Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. jún 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/306/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6304110454
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6304110454.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. R. XXXX/XX, XXX XX D.,
zast. K.. N. U., súdnym tajomníkom Okresného súdu Brezno, o vymoženie pohľadávky oprávneného
vo výške 103,96 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Krasňanovovu,

Exekútorský úrad so sídlom A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica pod sp. zn. EX 245/2004,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 1Er/36/2004 - 18 zo dňa 02.
decembra 2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 1Er/36/2004 - 18 zo dňa 02. decembra 2011 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Brezno (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 1Er/36/2004 - 18 zo

dňa 02. decembra 2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju s poukazom na § 57 ods.
1 písm. g/ zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dospel k záveru o absolútnej neplatnosti dohody o
plnomocenstve uzavretej medzi povinným a Mgr. Tomášom Kušnírom v predmetnej zmluve o úvere,
v dôsledku ktorej notárska zápisnica, na podklade ktorej sa vedie predmetné exekučné konanie,
nie je spôsobilým exekučným titulom. Podľa exekučného súdu nevyhnutným predpokladom notárskej

zápisniceakospôsobiléhoexekučnéhotitulujejejformálnaamateriálnavykonateľnosť.Popreštudovaní
predmetného spisového materiálu však exekučný súd dospel k záveru, že v danom prípade tieto
podmienky nie sú splnené. Exekučný súd tiež uviedol, že uznanie záväzku je jednostranný právny úkon
dlžníka adresovaný veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok a je s ním spojená
vyvrátiteľná právna domnienka, že záväzok v čase uznania v uznanom rozsahu existoval. Podstatnou
náležitosťou uznania záväzku je jeho určitosť. Zmluvné zastúpenie povinného vzniklo zároveň v deň

uzavretia predmetnej Zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiaden dlh neexistoval a kedy bolo možné len
predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo však určité, v akej výške. Predmetné splnomocnenie je
obsiahnuté v Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 02. júna 2003, ktorá má podobu formulárovej zmluvy,
preto ak oprávnený postupoval tak, že vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená konať za povinného,
došlo tým k spochybneniu základného predpokladu pre udelenie plnej moci, a to, že splnomocnenec
bude hájiť záujmy povinného, pretože v danom prípade ide o osobu, ktorá už pri spisovaní predtlače

Zmluvy o úvere bola v kontakte s oprávneným a ktorá mala hájiť jeho záujmy v súvislosti s vymáhaním
prípadných dlhov v budúcnosti. Podľa exekučného súdu absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva
priamo zo zákona a pôsobí voči každému, pričom súd na ňu prihliada aj bez návrhu (ex offo). Absolútna
neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným
odpadnutím dôvodu neplatnosti. Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu
zakladá bezdôvodné obohatenie. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje. Na základe

uvedených skutočností exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a aj bez návrhu ju zastavil.Proti uvedenému uzneseniu exekučného súdu sa oprávnený v podaní zo dňa 16. decembra 2011
odvolal. V odvolaní uviedol, že s odôvodnením napadnutého uznesenia sa nestotožňuje, pretože
okresný súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keď udelil súdnemu exekútorovi

na základe jeho žiadosti poverenie na vykonanie exekúcie, notárska zápisnica vyhotovená notárom
JUDr. Ondrejom Ďuriačom bola už predmetom skúmania pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, predmetné plnomocenstvo preskúmal notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spísaní
notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj Okresný súd Brezno pri posudzovaní súladu
exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi. Povinný ako dlžník

mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v r. 2004 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b
Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) v znení neskorších predpisov odvolať, čo neurobil. Ďalej namietal,
že udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba
rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa (v danom prípade
advokáta), povinnú účasť oprávneného a povinného pri spísaní notárskej zápisnice žiadny zákon
nepredpisuje, čo vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, obidve

náležitosti vyžadované zákonom pre notársku zápisnicu obsahujúcu právny záväzok podľa § 41 ods.
2 Exekučného poriadku (forma notárskej zápisnice a výslovný súhlas povinného s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice) boli splnené. Poukázal na to, že notárska zápisnica má všetky náležitosti a
bola dodržaná aj kvalifikovaná forma tohto právneho úkonu. Odvolateľ síce uznal, že posudzovanie
vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti

rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza
súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva,
avšak táto skutočnosť nemôže znamenať zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní k
exekučnej notárskej zápisnici v porovnaní s jeho prístupom k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu,
pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú ako platné exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej

a povinnej osoby. Zákon zavedením notárskej zápisnice ako exekučného titulu účastníkom hmotno-
právneho vzťahu umožnil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného
práva preskúmaval súd. Ak by to mal robiť exekučný súd v rámci exekučného konania, muselo by to byť
v zákone uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu. Odvolateľ napokon namietal, že zastavením exekučného konania

napriek tomu, že nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu v priebehu celého trvania exekučného
konania, si oprávnený nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už
bude premlčaná. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie Okresného súdu Brezno v zmysle § 221 O.s.p. zrušil.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.„) na základe
§ 251 ods. 4 O.s.p. prejednal vec v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolaniu

oprávneného nie je možné vyhovieť.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že na základe žiadosti súdneho exekútora JUDr. Márie
Krasňanovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej exekučnému súdu dňa 11. február
2004 na základe exekučného titulu notárskej zápisnice N 4824/03, Nz 106172/03 zo dňa 16. novembra

2003 spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom Generála Svobodu 1069/4, Partizánske
udelil exekučný súd exekútorke poverenie č. 5603 011712 dňa 21. marca 2005 na vymoženie uloženej
povinnosti 3 132,- Sk a trov exekúcie. Následne súd napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju z dôvodu, tak ako je vyššie uvedené.

Notár v predmetnej notárskej zápisnici osvedčil, že prítomný advokát Mgr. Bruno Žlnay, konajúci na
základe substitučnej plnej moci zo dňa 02. januára 2003, zastupujúci advokáta Mgr. Tomáša Kušníra,
advokáta konajúceho na základe splnomocnenia, ktoré je prílohou notárskej zápisnice, v mene povinnej
osoby vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 174,83 Eur (5 267,- Sk). Ďalej,
že celý dlh pozostáva z úroku z omeškania, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej

zápisnice. Ďalej notárska zápisnica obsahuje osvedčenie o tom, že povinná osoba, zastúpená ako je
vyššie uvedené, vyhlásila, že v prípade neuhradenia dlhu do 24. novembra 2003 súhlasí s exekúciou
spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku alebo súdnym výkonom rozhodnutia. Ako príloha
notárskej zápisnice je priložená listina - Zmluva o úvere č. XXXXXXX uzatvorená medzi oprávnenýma povinným dňa 03. júna 2003, keď podpis povinného, resp. jeho pravosť bola osvedčená Mestom
Dubnica nad Váhom dňa 03. júna 2003. Zmluva o úvere v strede textu obsahuje časť označenú ako
„Splnomocnenie“.Podľatohtosplnomocneniadlžníkakosplnomocniteľsplnomocniladvokátavpredtlači

priamo uvedeného Mgr. Tomáša Kušníra, Advokátska kancelária Bratislava, na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru uvedeného v predmetnej
zmluve o úvere tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia
podľa § 274 písm. e/ O.s.p. alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho
majetok do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu)

a jej príslušenstva. Notárska zápisnica bude obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej
a osoby povinnej, právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice a bude preto titulom pre výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu. Dlžník sa zaväzuje
uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice (notársky poplatok, trovy právneho
zastúpenia pri tomto právnom úkone a iné). Potom nasleduje poistenie dlžníka a vyhlásenie dlžníka
o súhlase so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a potvrdenie prevzatia Zmluvy. Zmluva je

datovaná a podpísaná. Na druhej strane listiny sa nachádzajú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
ktoré v časti 19 obsahujú vyhlásenie zmluvných strán o prečítaní zmluvy a v časti 21 o tom, že Zmluva je
vyhotovenáv4exemplároch,pričomjedenostávadlžníkovi,dvaprislúchajúveriteľoviajedenadvokátovi
Mgr. T. Kušnírovi.

Odvolací súd k dôvodu odvolania, že v tomto prípade exekučný súd posudzoval vec, o ktorej už
raz právoplatne rozhodol, poukazuje na už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu, ktorý v rozsudku z
27. januára 2007 vydanom pod sp. zn. 3Cdo/164/1996, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí pod č. R 58/1997, uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto

požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.“

Ďalšie dôvody odvolania sa týkali nesúhlasu odvolateľa s právnym záverom prvostupňového súdu o
neplatnostiplnomocenstva.Možnosastotožniťstým,žehocinotárskazápisnicapodľaustanovenia§41

ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotno-
právny základ, teda na ustanovenie občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku.
Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou
právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch
náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny

úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho, musí notárska zápisnica
obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Tieto náležitosti
v tomto prípade neboli splnené. Súd je povinný preskúmavať materiálnu a formálnu vykonateľnosť
notárskej zápisnice tak, ako to vymedzil Exekučný poriadok, podľa ktorého exekúciu možno vykonať aj
na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená

osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila. Odvolací súd poukazuje na časť argumentácie Nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky I.ÚS 5/2000: „Práve súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice
je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí
z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej

obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako je účelom a cieľom
každého občiansko-právneho súdneho konania zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným
rozhodnutím súdu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu,
ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami výlučne v dôsledku

tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z
notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva
vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času
na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie, obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma
rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t.j. skúma

sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní
formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka
spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je
samozrejmé, že obdobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahovýchnáležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené
presným na nepochybným spôsobom, teda v tom zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať
presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie,

presný rozsah a obsah plnenia, atď. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti exekučnej
notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov
procesného práva sa uplatňujú obdobné kritériá a že preto záver o ich splnení alebo nesplnení sa v
prípadne exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal do
úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Je síce možné uznať, že posudzovanie

vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti
rozhodnutia prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučného titulu nepredchádza
súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva,
tak ako je tomu v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu, jednako táto skutočnosť nemôže znamenať
zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej notárskej zápisnici oproti jeho
prístupu k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú ako platné

exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej a povinnej osoby. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako
exekučný titul, tak ako už bolo uvedené vyššie, zákonodarca hlavný dôraz položil na výslovný „súhlas
povinnej osoby s exekúciou“. Ponechal teda rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu v prvom rade
na vôli povinnej osoby, ktorá samozrejme nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami,
najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Týmto rozhodnutím povinná osoba zároveň prejavila vôľu

vyhnúť sa súdnemu sporu. Pokiaľ ide o rozhodnutie o svojom záväzku voči oprávnenej osobe. Zákon jej
to dovolil práve tým, že za istých podmienok povýšil notársku zápisnicu na exekučný titul. Zákon zároveň
dovolil oprávnenej osobe uspokojiť sa s týmto exekučným titulom a podľa vlastného uváženia uplatniť
podobu jeho platnosti na základe svojho práva v exekučnom konaní. Inými slovami zákon účastníkom
hmotno-právneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby

ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne
a záväzné rozhodnutie súd. Ak by sa mal exekučný súd zmocniť takéhoto preskúmavania veci v rámci
exekučného konania, muselo to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad
rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Zákon nerozlišuje medzi
exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom

z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva
rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však treba
dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to práve z
ohľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku, vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej
aleboústavnejhodnoty,naktorýchjepotrebnébezpodmienečnetrvať.Lenvtakomtoprípadenazáklade

notárskej zápisnice ako exekučného titulu napriek splneniu predpísaných náležitostí vykonateľnosti, by
nebolo možné podľa názoru Ústavného súdu priznať oprávnenej osobe právo na súdnu ochranu“. Je
teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej ako aj materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu. Podstatnou náležitosťou materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu
je,abyexekučnýtitul,ktorýmmábyťnotárskazápisnica,obsahovalprejavvôlepovinného.Prvostupňový

súd sa od uvedeného neodklonil ani sa nezaoberal preskúmavaním hmotno-právneho vzťahu medzi
oprávneným a povinným. Skúmal, či je predložený exekučný titul materiálne vykonateľný. Jeho záver
o tom, že nie je, je výsledkom správneho právneho posúdenia predloženého splnomocnenia. Inak
povedané, v tomto prípade predložená notárska zápisnica nie je prejavom vôle povinného označeného
v návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd teda správne skúmal, či predložená notárska zápisnica

je prejavom vôle povinného označeného v návrhu na vykonanie exekúcie.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho

orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 31 ods.1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,

musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.
Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 43a) ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je urobený

jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len návrh), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43a) ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.
Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je
určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.

