Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/78/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311204632
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8311204632.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu L.. P. G., A. XXXX/

XX, C., právne zastúpeného JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom Kukorelliho 1505/52,
Humenné proti žalovanému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava,
IČO: 00 151 866, o neplatnosť výpovede takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že výpoveď daná žalobcovi písomnosťou žalovaného zo dňa 28.12.2010 je neplatná.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy súdneho konania vo výške 1.257,08 eur a to v lehote
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2. 5. 2011 domáhal neplatnosti výpovede danej

žalobcovi písomne žalobcovi písomnosťou zo dňa 28. 12. 2010 žalovaným.

Žalobu odôvodnil tým, že žalobca bol rozhodnutím o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 1. 2.
2008 vymenovaný za predstaveného na organizačnom odbore Služobného úradu Obvodného úradu
v Humennom do funkcie štátneho zamestnanca - hlavný radca (predstavený). Toho istého dňa
bol na základe rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby č. j. O/2008/51/1 bol založený jeho
štátno-zamestnanecký pomer. Dňa 28. 12. 2010 bola žalobcovi doručená výpoveď z tohto štátno-

zamestnaneckého pomeru na základe ust. § 46 ods. 1 písm. b/ a § 47 písm. c/ Zák. č. 400/2009
Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Výpoveď daná žalobcovi bola
žalovaným odôvodnená s poukazom na rozhodnutie Služobného úradu Ministerstva vnútra SR,
konkrétne Personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 460/2010 zo dňa 27. 10. 2010 s účinnosťou
od 1. 1. 2011, podľa ktorého zrušilo štátno-zamestnanecké miesto - ID 30056, charakter práce 1510,
KZAM 115005, funkciu hlavný radca - vedúci odboru v platobnej triede 8 na Odbore organizačnom
Služobného úradu Obvodného úradu v Humennom, Odbor štátnej služby 1.02 Kancelária predstaviteľa

štátnej moci, na ktorom bol žalobca zaradený. Vo výpovedi, ktorú obdŕžal žalobca žalovaný poukázal
aj na Smernicu Ministerstva vnútra SR č. SVS-OKMVS1-2010/026528 z 3. 11. 2010 (ktorou sa určuje
vnútorná organizácia obvodného úradu). V zmysle tejto smernice Ministerstvo vnútra SR dalo súhlas na
zlúčenie Odboru organizačného s Odborom ekonomickým Obvodného úradu Humenné a na zriadenie
Odboru ekonomického a organizačného. Následne žalovaný oznámil, že vedúci služobného úradu
Obvodného úradu Humenné s účinnosťou od 1. 1. 2011 zriadil so súhlasom Ministerstva vnútra SR
Odbor ekonomický a organizačný. Z týchto dôvodov vznikol na strane Služobného úradu Obvodného

úradu Humenné výpovedný dôvod podľa ust. § 47 písm. c/ zák. č. 400/2009 Z. z.. Žalobca je toho názoru,
že zákonné dôvody na výpoveď podľa uvedeného ustanovenia v jeho prípade neboli splnené. Žalovaný
mal možnosť zaradiť žalobcu na vykonávanie štátnej služby na štátno-zamestnanecké miesto v tom
istom odbore štátnej služby a to na tú istú funkciu, t. j. na funkciu vedúceho Odboru organizačnéhoa ekonomického. Žalovaný na túto funkciu žalobcu nepreradil ani mu neponúkol iné miesto. Žalobca
poukázal na skutočnosť, že ak žalovaný poukázal v prípade výpovede žalobcu, že so súhlasom
ministerstva vnútra zlúčil Odbor organizačný a Odbor ekonomický, tak súhlas bol vydaný na základe

Smernice Ministerstva vnútra SR z 3. 11. 2010. Poukázal na to, že daná smernica v čase rozhodnutia
o zrušení jeho štátno-zamestnaneckého miesta nebola vydaná. Okrem iného žalobca poukázal aj na
skutočnosť,žeakuviedolžalovaný,žeskončenieštátno-zamestnaneckéhomiestavýpoveďoužalobcovi
bolo vopred prerokované s odborovou organizáciou SLOVES, poukázal na to, že toto prerokovanie bolo
uskutočnené v čase, keď daná Smernica Ministerstva vnútra SR nebola vydaná. Táto bola vydaná až

dňa 3. 11. 2010. Na základe všetkých týchto dôvodov má žalobca za to, že výpoveď, ktorú mu dal
žalovaný, je neplatná.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26. 7. 2011 uviedol, že štátno-zamestnanecký pomer žalobcu
bol založený Rozhodnutím o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 1. 2. 2008. Vnútornú organizáciu
obvodného úradu určuje ministerstvo. V nadväznosti na poradu vedenia ministra vnútra SR zo dňa

