Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. január 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3P/127/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115226240
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1115226240.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou vo veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov:
matky Z. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX X. a otca neuvedeného, o návrhu
navrhovateľa v 1. rade Bc. G. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Y. X. T. U. a Y. X. a navrhovateľky v
2. rade Bc. J. P. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianska X., obaja trvale bytom R. ul. č. XXXX/X, XXX
XX U., o osvojenie maloletého dieťaťa, takto

r o z h o d o l :

Maloletý N. U., nar. XX.XX.XXXX j e od právoplatnosti tohto rozsudku osvojencom osvojiteľov manželov

G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. 3, U. a J. P. B., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. 3, U..

Priezvisko maloletého s a m e n í na B..

Osvojitelia G. B., nar. XX.XX.XXXX v P. (T. U.), štátny občan Y. X. T. U. a Y. X. a J. P. B., rod. J., nar.
XX.XX.XXXX v Y. (Q. T., X.), štátna občianka X. s a z a p í š u v knihe narodení Matričného úradu X.
- M. vo zväzku XX ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom XXX na miesto rodičov osvojenca.

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.10.2015 sa navrhovatelia Bc. G. B. a Bc. J. P. B.
domáhali osvojenia maloletého dieťaťa N. U.. Návrh odôvodnili spoločným záujmom adoptovať si dieťa.
Maloletý žije v rodine navrhovateľov od 16.12.2014. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k.
3P/75/2015 - 110 zo dňa 14.09.2015 súd zveril maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti manželom
B.. Podľa vyjadrenia navrhovateľov maloletý v ich rodine prospieva, napreduje po psychickej i fyzickej
stránke, medzi navrhovateľmi a maloletým je vytvorené silné puto, preto sú navrhovatelia presvedčení

o prospešnosti ich rozhodnutia adoptovať si maloletého.

Súd vo veci vykonal dokazovanie rodným listom maloletého, sobášnym listom navrhovateľov,
lekárskym potvrdením o zdravotnom stave maloletého a oboch navrhovateľov, výpisom z registra
trestov navrhovateľov, potvrdením o príjme navrhovateľov, správou o prešetrení pomerov v rodine
navrhovateľov, uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 27P/342/2014-35 zo dňa 16.12.2014,
vykonateľné dňa 16.12.2014, rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 27P/351/2014-43 zo dňa

15.05.2015, právoplatným dňa 12.06.2015, rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 3P/75/2015-110 zo dňa
14.09.2015, právoplatným dňa 09.10.2015, výsluchom navrhovateľov, kolízneho opatrovníka, ako aj
ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:Maloletý N. U., nar. XX.XX.XXXX sa narodil matke Z. U., nar. XX.XX.XXXX v Univerzitnej nemocnici L.
R. v X.. Matka po pôrode dieťa v nemocnici zanechala a od toho času o dieťa neprejavila žiadny záujem.
Otcovstvo k dieťaťu nie je určené. Maloletý je od 16.12.2014 v osobnej starostlivosti navrhovateľov, a to

na základe vykonateľného uznesenia Okresného súdu Košice II č.k. 27P/342/2014-35 zo 16.12.2014,
ktorým súd nariadil predbežné opatrenie a maloletého zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľov.
Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 27P 351/2014 - 43 zo dňa 15.05.2015, právoplatným
dňa 12.06.2015 súd určil, že maloletý N. U., nar. XX.XX.XXXX, spĺňa podmienky osvojiteľnosti a v
prevyšujúcej časti konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo

na ich náhradu.

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 3P/75/2015- 110 zo dňa 14.09.2015, právoplatný dňa 09.10.2015, súd
zveril maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti manželom B., s tým, že budú zabezpečovať výchovu
maloletého, starať sa o jeho výživu na vlastné náklady, zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok
v bežných veciach. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že zverenie maloletého do predosvojiteľskej

starostlivosti je jednoznačne v prospech maloletého. Navrhovatelia žijú usporiadaným spôsobom života,
ich zdravotný stav je dobrý, pre výchovu a starostlivosť o maloletého majú vytvorené vhodné bytové a
sociálne podmienky. Súd v konaní nevzhliadol žiadne prekážky, ktoré by bránili zvereniu maloletého do
predosvojiteľskej starostlivosti manželov B..
Z výsluchu navrhovateľa v 1. rade na pojednávaní dňa 11.01.2016 súd zistil, že na podanom návrhu trvá

a dodal, že si je vedomý všetkých následkov osvojenia.

Z výsluchu navrhovateľky v 2. rade na pojednávaní dňa 11.01.2016 súd zistil, že sa pridržiava návrhu
a pripojila sa k vyjadreniu manžela.

Kolízny opatrovník ako zástupca maloletého na pojednávaní dňa 11.01.2016 odporučil súdu, aby návrhu
navrhovateľov vyhovel, čo odôvodnil záujmom maloletého.

