Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/96/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814222417
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814222417.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., (pôvodný názov
PROFIREAL SLOVAKIA spol s r.o.), so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpeného
Mgr. D. N., LL.M., advokátkou so sídlom W., X. 3, proti povinnému: Q. O., bytom F.,
A. N. XXX/XX, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie 2.477,43 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 17.

februára 2015, č.k. 9Er/4474/2014-18, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Ing. Mgr.
Ivana Šteinera, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s
poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,

ako aj smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol,
že oprávnený sa návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 12.12.2014, domáhal vykonania
exekúcie proti povinnému, a to na základe rozhodcovského rozsudku zo dňa 24.09.2014, sp. zn. RK
377/07/14-SAS, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2014 a vykonateľnosť dňa 04.11.2014. Z
predloženého exekučného titulu zistil, že dňa 24.09.2012 uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinným
ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500015649, na základe ktorej oprávnený poskytol

povinnému úver vo výške 1.500 Eur a povinný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v 42 mesačných
splátkach vo výške 80,37 Eur. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s
prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom
formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať
ustanovenia spotrebiteľského práva. Preskúmaním Rozhodcovskej zmluvy č. 8500015649 zo dňa
24.09.2012, konkrétne čl. 5 vzhliadol v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku.

V danom prípade bola voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie
rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu
povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o
revolvingovom úvere povinný vôbec pristúpil. Faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom je
v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej
vopred pripravenej formulárovej zmluve. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej

podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu
nekalých zmluvných dojednaní podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v
právach a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
zneníplatnomkudňuuzatvoreniazmluvy.Rozhodcovskádoložkaobsiahnutávzmluvnýchdojednaniach
zmluvy o úvere podľa názoru súdu prvého stupňa spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení

§ 53, § 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice
93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potomzákladom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky
odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za
rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
oprávnený z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), podľa § 205 ods. 2
písm. b), d) a f) O.s.p. Mal za to, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou
zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí

ani jeho následné právne posúdenie. Rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie
je (resp. nebola) podmienkou uzavretia paralelnej zmluvy o revolvingovom úvere. Argument exekučného
súdu, že oprávnený uzatvára obsahovo a formálne tú istú zmluvu, či už rozhodcovskú, úverovú alebo
inú, nie je legálnym argumentom, keďže zákon nezakazuje ani neobmedzuje množstvo takto uzavretých
zmlúv, a nie je k tomu ani dôvod. Poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 M Cdo 14/2011
zo dňa 22.11.2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoE/445/2014 zo dňa 20.11.2014, sp.

zn. 3CoE/203/2014 zo dňa 18.12.2014, sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013 a Krajského súdu v
Žiline, sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.01.2014. Oprávnený zdôraznil, že povinný nebol nútený pochopiť
text zmlúv a ich zmysel v krátkej dobe, alebo hneď pri ich podpise. Mal možnosť rozhodcovskú zmluvu
tak ako aj ostatné dokumenty potrebné k uzavretiu zmluvného vzťahu, vopred od oprávneného vyžiadať,
preštudovať si ich, a následne sa rozhodnúť, či zmluvy podpíše. K okamžitému podpisu zmlúv nebol

nútený. Oprávnený uviedol, že záver exekučného súdu nie je v súlade s platnou právnou úpravou a
vo svojich dôsledkoch znamená akceptáciu dlhodobého porušovania zmluvy povinným. Navrhol, aby
odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 117,32 Eur.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

V predmetnej veci súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne
preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že
v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému
súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom
exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale
aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by
bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov

vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení §
45 (v znení účinnom ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku) priznáva exekučnému súdu právo
preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.

Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v ustanovení §

45 zákona o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku).
Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu (resp. zamietnuť
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) napriek právoplatnému rozhodcovskému
rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a), b) cit. zákona (v znení účinnom ku dňu vydania
rozhodcovského rozsudku), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského

konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Uvedené ustanovenie podľa súdnej praxe umožňuje zastaviť exekúciu, resp. zamietnuť žiadosť o
udeleniepoverenianavykonanieexekúcieajpokiaľideoplneniezneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,

ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012
sp. zn. 6 Cdo 1/2012).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5Cdo

230/2011).

Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná Zmluva o
revolvingovom úvere zo dňa 24.09.2012 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, podľa ktorého je irelevantná právna forma
zmluvy, a teda že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah.

Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak na vzťah účastníkov konania aplikoval príslušné
právne normy chrániace spotrebiteľa. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého
stupňa, že v danej veci je za neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi
oprávneným a povinným dňa 24.09.2012, t. j. v rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavreli
zmluvu o revolvingovom úvere. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť

na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný.
Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho
bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na
zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je, aj napriek námietkam oprávneného
rovnakého názoru ako súd prvého stupňa v tom smere, že konanie pred rozhodcovským súdom

iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred
pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude
vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto
považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,atoajvnadväznostinajudikatúruSúdnehodvoraEurópskej

únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto
odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v rozhodnom období.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom,
že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci
kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec

oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené
poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy odvolací
súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si
tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné

meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách).

Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,

ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je

takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).Správny bola aj právny záver prvostupňového súdu, že predmetný rozhodcovský rozsudok, vydaný
rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej
zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa

ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal povinný právo od zmluvy
jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 14 kalendárnych dní od jej doručenia, odvolací
súd uvádza, od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy

sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky
na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú
zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ
jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým,
že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené
tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola

spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo
všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.

Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza

(in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce
nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný
(nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995).

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.

1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .