Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. marec 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1038/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216708
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712216708.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., 811
09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich
Paľko, s. r. o., 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, 813 11 Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu zo dňa 05. 11. 2013 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen

č. k. 13C/282/2012-95 zo dňa 16. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania až do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na
zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP a § 109 ods. 2
písm. c) OSP. Uviedol, že podanie sťažnosti na ústavný súd žalobca nepreukázal keď iba zo samotnej
fotokópie sťažnosti vyplynulo, že takáto sťažnosť bola skutočne na ústavný súd podaná. O námietke
žalobcu bolo rozhodnuté rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdom nadriadeným a
to postupom podľa ust. § 16 ods. 1 OSP, vo veci nebol vylúčený sudca JUDr. Juraj Lehotský. Súd sa

nestotožnil ani s názorom žalobcu, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka majúca význam pre
rozhodnutie súdu, keďže v danom prípade ide o otázku procesného charakteru, ktorá nemá priamy
dopad na posúdenie nároku žalobcu, to znamená nemá priamy súvis s vyriešením sporu vo veci
samej, nejde o prejudiciálnu otázku, od ktorej vyriešenie priamo závisí výsledok sporu. Súd rešpektujúc
rozhodnutie krajského súdu ako súdu nadriadeného má za to, že dôvod na prerušenie konania nie je
daný.

Súd poukázal aj na ust. § 135 OSP. Toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť rešpektovať okrem iného
aj rozhodnutia ústavného súdu, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, ale v súdenej veci
nie je ústavným súdom doposiaľ o tejto otázke rozhodnuté, pričom sa nejedná o otázku, ktorú by nebol
všeobecný súd v zmysle ust. § 135 ods. 1 OSP oprávnený riešiť.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca. Uplatnil
odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c) a písm. f) OSP. Uviedol, že súd
v napadnutom rozhodnutí nekonkretizuje, neodôvodňuje prečo sa v čase rozhodovania domnieval,
že neboli splnené podmienky pre prerušenie konania. Rozhodnutie je nepreskúmateľné. Zo zásady
spravodlivého súdneho konania vyplýva potreba, aby odôvodnenie výroku súdneho rozhodnutia o
otázke neprerušenia konania zodpovedalo požiadavke preukázania skutočností vypovedajúcich o

možnosti pokračovať v konaní a to mimo rozumných pochybností. Súd musí posudzovať procesné
návrhy účastníkov podľa ich obsahu a nie podľa času, kedy boli na súde uplatnené. Žalobca nesúhlasís tvrdením súdu, že návrh na prerušenie konania nepodporil žiadnymi listinami. V čase podania
návrhu na prerušenie konania súd disponoval ústavnou sťažnosťou a mal poznať jej obsah a dôvody.
Žalobca riadne a včas požiadal o prerušenie konania. Poukázal na ust. § 15 OSP. Žalobca uskutočnil

podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť,žekrajskýsúdnevzhliadolvoznačenýchskutočnostiachdôvodnavylúčeniesudcuničnemení
na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za
nestranného. Poukázal na právny názor Krajského súdu v Trnave v rozhodnutí vydanom v konaní sp.

zn. 11NcC/46/2012. Žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej
výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Princíp zákonného sudcu treba pokladať za
celkom neopomenuteľnú podmienku výkonu súdnej moci. Procesný postup, v ktorom o veci účastníka
konania nerozhodol zákonný sudca, prípadne súd zriadený v súlade so zákonom je nezlúčiteľný s
garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Právo na nestranného sudcu
je súčasťou práva na spravodlivý proces. Žiadal uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil z týchto dôvodov.

Okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol.
Okresný súd teda pred rozhodnutím vo veci samej skúmal či sú splnené podmienky na prerušenie
konania na základe návrhu žalobcu, ktorý tento podal dňa 10. 10. 2013. V návrhu na prerušenie konania
žalobca uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu o tom, že sudcovia Okresného súdu Zvolen

nie sú z prejednávania veci vylúčení. Rozhodnutím krajského súdu podľa žalobcu bolo zasiahnuté do
jeho základných práv a to konkrétne základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práva a základných slobôd, to znamená práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu
a práva na prerokovanie veci nestranným súdom.

Účastník môže navrhnúť prerušenie konania s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP. V
takýchto prípadoch súd prerušuje konanie, pokiaľ rozhodnutie súdu závisí na takej otázke, ktorú súd ako
predbežnú otázku riešiť nesmie (viď úplné znenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP). Pokiaľ položená otázka
nebola príslušným orgánom právoplatne rozhodnutá, musí súd konanie prerušiť a za tým účelom vyčkať

narozhodnutiepríslušnéhoorgánu.Totorozhodnutiebudezákladomďalšiehorozhodnutiavšeobecného
súdu. V tomto prípade dokonca ak nie je takéto konanie o predbežnej otázke začaté, súd dáva podnet
na jeho začatie.

Prerušenie konania podľa citovaného konania však nemožno rozširovať na prípady, keď namietanú

otázku už vyriešili všeobecné súdy a prerušenie konania by malo slúžiť iba k tomu, aby sa konanie
pretiahlo tak dlho, pokiaľ nebude o navrhovanej otázke rozhodnuté na základe mimoriadneho opravného
prostriedku alebo dokonca rozhodnutia ústavného súdu s tým, že by na základe mimoriadneho
opravného prostriedku alebo rozhodnutia ústavného súdu bola už súdom vyriešená otázka rozhodnutá
inak. Takýmto postupom by bol jednoducho negovaný zákonný postup všeobecných súdov. Všeobecné

súdy pri vznesení takejto požiadavky na prerušenie konania by prakticky nikdy nemohli konať až do
rozhodnutia ústavného súdu, prípadne dokonca Európskeho súdu (ad absurdum).

Nie je teda daný dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a tiež ani podľa § 109
ods.2písm.c)OSP,pretožeotázku,čivovecirozhodovalvylúčenýsudcamôžepreskúmaťsúdvyššieho

stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie
ústavný súd v konaní o sťažnosti žalobcu, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl.
46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako to vyplýva z uznesení Ústavného súdu SR a to v skutkovo a
právne totožnej veci (napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013, I. ÚS 92/2013). Okresný súd teda dospel k správnemu

názoru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania, ani podľa § 109 ods. 2 písm. c), OSP, pretože
neprebieha konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že žiadna z odvolacích námietok žalobcu nebola uplatnená dôvodne,
odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.