Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. marec 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/72/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112222987
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112222987.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Škraba a JUDr. Jozefa Engela, v právnej veci žalobcu: Q. E. - XXXX, K. K. S., D. XX, proti
žalovanému: GAMA REÁL, s.r.o. Prešov so sídlom Prešov, Tatranská 32/A, IČO: 36 468 851, právne
zastúpený: JUDr. Ladislav Lukáč, advokát so sídlom Prešov, Hlavná 19, v konaní o určenie vlastníckeho
práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 15C/149/2012-207 zo dňa
16.4.2014, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvého stupňa) návrh zamietol
a zároveň vyslovil, že o trovách konania rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom
parcely KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 319 m2 a na nej postavenej stavby zadný
trakt budovy, parcely KN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 160 m2 a na nej postavenej
drobnej stavby a parcely KN č. XXX/X B. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 74 m2, vedené
v katastri na LV č. XXXXX, kat. úz. S.. Aplikujúc ustanovenia § 19 ods. 1, 2 zák. č. 83/1990 Zb. o

združovaní občanov a § 120 ods. 1, 4 O.s.p. súd prvého stupňa uzavrel, že žalobcovi sa ani v tomto
konaní nepodarilo preukázať, že je v spore aktívne vecne legitimovaný ako právny nástupca pôvodného
vlastníka nehnuteľností Q.É. L. N. S.. Žalobca je novoregistrovaný subjekt v právnej forme občianskeho
združenia na Ministerstve vnútra SR od dátumu 20.2.1992 a nič na tom nemení ani deklarovanie, že
nadväzuje na tradície a skúsenosti svojho predchodcu Q.É. L. T. Q. XXXX a ani to, že v ňom pôsobili,
resp. pôsobia niektorí členovia pôvodného Q. L.. Ako to už konštatovali súdy
v citovaných súdnych rozhodnutiach, žalobca nepostupoval v súlade s ustanovením § 19 ods. 1, 2 zák.

č. 83/1990 Zb. a nesplnil si povinnosť do 30.6.1990 oznámiť ministerstvu svoj názov a sídlo. Pokiaľ si
spolok nesplnil povinnosť ani do 31.12.1990, bude sa predpokladať, že týmto dňom zanikol. Žalobca
nepoprel, že si povinnosť nesplnil a preto bol nútený sa nanovo zaregistrovať ako subjekt pod názvom Q.
E. XXXX, neskôr zmeneným na Q. E. - XXXX N. S.. Podľa súdu prvého stupňa napriek tomu, že zákon
hovorí o tom, že pokiaľ si spolky nesplnia povinnosť, ministerstvo sa ich opýta, či hodlajú naďalej vyvíjať
činnosť, v prípade, že sa ich ministerstvo nič neopýtalo, nespája s tým zákon žiadne následky. Zo znenia
zákona nevyplýva, že by to bolo povinnosťou ministerstva, naopak, notifikačná povinnosť spolku je zo

zneniazákonanepochybná.Ministerstvosamôžespolkuopýtať,čihodlávyvíjaťčinnosťzapredpokladu,
že mu je známe sídlo a názov spolku. Žalobca sám uviedol, že keď ministerstvu oznámili pokračovanie
v činnosti pôvodného klubu, bol už na ministerstve registrovaný subjekt Q. E. N. S. od dátumu 15.7.1991
deklarujúci, že nadväzuje na skúsenosti svojho predchodcu Q. L. T. Q. XXXX. Aj z uvedeného je podľasúdu prvého stupňa zrejmé, že v súčasnosti pôsobia v Prešove dva subjekty - občianske združenia s
podobným názvom - Q. E. XXXX B. Q. E. N. S., pričom oba deklarujú svoju nadväznosť na predchodcu
Q. L. T. Q. XXXX. S poukázaním na tento stav je podľa prvostupňového súdu dôležité, aby žalobca

nespochybniteľným spôsobom preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. V súčasnosti tak
podľa súdu prvého stupňa existujú dva subjekty, oba deklarujúce nástupníctvo pôvodného Q. L., no
žiaden subjekt nie je preukázateľne pôvodným Q. E., pretože vychádzajúc zo zákonnej fikcie § 19
ods. 2 zák. č. 83/1990 Zb. predpokladá sa, že tento zanikol. V ďalšom súd prvého stupňa poukázal
na princíp právnej istoty ako zásadu právneho štátu, ktorého súčasťou je požiadavka predvídateľnosti

konania orgánov verejnej moci. Od tohto princípu právnej istoty možno odvodiť aj požiadavku, aby súdy
aplikovali právnu normu v rovnakých podmienkach vždy rovnakým spôsobom. V tomto konaní sa podľa
súdu prvého stupňa žalobca domáhal identických vlastníckych nárokov ako v konaní 13C 277/2003 so
zohľadnením, že v súvisiacom konaní zobral žalobu späť v časti týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva
k parcele č. 480/2 a 481. Tak, ako v súvisiacom konaní, ani v tomto konaní podľa súdu prvého stupňa,
žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že je právnym nástupcom Q. L. N. S. ako pôvodného vlastníka

sporných nehnuteľností k určeniu vlastníckeho práva, ktorých sa domáha. Za rovnakého skutkového
stavu nebolo možné rozhodnúť odlišným spôsobom, súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p. vyslovil, že o nich rozhodne
do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Voči tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktoré následne doplnil formuláciou
odvolacieho petitu podaním zo dňa 2.5.2014, ktorým navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil tak, že návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovie. V dôvodoch svojho odvolania
poukázal, že pôvodný názov „Q. L.“ bol neskôr zmenený na Q. E. N. S., čo podľa žalobcu dosvedčuje

zoznam členov zo dňa 17.6.1940, pričom nehnuteľností označené v žalobe boli zakúpené zo zbierok
karpatskoruskej národnostnej menšiny a v roku 1928 boli dané do vlastníctva Q.É. L. v Prešove.
Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy, nemala podľa odvolateľa vedomosť o tom, či pôvodný
Q. L. T. Q. XXXX zanikol, preto v Oznámení Okresnému súdu Prešov zo dňa 12.8.2013 oznámila, že
Q. E. XXXX vznikol zaregistrovaním stanov uvedených

subjektov 20.2.1992. To, že pôvodný Q. L. T. Q. XXXX nikdy nezanikol, je podľa žalobcu konštatované aj
v právoplatných rozsudkoch o vydaní nehnuteľností pôvodného Q. L., a to v rozsudku Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 12.3.1993, č. k. 10C/178/1991, resp. 17Co/254/1992 a Okresného súdu Prešov zo dňa
21.3.2002 č. k. 7C/227/2000, v ktorom rozsudku je tiež konštatované, že žalobca je právnym nástupcom
Q. E. N. S.. Ďalším subjektom zaregistrovaným na Ministerstve vnútra v právnej forme občianskeho

združenia, je Q. E. N. S., ktorý vznikol zaregistrovaním stanov uvedeného subjektu 15.7.1991. Podľa
žalovaného je to klub ukrajinskej národnostnej menšiny, ktorý predtým nejestvoval, čomu nasvedčuje aj
prvý riadok úvodných ustanovení platných stanov tohto klubu: „názov: Q. E., V., Q.. Q. H. Q. E.. V. H. Z.
nemala žiaden podiel na zakúpení nehnuteľností Q. E. T. N. Q. XXXX a vymáhanie tejto nehnuteľnosti si
ani nenárokuje po 12.3.1993. Vyššie uvedená žaloba vo veci 10C/175/1991 je podľa odvolateľa žalobou

V. H. Z., ktorej zámerom bolo zmocniť sa majetku Q. E.. Podľa žalobcu, ak teda Q.Ý. E. nezanikol, musí
jestvovať jeho právny nástupca s tým, že podľa § 19 ods. 2 zákona číslo 83/1990 Zb. o združovaní
občanov, spolky vzniknuté pred 1.10.1951 sa považujú za združenia už vzniknuté podľa tohto zákona,
pokiaľ nezanikli. Sú povinné do 30.6.1990 oznámiť ministerstvu uvedenému v § 7 ods. 1, prípadne v
§ 11 ods. 4, svoj názov a sídlo. Pokiaľ toto neurobia, ministerstvo sa ich opýta, či hodlajú aj naďalej

vyvíjať činnosť. Ak spolok nesplní povinnosť podľa druhej vety ani do 31.12.1990, bude sa predpokladať,
že týmto dňom zaniklo. Tu podľa odvolateľa, zákonodarca ukladá rovnakú povinnosť aj ministerstvu
opýtať sa spolkov, či hodlajú aj naďalej vyvíjať činnosť. Žalovaný má za to, že v ďalej vete zákonodarca
nezrušuje spolky, ktoré si nesplnia túto povinnosť na výzvu ministerstva ani do 31.12.1990, ale bude
sa iba predpokladať, že týmto dňom zanikli. Predpoklad sa však nemusí zhodovať so skutočnosťou,

pretože tieto spolky mohli aj naďalej vyvíjať činnosť, keďže neboli zrušené zákonom č. 83/1990 Zb..
Toto je podľa odvolateľa príkladom Q. E. - XXXX s poukazom na to, že ministerstvo sa ho neopýtalo,
či hodlá aj naďalej vyvíjať činnosť napriek tomu, že Q. E. N. S. oznámil to ministerstvu dňa 15.1.1992.
Otázka ďalšieho Q. E. N. S. ako klubu V. H. Z., bola už vyššie, podľa odvolateľa, dostatočne vysvetlená
a preukázaná aj s osvedčením platných stanov registrovaných na Ministerstve vnútra dňa 10.5.2006.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z §

212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa §
214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené
na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením.

Súd prvého stupňa v predmetnom konaní vykonal rozsiahle dokazovanie a na jeho základe dospel

k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správny právny záver. Jeho odôvodnenie je
vyčerpávajúce, preto odvolací súd sa v celom rozsahu s tým stotožňuje a vo vzťahu k odvolacím
námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

Procesnéprávopodmieňujeúspechúčastníkavkonaníunesenímdvochprocesnýchbremien-bremena
tvrdenia a dôkazného bremena. Základnou normou upravujúcou dôkazné bremeno je ust. § 120 ods. 1

O.s.p.,podľazneniaktoréhoúčastnícikonaniasúpovinníoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.
Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý je
určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.

Podľa § 19 ods. 1, 2 zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej len

zákona o združovaní občanov), za združenia už vzniknuté podľa tohto zákona sa považujú dobrovoľné
organizácie, ktoré vznikli po 30.9.1951, alebo ktoré boli za dobrovoľné organizácie vyhlásené podľa
zákona č. 68/1951 Zb. o dobrovoľných organizáciách a zhromaždeniach a ktoré nezanikli. Tieto
organizácie sú iba povinné do 30.6.1990 oznámiť ministerstvu uvedenému v § 7 ods. 1, prípadne v §
11 svoj názov, sídlo a stanovy. Spolky vzniknuté pred 1.10.1951, sa považujú za združenia už vzniknuté

podľa tohto zákona, pokiaľ nezanikli. Sú povinné do 30.6.1990 oznámiť ministerstvu uvedenému v §
7 ods. 1, prípadne v § 11 ods. 4 svoj názov a sídlo. Pokiaľ toto neurobia, ministerstvo sa ich opýta, či
hodlajú aj naďalej vyvíjať činnosť. Ak spolok nesplní povinnosť podľa druhej vety ani do 31.12.1990,
bude sa predpokladať, že týmto dňom zanikol.

Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, v danom prípade žalobca právne relevantným spôsobom
nepreukázal svoje tvrdenie, že je právnym nástupcom Q. L. N. S., ktorý bol pôvodným pozemnoknižným
vlastníkom sporných nehnuteľností, preto okresný súd správne žalobu z dôvodu nepreukázania vecnej
aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, zamietol.

Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu v podanom odvolaní, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.
k. 17Co/254/1992-126 zo dňa 12.3.1993 malo byť konštatované, že pôvodný Q. L. T. Q. XXXX nikdy
nezanikol, keď tento v odôvodnení svojho rozhodnutia len konštatuje, že tvrdenia žalobcu spočívajúce
v tom, že Q. E. N. S. je právnym nástupcom pôvodného Q. E., ktorý vznikol v roku 1923, že činnosť
obnoveného Q. E. N. S. z hľadiska obsahového zamerania priamo nadväzuje na činnosť svojho

predchodcu, nemajú právny význam s tým, že krajský súd sa zaoberal v tomto smere ako jedinou
relevantnou otázkou, či si žalobca včas uplatnil svoju žiadosť na vydanie nehnuteľností. Nie je pravdivé
konštatovanie, že Krajský súd v Košiciach mal v tomto rozsudku konštatovať právne nástupníctvo
žalobcu po Q. L. T. Q. XXXX, keď Krajský súd v Košiciach v tomto svojom rozhodnutí (na strane 9
rozsudku) uvádza len to, že ak Q. E. nezanikol (v konaní nevyšlo najavo nič, čo by nasvedčovalo tomu,

že právne zanikol), potom podľa § 19 ods. 2 zák. č 83/1990 Zb. o združovaní občanov (účinného od
1.5.1990), stačilo iba oznámiť Ministerstvu vnútra a životného prostredia SR do 30.6.1990 svoj názov a
sídlo a mohol tak vykonávať činnosť ako právnická osoba (t. j. aj písomnou výzvou požiadať o vydanie
veci) a nepotreboval žiadnu registráciu. Aj z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne
vyplýva, že Krajský súd v Košiciach týmto svojím rozhodnutím nijako neuvádza, že žalobca je, či už

právnym nástupcom pôvodného Q. L., alebo je to dokonca ten istý právny subjekt, ale len so zmeneným
názvom.