Podľa § 43b) ods. 1 Občianskeho zákonníka návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká
a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie,
b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov,
ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo
c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.
Podľa § 43c) ods. 2 Občianskeho zákonníka Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď

vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde
navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde.

Odvolací súd poukazuje na rozpor záujmov medzi dlžníkom a jeho zástupcom, pokiaľ by došlo k
dohode o plnomocenstve, nakoľko je zrejmé, že pri uzatváraní Zmluvy o úvere dlžník nemal možnosť
voľby výberu zástupcu, pretože je nesporné, že zmluva o úvere bola vypracovaná ako predtlač, ktorú
používa oprávnený pri uzatváraní zmlúv a už obsahovala meno splnomocnenca advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra. Ak oprávnený takto postupoval a určil dopredu osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka,

spochybnil samotný predpoklad, že splnomocnenec nemá s oprávneným žiadny bližší vzťah. V danom
prípade ekonomického charakteru, ktorý by mohol spôsobovať jeho jednostranne smerovaný záujem,
ktorý v konečnom dôsledku smeruje proti splnomocniteľovi, teda vlastnému mandantovi.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o

zastúpení. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ
splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o
zastúpení uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky.

Z obsahu predloženého splnomocnenia, ktoré je začlenené do Zmluvy o úvere, vyplýva, že takáto
dohoda o zastúpení určite nebola medzi povinným a zástupcom uzatvorená v čase vyhotovenia
splnomocnenia. Z prílohy notárskej zápisnice, ktorá mala dokumentovať, že bola spísaná povinným
v zastúpení, vyplýva, že v Zmluve o úvere je na tej istej listine, jednak zmluva o úvere a jednak dve
plnomocenstvá, pričom druhé z nich podľa obsahu možno posúdiť zároveň aj ako návrh na uzatvorenie

dohody o plnomocenstve. Prejav vôle je právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku,
zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzatvorenie zmluvy je taký prejav vôle, ktorý je
adresovanýdruhejzmluvnejstrane.Podľa§45Občianskehozákonaprejavvôlepôsobívočineprítomnej
osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy, urobený
v neprítomnosti druhej strany, nestačí písomná forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne

prejavenú vôľu skutočne druhej strane adresoval. To znamená, odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú
nevyhnutnenutnéktomu,abymohlabyťtátoprejavenávôľa doručená,čiužpovereníminejosobyalebo
podaním na poštu, alebo osobným doručením druhej strane, resp. iným spôsobom. Z predloženej listiny
je nepochybné, že dlžník podpísal Zmluvu o úvere a súhlas s obsahom navrhnutých plnomocenstiev dňa
03. júna 2003 v neprítomnosti advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Okrem toho z plnomocenstva, ktoré udelil

Mgr. Tomáš Kušnír Mgr. Brunovi Žlnayovi a ktoré tvorí prílohu notárskej zápisnice, nevyplýva, že Mgr.
Žlnay bol oprávnený zastupovať Mgr. Kušníra vo veci jeho splnomocnenia na zastupovanie Ladislava
Duhana, nakoľko v predmetnom splnomocnení nie je nijakým spôsobom špecifikovaný dlžník, vo veci
ktorého by ho mal zastupovať Mgr. Kušnír. Ďalej z predmetnej Zmluvy o úvere vyplýva, že dlžník dostal
a teda disponoval len jedným vyhotovením predmetnej listiny. Z uvedeného je nepochybné, že dlžník

neodoslal návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane vybranému advokátovi. Predloženou
listinou nie je prezentované ani prijatie návrhu advokátom a už vôbec nie doručenie prijatia návrhu v
čase, keď navrhovateľ bol svojim návrhom viazaný.Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu oprávneného z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť.
Odvolací súd preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.