Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. apríl 2007

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/139/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7804113195
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2007:7804113195.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobcov v 1. rade D. F. rod. J., nar. X.X.XXXX,. trvale bytom

D. , J. ul. XXX,. v 2. rade J. J., nar. X.X.XXXX,. bytom K. č. X,. v 3. rade J. J., nar. XX.XX.XXXX,.
bytom D., S. XXX,. v 4. rade E. K. rod. J., nar. XX.X.XXXX,. bytom D. , J. ul. XXX,. v 5. rade V. J., nar.
X.X.XXXX,. bytom D., v X.. rade I. U. rod. J., nar. XX.X.XXXX,. bytom D., B. ul. XXX,. v 7. rade O. J.,
nar. XX.XX.XXXX,. bytom D., v 8. rade J. J., nar. X.X.XXXX,. bytom D., právne zastúpených JUDr. M.
B., advokátom so sídlom v G. č. XX. proti žalovaným v 1. rade L. S. R., š.p. B. B., odštepný závod R., J.
X,. právne zastúpenému JUDr. P. H., advokátom so sídlom v R., R. XXX/X,. v 2. rade S. P., B., U.. XX..
A., pobočka R., Š. XX,. o náhradu straty na zárobku takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

Priznáva náhradu trov konania žalovanému v 1. rade v sume, ktoré sú povinní zaplatiť žalobcovia
spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, v lehote do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

Žalovanej v 2. rade náhradu trov nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa v 1. rade sa domáhala voči žalovanému v 1. rade pôvodne náhrady za stratu na zárobku

nebohého S. J. nar. XX.X.XXXX,. zomrelého dňa 26.9.2002, za obdobie od 10.5.2002 do 26.9.2002 v
sume 16.255,- Sk s 15,5 % úrokom z omeškania od 15.10.2002 do zaplatenia, platbou do depozitu súdu
do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a súčasne žiadala, aby súd určil, že plnenie, ktoré je povinný
žalovaný zaplatiť z titulu náhrady straty na zárobku nebohého patrí do dedičstva po neb. S. J..

Žalobu odôvodnila tým, že jej nebohý otec S. J. bol zamestnancom u žalovaného v 1. rade, kde pri
práci utrpel úraz s trvalými následkami. Z toho titulu mu právny predchodca žalovaného v 1. rade platil

náhradu za stratu na zárobku na základe právoplatného rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 4C 640/81 a
rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11Co 423/83. Žalovaný platil nebohému mesačne náhradu
do 9.5.2002, kedy požiadal tunajší súd, aby bola zrušená jeho povinnosť platiť mesačnú náhradu straty
na zárobku vo výške 5.325,- Sk. Od 10.5.2002 žalovaný prestal vyplácať náhradu za stratu na zárobku
až do smrti S. J.. Tunajší súd uznesením 1NcPo2/02 zo dňa 16.5.2002 zamietol návrh na predbežné
opatrenie navrhované žalovaným, ktorým sa žalovaný domáhal zrušenia povinnosti platby straty na
zárobku vzhľadom na vek S. J.. Žalobkyňa vyčíslila stratu na zárobku za obdobie od 10.5.2002 do

26.9.2002 započítajúc valorizáciu v celkovej výške 16.255,- Sk, pričom vychádzala z valorizovaného
priemerného zárobku S. J., ktorý podľa prepočtu žalobkyne predstavoval v máji 2002 sumu 7.017,- Sk, v
júni 2002 sumu 9.971,- Sk, v júli 2002 sumu 10.218,- Sk, v auguste 2002 sumu 10.308,- Sk a v septembri
2002 za čas do 26.9.2002 sumu 8.934,- Sk.K žalobe sa vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý navrhol žalobu zamietnuť z toho dôvodu, že nárok neb.
S. J. na náhradu straty na zárobku je nedôvodný, z dôvodu podstatnej zmeny pomerov na strane

zamestnanca v zmysle § 202 Zákonníka práce pred novelou. V roku 2002 mal neb. S. J. 79 rokov a
bol na dôchodku. Aj za predpokladu, že by neutrpel úraz, podľa názoru žalovaného v 1. rade, nemal
predpoklady pre to, aby bol zárobkovo činný.

Žalobkyňa v 1. rade po podaní žaloby rozšírila žalobu aj voči Sociálnej poisťovni Bratislava pobočka

Rožňava, pretože s účinnosťou od 1.1.2004 sociálna poisťovňa pre účely náhrady straty na zárobku zo
zákona vstúpila do povinností vykonávať tieto náhrady.

Súd pripustil pristúpenie Sociálnej poisťovne ako ďalšej účastníčky - žalovanej v 2. rade uznesením
12C/139/2004-29 zo dňa 15.4.2005.

Žalovaná v 2. rade sa písomne vyjadrila k žalobe. Uviedla, že s účinnosťou od 1.4.2002 v zmysle zák.č.
274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni, prešiel výkon zákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa
za škodu pri pracovnom úraze zo Slovenskej poisťovne a.s. na Sociálnu poisťovňu. V zmysle
ust. § 272 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, prevzala sociálna poisťovňa od
1.1.2004 od zamestnávateľov výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu

pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26.11.1993 a ktorých nárok trval aj
po 31.12.2003. Sociálna poisťovňa neprebrala zodpovednosť za plnenia, na ktoré vznikol nárok pred
1.1.2004 a ktoré mali byť zamestnávateľom realizované pred uvedeným termínom. Z tohto titulu
neprevzala ani konkrétny nárok, ktorý je predmetom konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa so spismi tun. súdu 4C
640/81, 1NcPO/2/2002, 10C 425/2002 a D 736/02 a pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný
skutkový stav veci.

Žalobkyňa v 1. rade trvala na podanej žalobe v celom rozsahu s poukazom na to, že je nesporné,

že jej otec utrpel vážny pracovný úraz hlavy, titulom ktorého bol v mladom veku prakticky vyradený z
aktívnej pracovnej činnosti. V jeho prípade sa jedná o náhradu, na ktorú mal nárok bez obmedzenia
veku, to znamená, do dožitia. Postup žalovaného v 1. rade podľa názoru žalobkyne je v rozpore so
spoločenskými mravmi, keďže žalovaný v 1. rade zastavil výplatu straty na zárobku krátko pred smrťou
S. J.. Trvala na tom, že jej otec aj vzhľadom k veku by mohol byť zapojený do pracovného procesu a

to napríklad pri výrobe ovčieho syra na salaši. Uviedla, že jej otec nepožiadal ani nepoberal starobný
dôchodok, poberal výlučne úplný invalidný dôchodok a stratu na zárobku do 10.5.2002. Uviedla, že jej
otec, i keď mal snahu pracovať po úraze, nemohol tak učiniť, pretože nevládal zo zdravotných dôvodov
a bol dosť často hospitalizovaný v Psychiatrickej liečebni v Plešivci. Pokiaľ mu to zdravotný stav dovolil,
chodil vypomáhať na košiar bačovi a ten mu dal za to nejakú žinčicu alebo syr. Žalobu podala z toho

dôvodu, že žalovaný v 1. rade nemal vôľu peniaze vyplatiť. Poukázala aj na to, že súrodenci otca tiež
pracovali v lese, zomreli vo vyššom veku po 70-tke, avšak dokedy pracovali nevedela uviesť. Žalobkyňa
po pripustení vstupu ďalších žalobcov do konania na jej návrh a po vznesenej námietke premlčania
poukázala na to, že k premlčaniu nárokov nemohlo dôjsť z toho dôvodu, že dedičstvo sa nadobúda
smrťou poručiteľa a doposiaľ prejednané nebolo, pretože nebolo preukázané v konaní, že táto náhrada

patrí do dedičstva.

Žalobcovia v 2. až 8. rade zotrvali na podanej žalobe a vzhľadom na vyjadrenie žalovaného v 1. rade
vo veci vyplácania straty na zárobku v roku 2001 a 2002 navrhli, aby súd prepočítal stratu na zárobku
a na základe zistených skutočností rozhodol.

Žalovaný v 1. rade namietal aj nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne, pretože z právoplatného
osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi S. J. je zrejmé, že aktíva v podobe náhrady straty na zárobku
neboli súčasťou osvedčenia o dedičstve a z toho dôvodu, by sa žalobkyňa mohla domáhať náhrady
straty na zárobku len vo výške, ktorá by zodpovedala jej dedičskému podielu za predpokladu, že by

bol nárok opodstatnený. Rovnako poukázal na to, že podľa jeho názoru v prípade žalovanej v 2. rade
nie je daná jej pasívna legitimácia. Naďalej zotrval na svojom vyjadrení, že S. J. nemal vo veku, ktorý
dosiahol, fyzické predpoklady na to, aby bol zárobkovo činný. Vychádzal v tomto prípade z toho, že u
žalovaného v 1. rade v takomto veku nie je zamestnaný ani jeden zamestnanec a to ani v ťažobnejani v pestevnej činnosti. Pokiaľ sa aj vyskytli ojedinelé prípady zamestnancov, ktorí vykonávali prácu
po dovŕšení dôchodkového veku, pracovali zvyčajne ako kuriči na dohodu, čo však v období, za ktoré
si uplatňuje žalobkyňa, by nebolo možné v prípade p. J., pretože táto práca by si vyžadovala odborné

skúšky. Žalovaný v 1. rade počas vykonávaného dokazovania navrhol, aby bolo zabezpečené odborné
stanovisko posudkového lekára, či by boli dané vzhľadom k veku fyzické predpoklady, aby S. J. mal
schopnosť pracovať v rozhodnom období, prípadne navrhol alternatívne doplniť dokazovanie vzhľadom
na postoj žalobcu k znaleckým posudkom. V priebehu dokazovania žalovaný predložil súdu prehľad
platieb titulom straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie rokov 2002 až 2001. V

roku2002poberalS.J.dôchodokvovýške6.778,-Sk,pričompodľaprepočtu,jehovalorizovanýzárobok
predstavoval sumu 6.606,- Sk, to znamená, že mu nevznikla strata na zárobku. Napriek tomu žalovaný v
1. rade v období od januára do apríla 2002 mesačne uhrádzal sumu 5.325,- Sk, čím sa v roku 2002 S. J.
bezdôvodne obohatil o sumu 21.300,- Sk. V roku 2001 predstavoval valorizovaný zárobok sumu 6.380,-
Sk a invalidný dôchodok 6.778,- Sk. Aj v tomto období právny predchodca žalovaného v 1. rade omylom
vyplácal stratu na zárobku vo výške 5.325,- Sk, čím sa S. J. bezdôvodne obohatil o sumu 63.900,- Sk.

Žalovaná v 2. rade zotrvala na svojich písomných vyjadreniach k žalobe, namietla žalobu zamietnuť z
dôvodov nedostatku pasívnej legitimácie.

Dňa 4.8.2006 podala žalobkyňa návrh na pripustenie vstupu ďalších účastníkov do konania na strane

žalobkyneatojejsúrodencovakoprávnychnástupcovpoS.J.. Reagovalataknavyjadreniežalovaného
v 1. rade.

Súd uznesením sp.zn. 12C 139/2004 - 94 po doplnení potrebných stanovísk žalobcov pripustil, aby na
strane žalobcov pristúpili ďalší žalobcovia v 2. až 8. rade.

Žalovaný v 1. rade z opatrnosti vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcami v 2. až
8. rade.

Oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 4C 640/81 súd zistil, že S. J. sa v konaní voči

žalovanému V. Š. L. PR K. domáhal náhrady straty na zárobku z titulu utrpeného pracovného úrazu, v
dôsledku ktorého sa stal plne invalidným na základe rozhodnutia Úradu dôchodkového zabezpečenia
v Bratislave zo dňa 14.8.1980. Okrem toho si v konaní uplatnil aj nárok na bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia. Z právoplatného rozsudku prvostupňového súdu sp.zn. 4C 640/81 - 99 zo
dňa 29.7.1983 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11Co 423/83 -114 zo dňa

13.12.1983 súd zistil, že bolo rozhodované o strate na zárobku okrem iných nárokov za čas od 19.8.1977
do 31.12.1981, pričom bol ustálený priemerný zárobok S. J. pred vznikom škody vo výške 2.254,- Kčs,
čistého mesačného zárobku , z ktorého bola vypočítaná strata na zárobku.. Hrubý priemerný mesačný
zárobok bol zistený vo výške 2.618,- Kčs. Právny predchodca žalovaného bol zaviazaný na náhradu
straty na zárobku za dané obdobie formou mesačnej renty vo výške 1.102,- Kčs a od 1.1.1982 mesačne

po 1.237,- Kčs.

Zo spisu tunajšieho súdu 1NcPO/2/2002 vyplynulo, že právny predchodca žalovaného v 1. rade podal
návrh na vydanie predbežného opatrenia, na základe ktorého mala byť uložená povinnosť žalovanému
zložiť zročné splátky náhrady za stratu na zárobku po 10.5.2002 prináležiace S. J. v mesačnej výmere

po 1.237,- Sk do úschovy súdu titulom zmeny pomerov u p. J. vzhľadom k veku, fyzickým a psychickým
predpokladom pre výkon práce. Právoplatným uznesením sp. zn. 1Nc 2/02 - 4 zo dňa 16.5.2002 v
spojitosti s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 14Co 308/02- 16 zo dňa 30.8.2002 bol návrh
na vydanie predbežného opatrenia zamietnutý. V spise bolo pripojené oznámenie Sociálnej poisťovne-
ústredia Bratislava, zo dňa 9.12.2003, podľa ktorého výška invalidného dôchodku S. J. predstavovala

od októbra 2001 sumu 6.455,- Sk a od júla 2002 sumu 6.778,- Sk mesačne.

Z oboznámenia sa so spisom sp. zn.: 10C/425/2002 súd zistil, že právny predchodca žalovaného v 1.
radesavočižalovanémuS.J.domáhal,abysúdurčil,žedošlokzmenepomerovpodľa§209Zákonníka
práce a zrušil povinnosť právneho predchodcu žalovaného v 1. rade vyplácať S. J. náhradu za stratu

na zárobku podľa § 201 ods. 1 ZP. Konanie bolo zastavené uznesením sp. zn.: 10C/425/02-7 zo dňa
17.10.2002, pretože žalobca v konaní zobral žalobu späť, pretože S. J. zomrel..Z dedičského spisu tunajšieho súdu D 736/02 bolo zistené , že S. J. zomrel dňa 26.9.2002. Na
základe osvedčenia o dedičstve D 736/02-26, Dnot. 243/02 vydaného notárkou JUDr. J. N. NÚ R.
zo dňa 14.6.2004, dedičstvo pozostávajúce výlučne z nehnuteľností v k.ú. D. nadobudli v zákonných

dedičských podieloch dedičia, v danom prípade žalobcovia v 1. až 8. rade.

V zmysle čl. II prechodných a zrušovacích ustanovení k úpravám účinným od 1.januára 1989 zákona č.
188/1988 Zb. bodu 7., Pracovníkom, ktorí dovŕšia vek 65 rokov po 31.decembri 1988, prislúcha náhrada
za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v

ktorom dovŕšili tento vek. Nároky pracovníkov uvedené v tomto bode, ktorí pred 1. januárom 1989
dovŕšili vek 65 rokov, sa spravujú doterajšími predpismi. V súlade s uvedeným prechodným ustanovením
súd posudzoval nárok náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti podľa ust. § 195
Zákonníka práce, účinného do 1.1.1989. V zmysle uvedeného ustanovenia § 195 ods.1 Zákonníka
práce, náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní plnej (čiastočnej)
invalidity sa poskytne pracovníkovi v takej výške, aby spolu s jeho zárobkom po pracovnom úraze alebo

po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného invalidného alebo čiastočného invalidného
dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala jeho priemernému zárobku pred vznikom
škody. Na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť ani na jeho zníženie podľa predpisov o
sociálnom zabezpečení sa neprihliada. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že v prípade S. J. náhrada
za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti nebola vekovo ohraničená, pretože ku 1.1.1989

dovŕšil vek 66 rokov, patrila mu teda náhrada bez časového ohraničenia.

Z pripojeného mzdového listu za rok 2002 S. J. súd zistil, že v mesiacoch január, február, marec a apríl
2002 bola vyplácaná náhrada za stratu na zárobku vo výške 5.325,- Sk mesačne, spolu 21.300,- Sk.
Zo zoznamu platiteľov príspevkov na poistenie v nezamestnanosti a do garančného fondu za rok 2001

vyplynulo, že za 12 mesiacov uvedeného roku bol pre účely príspevkov použitý príjem v prípade S.
J. vo výške 5.325,- Sk, pričom príspevok do garančného fondu predstavoval 13,31 Sk a pre účely
poistenia v nezamestnanosti 146,44 Sk. Z podkladov pre odvody do fondu zamestnanosti za obdobie
od januára do decembra 2000 vyplynulo, že pre účely výmeru bol použitý v prípade S. J. príjem 5.325,-
Sk za každý mesiac jednotlivo v danom roku.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že S. J. bol zamestnancom právneho predchodcu žalovaného v
1. rade. Preukázateľne utrpel pracovný úraz, za ktorý zodpovedal právny predchodca žalovaného, čo
vyplynulo zo spisu tunajšieho súdu 4C 640/81. V uvedenej veci súd právoplatne rozhodol o povinnosti
právneho predchodcu žalovaného uhrádzať S. J. náhradu za stratu na zárobku od 19.8.1977 do

31.12.1981 a od 1.1.1982 vo forme mesačnej renty 1.237,- Sk do budúcna. Súčasťou rozsudku bolo
aj zistenie priemernej čistej a hrubej mesačnej mzdy, ktorú dosahoval S. J. pred vznikom škody.
Z týchto dôvodov súd pri ďalšom posudzovaní nároku na náhradu straty na zárobku vychádzal z
uvedených priemerných zárobkov, pričom čistý priemerný zárobok predstavoval sumu 2.254,- Kčs a
hrubý zárobok 2.618,- Kčs. Súd diferencovane vykonal výpočet pre účely valorizácie do 1.1.1993,

z čistého priemerného mesačného zárobku a od 1.1.1993, kedy sa výpočet vykonával z hrubého
mesačného zárobku pred vznikom škody.

Na základe zistených zárobkov, súd vykonal prepočet valorizácie priemerného mesačného zárobku S.
J. za obdobie od 19.8.1977, odkedy bola pôvodne priznaná náhrada za stratu na zárobku po skončení

práceneschopnosti. Valorizácia priemerného mesačného zárobku bola vykonaná podľa nasledovných
úprav:

- vl. nar. č. 60/82 Zb. súd vykonal prepočet za roky 1978 až 1980, kde prislúchali 2%
- zák. č. 297/91 Zb. účinný od 1.7.1991 boli započítané 2 % ročne od vzniku nároku do 31.12.1989

- zák.č. 320/1993 Z.z. účinný od 1.1.1994 za rok 1990 patrila valorizácia do výšky 5 %, za prvý polrok
1991 - 5%, za druhý polrok 1991 - 17 %, za rok 1992 štvrťročne 7 %, spolu 28 %, za tri kalendárne
štvrťroky 1993 - 5,5% , spolu 16,5 %.
- opatrenie MPSVR SR č. 132/1995 účinné od 1.7.1995 stanovilo valorizáciu za štvrtý štvrťrok 1993 -
4,9 %, za rok 1994 štvrťročne 4,9 % spolu 19,6 %

- opatrenie MPSVR SR č. 151/1996 účinné od 1.6.1996 za rok 1995 stanovilo valorizáciu - 15,2%.
- opatrenie MPSVR SR č. 98/1997 účinné od 1.5.1997 za rok 1996 stanovilo valorizáciu vo výške 13,3 %.
- opatrenie MPSVR SR č. 120/1998 účinné od 1.5.1998 za rok 1997 stanovilo valorizáciu vo výške 13,1
%.-opatrenieMPSVRSRč.125/1999účinnéod1.7.1999zarok1998stanovilovalorizáciuvovýške9,6 %.
- opatrenie MPSVR SR č. 194/2000 účinné od 1.7.2000 za rok 1999 stanovilo valorizáciu vo výške 7,2 %.
- opatrenie MPSVR SR č. 235/2001 účinné od 1.7.2001 za rok 2000 stanovilo valorizáciu vo výške 6,5 %.

-OpatrenieMPSVRSRč.340/2002účinnéod1.7.2002zarok2001stanovilovalorizáciuvovýške8,2%.

Z daného vyplýva, že za obdobie od 19.8.1977 do 1.7.2002 predstavovala celková valorizácia
priemerného zárobku pred vznikom škody 184,10 % a od 1.7.2002 do 26.9.2002, do úmrtia S. J.
predstavovala valorizácia celkovú výšku 192,30%.

Do 1.1.1993 bolo potrebné valorizovať priemerný čistý mesačný zárobok o príslušné percentá vyššie
uvedené, ktoré predstavovali do 1.1.1993 - 69 %. Takto prepočítaný priemerný valorizovaný mesačný
zárobok predstavoval výšku 3.809,- Sk. Za čas od 1.1.1993 súd vychádzal z hrubého priemerného
mesačného zárobku 2.618,- Sk, ktorý bol valorizovaný o príslušné percentá od uvedeného obdobia do
úmrtia S. J. v rozsahu 123,30 %, pričom priemerný valorizovaný zárobok v tomto období dosahoval do

1.7.2002 výšku 7.186,- Sk a od 1.7.2002 po ďalšej valorizácii 7.401,- Sk.

Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne bol vyplácaný S. J. invalidný dôchodok za čas od 1.1.2002 do
7.7.2002 vo výške 6.455,- Sk mesačne a od 8.7.2002 do 6.10.2002 vo výške 6.778,- Sk.

Obdobie Priemerný zárobok
pred vznikom škody Úplný invalidný dôchodok

Strata na zárobku

Od 10.5.2002 7.186,- Sk 6.455,- Sk 495,-Sk /731:31=23,58x21=495,18=495/
VI/2002 7.186,- Sk 6.455,- Sk 731,- Sk
Do 7.7.2002 7.401,- Sk 6.455,- Sk 214,- Sk /946:31=30.51 x 7 = 213,57 zaok. 214,-Sk/

Od 8.7.2002 7.401,- Sk 6.778,- Sk 482,- Sk / 623:31=20,09 x 24 = 482,16 zaok. 482,-Sk/
VIII/2002 7.401,- Sk 6.778,- Sk 623,- Sk
Od 1.9.2002 do 26.9.2002 7.401,- Sk 6.778,- Sk 540,- Sk /623:30=20,76 x 26 = 539,76
zaok. 540,- Sk/
S p o l u 3.085,- Sk

Náhrada straty na zárobku po skončení práceneschopnosti podľa prepočtu súdu predstavovala za čas
od 10.5.2002 do 26.9.2002 sumu 3.085,- Sk a za obdobie od 1.1.2002 do 10.5.2002 sumu 3.160,- Sk /
731,- Sk x 4 mesiace + 236,-Sk= 3.160 /, spolu za celé obdobie predstavovala sumu 6.245,- Sk, pričom

bola vyplatená strata na zárobku S. J. za čas od 1.1.2002 do 10.5.2002 vo výške 21.300,- Sk. Z týchto
dôvodov súd dospel k záveru, že vzhľadom na výrazný preplatok na strate na zárobku v roku 2002
v období, ktoré predchádzalo uplatnenému nároku, ale aj v roku 2001, kedy bola vyplatená celková
strata na zárobku v sume 63.900,- Sk, by bolo priznanie náhrady za stratu na zárobku vo vypočítanej
výške 3.085,- Sk v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Na základe zisteného stavu súd upustil, od dokazovania, ktoré malo smerovať k zisteniu, či nastala
zmena pomerov u S. J. vzhľadom na jeho fyzické a vekové predpoklady. Bolo preukázané, že do svojej
smrti nepožiadal S. J. a ani mu nebol priznaný starobný dôchodok, ktorý by bolo možné hodnotiť ako
určitú zmenu pomerov. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť , že ďalšie dokazovanie zmeny pomerov, by
bolo vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie a obdobie uplatňovaného nároku / 4 mesiace aj 16

dní / neúčelné, nehospodárne a nadbytočné, keďže za dané obdobie sa nemohli zásadným spôsobom
zmeniť pomery u S. J., vzhľadom na jeho vek a fyzické predpoklady..

Podľa ust. § 51e ods. 1 zák.č. 274/1994 Z.z. výkon poistenia zodpovednosti za škodu prechádza zo
Slovenskej poisťovne, a.s., na Sociálnu poisťovňu od 1. apríla 2002.

Podľa ust. § 272 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 preberá od
zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom
úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorýmal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002
vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.

Podľa ust. § 272 ods. 3 uvedeného zákona náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku,
ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1.
januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej
renty platí § 82 primerane.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že Sociálna poisťovňa počnúc dňom 1.4.2002 prevzala od Slovenskej
poisťovne síce výkon poistenia, avšak v prípade straty na zárobku na zárobku po skončení
práceneschopnosti je podstatné to , že neprevzala výplatu plnenia straty na zárobku S. J. od jeho
zamestnávateľa od 1.1.2004 a ku dňu 31.12.2003 už nárok na výplatu zanikol v dôsledku smrti S. J.
dňom 26.9.2002. Z týchto dôvodov nie je daná pasívna legitimácia žalovanej v 2. rade, preto súd žalobu

voči žalovanej v 2. rade zamietol.

Žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania voči žalobcom v 2. až 8. rade. Súd konštatuje, že
žalobcovia v žalobe žiadali okrem priznania náhrady škody za stratu na zárobku aj o určenie, že
uvedená náhrada straty patrí do dedičstva. V prípade náhrady škody je zrejmé , že právo uplatnené

žalobcami v 2. až 8. rade , bolo premlčané najneskôr 10.10.2004, podľa výplatného termínu , ktorým
bol 10. deň v mesiaci. Súd má však za to, že v prípade pokiaľ by súd určil, že priznaná strata na zárobku
patrí do dedičstva, je oprávnený ktorýkoľvek z dedičov domáhať sa takéhoto určenia, pretože prípadná
náhrada by bola predmetom prejednania dedičstva a až v dedičskom konaní by sa určilo ktorý z dedičov
nadobúda a v akej výške podiel. Pokiaľ sa domáhala v lehote takéhoto nároku len žalobkyňa v 1.

rade, ako jedna z dedičov po S. J., bol nárok na určenie plnenia do dedičstva zachovaný. Dedičské
rozhodnutie má totiž len deklaratórnu povahu, pretože predmetom dedičstva je majetok poručiteľa ku
dňu smrti a náhrada za stratu na zárobku nebola predmetom prejednania dedičstva..

Zhodnotením dokazovania súd z dôvodov uvedených v odôvodnení žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. tak, že priznal náhradu trov konania
úspešnému žalovanému v 1. rade. Žalovanej v 2. rade nepriznal náhradu trov, pretože jej trovy konania
nevznikli.

Trovy konania žalovaného v 1. rade pozostávali z trov právneho zastúpenia za 7 úkonov / prevzatie
veci a príprava , vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaniach v dňoch 20.6.2005, 10.10. 2005,
3.4.2006, 24.4.2006, 15.1.2007 /. Hodnota úkonu predstavovala podľa ust. § 10 ods. 1 vyhl. Č. 655/2004
Z.z. 1.100,- Sk. Režijný paušál za úkon v roku 2004 činil 136,- Sk, v roku 2005 činil 150,- Sk , v roku
2006 činil 164,- Sk a od 1.1.2007 činil 178,- Sk. Celková náhrada tarifnej odmeny vrátane režijného

paušálu predstavovala 8.778,- Sk . Okrem toho boli priznané uplatnené hotové výdavky - cestovné a
náhrada za stratu času podľa ust. § 15 a 17 ods. 1 uvedenej vyhlášky.

Cestovné bolo priznané za vykonané cesty na pojednávania v dňoch 20.6.2005,, 10.10.2005, 3.4.2006 ,
24.4.2006 z Revúcej do Rožňavy a späť / počet km 86 obojstranne vykonanej cesty/, osobným

motorovým vozidlom Škoda FELICIA Combi1,6, e.č. RA 204 AD. Cestovné za deň 20.6.2005 bolo
priznané v uplatnenej výške v sume764,67 Sk, cestovné za deň 10.10.2005 v sume 788,28 Sk, cestovné
za dni 3.4.2006 a 24.4.2006 v sume 1.561,86 Sk. Súd nepriznal cestovné uplatnené dvakrát za deň
10.10.2005 v sume 692,30 Sk.

Stratu času súd priznal za deň 20.6.2005, za 4 polhodiny a to aj začaté v sume 1. 000,- Sk /
hodnota ? hodiny 250,- Sk za rok 2005/, za deň 10.10.2005, za 4 polhodiny a to aj začaté v sume 1.
000,- Sk / hodnota ? hodiny 250,- Sk za rok 2005 /, za dni 3.4.2006 a 24.4.2006 v sume 2.184,- Sk.
za 8 polhodín a to aj začatých / hodnota ? hodiny 273,- Sk za rok 2006 /. Súd nepriznal stratu času
duplicitne uplatnenú za deň 10.10.2005.

Celková náhrada trov konania bola priznaná vo výške 16.076,81 Sk, ktorú sú povinní zaplatiť žalobcovia
spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu žalovaného v 1. rade podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p..Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v
Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.