26. 8. 2010 vyplynula úloha navrhnúť zníženie počtu štátnych zamestnancov podľa Zák. č. 400/2009
Z. z. o štátnej službe a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme podľa zák. č. 552/2003
Z. z.. Dňa 19. 10. 2010 bol potom doručený žalovanému list Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej
správy, v ktorom bol oznámený záväzný a neprekročiteľný limit mzdových prostriedkov na rok 2011
a žalovaný bol požiadaný o zaslanie návrhu na zníženie počtu funkčných miest a kvantifikáciu

finančných prostriedkov. Žalovaný v nadväznosti na takéto usmernenie zaslal dňa 19. 10. 2010 návrh
na vykonanie žiadaných zmien Ministerstvu vnútra SR, sekcii verejnej správy. Žalovaný poukázal v
ďalšom na list č. SSMP-OS-S-80/2010 zo dňa 28. 10. 2010, ktorým bol schválený Personálny rozkaz
ministra vnútra SR č. 460/2010, na základe ktorého sa zrušilo s účinnosťou k 1. 1. 2011 sedem
štátno-zamestnaneckých miest a dve miesta pri výkone práce vo verejnom záujme. Jedno štátno-

zamestnanecké miesto bolo to, na ktoré bol zaradený žalobca a to s účinnosťou k 1. 1. 2011. Vedúci
Služobného úradu Obvodného úradu Humenné požiadal potom odborovú organizáciu ZO SLOVES o
prerokovanie skončenia štátno-zamestnaneckého pomeru žalobcu výpoveďou. Prerokovanie skončenia
štátno-zamestnaneckého pomeru žalobcu odborový orgán uskutočnil dňa 28. 10. 2010. Dňa 25. 10.
2010 požiadal žalovaný Ministerstvo vnútra SR o udelenie súhlasu na zlúčenie Odboru organizačného

s Odborom ekonomickým a vytvorenie nového odboru Odbor ekonomický a organizačný. Dňa 4. 11.
2010 bol žalovanému doručený list, ktorým bol udelený súhlas Ministerstva vnútra SR na zlúčenie
OrganizačnéhoodborusOdboromekonomickýmanazriadenieOdboruekonomickéhoaorganizačného
k 31. 10. 2010. Po zaslaní Personálneho rozkazu, po prerokovaní výpovede ZO SLOVES, súhlasu
Ministerstva vnútra SR s Organizačným poriadkom Obvodného úradu účinným od 1. 1. 2011 bol

vykonaný pohovor so žalobcom. Žalovaný poukázal na to, že pri tomto pohovore bol oboznámený za
prítomnosti ďalších zamestnancov, že jeho štátno-zamestnanecké miesto bude s účinnosťou k 1. 1. 2011
zrušené a že žalovaný nemá pre neho iné vhodné voľné štátno-zamestnanecké miesto, ktoré by mu
mohol ponúknuť a ani inak sa so žalobcom nedohodol.

Na základe vyššie uvedeného mal žalovaný za to, že boli splnené všetky podmienky na skočenie štátno-
zamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. b/ Zák. č. 400/2009 Z. z. a to na základe
výpovedného dôvodu podľa § 47 písm. c/ Zákona o štátnej službe. Po uskutočnení pohovoru bolo dňa
28. 12. 2010 žalobcovi doručené Potvrdenie o skočení vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca a
aj výpoveď zo štátno-zamestnaneckého pomeru, čo potvrdil žalobca svojím podpisom. Žalovaný skončil

štátno-zamestnanecký pomer so žalobcom po uplynutí výpovednej lehoty, ktorá podľa ust. § 48 ods.
1 Zákona o štátnej službe je dva mesiace ku dňu 28. 2. 2011. K tvrdeniam žalobcu, že žalovaný
mal možnosť zaradiť žalobcu na vykonanie štátnej služby na štátno-zamestnanecké miesto v tom
istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu, t. j. na funkciu vedúceho odboru organizačného a
ekonomického uviedol, že ho nemohol preradiť, pretože toto miesto už bolo obsadené. Dňa 23. 12.