Zo správy o prešetrení pomerov v rodine navrhovateľov zo dňa 07.01.2016 súd zistil, že rodina má vo
svojejdomácnostivytvorenévhodnépodmienkyprepriaznivýpsychický,fyzickýasociálnyvývindieťaťa,

k maloletému navrhovatelia pristupujú s citom a láskou. Maloletý má vytvorené stabilné prostredie a
možnosť vyrastať v kompletnej rodine.

Podľa§97ods.1a2Zákonaorodine,osvojenímvznikámedziosvojiteľomaosvojencomrovnakývzťah,
aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský

vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.
O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.

Podľa § 98 Zákona o rodine, osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne
úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do

zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb,
ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka
sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.

Podľa § 99 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový

rozdiel. Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.

Podľa § 100 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov,
ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo
osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené

predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len
manželia.

Podľa § 101 ods. 1 Zákona o rodine, na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého
dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča

maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len do času, kým nie je
maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

Podľa § 101 ods. 4, ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas.Podľa § 103 ods. 1 Zákona o rodine, pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej
po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Náklady spojené s predosvojiteľskou

starostlivosťou uhrádza budúci osvojiteľ.

Podľa § 104 Zákona o rodine, súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný
stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia oboznámi
osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia.

Podľa § 105 Zákona o rodine, osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov
bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre
ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.

Podľa § 106 ods. 1 Zákona o rodine, osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom

a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol
ustanovený súdom.

Podľa § 107 Zákona o rodine, osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme
maloletého dieťaťa, do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení na návrh

osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu. Zrušením osvojenia vznikajú znovu vzájomné vzťahy
medzi osvojencom a pôvodnou rodinou. Osvojenec bude mať opäť svoje predošlé priezvisko. Ak súd
zistí, že rodičia neplnia alebo nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností,
rozhodne o potrebných opatreniach podľa § 38 a 44.

Podľa § 108 Zákona o rodine, osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe
oznámenia súdu.

Podľa § 109 Zákona o rodine, po uplynutí lehoty na zrušenie osvojenia podľa § 107 ods. 1 osvojenie
nebráni, aby osvojenec mohol byť znova osvojený.

Podľa§183ods.1zákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen"O.s.p."),nazáklade
lekárskeho vyšetrenia súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa i osvojiteľa neprieči účelu
osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi účastníkov.

Podľa § 183 ods. 2 O.s.p., účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti i
z hľadiska záujmu osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ.

Podľa § 184 O.s.p., v rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie i priezvisko, ktoré bude
osvojenec mať.

Podľa § 157 ods.3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania
a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Vzhľadom na skutočnosť, že na pojednávaní boli prítomní navrhovatelia, kolízny opatrovník, a po
vyhlásení rozsudku sa títo vzdali odvolania, súd vychádzal z citovaného ustanovenia a v odôvodnení
rozsudku uviedol iba odôvodnenie rozhodnutia a ustanovenia zákonov, podľa ktorých rozhodol.

Predmetom konania bolo osvojenie maloletého dieťaťa.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovatelia po všetkých stránkach zaručujú v intenciách
ustanovení § 98 a nasledovných Zákona o rodine, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa.
Navrhovatelia spĺňajú zákonné predpoklady na osvojenie, majú spôsobilosť na právne úkony, osobné
predpoklady (zdravotné, osobnostné a morálne) a spôsobom svojho života zaručujú, že osvojenie bude

vzáujmemaloletéhodieťaťa.Zdravotnýstavosvojencaaosvojiteľovniejevrozporesúčelomosvojenia,
osvojitelia sú oboznámení so zdravotným stavom dieťaťa a boli poučení o účele, obsahu a dôsledkoch
osvojenia. Nakoľko maloletý vzhľadom na svoj vek nie je dostatočne schopný posúdiť dosah osvojenia,
jeho výslovný súhlas sa v zmysle § 101 ods. 4 Zákona o rodine nevyžadoval. Navrhovatelia sú manželia,preto osvojujú maloleté dieťa v zmysle § 100 ods. 2 Zákona o rodine ako spoločné dieťa. Zákonná
lehota predosvojiteľskej starostlivosti podľa § 103 ods. 1 Zákona o rodine bola dodržaná vzhľadom na
skutočnosť, že navrhovatelia majú maloletého vo svojej starostlivosti od 16.12.2014. S navrhovaným

osvojením vyjadril na pojednávaní dňa 11.01.2016 súhlas kolízny opatrovník maloletého dieťaťa. Súd
má za to, že je v záujme maloletého dieťaťa jeho osvojenie navrhovateľmi. Vzhľadom na uvedené súd
návrhuvyhovelarozhodoltak,žemaloletýN.jeodprávoplatnostitohtorozsudkuosvojencomosvojiteľov
a jeho priezvisko sa mení na B.. Osvojitelia sa zároveň zapíšu ako rodičia osvojenca v príslušnej knihe
narodení.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie
mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v

4 vyhotoveniach, na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup sudu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu d'alšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Vzhľadomnaskutočnosť,žeúčastnícisapovyhlásenírozsudkuvzdaliprávapodať odvolanie,odvolanie
účastníkov bude právne neúčinné a rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia.