Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/109/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216796
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Koscelanská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4312216796.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom podaným na súd dňa 28.9.2012 domáhal,
aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 175 eur titulom majetkovej škody a sumy 663,84 eur
titulom nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý
spočíva v tom, že exekučný súd v konaní vedenom pod č. EX 2240/2005 nedodržal 30 dňovú
lehotu na rozhodnutie o žiadosti oprávneného na zmenu exekútora, pričom o žiadosti rozhodol s
omeškaním a týmto nelegálnym konaním zapríčinil vznik škody na strane navrhovateľa. Navrhovateľ
ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu

nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ
navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o
úvere. Po predložení návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a žiadosti o udelenie poverenia
exekučnému súdu, exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie.
Navrhovateľ následne podal podľa ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku návrh na zmenu exekútora a
legitímne očakával, že súd mu poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda že
dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Nesprávny úradný

postup exekučného súdu charakterizoval nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenom čase, napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu veci a rozhodnutiu. Nesprávnym úradným
postupom došlo k zmareniu legitímnych očakávaní navrhovateľa, že nastanú účinky predpokladané
ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude viesť
k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. V dôsledku nesprávneho úradného postupu

súdu vznikla navrhovateľovi majetková škoda predstavujúca účelne vynaložené náklady spojené s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré
zbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdnehoexekútoraarozhodnutímoňomvplyvom
nesústredenej činnosti exekučného súdu vo výške 175 eur. V tomto období vynaložili na správupohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému 70
eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40 eur, na administráciu listín a komunikáciu s
pôvodným súdnym exekútorom 50 eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných

exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania
na súde 15 eur. Zároveň si uplatnili aj nárok na nemajetkovú ujmu, nakoľko márnym uplynutím času boli
reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že nastanú účinky predpokladané ustanovením §
44 ods. 8 Exekučného poriadku a dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a
účinnémuvymoženiujehopohľadávky. Nesprávnypostupsúduvystaviloprávnenézáujmynavrhovateľa

riziku zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziko insolventnosti
povinného, preto náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie
jeho zákonných nárokov a základných práv. Navrhovateľ špecifikoval nárok náhradu nemajetkovej
ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné

vymoženie pohľadávky, vo výške 663,84 eur, ktorá suma bola vyčíslená s ohľadom na rozhodovaciu
prax Ústavného súdu SR, kedy sa za ročné prieťahy sa priznáva 663,88 eur, čo v danom prípade pri
omeškaní s vydaním rozhodnutia v rozsahu 389 dní činí 663,84 eur.

Odporcovi, ktorému bol návrh doručený, vo svojom písomnom vyjadrení žiadal, aby súd návrh

zamietol. Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukázal
na konkrétne dôkaz, žiadne dôkazy však sám nepredložil . Nie je jasný ani titul nároku na náhradu
škody. Ďalej uviedol, že návrh považuje za podaný predčasne, keď neuplynula 6 mesačná lehota na
predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe
čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. K postupu exekučného súdu uviedol, že

v praxi je lehota na zmenu exekútora objektívne nedodržateľná, vzhľadom na úkony súdu spojené
s týmto návrhom, ako je doručenie návrhu pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie, vyčíslenie trov
pôvodného exekútora, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie
o trovách konania a o to viac v prípadoch, ak pôvodný exekútor neposkytne súdu plnú súčinnosť.
Vzhľadom na uvedené nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v lehote stanovenej

zákonom považovať za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup. Poukázal i na to, že
pôvodný exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho
exekútora a preto počas prejednávania návrhu na zmenu exekútora nemohlo dôjsť k žiadnej škode.
Pri posudzovaní nároku na náhradu škody , ktorá mala vzniknú z existencie prieťahov v súdnom konaní
by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenie sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za
následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo
právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti. Odporca namietal aj vyčíslenie
materiálnej škody, keď mal za to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. Je potrebné

preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, čo navrhovateľ nepreukázal. K nemajetkovej ujme
odporca uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému
skúmaniu prípadu, pričom je potrebné brať do úvahy, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb
a fyzických osôb je odlišný. V neposlednom rade je dôležité prihliadať aj na dodržiavanie dobrých
mravov u poškodenej osoby, pričom odporca poukazoval na nie vždy legitímne postupy navrhovateľa

vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné
skúmanie, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu
je návrh navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá
mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Vychádzajúc zo
základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku

podľaodporcunemožnotvrdiť,ženavrhovateľovivzniklaškodapostupomokresnéhosúdu.Odporcamal
zato,ženavrhovateľnepreukázal,žebyvnamietanomkonanídošloknesprávnemuúradnémupostupu,
nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje
ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradný m postupom súdu spočívajúcom v nerozhodnutí o
zmene exekútora v zákonnej lehote a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou ujmou. Odporca okrem

uvedeného vzniesol aj námietku premlčania nároku navrhovateľa, nakoľko ako vyplýva zo skutkových
okolností uvádzaných navrhovateľom, k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred
marcom 2009. Ak mala vzniknúť navrhovateľovi škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcim
v tom, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote, tak lehota nauplatnenie tohto nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia
návrhu na zmenu exekútora, pričom dňa 23.4.2009 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku.

