Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. november 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Co/133/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221379
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412221379.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov

senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko,
s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpenáMinisterstvomspravodlivostiSRsosídlomvBratislave,Župnénám.13,onáhradumajetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
8C/679/2012-56 zo dňa 23. februára 2015, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno č. k. 8C/679/2012-53 zo dňa 23. februára 2015, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu

Okresného súdu Komárno č. k. 8C/679/2012-84 zo dňa 04. júna 2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 8C/679/2012-53 zo dňa 23.02.2015 p
o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 8C/679/2012-84 zo dňa 04.06.2015 p

o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa po prejednaní veci na pojednávaní zamietol návrh
navrhovateľa podaný dňa 27.09.2012, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy X.XXX,XX
eur ako náhrady škody a sumy XXX,XX eur ako nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Nové Zámky.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1,
§ 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom do 01.01.2013, § 41 ods. 1, 2 písm. c/ a d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonov.
Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/1283/2011 súd zistil, že dňa 26.08.2011 súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
35 807 598 proti povinnému: Z. G. o vymoženie XXX,XX eur s prísl. Predložil k návrhu zápisnicu zo
dňa 13.07.2011, zmluvu o úvere, zmenku, exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. SR
03295/11 zo dňa 13.05.2011. Dňa 31.08.2011 Okresný súd Nové Zámky zamietol žiadosť o vydaniepoverenia pre súdneho exekútora. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2011, pretože
navrhovateľ - oprávnený nepodal proti tomuto uzneseniu odvolanie. Dňa 11.01.2012 bolo exekučné
konanie zastavené. Súd prvého stupňa konštatoval, že Exekučný poriadok stanovuje len lehotu na

vydanie poverenia, nie však na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Mylný je teda
názor navrhovateľa o tom, že 15 dňová lehota sa vzťahuje aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia. Na rozdiel od navrhovateľa mal za to, že nevydanie poverenia v 15 dňovej lehote
nebolo zapríčinené nesústredenosťou exekučného súdu, ale práve tým, že exekučný súd si splnil svoju
povinnosť vyplývajúcu zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie

posúdiť, či predložený exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a v danom prípade aj s ustanovením
§ 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Dokonca navrhovateľ nevyužil ani svoje právo a
odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti odvolanie nepodal. Dospel k záveru,
že exekučný súd rozhodol v lehote 5 dní od podania žiadosti, a tak konal v predmetnej veci priebežne
a bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ teda neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdeného
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ani nepredložil dôkazy o existencii majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy, a preto a návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 OSP, pričom odporcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko odporca si žiadne trovy v konaní neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie.

Odôvodnil ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej namietal, že súd rozhodol v merite

veci na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd

založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu,
ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd
bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona
č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Súd svojim rozhodnutím

aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že
účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku
konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania
právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo
zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany

základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom
riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu
exekučného. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd
má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na

ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a
stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu
ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za
prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne

faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny
poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie
veci v primeranej lehote. Záverom uviedol, že navrhovateľ nechápe, aký môže mať na výsledok konania
dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o
prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súdy vyhodnocovali aj také skutočnosti, ktoré s predmetom

konania nesúviseli. Namietal, že zo znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý predložil ako dôkaz o vzniku
škody spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli žalobcom
vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky, jeho súčasťou sú prílohy, ktoré v príčinnej
súvislosti s omeškaním exekučného súdu predstavujú podrobný prehľad o vynaložených mzdovýchnákladov, nákladov na tlač, nákladov na úpravu informačného systému, nákladov na poštovné a
nákladov na telekomunikačné služby. Vzhľadom na plynutie premlčacích dôb bol nútený svoje nároky
uplatniť včas, a to aj v situácii, kedy vedel výšku škody určiť len odhadom a nebol priestor na získanie

znaleckého posudku. Poukázal na to, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre
vznik nároku na náhradu škody, a to vznik škody, existencia nesprávneho úradného postupu a príčinná
súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. K návrhu na prerušenie konania uviedol, že ak bol súdu
doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh na prerušenie konania
z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím

vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Záverom poukázal na judikatúru krajských súdov
(Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/174/2014).
S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Napadnutým uznesením č. k. 8C/679/2012-53 zo dňa 23.02.2015 súd prvého stupňa zamietol návrh
navrhovateľa na prerušenie konania. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 2
písm.c/OSP.Navrhovateľsvojnávrhodôvodniltým,ženaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.7C/6/2010
sa vedie konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie a v tom konaní sa riešia otázky,

ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie v tejto veci. Vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov
vystupuje na strane žalovaného 1/ rade Slovenská republika zastúpený MS SR a v 2/ rade Pohotovosť,
s.r.o. za účasti vedľajšieho účastníka L. na ochranu spotrebiteľa - E. G.. Okresný súd Prešov uznesením
zo dňa 07.10.2013 podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach 1. až 4., ktoré navrhla položiť Slovenská

republika, ako žalovaná v 1/ rade. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že s poukazom na ustanovenie
§ 109 ods. 2 písm. c/ OSP je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými
prostriedkami a až keď zlyhajú, môže konanie prerušiť. Teda nevzniká povinnosť konanie prerušiť a
je na zvážení súdu, či návrhu na prerušenie konania vyhovie. Podľa názoru súdu prvého stupňa v
konaní na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa neriešia také otázky, ktoré majú zásadný

význam pre rozhodnutie v súdenej veci, pretože navrhovateľ sa domáha náhrady škody nesprávnym
úradným postupom na konkrétnom skutkovom základe postupu exekučného súdu. Na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa riešia iné právne otázky na základe iného skutkového stavu, preto jeho
výsledok nemôže ovplyvniť rozhodnutie v súdenej veci. Na podklade uvedeného návrh navrhovateľa na
prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, namietajúc, že súd prvého
stupňanesprávnevecprávneposúdil,neúplnezistilskutkovýstavveci,akoajkonaniemáinúvadu,ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že

pred Okresným súdom Prešov prebieha pod sp. zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie
práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní
vedenom proti navrhovateľovi na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo
plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z
dôvodu transpozície smerníc Európskej únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu.

Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením zo dňa 07.10.2013 v súlade s ustanovením § 109
ods. 1 písm. c/ OSP rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o
prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol položiť odporca v 1. rade - Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR. Opodstatnenosť návrhu na prerušenie konania do zodpovedania
prejudiciálnych otázok videl v tom, že v danom konaní bude zodpovedaná otázka, či

postupexekučnéhosúduvkonaníovydaniepoverenianavykonanieexekúcienazákladeprávoplatného
rozsudku rozhodcovského súdu je v súlade s komunitárnym právom. Predmetom konania, ktoré navrhol
prerušiť, bola náhrada škody za nesprávny úradný postup exekučného súdu pri vydávaní poverenia na
totožnom podklade, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Mal za to, že zodpovedanie
správnosti postupu exekučného súdu Súdnym dvorom Európskej únie bude mať význam pre posúdenie

postupuexekučnéhosúduvprejednávanejveci,astýmsúvisiacimzaloženímzodpovednostiSlovenskej
republiky za škodu spôsobenú štátnym orgánom pri výkone verejnej moci. Uvedený záver bol potvrdený
aj inými okresnými súdmi. Vzhľadom ku skutočnosti, že v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp.
zn. 7C/6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie budú Súdnemu dvoru Európskejúnie predložené prejudiciálne otázky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie súdu o návrhu
navrhovateľa v predmetnom konaní a konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené, mal za to, že
je daný dôvod v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, a preto bolo potrebné konanie o

zaplatenie prerušiť až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla
predložiť Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky Súdnemu
dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. S poukazom
na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa a to tak, že návrhu na prerušenie konania vyhovie.

Odporca sa ani k predmetnému odvolaniu písomne nevyjadril.

Predmetom odvolacieho konania je i uznesenie č. k. 8C/679/2012-84 zo dňa 04.06.2015, ktorým súd
prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti
uznesenia zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, v sume XX eur, ktorý vyrubil podľa položky č. 7a

sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení a súčasne
uložil navrhovateľovi povinnosť v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia zaplatiť
súdny poplatok aj za vyhotovenie rovnopisu odvolania urobené elektronickými prostriedkami podpísané
zaručeným elektronickým podpisom, ktoré tvorí súdny spis, a rovnopisu odvolania doručovaného
odporcovi, spolu v sume 6 eur, ktorý vyrubil podľa položky č. 20a sadzobníka súdnych poplatkov zákona