2010 bola dohodnutá zmena štátno-zamestnaneckého pomeru s L.. O. F.Č.. Táto bola trvalo preložená
vymenovaním do funkcie iného vedúceho zamestnanca bez výberového konania na miesto vedúcej
odboru ekonomického a organizačného. V čase výpovede žalobcu bolo uvedené štátno-zamestnanecké
miesto obsadené a žalovaný nemal žiadne iné voľné štátno-zamestnanecké miesto.

Po vykonanom dokazovaní súd žalobe žalobcu vyhovel a určil, že výpoveď daná žalobcovi písomnosťou
zo dňa 28. 12. 2010 je neplatná a to v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu v prvom zrušujúcom
uznesení Svoje rozhodnutie súd založil na zistení, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovi bola daná
výpoveď žalovaným zo štátno-zamestnaneckého pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. b/ a § 47 písm. c/Zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o doplnení niektorých zákonov a to na základe rozhodnutia
Služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - personálneho rozkazu ministra č. 460/2010
zo dňa 27. 10. 2010. V konaní mal preukázaný list Ministerstva vnútra SR zo dňa 14. 10. 2010,

ktorým oznámilo žalovanému limit mzdových prostriedkov za r. 2011 a zároveň mal za preukázané,
že žalovaný dňa 28. 10. 2010 schválil zmeny v tabuľkách zloženia a počtu štátnych zamestnancov
žalovaného. Prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí vychádzal aj z nasledovných zistení: žalovaný
požiadal odborovú organizáciu SLOVES o prerokovanie skončenia štátno-zamestnaneckého pomeru
výpoveďou žalobcovi a mal za preukázané, že žalovaný požiadal o súhlas k zlúčeniu odborov s

účinnosťou od 1. 1. 2011 s tým, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný nepreukázal žalobcovi súhlas
Ministerstva vnútra SR k zlúčeniu odborov a svoje rozhodnutie založil aj na zistení, že smernica zo dňa
3. 11. 2010 nebola v čase výpovede žalobcu účinná.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu súdu podal odvolanie žalovaný, ktorý mal za to, že splnil všetky
povinnosti a dodržal všetky ustanovenia Zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, ako aj Zákonníka práce.

Výpoveď žalobcovi bola daná z dôvodu zrušenia organizačného odboru zlúčením odborov, ale aj na
základe personálneho rozkazu ministra vnútra SR zo dňa 27. 10. 2010, na základe ktorého bolo zrušené
miesto vedúceho organizačného odboru.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 10. 9. 2013 č.k. 21CoPr/1/2012-156 zrušil rozsudok

prvostupňového súdu a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd
vyhovel návrhu žalobcu na zmenu účastníka konania v dôsledku zák. č. 345/2012 Z. z. o niektorých
opatreniach miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že uznesením č. k.
21CoPr/1/2012-149 pripustil zmenu účastníka konania tak, že miesto pôvodného žalovaného v konaní
vystupuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866.

Odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že prvostupňový súd pri právnom posúdení
veci vychádzal iba z ustanovení Zákona o štátnej službe a uviedol, že nadobudnutím účinnosti
Zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe skončenie štátno-zamestnaneckého pomeru výpoveďou
zo strany služobného úradu sa pretransformovalo na jednostranný právny úkon obdobný výpovedi

zamestnávateľa z pracovno-právneho vzťahu (porovnaj uznesenie NS SR 3Cdo/132/2012). Poukázal
na § 47 písm. b/, 46 ods. 1 písm. b/, § 125 a 38 Zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov č. 400/2009 Z. z.. Zároveň poukázal na ust. § 61 ods. 1, 2, 4, ust. § 74 a 63 ods.
2 Zákonníka práce. Nestotožnil sa so záverom prijatým prvostupňovým súdom, že dôvod výpovede u
žalobcu nebol presne a jasne vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a so

záverom, že výpoveď je neplatná z dôvodu, že sa odvolal žalovaný na súhlas Ministerstva vnútra SR
o zlučovaní odborov s účinnosťou od 1. 1. 2011 a Smernicu zo dňa 3. 11. 2010, ktorá nebola účinná
v čase výpovede žalobcu. Vyslovil, že prvostupňový súd nedôsledne zaoberal zistením ďalšej hmotno-
právnej podmienky platnosti skončenia pracovného pomeru z dôvodu splnenia povinnosti vyplývajúcej
prezamestnávateľazust.§63ods.2Zákonníkapráce.Uzatvoril,ževpredmetnejvecijemožnévsúlade