Skutočnosť, či predtým existovalo alebo neexistovalo občianske združenie (Q. E. N. S.) a či menšina v
tomto občianskom združení mala nejaký podiel na zakúpení

sporných nehnuteľností, je rovnako právne bezvýznamná, nakoľko v tomto konaní nešlo o určenie
vlastníckeho práva tohto občianskeho združenia (Q. E. N. S.), ale o určenie vlastníckeho práva žalobcu,
pričom bolo na žalobcovi preukázať nie to, či je Q. E. N. S. právnym nástupcom po pôvodnom Q. L. -XXXX, ale preukázať, že on, t. j. žalobca je týmto právnym nástupcom s tým, že žalobca v konaní žiadne
takéto dôkazy neprodukoval

Žalobca nijako súdu nepreukázal, že si Q. L. T. Q. XXXX splnil svoju notifikačnú povinnosť v zmysle
l§ 19 ods. 2 zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, t. j., že do 30.6.1990 oznámil ministerstvu
svoj názov a sídlo, preto platí zákonná fikcia, že pokiaľ tak neurobil ani do 31.12.1990, týmto dňom,
t. j. dňom 31.12.1990 tento Q. L. T. Q. XXXX zo zákona zanikol. Zo žiadneho zákonného ustanovenia
nevyplývala povinnosť ministerstva uvádzaná odvolateľom v podanom odvolaní pre ministerstvo vyzvať

spolky, aby si splnili túto svoju zákonnú povinnosť, preto pokiaľ by bolo aj pravdivé tvrdenie žalobcu,
že tieto skutočnosti oznámil ministerstvu dňa 15.1.1992, teda po zákonnej lehote, nemenilo by to nič na
tom, že pôvodné občianske združenie Q. L. XXXX po právnej stránke už v tom čase, t. j. po 31.12.1990
nejestvovalo, nakoľko zo zákona (v zmysle ust. § 19 ods. 2 zák. č. 83/1990 Zb.) zaniklo.

Spoukazomnauvedenépretoodvolacísúdpovažovalvšetkyodvolacienámietkyžalobcuzanedôvodné

a rozhodnutie súdu prvého stupňa postupom podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil stotožňujúc sa
s odôvodnením rozhodnutia.

Na oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy, odboru všeobecnej
vnútornej správy, oddelenia vnútorných vecí a vojnových memoárov, ktoré bolo odvolaciemu súdu

doručené dňa 25.7.2014, odvolací súd nemohol prihliadať z dôvodu, že obaja účastníci konania boli v
konaní pred súdom prvého stupňa uznesením č. k. 15C/149/2012-80 zo dňa 20.9.2012 riadne poučení o
tom, že v zmysle § 120 ods. 1, 4 O.s.p. sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré
musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože
na dôkazy predložené a označené neskôr, súd neprihliada. Do vyhlásenia dokazovania za skončené

súdom prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa 25.3.2014 žalobca takýto dôkaz nenavrhol, ani ho
neoznačil, resp. nepredložil, preto na takýto dôkaz nemožno v odvolacom konaní prihliadať. Naviac,
toto oznámenie má len evidenčný charakter tak, ako to vyplýva nielen z jeho názvu „vec kontinuita Q.
E. - XXXX - výpis z evidencie“ s tým, že je právne irelevantné, že ministerstvo vnútra tak, ako sa to
uvádza v tomto podaní, eviduje Q. E. - XXXX ako nasledovníka pôvodného Q. E. N. S., založeného

30.6.1923, čo samo svedčí, že toto oznámenie má len evidenčný, t. j. deklaratórny a nie konštitutívny
charakter, nakoľko oznámenie v žiadnom prípade nemôže spĺňať kritéria správneho rozhodnutia o
právnom nástupníctvev zmysle správneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na

ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní
úspešný žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil (ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.