č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil
tým, že neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Podľa položky
č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako
vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu
škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod. Podľa
ustanovenia § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú

splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bol návrh navrhovateľom podaný pred 01.10.2012,
konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. a preto je nutné v súvislosti s podaným
odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.09.2012. Do 30.09.2012 bolo konanie vo veciach náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Na základe vyššie
uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok a napadnuté
uznesenia súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, prejednal
vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolania
navrhovateľa nie sú dôvodné, a preto napadnutý rozsudok ako aj napadnuté uznesenia súdu prvého
stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V danej právnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody
v sume X.XXX,XX eur a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume XXX,XX eur, ktorá mu mala

vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. 14Er/1283/2011, spočívajúceho v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote 15 dní. K vydaniu rozhodnutia podľa názoru navrhovateľa došlo s omeškaním viac ako 139 dní.

V danej právnej veci odvolacie dôvody navrhovateľa uvádzané v odvolaní plne nekorešpondujú s

právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, navrhovateľ
dostatočne nerozlišuje medzi jednotlivými rozhodnutiami súdov a je zrejmé, že ide o formulárovo
podané odvolanie bez ozajstnej snahy splniť si svoju povinnosť účastníka v kontradiktórnom spore.
Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu tak aj procesnoprávnu oblasť a pri
rozhodovaní je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania,

keď podaním odvolania odvolateľ svojím dispozičným úkonom fakticky vymedzuje nielen rozsah, ale
aj dôvody preskúmavacej činnosti súdu, preto sa odvolací súd pri posudzovaní danej veci zaoberal
len námietkami navrhovateľa z odvolania a procesným postupom súdu prvého stupňa predchádzajúcimvydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či prípadne došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výlučne oboznámením listín nachádzajúcich sa v spise, ako
aj oboznámením exekučného spisu, ktorého dôkazu sa navrhovateľ dovolával, keď inak za odňatie
možnosti konať pred súdom možno považovať iba odňatie práv spôsobené procesnou činnosťou súdu,
nie opomenutím alebo pasivitou účastníka, ktorý sa pojednávania nezúčastní z vlastného
rozhodnutia, resp. z ospravedlniteľného dôvodu, čím si sám zmarí možnosť realizovať na

pojednávaní svoje procesné oprávnenia. Z tohto pohľadu súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec
zákonným spôsobom, keď v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil
účastníkom konania realizáciu ich procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom.
Navrhovateľ však nešpecifikoval žiadne skutočnosti, na základe ktorých malo dôjsť k odňatiu možnosti
konať pred súdom, pričom ani odvolací súd žiaden takýto dôvod nevzhliadol. Navyše hoci podľa §
120 odsek 1, veta prvá OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, podľa

vety druhej citovaného ustanovenia, súd (teda nie účastníci) rozhodne, ktoré z označených dôkazov
vykoná. Preto ani nevykonanie navrhovaných dôkazov nemôže mať za následok odňatie možnosti
konať pred súdom.

Odvolací súd je toho názoru, že podstata sporu účastníkov spočívala v tom, či pre rozhodnutie súdu o

žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie platila pätnásťdňová lehota,
či postup exekučného súdu vykazoval znaky zbytočných prieťahov a či navrhovateľovi vznikla z dôvodu
tvrdeného nesprávneho úradného postupu škoda a nemajetková ujma tak, že bola v príčinnej súvislosti
s konaním exekučného súdu.

Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Nové zámky vedeného pod sp. zn. 14Er/1283/2011 vyplýva,
že exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 13.07.2011, kedy bol spísaný návrh na vykonanie
exekúcie pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie došla Okresnému súdu Nové Zámky dňa 26.08.2011. O žiadosti o udelenie poverenia súd
rozhodol uznesením č. k. 14Er/1283/2011-9 zo dňa 31.08.2011, ktorým žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
08.12.2011. Následne Okresný súd Nové Zámky uznesením č. k. 14Er/1283/2011-10 zo dňa 11.01.2012
exekučné konanie zastavil.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 do 17.01.2013, súd preskúma žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 podľa tohto zákona možno

vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

Na základe citovaného ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia
predmetnej exekúcie je potrebné uviesť, že hoci predmetné ustanovenie stanovuje 15 dňovú lehotu, o

ktorej navrhovateľ tvrdí, že nebola súdom dodržaná, táto lehota sa vzťahuje iba na rozhodnutie súdu,
ktorým udelí poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, avšak okrem prípadov, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. Zákonodarca mal pri zohľadnení
jazykového - gramatického, logického a systematického výkladu na mysli predovšetkým rozhodnutia
súdu, ktorými tento „poveril“ súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V prípade naplnenia podmienok