so zistením prvostupňového súdu uzavrieť, že žalovaný nepreukázal zatiaľ, že bol dôsledný pri splnení
povinnosti vyplývajúcej pre zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Prvostupňový súd za
musí náležitým spôsobom vyrovnať s konaním žalovaného pri realizácii preloženia Ing. O. F. na zlúčený
odbor ekonomický a organizačný. Uviedol, že žalovaný v rámci svojej obrany dostatočným spôsobom
neuviedol z akých dôvodov neponúkol pracovné miesto aj žalobcovi. Ak išlo o voľné pracovné miesto a

o dôvode výpovede mal žalovaný vedomosť od 27. 10. 2010, dňa 28. 10. 2010 požiadal o prerokovanie
výpovede odborovú organizáciu. Ďalej uviedol, že prvostupňový súd podrobí preskúmaniu aj otázku
preloženia bez výberového konania, či je v súlade so zák. č. 400/2009 Z. z.. Poukázal na zistenia
vyplývajúce zo spisu, že okrem pracovného miesta štátno-zamestnaneckého miesta na organizačný
útvar, odbor civilnej ochrany a krízového riadenia prijal viacerých pracovníkov na dobu určitú a neurčitú

(čl. 104 - 106 súdneho spisu). Odvolací súd uzatvoril, že prvostupňový súd tak nedostatočne zistil
skutkový stav veci a nesprávne vec právne posúdil, keď poukázal len na ustanovenie Zák. č. 400/2009 Z.
z.. Skutkovo prvostupňový súd zameral svoje zistenia na zisťovanie splnenia hmotnoprávnej podmienky
pre platnosť výpovede, ale nedošlo k úplnej aplikácii ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce.

Následne súd rozsudkom zo dňa 4.4.2014 č.k. 17C/78/2011-192 žalobu žalobcu zamietol v celom
rozsahu z dôvodu oneskorene podanej žaloby. Nakoľko žalovaný v podaní zo dňa 18.10.2013 namietal,
že žaloba o neplatnosť výpovede bola podaná oneskorene, nakoľko bola na súde podaná dňa
2.5.2011, po uplynutí dvojmesačnej hmotnoprávnej lehoty ustanovenej s § 77 Zákonníka práce, súdsa zaoberal touto námietkou a dospel k záveru, že v danom prípade došlo k zániku práva, pretože sa
v stanovenej lehote neuplatnilo. Žalobcovi bola doručená výpoveď dňa 28.12.2010 a výpovedná doba
bola dvojmesačná určená podľa § 48 zákona o štátnej službe. Táto výpovedná doba začala plynúť dňa

1.1.2011 a uplynula dňa 28.2.2011. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru v súlade s ust. § 77
Zákonníka práce mohol žalobca uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal
pracovný pomer skončiť. V danom prípade výpovedná doba uplynula a štátnozamestnanecký pomer
skončil dňa 28.2.2011. Nasledujúci deň, t.j. dňa 1.3.2011 začala plynúť dvojmesačná lehota na podanie
žaloby a koniec tejto lehoty pripadol na deň 28.4.2011. Súd vychádzal z toho, že v posledný deň mala byť

žaloba doručená na príslušný súd. Žaloba žalobcu bola na súd doručená dňa 2.5.2011, t.j. oneskorene.

V dôsledku podaného odvolania žalobcom krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 28.10.2014 č.k.
21CoPr/7/2014-208 zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu,
že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca podal žalobu o neplatnosť výpovede dňa 29.4.2011
faxovým podaním. V lehote do 3 dní, t.j. dňa 2.5.2011 bola žaloba doplnená predložením originálu.

Účinky spojené s podaním žaloby preto zostali zachované ku dňu doručenia faxom, t.j. ku dňu 29.4.2011.
Keďže dvojmesačná lehota na podanie žaloby by uplynula dňa 30.4.2011 a žalobca svoj nárok faxovým
podaním v zákonom stanovenej lehote doplneným originálom uplatnil dňa 29.4.2011, podal žalobu o
neplatnosť výpovede riadne a včas.

Po doplnení dokazovania súd žalobe vyhovel, pričom vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu.
Súd prvého stupňa je podľa § 266 O.s.p. totiž právnym názorom odvolacieho súdu viazaný a tu od jeho
rozhodnutia ( čl.156, KS v Prešove) až do ukončenia dokazovania vo veci samej ( účastníci nemali ďalšie
návrhy na dokazovanie ) nedošlo k zmene skutkového a právneho stavu.

