Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/110/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112220634
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2112220634.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr.

Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: RiHa, spol. s r.o., so sídlom
Bratislavská 30/1, 917 00 Trnava, IČO: 36 238 015, právne zastúpený: HALADA advokátska kancelária,
s.r.o., Kapitulská 21, 917 01 Trnava, proti žalovanému: František Krajčovič, Hlboká 718/12, 919 43
Cífer, IČO: 46 257 632, právne zastúpený: advociatius, s.r.o., Palackého 12, 814 99 Bratislava, o
zaplatenie 1.078,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v
Trnave č.k.9Cb/8/2012-299 zo dňa 19.09.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 83,34 eur, k rukám právneho
zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojim návrhom zo dňa 09.10.2012 doručeným súdu dňa 10.10.2012 domáhal, aby súd
uložil žalovanému zaplatiť sumu vo výške 1.078,87 eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenej kúpnej
ceny za dodaný tovar a náhradu trov konania.

Okresný súd v Trnave č.k.9Cb/8/2012-299 zo dňa 19.09.2014 rozhodol tak, že zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobcovi sumu vo 1.078,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
1.078,87 eur od 19.09.2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že návrh bol podaný opodstatnene, pretože medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy, keď si žalovaný objednal u žalobcu tovar, ktorý mu tento riadne a včas dodal, čo žalovaný

potvrdil podpisom na výdajkách a prevodkách. Žalovaný si následne nesplnil povinnosť zaplatiť cenu za
dodaný tovar, čím vznikla žalobcovi pohľadávka uplatnená v predmetnom konaní. Tvrdenie žalovaného,
že v čase prevzatia predmetného tovaru, t.j. v mesiaci júl 2012 existoval medzi účastníkmi konania
vzťah z mandátnej zmluvy, v zmysle ktorého mal žalovaný pri preberaní tovaru konať v mene a na účet
žalobcu s tým, že tovar preberal pre zákazníka žalobcu, prvostupňový súd považoval za nepreukázané.
Dokazovaním vykonaným pred prvostupňovým súdom nebol preukázaný vznik tvrdeného záväzkovo
právneho vzťahu medzi účastníkmi konania založeného na ústne uzatvorenej mandátnej zmluve, ktorej

existenciu navrhovateľ poprel. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný vykonával pre žalobcu
obchodnú činnosť v mesiaci marec 2012, za ktorú mu vznikol nárok na úhradu sumy 700,- Eur. Sporným
však zostala skutočnosť, či žalovaný vykonával túto činnosť aj v čase prevzatia predmetného tovaru.
Z predložených dokladov zo strany žalovaného nemal súd preukázané, že by žalovaný v danomobdobí vykonával pre žalobcu činnosť na základe mandátnej zmluvy, a táto skutočnosť ani nevyplýva
ani z vizitky predloženej žalovaným ani z cenových ponúk, ktoré síce boli vystavené na hlavičkovom
papieri žalobcu, avšak neobsahujú ani pečiatku, resp. podpis žalobcu, z čoho prvostupňový súd

usúdil, že boli vystavované žalovaným. Rovnako v konaní predložené čestné prehlásenie nepreukázalo
oprávnenie žalovaného konať v mene a na účet žalobcu, a tiež, že žalovaný sa zdržiaval na uvedených
stavbách na pokyn žalobcu. Táto skutočnosť bola spochybnená aj výpoveďou svedkyne C. X., ktorá
uviedla, že žalovaný sa zdržiaval na stavbe pravidelne, pričom ďalej uviedla, že okrem dodania tovaru,
predovšetkým kontroloval stavebné práce realizované osobami, ktoré na stavbu zabezpečil. Súd preto

vyhodnotil, že dôkazné bremeno existencie mandátnej zmluvy ťaží žalovaného, pričom zo žiadneho z
vykonaných dôkazov nebolo možné vyvodiť záver, že by bol oprávnený uskutočňovať právne úkony v
mene žalobcu, resp., že by žalobca tieto úkony dodatočne schválil.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 7.11.2014
odvolanie, v ktorom namietal odňatie práva konať pred súdom, nedostatočné zistenie skutkového stavu,

nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie zo strany prvostupňového súdu.

