany spotrebiteľa a naplnenie čl. 6 ods. 1 Smernice Rady
93/13/EHS, ktorý predstavuje kogentné pravidlo európskeho práva, súd nemá aplikovať a prihliadnuť

na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky a
zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenej Smernicou Rady 93/13/EHS.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vo zvyšujúcej
napadnutej časti potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods.1, 2 O.s.p.).

Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, žalovanej preukázateľné trovy v súvislosti s odvolacím
konaním nevznikli. Preto odvolací súd pri aplikácii ust. Čl.16 Nariadenia i ust. § 224 ods. 1, § 142 ods.1
O.s.p. náhradu trov odvolacieho konania žalovanej nepriznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.