Na pojednávanie nariadené na deň 21.4.2015 sa nedostavil žalovaný, pričom predvolanie na
pojednávanie mu bolo doručené riadne a včas. Preto súd v súlade s ustanovením § 101 odsek
2 občianskeho súdneho poriadku vec prejednal v neprítomnosti žalovaného. Žalobca, jeho právny
zástupca a zástupca žalovaného sa pojednávania zúčastnili.

Súd v tomto konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 29.4.2011
s prílohami, a to výpoveďou zo dňa 28.12.2010, rozhodnutím o vymenovaní do štátnej služby zo
dňa 1.2.2008, vyjadrením žalovaného zo dňa 26.7.2011, usmernením MV SR zo dňa 20.9.2010
a zo dňa 14.10.2010, smernicou MV SR č. SVS-OKMVS1-2010/026528 zo dňa 3.11.2010,
žiadosťou o prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo dňa 28.10.2010,

udelením súhlasu na zmenu vo vnútornej organizácii zo dňa 25.10.2010, výsluchom účastníkov na
pojednávaniach, výsluchom svedka L.. M. N., PhDr. S. S., vyjadrením žalovaného zo dňa 28.8.2012 s
prílohami, správou Sociálnej poisťovne zo dňa 10.9.2012 s prílohami a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca rozhodnutím o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 1.2.2008 bol vymenovaný do funkcie

hlavný rada - predstavený v služobnom odbore organizačnom v služobnom úrade - Obvodný úrad v
Humennom. Dňa 28.12.2010 po predchádzajúcom prejednaní mu bola doručená výpoveď zo štátno-
zamestnaneckého pomeru podľa ust. § 46 odsek 1 písm. b) v spojení s § 47 písm. c) zákona č.
400/2009 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe“)
odôvodnená tým, že na základe rozhodnutia služobného úradu MV SR personálneho rozkazu ministra

vnútra SR č. 460/2010 z 27.10.2010 sa s účinnosťou od 1.1.2011 zrušuje štátnozamestnanecké miesto,
na ktorom bol žalobca zaradený, pričom na základe smernice MV SR č. SVS-OKMVS1-2010/026528 zo
dňa 3.11.2010, ktorou sa určuje vnútorná organizácia obvodného úradu, bola zaslaný súhlas na zlúčenie
odboru organizačného s odborom ekonomickým. Ďalej vo výpovedi bolo uvedené, že žalovaného
nemožno zaradiť na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore

štátnej služby a na tú istú funkciu, pretože služobný úrad také štátnozamestnanecké miesto nemá.
Zároveň bolo skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou prerokované vopred s odborovou
organizáciou SLOVES Obvodného úradu Humenné.

Prerokovanie s odborovou organizáciu SLOVES sa uskutočnilo dňa 28.10.2010.

Žalobca poukazoval počas celého konania na to, že žalovaný pri výpovedi postupoval podľa smernice,
ktorá v čase výpovede ešte nebola účinná, nakoľko účinnosť nadobudla až od 31.12.2010. Nebola s ním
prerokovaná žiadna dohoda o inom pracovnom mieste, možnosť iného pracovného miesta mu nebolaponúknutá. Namietal i prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov dňa 28.10.2010, pretože
v tom čase nemohli byť žalovanému ani zástupcom zamestnancov známe všetky okolnosti a dôvody
výpovede vzhľadom na časové prijatie rozhodnutí o zlúčení odborov MV SR, ktoré boli prijaté až po

rokovaní žalovaného s odbormi, preto nebolo možné v tom čase konštatovať, že služobný úrad nemá
k dispozícii vhodné štátno-zamestnanecké miesto. Žalovaný už v čase, keď dával výpoveď žalobcovi
vedel, že z odboru vnútro odchádza vedúci odboru na vlastnú žiadosť a jeho miesto bolo voľné od
1.1.2011, a preto mal toto pracovné miesto ponúknuť žalobcovi, čo neurobil. Preto považoval jemu danú
výpoveď za neplatnú, keďže podľa ust. § 33 odsek 1 písm. a) zákona o štátnej službe ho bolo možné

preložiť na výkon štátnej služby v tom istom služobnom odbore do iného odboru, a to bez výberového
konania, pretože žalobca spĺňal kvalifikačné predpoklady, avšak nebola mu daná možnosť sa dohodnúť
so služobným úradom.

Žalovaný počas celého konania trval na tom, že výpoveď bola daná žalobcovi platne. Dôvodom
výpovede bol personálny rozkaz MV a druhým dôvodom bol súhlas so zlúčením odboru ekonomického a

odborom organizačným. Rovnako povinnosť prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov bola
splnená. Vo vzťahu k voľnému miestu na odbore civilnej ochrany uviedol, že toto nemohlo byť ponúknuté
žalobcovi, pretože jeho ponuková povinnosť sa vzťahovala na miesto v tom istom odbore a na tú istú
funkciu. V čase, kedy bola výpoveď so žalobcom prerokovaná a odovzdaná nemal služobný úrad voľné
miesto v príslušnom odbore, nakoľko miesto, ktoré sa uvoľňovalo bolo v odbore vnútro.

Z výpovede M. N., bývalého zamestnanca Obvodného úradu v Humennom na pojednávaní dňa
11.6.2012 vyplýva, že keďže došlo k zlúčeniu odboru organizačného a ekonomického, rozhodol, že
funkciu vedúceho bude vykonávať iná osoba ako žalobca. Dôležitým hľadiskom pri jeho rozhodovaní
boli aj kvalifikačné predpoklady na vedúceho odboru. Uviedol, že ak si štatutár má vybrať, tak porovnáva

výsledky práce svojich zamestnancov , a práve na základe toho sa rozhoduje v danom prípade. L.. F.
má podľa neho dlhoročnú prax v štátnej správe a jej skúsenosti rozhodli, že sa rozhodol pre L.. F..

Následne z výpovede svedka M. N. na pojednávaní dňa 21.4.2015 vyplýva, že v čase dávania výpovede
žalobcovi mu nebolo možné ponúknuť iné vhodné miesto, pretože došlo k zlučovaniu odborov a bolo

na prednostovi úradu, koho vyberie za vedúceho tohto nového zlúčeného odboru. On sa rozhodol pre
L.. O. F., pričom podľa neho nebolo potrebné vykonať výberové konanie na post vedúceho zlúčeného
odboru. Nepamätal sa, či bolo v tom čase miesto na odbore civilnej ochrany. Uviedol, že v tom čase boli
zrušené aj iné pracovné miesta, avšak vzhľadom na odstup času si nepamätal, ktoré to boli.

Z výsluchu svedkyne S. S. na pojednávaní dňa 11.6.2012, ktorá pracuje u žalovaného na pozícii
odborného radcu na služobnom úrade bolo zistené, že v septembri r. 2010 bol doručený žalovanému list
ministerstva vnútra, v ktorom bola požiadavka zníženia mzdových nákladov na r. 2011. Táto písomnosť
bola doručená žalovanému emailom a následne aj listom. S listom boli žalovanému doručené aj tabuľky,
v ktorých neboli uvedené mená zamestnancov, boli tam uvedené iba kódy a ku kódom sa dopĺňal

charakter práce na akom odbore je zaradený. V tabuľke sa určovala presná kvalifikácia konkrétneho
miesta, ale nie mena. Po vyplnení týchto podkladov doručil žalovaný tieto podklady ministerstvu vnútra
a žalovaný čakal na ich schválenie. Následne bol žalovanému doručený „Personálny rozkaz“, ktorý bol
doručený dňa 27. 10. 2010 emailom, kde bolo uvedené, že k 1. 1. 2011 sa zrušujú miesta, ktoré navrhol
obvodný úrad, išlo o miesta v štátnej službe a následne ďalšie miesta, ktoré boli pri výkone práce vo

verejnom záujme a tieto boli ku dňu 28. 2. 2011. V prípade zrušenia miest v štátnej službe bolo sedem
miest a v prípade výkonu prác vo verejnom záujme išlo o dve miesta. Svedkyňa potvrdila, že v prípade
žalobcu išlo o zamestnanca v štátnej službe.

Podľa ustanovenia § 46 odsek 1 písmeno b) zákona o štátnej službe, Štátnozamestnanecký pomer

možno skončiť výpoveďou.

Podľa ustanovenia § 47 písmeno b) zákona o štátnej službe, služobný úrad môže dať štátnemu
zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad
nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec

nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak,

Podľa ustanovenia § 47 písmeno c) zákona o štátnej službe, služobný úrad môže dať štátnemu
zamestnancovivýpoveď,akštátnehozamestnanca,ktorýbolodvolanýzfunkcievedúcehozamestnancapodľa § 37 ods. 1 alebo ods. 3 písm. a) alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila na
základe zákona podľa § 38, nemožno zaradiť na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké
miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu ( § 29), pretože služobný úrad takéto

štátnozamestnanecké miesto nemá, a štátny zamestnanec sa nedohodne so služobným úradom inak.

Podľa ustanovenia § 38 zákona o štátnej službe, vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca sa skončí
dňom a) zrušenia organizačného útvaru, ktorý riadi vedúci zamestnanec v služobnom úrade, b) zrušenia
služobného úradu.

Podľa ustanovenia § 61 odsek 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník
práce“), výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť
písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno

dodatočne meniť.

Podľa ustanovenia § 63 odsek 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď,
ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a)

zamestnávateľnemámožnosťzamestnancaďalejzamestnávať,atoaninakratšípracovnýčasvmieste,
ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho
vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce
alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Podľa ustanovenia § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov,
inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k

prerokovaniu došlo.

V prejednávanej veci v intenciách uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.9.2013 č.k.
21CoPr/1/2012-156 súd skúmal, či bola splnená hmotnoprávna podmienka platnosti skončenia pomeru
z dôvodu splnenia povinnosti vyplývajúcej pre zamestnávateľa z ustanovenia § 63 odsek 2 Zákonníka

práce, a to ponuková povinnosť zo strany zamestnávateľa, ktorá podľa názoru odvolacieho súdu platí
aj v prípade, ak v rámci organizačnej zmeny sa stane zamestnanec nadbytočným, resp. stanú sa
nadbytočnými viacerí zamestnanci. Stačí, ak zamestnávateľ ponúkne zamestnancovi prácu v mieste,
ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, pričom táto ponúkaná práca nemusí nevyhnutne
zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce, pričom vo vzťahu ku kvalifikačným predpokladom aj v

prípade, ak uvedené miesto vyžaduje predchádzajúcu kvalifikáciu.

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ ide o obsah výpovede, tak táto bola dostatočne skutkovo
vymedzená, čo je zrejmé i z názoru odvolacieho súdu. Súd je však toho názoru, že v danom prípade išlo
o výpoveď z organizačných dôvodov, a to podľa ustanovenia § 47 písmeno b) zákona o štátnej službe,

t.j. z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta, a to na základe kedy je služobný úrad povinný
ponúknuť štátnemu zamestnancovi iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, obdobne ako v prípade
ustanovenia § 63 odsek 1 písm. b) Zákonníka práce.

Vo výpovedi danej žalobcovi zo dňa 28.12.2010 sa konštatuje, že štátneho zamestnanca nemožno

zaradiťnavykonávanieštátnejslužbynaštátnozamestnaneckémiestovtomistomodboreštátnejslužby
a na tú istú funkciu, pretože služobný úrad Obvodného úradu Humenné takého štátnozamestnanecké
miesto nemá.

Žalovaný tvrdil, že si svoju ponukovú povinnosť splnil a na pohovore žalobcu oboznámil s tým, že

nemá pre neho žiadne vhodné pracovné miesto, ktoré by mu mohol ponúknuť. Z vyjadrenia samotného
žalovaného je však zrejmé, že žalobcovi vôbec neponúkol štátnozamestnanecké miesto v odbore vnútro
z dôvodu, že nespĺňal podmienku toho istého odboru štátnej služby, pričom mu bolo známe dva mesiace
pred výpoveďou, že z odboru vedúceho civilnej ochrany odchádzal vedúci tohto odboru na vlastnúžiadosť. Vo vzťahu k preloženiu Ing. O. F. ako vedúcej ekonomického odboru, ktorá sa stala vedúcou
zlúčeného odboru organizačného a ekonomického je treba uviesť, že v súlade s ustanovením § 36
zákonaoštátnejslužbemožnovedúcehoštátnehozamestnancatrvalepreložiťvymenovanímdofunkcie

iného vedúceho zamestnanca aj bez výberového konania.