Vzhľadom k tomu, že ide o drobný spor, neprevyšujúci sumu 1.000 eur / § 200ea OSP/, súd s poukazom
na ustanovenie § 115a ods.2 a § 156 ods.3 OSP rozhodol vec bez nariadenia pojednávania a to na
základe listinných dokladov, ktoré spis obsahuje.

Súd sa oboznámil s fotokópiou spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 12 Er 410/2005, zoznamami
žiadostí na prerokovanie nároku na náhradu škody doručenými odporcovi vedenými na Okresnom
súde Nitra pod Spr. 1001/2012, listom Európskej komisie č. JUST/A3/RM/kb D(2010) I 1360, článkom v
denníku SME z 16.7.2012 a dospel k nasledovnému skutkovému stavu a právnemu záveru:

Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 12 Er 410/2005 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie vedenej pod č. EX 2240/05 proti povinnému: P. B., P. XXX, XXX XX B. M., pre
vymoženie pohľadávky vo výške 24.823,- Sk /823,97 eur/ s prísl., bola súdnym exekútorom podaná
na súd dňa 1.8.2005 a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 18.7.2005.
Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bola Notárska zápisnica N 1521/2005, NZ 16117/2005 zo
dňa 16.4.2005. Okresný súd Levice vydal poverenie č. 5402 029749 na vykonanie exekúcie dňa

19.8.2005. Dňa 23.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Po oboznámení sa
so stanoviskom súdneho exekútora a predloženým exekučným spisom EX 2240/05, súd dňa 12.12.2011
uznesením č.k. 12 Er 410/2005-18 zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekučné konanie zastavil a rozhodol aj o trovách exekúcie. Proti
tomuto uzneseniu podal oprávnený dňa 10.1.2012 odvolanie.

Zo zoznamu žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorý je vedený na Okresnom
súde Nitra pod Spr. 1001/2012 a obsahuje všetky podané žiadosti vyplýva, že navrhovateľ podal žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 23.4.2012,
25.5.2012 a dňa 25.9.2012, pričom v súčasnej dobe je nepochybné, že lehota 6 mesiacov od ich

podania už uplynula a k dohode nedošlo, to znamená, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a v rámci
predbežného prerokovania ho neuspokojil a preto mal súd za to, že keď v čase rozhodovania súdu 6
mesačná lehota uplynula, návrh nemožno považovať za predčasne podaný .

Súd sa zaoberal i námietkou premlčania vznesenou zo strany odporcu a dospel k záveru, že nárok

navrhovateľa nie je premlčaný. Premlčacia lehota v danom prípade začala plynúť nasledujúcim dňom po
uplynutí 30 dní od podania návrhu na zmenu exekútora, ktorý bol podaný dňa 23.11.2010, pričom návrhy
na predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody boli doručené Ministerstvu spravodlivosti SR v
roku 2012, čo vyplýva zo zoznamu žiadostí doručených Ministerstvu spravodlivosti SR, ktorý zoznam
vedieme na Okresnom súde Nitra pod Spr. 1001/2012. Nakoľko počas doby kedy sa rieši predbežné

prerokovanie návrhu lehota neplynie a to po dobu maximálne 6 mesiacov / § 19 ods. 3 zákona č.
514/2003 Z.z./ a návrh na náhradu škody a nemajetkovej ujmy bol podaný na súd v rámci tejto doby
dňa 28.9.2012, nedošlo k premlčaniu nároku.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 175 eur titulom majetkovej

škody, predstavujúcej súčet nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému,
administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s
urgovaním a kontrolou stavu konania na súde a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške

663,84 eur ako satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov vyčíslenú analogicky podľa
právnej praxe Ústavného súdu SR pri zistení zbytočných prieťahov v súdnom konaní. Z rozsiahleho
odôvodnenia návrhu navrhovateľa možno vyvodiť, že hore uvedených nárokov sa domáha s poukazom
na zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov, nakoľko Okresný súd Levice sa dopustil nesprávneho úradného postupu, ktorý

spočíval v nedodržaní zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia o zmene exekútora.Nakoľko predmetný návrh bol podaný dňa 28.9.2012 súd aplikoval ustanovenia zák. č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
účinnom v čase podania návrhu.

Podľa § 3 ods.1 písm.d) zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa ods.1 sa nemožno zbaviť.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci

a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia

(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania
nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich
mesiacov.Podľa§44ods.8zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení účinnom v čase podania návrhu na zmenu exekútora,

oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa§44ods.9zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 45 ods.1 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods.2, zák.č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Vzhľadom k tomu, že nárok navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnený podľa zák.č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, môže byť opodstatnený iba v prípade, ak je preukázané, že škoda, ktorú si uplatňuje,

bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, súd sa prioritne zaoberal navrhovateľom tvrdenými
skutočnosťami o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, ktorý má spočívať v tom, že súd
nedodržal zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia o zmene exekútora, čím spôsobil prieťahy v konaní,
avšak neskúmal, či bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, pretože túto otázku je kompetentný preskúmať ústavný súd

na podklade ústavnej sťažnosti, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s
ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu.

Zo znenia ustanovenia § 44 ods. 8 zák.č. 233/1995 Z.z. vyplýva, že zákon stanovil na rozhodnutie
o zmene exekútora lehotu 30 dní, ktorá nebola dodržaná, avšak samotné nedodržanie lehoty nemusí

znamenať automaticky nesprávny úradný postup vo veci. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že súd sa
pred rozhodnutím o návrhu na zmenu exekútora oboznámil s potrebnými podkladmi k rozhodnutiu, a to
s exekučným spisom, stanoviskom súdneho exekútora, Zmluvou o úvere, Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru a až následne po posúdení návrhu vydal rozhodnutie, ktorým návrh zamietol,
súčasne rozhodol o zastavení exekúcie ako aj o trovách konania a svoje rozhodnutie podrobne

odôvodnil. S ohľadom na veľký počet vecí a rešpektovanie základnej úlohy súdu vydať spravodlivé
rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností, ktoré bolo treba pred vydaním
rozhodnutia posúdiť, nebolo objektívne možné zákonom stanovenú lehotu dodržať. Vzhľadom na
dôležitosť rozhodnutia sa o dĺžke doby rozhodovania súdu dá hovoriť iba ako o prijateľnom časovom
intervale, ktorý podľa názoru súdu dodržaný bol. V opačnom prípade by súd bol nútený vydať

rozhodnutie bez zabezpečenia potrebných podkladov, čo by mohlo viesť k vydávaniu nesprávnych
rozhodnutí, ktoré by nemali oporu v objektívne zistených skutočnostiach.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, d/

zavinenie v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti, na ktorej je koncipovaná
i zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z. z., nie je
potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda
ak vznikla, je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danej veci nebol preukázaný základný
predpoklad pre nárok na náhradu škody a to protiprávny úkon resp. škodová udalosť, t.j. v danom

prípade nesprávny úradný postup Okresného súdu Levice, ktorý podľa tvrdenia navrhovateľa rozhodol
o návrhu na zmenu exekútora v neprimeranej dobe. Súd mal zato, že vydaním rozhodnutia exekučného
súdu o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora, s prihliadnutím na všetky hore uvedené okolnosti v
lehote 384 dní a súčasne zastavením exekučného konania, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,
pričom ani navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by oprávneným orgánom bolo rozhodnuté o zistení

prieťahov v konaní, čo by inak mohlo byť považované za nesprávny úradný postup. Už na základe
tejto skutočnosti vznikol dôvod na zamietnutie návrhu, avšak v danom prípade je celkom nepochybné
aj to, že postupom Okresného súdu Levice nemohla vzniknúť navrhovateľovi žiadna škoda. Do času
právoplatnéhorozhodnutiaozmeneexekútoravoveciriadnekonápôvodnýexekútor,tedarozhodovanie
súdu o tomto návrhu vzťah medzi účastníkmi nemení a nemá vplyv na priebeh konania, keď exekučné
konanie bez akéhokoľvek zdržania môže i naďalej prebiehať a to až do rozhodnutia súdu o zmene

exekútora, prípadne do rozhodnutia o zastavení exekúcie. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na to,
že podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku ešte pred vydaním poverenia sa mal exekučný súd zaoberať
nie len formálnou, ale aj materiálnou vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá má byť exekučným
titulom a posúdiť či splnomocnenie a uznanie dlhu na základe tohto plnomocenstva v notárskej zápisnici
je platným právnym úkonom, pričom právne úkony, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22

ods.2 Občianskeho zákonníka spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka, čo by znamenalo, že notárska zápisnica nie je z materiálneho hľadiska
vykonateľná a nemá za následok vznik zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho
vzťahu.

Nakoľkovkonanínebolzistenýnavrhovateľom namietanýnesprávnyúradnýpostupaužvôbecnievznik
škody a nemajetkovej ujmy, nebolo potrebné sa zaoberať týmto nárokom z hľadiska jeho špecifikácie a
výšky a z dôvodu nepreukázania existencie zodpovednostných predpokladov nárok navrhovateľa ako
neopodstatnený v plnom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote a z obsahu
spisu je zrejmé, že mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.