pre rozhodnutie súdu, ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
druhá veta) by uviedol, že súd je povinný rozhodnúť v určitej konkrétnej lehote. Neuvedením konkrétnej
lehotyzákonodarcajasneprejavilsvojuvôľu,žesúdvprípade,akzistírozporžiadostialebonávrhualebo
exekučného titulu so zákonom, nie je povinný rozhodnúť v tak krátkej lehote, ako v prípade „poverenia“,pretože pri zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia sa jedná o náročnejšie rozhodnutie, pri ktorom súd
podrobuje žiadosť, návrh a exekučný titul vlastnému skúmaniu.

Žiadosť o udelenie poverenia bola teda exekučným súdom zamietnutá. Vzhľadom na záver prijatý
odvolacímsúdom,že15dňoválehotanazamietnutiežiadostiovydaniepoverenianeexistovala,nedošlo
tak zo strany exekučného súdu k porušeniu jeho povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote.

Navyše o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté už
na 5. deň (dňa 31.08.2011) od doručenia žiadosti súdu dňa 26.08.2011 (nie ako uviedol navrhovateľ, že
k rozhodnutiu došlo až dňa 29.11.2011). Rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia päť dní po doručení žiadosti o udelenie poverenia nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup. Exekúcia bola zastavená, oprávnený nepodal odvolanie voči uzneseniu o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia, ani voči uzneseniu o zastavení exekúcie.

Možno preto konštatovať, že exekučný súd rozhodol v primeranej lehote tak, že zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Teda k nesprávnemu úradnému
postupu ani nemohlo dôjsť, v plnom rozsahu sa stotožňujúc s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že nemohlo dôjsť k prieťahom v konaní,
ktoré všeobecný súd nie je ani oprávnený konštatovať.

Teda navrhovateľ nepreukázal, že zo strany exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
teda k naplneniu základného predpokladu pre prípadnú zodpovednosť odporcu, preto nebolo potrebné

sa zaoberať škodou a príčinnou súvislosťou. Naviac, ak navrhovateľ nedisponoval
spôsobilým exekučným titulom, nemohol mu takýto nulitný rozhodcovský rozsudok privodiť prospech
a ak mu nemohol privodiť majetkový prospech v exekúcii, potom mu nemohla vzniknúť ani
prípadná škoda nemožnosťou realizácie exekúcie.

K jednotlivým odvolacím dôvodom navrhovateľa Krajský súd v Nitre udáva nasledovné:

Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa týkajúcej sa aplikácie novej právnej úpravy § 9
ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z.z. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí
citovalust.§9ods.1,ods.2lendonovelyprijatejzák. č.412/2012Z.z.,t.j.vzneníúčinnomvčase

podania návrhu na začatie konania. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na daný
právny stav správne aplikoval platnú normu, preto odvolanie navrhovateľa je v tejto časti nedôvodné.

Čo sa týka ďalších odvolacích dôvodov navrhovateľa, týkajúcich sa otázky trvania stavu právnej neistoty,
k úvahám o dĺžke a obmedzenosti súdu lehotou, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa svoje

rozhodnutie na takýchto dôvodoch nezaložil, preto takéto odvolacie dôvody sú z pohľadu odvolacieho
súdu irelevantné.

Navrhovateľsavosvojomodvolaníopieraajovýsledkyznaleckéhoposudku č.1/2014,vktorom
mal „preukázať“ výšku vzniknutej škody. Predmetný znalecký posudok je však podľa názoru odvolacieho

súdu irelevantný, pretože v súdenej veci sa exekučný súd nedopustil nesprávneho úradného postupu,
a preto už nebolo ďalej potrebné sa zaoberať výškou škody ani príčinnou súvislosťou.

Za irelevantnú považoval odvolací súd aj námietku navrhovateľa ohľadom neprerušenia konania na
návrh navrhovateľa, pretože súd prvého stupňa o tomto návrhu rozhodol napadnutým uznesením č. k.

8C/679/2012-53 zo dňa 23.02.2015 tak, že zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania.

Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil
ako vecne správny podľa § 219 ods.1 OSP.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.Ak v priebehu konania vznikne prekážka odôvodňujúca prerušenie konania, súd preruší konanie
uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie. Podľa § 109 ods. 2 OSP súd môže sporové konanie
prerušiť podľa úvahy, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia. Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP

súd môže konanie prerušiť aj v prípade, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši predbežná
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré
nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd
môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho

súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr
zvážiť možnosť iných vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania,
s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

Z obsahu spisu v súdenej veci vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom voči odporcovi domáhal
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 29.11.2011, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej doby,
s omeškaním viac ako 139 dní. Mal za to, že týmto postupom došlo k nesprávnemu úradnému postupu
exekučného súdu.

Podaním zo dňa 19.02.2015 navrhovateľ podal súdu prvého stupňa návrh na prerušenie konania, ktorý

odôvodnil tým, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod sp. zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu
škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa návrhu dopustiť Okresný súd Prešov
v exekučnom konaní vedenom proti navrhovateľovi na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v
ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi
schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie zameranými na ochranu

spotrebiteľa na finančnom trhu. Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením zo dňa 07.10.2013 v
súlade s ustanovením § 109 ods. 1 písm. c/ OSP rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR. S poukazom na znenie prejudiciálnych otázok bol súd prvého stupňa
toho názoru, že zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok má zásadný význam pre ďalší

priebeh a rozhodnutie v konaní, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam
posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu, a preto navrhol konanie
prerušiť podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych
otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR

Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010.

Napadnutýmuznesenímč.k.8C/679/2012-53zodňa23.02.2015súdprvéhostupňatedazamietolnávrh
navrhovateľa na prerušenie konania.

Odvolací súd nepovažoval odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu o zamietnutí návrhu navrhovateľa
na prerušenie konania za dôvodné. Je tomu tak z dôvodu, že pri neprerušení konania podľa § 109
ods. 2 písm. c/ OSP nedochádza k odňatiu možnosti konať pred súdom, pretože prerušenie konania
podľa uvedeného ustanovenia závisí iba od úvahy súdu a je upravené len ako procesná (fakultatívna)
možnosť súdu, nie jeho (obligatórna) povinnosť. Pri návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2

písm. c/ OSP súd má povinnosť najskôr zvážiť možnosť iných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom
je hospodárnosť predmetného konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo
všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa správne zvažoval,
či položené prejudiciálne otázky v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov neriešia podstatu
sporu v predmetnom konaní teda, či navrhovateľ ako oprávnený má nárok na náhradu škody, resp.

nemajetkovej ujmy, keď exekučný súd nerozhodol v zákonom stavenej lehote o návrhu súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd teda dospel k záveru, že
(ne)prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP nie je povinnosťou, ale len možnosťou
konajúceho súdu.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, že vo veci vedenej na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 ide o celkom iný predmet konania, na inom skutkovom základe a právnom
dôvode, pretože predmetom konania na Okresnom súde Prešov sp. zn. 7C/6/2010 je konanie o náhradu
škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnomkonaní vedenom proti navrhovateľke (spotrebiteľovi) na základe exekučného titulu - Rozhodcovského
rozsudku, vydaného na podklade neprijateľnej rozhodcovskej doložke a predmetom konania v súdenej
veci je náhrada škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu

Nové Zámky v exekučnej veci pod sp. zn. 14Er/1283/2011, t.j. z titulu zodpovednosti štátu za nesprávny
úradný postup súdu. Ani podľa názoru odvolacieho súdu nie je potrebné predmetné konanie prerušiť
až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach na Súdnom dvore Európskej únie,
pretože tieto konania spolu nijako nesúvisia, a preto konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. 7C/6/2010 nemôže mať ani zásadný význam pre súdenú vec vedenú na Okresnom súde Komárno

pod sp. zn. 8C/679/2012.

Z uvedených podstatných dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 8C/679/2012-53
zo dňa 23.02.2015 podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Podľa§1ods.1zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestov,súdne

poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú
na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový
úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je
podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa odseku 4, v odvolacom konaní je poplatníkom
ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný
prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu

poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou. Podľa odseku 2, ak je sadzba poplatku
ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa
vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku
poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie
námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu
a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Podľa § 18ca citovaného zákona (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01. októbra

2012), z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky
podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa § 18cc citovaného zákona (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01. januára
2014), z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 31. decembra 2013 sa vyberajú poplatky podľa

predpisov účinných do 31. decembra 2013, i keď sa stanú splatnými po 31. decembri 2013.

Odvolací súd k namietanej absencii odôvodnenia uznesenia je toho názoru, že napadnuté uznesenie
spĺňa požiadavku dostatočného odôvodnenia rozhodnutia z toho hľadiska, že toto uvádza dôvod
uloženej povinnosti, ako aj jej výšku a taktiež určuje, podľa akej konkrétnej položky sadzobníka súdnych

poplatkov bola predmetná povinnosť uložená. Uznesenie spĺňa podstatné náležitosti, ktoré zákon kladie
na tento typ rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 OSP. Takýto rozsah odôvodnenia,
priamo nadväzujúci na jeho výrokovú časť, postačuje na jeho dostatočné zdôvodnenie. V žiadnom
prípade sa teda nemožno stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že dôvody rozhodnutia možno hádať,
ako to vyplýva z obsahu podaného odvolania. Súd zastáva názor, že v prípade takéhoto rozhodnutia

nie je potrebná ďalšia samostatná časť rozhodnutia s nadpisom „odôvodnenie“, alebo odôvodnenie
nasledujúce bezprostredne po výrokovej časti ako je tomu v danom prípade. Podstatou súdneho
rozhodnutia je totiž poskytovanie materiálnej ochrany dotknutých práv, nie prílišný formalizmus pri
koncipovaní súdneho rozhodnutia.Položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, časť I., Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní
znie: zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo

jeho nesprávnym úradným postupom 20 eur. Predmetná položka bola do zákona vložená novelou -
zákonom č. 286/2012 Z. z. od 01.10.2012 a doposiaľ nebola zmenená.
Taktiež námietka navrhovateľa, že spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú
odvolanie, ale len žaloba, je nedôvodná s poukazom na zákon o súdnych poplatkoch a to najmä
ustanovenia § 2 ods. 4 tohto zákona, podľa ktorého poplatníkom je ten, kto podal odvolanie, ustanovenia

§ 5 ods. 1 písm. a/, podľa ktorého poplatková povinnosť vzniká podaním odvolania a s poukazom
na ustanovenie § 6 ods. 2, podľa ktorého sa poplatok podľa rovnakej sadzby vyberá aj v odvolacom
konaní vo veci samej. Teda navrhovateľom prezentovaný výklad vo svojom odvolaní je tendenčný a v
rozpore so zákonom ako i so samotným zámerom zákonodarcu a viedol by v podstate k absurdnému
záveru, že žiadne odvolacie konanie by nepodliehalo súdnemu poplatku, keďže poplatková povinnosť
za odvolanie voči žiadnej žalobe/návrhu v sadzobníku súdnych poplatkov uvedená nie je. Neobstojí ani

argumentácia navrhovateľa rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 39/2007,
keďže súd prvého stupňa svojvoľne nerozšíril okruh úkonov podliehajúcich súdnemu konaniu, a správne
na daný prípad aplikoval ustanovenia účinné v čase podania odvolania, teda v čase vzniku poplatkovej
povinnosti.
Zároveň je nesprávne aj stanovisko navrhovateľa k aplikácii ustanovenia § 18ca zákona o súdnych

poplatkoch riešiaceho určovanie poplatkovej povinnosti v konaniach začatých do 30.09.2012 (ako
je tomu i v predmetnom prípade). Predmetné prechodné ustanovenia s cieľom predísť nežiaducej
retroaktivite ustanovuje, že z úkonov navrhnutých alebo za konanie začaté (pričom, ak je sadzba
poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni - § 6 ods. 2 zákona o
súdnych poplatkoch) do 30.09.2012 sa vyberú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012 (kedy

bolo konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom oslobodené od platenia
súdnych poplatkov) a to i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012.

V danom prípade však úkon - odvolanie bol navrhnutý dňa 31.03.2015, preto správne súd prvého stupňa
pristúpil k aplikácii právnej úpravy poplatkového zákona účinného v čase vzniku poplatkovej povinnosti.

Keďže v danej veci ide o súdny poplatok (odvolacie konanie), pričom bolo podané po 30.09.2012 nešlo
ani o úkon ani o konanie začaté do 30.09.2012, preto ak súd prvého stupňa vyrubil navrhovateľovi za
podané odvolanie súdny poplatok podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov jeho rozhodnutie je
vecne správne.
Z uvedených dôvodov odvolací súd aj napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 8C/679/2012-84

zo dňa 04.06.2015 podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP tak,
že v konaní plne úspešnému odporcovi, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si náhradu
trov neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.