V konaní tak bolo preukázané, že služobný úrad mal vedomosť o uvoľnení štátnozamestnaneckého
miesta vedúceho v odbore Vnútro, organizačnom útvare civilnej ochrany a krízového riadenia od
1.1.2011, a preto v súlade s ustanovením § 63 odsek 2 Zákonníka práce pred daním výpovede

žalobcovi mu mal ponúknuť inú pre neho vhodnú prácu, pričom takouto prácou podľa názoru súdu
bola pracovná pozícia vedúceho v odbore Vnútro, Organizačný útvar civilnej ochrany a krízového
riadenia. Keďže žalovaný neuniesol svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal súdu splnenie tejto
ponukovej povinnosti, naopak z výpovede žalovaného je zrejmé, že žalobcovi túto pracovnú pozíciu
neponúkol, nebol tak naplnený tento hmotnoprávny predpoklad, ktorý musí predchádzať ukončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru voči žalobcovi následnou výpoveďou. V tomto smere preto neobstojí

procesná obrana žalovaného, že žalobca nespĺňal kvalifikačné predpoklady na uvedené miesto, resp.
že išlo o štátnozamestnanecké miesto v inom odbore štátnej služby.

V zmysle vyššie uvedeného tak súdu neostávalo iné ako určiť neplatnosť výpovede danej žalobcovi
písomnosťou žalovaného zo dňa 28.12.2010.

O trovách tohto konania i konaní odvolacích v súlade s ust. § 224 odsek 3 O.s.p. súd rozhodol v
súlade s ust. § 142 odsek 1 v spojení s § 151 odsek 1 O.s.p. Žalobca bol v tomto konaní úspešný,
preto mu vzniklo právo na náhradu trov konanie účelne vynaložených na uplatňovanie svojho práva.
Zásada úspechu sa neposudzuje za každé štádium konania osobitne (prvostupňové, odvolacie i konanie

po vrátení veci), ale podľa úspechu vo veci. Trovy konania žalobcu pozostávajú z trov jeho právneho
zastúpenia za poskytnutie právnej služby advokátom za 21 úkonov právnej služby, pričom odmena
za jeden úkon právnej služby v súlade s ustanovením § 11 odsek 1 písmeno c) v zmysle vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je vo výške 58,69 eur za úkon

právnej služby poskytnutý v roku 2012, vo výške 60,07 eur za úkon poskytnutý v roku 2013, 61,85 eur
za úkon poskytnutý v roku 2014 a 64,53 eur za úkon poskytnutý v roku 2015. Súd tak žalobcovi priznal
odmenu vrátane paušálnych náhrad za tieto úkony právnej služby:
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 4. 5. 2012 1 úkon - 58,69 eur,
- účasť na pojednávaní dňa 7. 5. 2012 1 úkon - 58,69 eur,

- ďalšia porada s klientom dňa 8. 6. 2012 2/3 úkonu - 39,13 eur,
- účasť na pojednávaní dňa 11. 6. 2012 1 úkon - 58,69 eur,
- ďalšia porada s klientom dňa 14. 8. 2012 2/3 úkonu - 39,13 eur,
- účasť na pojednávaní dňa 15. 8. 2012 1 úkon - 58,69 eur,
- ďalšia porada s klientom dňa 1. 10. 2012 2/3 úkonu - 39,13 eur,

- účasť na pojednávaní dňa 22. 10. 2012 1 úkonu - 14,67 eur,
- písomné podanie na súd - návrh na zmenu účastníka zo dňa 20.5.2013 1 úkon - 60,07 eur
- ďalšia porada s klientom dňa 4.2.2014 2/3 úkonu - 41,25 eur,
- účasť na pojednávaní dňa 5.2.2014 1 úkon - 61,87 eur,
- písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 3.3.2014 1 úkon - 61,87 eur,

- ďalšia porada s klientom dňa 3.4.2014 2/3 úkonu - 41,25 eur,
- účasť na pojednávaní dňa 4.4.2014 1 úkon - 61,87 eur,
- písomné podanie na súd - odvolanie zo dňa 23.4.2014 1 úkon - 61,87 eur,
- písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 15.12.2014 1 úkon - 61,87 eur,
- ďalšia porada s klientom dňa 23.2.2015 2/3 úkonu - 43,02 eur,

- účasť na pojednávaní dňa 24.2.2015 1 úkon - 64,53 eur,
- ďalšia porada s klientom dňa 20.4.2015 2/3 úkonu - 41,25 eur,
- účasť na pojednávaní dňa 21.4.2015 1 úkon - 64,53 eur.
Zároveň právnemu zástupcovi žalobcu patrí aj režijný paušál za 9 úkonov v sume 7,63 eur, 1 úkon v
sume 7,81 eur, 7 úkonov v sume 8,04 eur, 4 úkonov v sume 8,39 eur. Odmena vrátane paušálnych

náhrad tak predstavuje sumu 1.257,08 eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.