Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. január 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/115/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815010214
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815010214.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov
JUDr. Lenky Salokovej a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci proti obžalovanému L. X. pre pokus zločinu
ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení novely č. 1/2014 Z. z., § 155
ods. 1 Tr. zák. č. 300/2015 v znení novely č. 1/2014 Z. z. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1T/85/2015 zo dňa 21. 10. 2015 na verejnom zasadnutí konanom v

Košiciach dňa 25. januára 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného L. X..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 1T/85/2015 zo dňa 21. 10. 2015 uznal obžalovaného vinným
z pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § l4 ods. l Tr. zák. č. 300/2005 Z. z., v znení novely č. 1/2014
Z. z., § 155 ods. l Tr. zák. č. 300/2005 Z. z., v znení novely č. 1/2014 Z. z. a z prečinu výtržníctva podľa §

364 ods. l písm. a/ Tr. zák. č. 300/2005 Z. z., v znení novely č. 1/2014 Z. z., ktorých sa mal dopustiť tak, že

dňa 22.9.2014 vo večerných hodinách v Slavošovciach, okr. Rožňava, pod vplyvom alkoholu v
pohostinstve „Maja“, po predchádzajúcom slovnom nedorozumení poškodený T. I. udrel obžalovaného
otvorenou dlaňou po zátylku hlavy, následne obžalovaný poškodeného vyzýval, aby ho nasledoval
vonku, pričom obžalovaný udrel poškodeného päsťou do tváre, čím mu spôsobil pomliaždenie hlavy

v čelovej oblasti, poškodený úder opätoval tak, že obžalovaný spadol na zem a následne na terase
pred pohostinstvom, v čase, keď mu poškodený vracal vypadnutý mobil, z púzdra na opasku vytiahol
bodací nôž CCCP AK-47 s dĺžkou čepele 14,5 cm, ktorým ho stojac, pravou rukou bodol do oblasti krku
vľavo, čím mu spôsobil bodnú ranu krku v šírke 2,5 cm, hĺbky 5 cm, s dobou liečenia do l0 dní, pričom
bodnutie len tesne minulo kývač hlavy dôležité cievy a nervy, vnútornú krčnú tepnu, ktorých zasiahnutie
by znamenalo bezprostredne život ohrozujúce zranenie.

Súd mu za to podľa § 155 ods. l Tr. zák., s použitím § 41 ods. l Tr. zák., s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák.
uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
ho pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podla § 60 ods. l písm. a Tr. zák. mu uložil aj trest prepadnutia veci a to bodacieho noža CCCP Pd 47

s dĺžkou čepele 14,5 cm a podľa § 61 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 287 ods. l Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným T. I., nar. XX.X.XXXX,
bytom U. XXX, škodu vo výške 248 € a Dôvera - Zdravotná poisťovňa a.s., Eisteinova 25 Bratislava,
IČO 35942434, škodu vo výške 82,11 €.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného T. I., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX so zvyškom nárokov na
náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.Protitomutorozsudkupodalodvolanieobžalovaný.Vpísomnýchdôvodochpodanéhoodvolaniauviedol,
že má zato, že skutok, ktorého sa mal dopustiť nie je trestným činom, nakoľko ho v tomto prípade

treba kvalifikovať ako nutnú obranu v zmysle § 25 Tr. zák., teda okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu.
Bol to práve poškodený T. I., kto obžalovaného napadol ako prvý, pričom keby k tomuto prvotnému
útoku nedošlo, obžalovaný by nebol nútený aktívne sa brániť. Obžalovaný previedol útok nožom voči
poškodenému len z titulu, že sa mylne domnieval, že poškodený má v ruke nôž a chce ho ním napadnúť.
Tvrdenie znalca, že v prípade vyvinutia väčšej sily pri bodnutí, resp. iného smeru bodnutia by mohlo

dôjsť k poraneniu kývača hlavy, dôležitých ciev a vnútornej krčnej žily, čo by znamenalo bezprostredné
ohrozenie života, považuje len za hypotetické. Obžalovaný nemal úmysel spôsobiť poškodenému ťažkú
ujmu na zdraví, je bývalým príslušníkom ozbrojených síl, bol trénovaný na boj zblízka a presne vedel,
ako a kde má poškodeného pichnúť, aby mu vážnejšie zranenia nespôsobil. Za správne nepovažuje
obhajoba ani určenie presného miesta, kde malo dôjsť k žalovanému skutku, nakoľko k bodnutiu nedošlo
pred pohostinstvom, ale v priestoroch pohostinstva. Výpovede poškodeného a prítomných svedkov

sú v tomto smere účelové a tendenčné za účelom priťaženia obžalovanému. Poškodený len účelovo
zneužil údajnú hádku medzi obžalovaným a hluchonemým T. Y., aby si našiel zámienku k útoku. Navyše
poškodený neprišiel do pohostinstva sám, ale spolu s ďalšími osobami, čím sa strach obžalovaného
z možného útoku voči jeho osobe len vystupňoval. Pokiaľ ide o vzniknuté rozpory vo výpovediach
obžalovaného tieto boli spôsobené šokom a zmätkom, tým, že obžalovaný sa až následne podrobne

rozpamätalnavšetkyokolnostiskutku.Obžalovanýpodľanázoruobhajobypreukázateľnekonalvsilnom
rozrušení, najmä v dôsledku zmätku a strachu o svoje zdravie a teda možno konštatovať, že šlo o
konanie v nutnej obrane.

Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a podľa § 322

ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného

nie je dôvodné.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.
jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové
zistenia a akými úvahami sa spravoval pri ich hodnotení, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou

obžalovaného. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku veľmi podrobne vysporiadal v
podstate so všetkými obhajobnými námietkami, ktoré sú predmetom odvolania.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne, zákonné a dôsledné odôvodnenie napadnutého
rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v

podrobnostiach poukazuje.

Na podklade dôkazov vykonaných pred súdom prvého stupňa v rozsahu dostatočnom na náležité
zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie vo veci samej a po zhodnotení
vykonaných dôkazov tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti o vine

obžalovaného pre žalovaný skutok a ani o zákonnosti ustálenia právnej kvalifikácie jeho konania ako
pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., § 155 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Z vykonaného znaleckého dokazovania mal aj krajský súd preukázané, že vzhľadom na umiestnenie

bodnej rany z ľavej strany krku poškodeného a na ostrý bodný nástroj, ktorý toto zranenie spôsobil
pri väčšej intenzite bodnutia, prípadne v inom smere bodnutia mohlo dôjsť k ťažkým poraneniam, až k
ohrozeniu života poškodeného, i k jeho smrti. Po poranení žíl a tepny krku a pri poranení krčnej žily
mohlo dôjsť k nasatiu vzduchu do cievy a k embolizácii mozgu, ku krvácaniu a k hemoratickému šoku
ohrozujúceho dôležité orgány ako je mozog, obličky a mohlo dôjsť aj k smrti poškodeného.

Obhajoba obžalovaného na hlavnom pojednávaní, kde vypovedal rozporne ako v prípravnom konaní
o samotnom priebehu skutku bola aj podľa názoru krajského súdu vyvrátená tak výpoveďami
poškodeného, ako aj výpoveďami vypočutých svedkov, ktorí vyvrátili tvrdenie obžalovaného, žedo neho niekto kopal a taktiež jeho tvrdenia o mieste pichnutia poškodeného. Svedkovia navyše
jednoznačne potvrdzujú násilné správanie sa obžalovaného nielen voči hluchonemému T. Y., ale voči
ním, keď sa postavili na jeho obranu, vrátane vyhrážok obžalovaného, že poškodeného T. I. zabije,

resp. ho dorazí. Okresný súd správne vyhodnotil, že v konkrétnej situácii podnetom v impulzívnom
správaní obžalovaného, či už vo verbálnej alebo aj brachiálnej agresivite bol okrem dohovárania úder
poškodeného, ktorý sa taktiež postavil na obranu hluchonemého T. Y., čo však za daných okolností
neoprávňovalo obžalovaného k tomu, aby zaútočil bodnutím na poškodeného.

Veľmi podrobne sa súd prvého stupňa vysporiadal aj s časťou obhajoby obžalovaného, že konal v
nutnej obrane, keď si chránil svoje zdravie a život. Okresný súd v súlade s vykonaným dokazovaním
správne dospel k záveru, že žiadnym dôkazom nebolo preukázané to, že by obžalovaný bol zo strany
poškodeného napádaný a naopak, bol to práve obžalovaný, ktorý opakovane vyzýval poškodeného, aby
si nedorozumenie vysvetlili mimo priestorov pohostinstva. Rovnako to bol obžalovaný, ktorý pri odchode
z pohostinstva v čase, keď za ním išiel poškodený, sa náhle otočil, poškodeného udrel rukou do tváre

a poškodený mu úder opätoval tak, že spadol na podlahu. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na
závery znaleckého dokazovania Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice, z ktorých je zrejmé,
že na podlahe pred vstupom do pohostinstva nebola zaistená ako stopa krv poškodeného T. I., ale
práve naopak, bola to krv obžalovaného X., čo potvrdzuje výpoveď poškodeného. Aj bezprostredne v
čase, keď bol poškodený bodacím nožom pichnutý do krku, nikto na obžalovaného neútočil a poškodený

mu iba podával mobilný telefón, ktorý mu vypadol.

Ani podľa názoru krajského súdu z dôvodov, na ktoré podrobne poukázal okresný súd niet žiadnych
pochybností o tom, že obžalovaný nekonal v nutnej obrane, pretože neodvracal žiaden priamo hroziaci
alebo trvajúci útok a podľa názoru krajského súdu bolo vykonaným dokazovaním zhodnotiac tak

okolnosti skutku, ako aj osobu obžalovaného vyvrátené, že by konal v silnom rozrušení spôsobeným
útokom v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia. Táto obhajoba obžalovaného bola v celom
rozsahu vyvrátená nielen výpoveďou poškodeného, ale vyplýva aj z ostatných objektívnych svedeckých
výpovedí. Skutočnosť, že bol to práve obžalovaný, ktorý vyzýval poškodeného, aby si všetko vysvetlili
vonku, aj podľa názoru krajského súdu úplne vylučuje, že by konal v strachu alebo v strese.

Veľmi podrobne sa okresný súd vysporiadal aj s osobou obžalovaného a jeho predchádzajúcim životom
a v súlade s ustanovením § 38 ods. 5 Tr. zák., teda po zvýšení dolnej hranice zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu polovicu (vzhľadom na opätovné spáchanie zločinu, navyše s tou istou právnou
kvalifikáciou) uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne, teda na
dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby, ktorý považuje krajský súd za zákonný a spravodlivý,

spĺňajúci všetky kritériá účelu trestu z hľadiska tak generálnej, ako aj individuálnej prevencie.

Keďže v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu nebol vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, zodpovedá zákonu aj jeho zaradenie
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Nezistiac žiadne pochybenie ani vo výroku o treste prepadnutia veci a vo výroku o škode, rozhodol
krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.