Namietal, že žalovaný nemal možnosť akýmkoľvek spôsobom preukázať skutočnosť, že žalobca s ním
ukončil spoluprácu v marci 2012 a túto skutočnosť bol povinný preukázať žalobca. Žalovaný uviedol,
že práve naopak on dostatočným spôsobom preukázal, že v mesiacoch apríl - júl 2012 zabezpečoval

odoberanie tovaru zo spoločnosti žalobcu (čestné prehlásenie, fotodokumentáciu, diár).

Podľa názoru žalovaného prvostupňový súd odignoroval vykonanie ním navrhovaných dôkazov a to
najmä výsluch jeho manželky a dcéry, ktoré podpísali čestné prehlásenie o tom, že žalovaný vykonával
činnosť v mene a na účet žalobcu aj v apríli 2012 a neskôr. Táto skutočnosť spôsobuje nezákonnosť

rozhodnutia súdu prvého stupňa vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu.

Prvostupňový súd vychádzal pri dokazovaní z výpovedí svedkov p. G. a p. I., hoci vedel, že tieto osoby
sú v príbuzenskom vzťahu so žalobcom ( manželka a sestra) a teda že sú v predmetnej veci zaujatí.

Ďalej žalovaný namietal skutočnosť, že nevie ako prvostupňový súd dospel k záveru o výške ceny
nezaplateného tovaru, ktorá je predmetom žaloby a tiež skutočnosť, že tento súd vo svojom rozhodnutí
odignoroval skutočnosť, že žalobca nepreukázal žiadnym listinným dôkazom úhradu sumy 700,- Eur
žalovanému za dodávky tovaru za mesiac marec 2012.

Na záver svojho odvolania žalovaný namietal, že prvostupňový súd rozhodol na pojednávaní konanom
dňa 19.9.2014, hoci mu zo strany žalovaného bolo v tento deň doručené písomné vyjadrenie, s ktorým
sa neoboznámil.

Žalobca podal v predmetnej veci vyjadrenie, v ktorom dňa 18.12.2014 uviedol, že rozhodnutie

prvostupňového súdu považuje za správne, pretože tento sa svojimi tvrdeniami vysporiadal presvedčivo
s námietkami žalovaného. Z vykonaných dôkazov súdom, ako aj z faktického správania sa účastníkov
konania bolo preukázané, že po marci 2012 žalovaný odoberal akýkoľvek tovar výlučne vo vlastnom
mene ako kupujúci, a nie ako sprostredkovateľ, či mandant konajúci v mene, či na účet žalobcu. Táto
skutočnosť vyplýva aj zo správania sa žalovaného, ktorý počas celého ním tvrdeného obdobia počas

ktorého mal pre žalobcu vykonávať obchodnú činnosť žalobcovi nevystavil žiadnu faktúru a svoj nárok
na vyplatenie údajnej odmeny si u žalobcu vôbec neuplatňoval. Až následne potom čo žalobca vystavil
žalovanému faktúru za neuhradený tovar, ktorý od neho odobral žalovaný v septembri 2012, tento
vystavil žalobcovi faktúru za sprostredkovanie predaja materiálu za celé ním tvrdené obdobie. Právny
zástupca žalobcu sa vyjadril aj k námietke dôveryhodnosti vypočutých svedkýň pani I. a pani G., keď

považoval za nedôvodné tvrdenie žalovaného, že vzhľadom na príbuzenský pomer týchto svedkýň
s konateľom spoločnosti žalobcu ich výpovede sú nedôveryhodné, táto skutočnosť nebola žiadnym
spôsobom preukázaná a práve naopak tieto svedkyne pracovali u žalobcu a teda poznali celú situáciu v
jeho spoločnosti. Ďalej právny zástupca žalobcu poukázal, že prvostupňovému súdu nebránilo nič, aby
vovecirozhodoldňa19.09.2014atoajnapriektomu,žežalovanývtentodeňdoručilsúdusvojepísomné

vyjadrenie, pretože žalovaný toto písomné vyjadrenie odprezentoval ústne na samotnom pojednávaní.

Odvolaciemu súdu bolo doručené vyjadrenie žalovaného dňa 28.01.2016 tesne pred vyhlásením
rozsudku, v ktorom právny zástupca žalovaného namietal, že žalobca neosvedčil, že mandátna zmluvabolaukončenáužvmarci2012ažesámpredložilviacerédôkazyosvedčujúcejejtrvanieaždojúla2012,
ďalej, že žalobca nepreukázal cenu tovaru, ktorý mal byť podľa tvrdení kúpnej zmluvy a nevysporiadal
sa s dôkazmi na účelovosť svedeckých výpovedí pani I. a pani G..

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol
bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil,
keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase

verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto
možnosť nepožiadali ( § 45 ods. 4 O.s.p.).

V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako

i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého
„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v
ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto

správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý
vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací
súd sa s ním stotožňuje.

Na doplnenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že žalovaný sa

svojim odvolaním domáha, aby súd zaťažil dôkazným bremenom existenciu mandátnej zmluvy žalobcu.
V sporovom konaní však platí zásada, že účastník, ktorý preukazuje a tvrdí určité skutočnosti,
ktoré považuje zásadné pre rozhodnutie súdu je povinný tieto skutočnosti preukázať predložením
relevantných dôkazov. V danom prípade, ak žalovaný tvrdí, že medzi ním a žalobcom existovala
mandátna zmluva, bolo jeho úlohou v konaní, v ktorom je jeho úspešnosť závislá najmä od preukázania

existencie takejto zmluvy predložiť dôkazy (ak nedisponuje samotnou mandátnou zmluvou, ktorá mala
byť uzatvorená ústnou formou), z ktorých je tento fakt zrejmý. Toto sa však žalovanému nepodarilo v
priebehu konania preukázať.

Odvolací súd sa rovnako stotožňuje aj s tvrdením právneho zástupcu žalovaného, že žalovaný v danom

prípade konal vo vlastnom mene a nie v mene žalobcu, a že táto skutočnosť vyplýva aj z faktického
správania žalovaného, keďže počas celého ním tvrdeného obdobia počas ktorého mal pre žalobcu
vykonávať obchodnú činnosť žalobcovi nevystavil žiadnu faktúru a svoj nárok na vyplatenie údajnej
odmeny si u žalobcu vôbec neuplatňoval. Až následne potom čo žalobca vystavil žalovanému faktúru za
neuhradený tovar, ktorý od neho odobral žalovaný v septembri 2012, tento vystavil na žalobcovi faktúru

za sprostredkovanie predaja materiálu za celé ním tvrdené obdobie.

Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že prvostupňový súd nevykonal v dostatočnej
miere dokazovanie, keď nevypočul ním navrhovaného svedkov a to dcéry a manželky žalovaného.
Vykonanie tohto dôkazu nepovažoval prvostupňový súd za potrebné, čím sa stotožňuje aj odvolací

súd, hlavne z dôvodu, že tieto svedkyne nemohli žiadnym spôsobom ozrejmiť existenciu mandátnej
zmluvy medzi účastníkmi. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že pokiaľ by aj tieto svedkyne
tvrdili, že medzi žalobcom a žalovaným takáto mandátna zmluva existovala, išlo by o dôkaz získaný
sprostredkovane od žalovaného, keďže sám žalovaný netvrdil , že pri uzatvorení mandátnej zmluvymedzi ním a žalobcom bola prítomná iná osoba a navyše, keďže išlo o mandátnu zmluvu uzatvorenú
podľa vyjadrenia žalovaného ústnou formou. Okrem toho je zo spisu zrejmé, že prvostupňový súd
nevykonal ani dokazovanie výsluchov svedkov, ktorých vypočutie navrhol právny zástupca žalobcu

na pojednávaní dňa 19.09.2014, pretože aj vypočutie týchto svedkov nepovažoval za potrebné na
objasnenie predmetnej veci.

Pokiaľ ide o námietku hodnovernosti výpovede svedkýň C. I. a C. G., odvolací súd konštatuje, že ide
o svedkyne, ktoré boli zamestnané u žalobcu a dochádzali v rámci obchodnej činnosti žalobcu do

styku aj so žalovaným a teda poznali okolnosti spolupráce medzi účastníkmi. Odvolací súd nevidí v
ich výpovediach také rozpory, ktoré by nasvedčovali, že ich výpovede sú tendenčné a nevieryhodné.
Pravdivosť ich výpovedí nemôže byť spochybňovaná len tým, že žalovaný poukazuje na ich príbuzenský
vzťah s konateľom spoločnosti RiHa, spol. s r.o..

Odvolací súd nezistil v protokolácii prvostupňového súdu žiadne nezrovnalosti, na ktoré sa žalovaný

odvolávavosvojomodvolaníapokiaľžalovanýnamietanesprávnosťprotokolácie,súduprvostupňového
stupňa mal tak a mohol tak vykonať ihneď ako sa o tejto skutočnosti dozvedel a to v priebehu konania
pred prvostupňovým súdom.

Odvolací súd ďalej poukazuje, že prvostupňovému súdu nebránilo nič, aby po doručení vyjadrenia

žalovaného súdu na pojednávaní dňa 19.09.2014 vo veci rozhodol jednak preto, že žalovaný mohol toto
vyjadrenie doručiť súdu s dostatočným časovým odstupom ešte pred pojednávaním, pokiaľ považoval
za dôležité ozrejmiť súdu skutočnosti , ktoré boli obsahom tohto vyjadrenia a jednak z dôvodu, že právny
zástupca žalovaného mohol skutočnosti uvedené vo vyjadrení predniesť osobne ústne do zápisnice z
pojednávania, čo aj zjavne vykonal ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 19.09.2014, čo

značí, že účastníci ako aj súd sa s týmto vyjadrením dostatočným spôsobom oboznámili.

K otázke skúmania, či žalovanému vznikla voči žalobcovi pohľadávka spôsobilá na započítanie z
titulu nezaplatenej odplaty za výkon činnosti mandatára v mesiaci marec až júl 2012, sa odvolací súd
stotožňuje s odôvodnením k uvedeným v rozhodnutí prvostupňového súdu na strane 7, posledný odsek

a strane 8 a nepovažuje za potrebné tieto dôvody opakovať.

K námietkam doručených odvolaciemu súdu dňa 28.01.2016 v písomnom vyjadrení zo dňa 27.01.2016
odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že tento dostatočným spôsobom
preukázal trvanie mandátnej zmluvy až do júla 2012. Pokiaľ ide o sumu, ktorá bola predmetom žaloby,

je nepochybne, že táto suma predstavovala sumu tovaru, ktorý dodal žalobca žalovanému a ktorý bol
žalovanému fakturovaný faktúrou č. OFA 12069 splatnou 18.09.2012 vo výške 1.078,87 eur. K otázke
dôveryhodnosti výpovedí svedkýň pani C. I. a C. G. sa odvolací súd už vyjadril v predchádzajúcich
odsekoch svojho rozhodnutia.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového
súdu je vecne správny a preto ho podľa § 219 ods. 1 potvrdil.

Odvolací súd sa v podstate stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon (vyjadrenie k odvolaniu
vo výške 61,41 Eur + 8,04 Eur režijný paušál + 20% DPH , spolu 83,34 Eur, ktorú sumu je povinný
zaplatiť žalovaný právnemu zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3ods.9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.