Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/600/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114226541
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114226541.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 792 752, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: A. Z., rod. I., nar. XX. I. XXXX, bytom J. nad A.
X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: občianske združenie: Spotrebiteľské združenie
OSA, Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zastúpeného advokátom: HKP Legal, s.r.o., Bratislava,

Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o 464,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Trnava z 9. júna 2015 č. k. 10C/81/2015-39 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej
n e p r i z n á v a náhradu trov prvostupňového konania.

Žalobkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu o zaplatenie 464,12 eur s príslušenstvom
(z dôvodu kvalifikovania poskytnutého úveru ako úveru bez úroku a bez poplatkov, pričom žalovaný
zaplatil žalobcovi sumu prevyšujúcu výšku poskytnutého úveru a ďalšieho poskytnutého úveru na
základe zmluvy o revolvingovom úvere považovanej za neplatnú pre nedodržanie zákonom predpísanej

formy, pričom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol premlčaný). Žalovanej právo na náhradu
trov konania nepriznal a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania priznal vo
výške 95,83 eur (trovy právneho zastúpenia predstavujúce odmenu za dva úkony právnej služby a
to 1. prevzatie a prípravu zastúpenia a 2. písomné podanie na súd dvakrát 31,54 eur, t. j. 63,08 eur
a dvakrát režijný paušál á 8,39 eur, t. j. 16,78 eur, náhrada DPH vo výške 20%, t. j. 15,97 eur) s
uložením povinnosti žalobkyni takúto sumu vedľajšiemu účastníkovi zaplatiť. Rozhodnutie o náhrade

trov vedľajšieho účastníka odôvodnil právne ustanovením § 142 ods. 2 O. s. p. (Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne zdôvodnil, že vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovanej prislúchala náhrada trov konania z dôvodu úspešnosti žalovanej v
konaní, na strane ktorej vedľajší účastník vystupoval.

Proti takémuto rozsudku len v časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka podala včas

odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu (rozsudku) v napadnutej časti nepriznaním vedľajšiemu
účastníkovi náhrady trov právneho zastúpenia. Odvolanie obsahovo odôvodnila nesprávnosťou
právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa. Z dôvodu absencie odôvodnenia účelnosti trov
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je rozhodnutie nepreskúmateľné (čím došlo k porušeniu
práva žalobkyne na spravodlivý proces a na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu). Špecifickosť
združenia na ochranu spotrebiteľa podľa názoru žalobkyne spočíva v tom, že sa mu na základe a v

súvislosti s jeho činnosťou priznávajú aj osobitné práva a postavenie. Vychádza sa pritom z logického
predpokladu, že tento subjekt bude odborne personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojejčinnosti a dosahovania proklamovaných cieľov. Vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci
žalovanej, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v
každej skutkovo a právne takmer totožnej veci. Nemal žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len

z označenia účastníkov konania usúdil, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia do konaní
zbytočne navyšuje trovy a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale
získaniefinančnýchprostriedkovvpodobenáhradytrovprávnehozastúpenia.Vprípadetrovvedľajšieho
účastníka tak nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na bránenie práva. Žalobkyňa poukázala
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) z 19. marca 2014 sp. zn. 6 M Cdo

5/2013, v zmysle ktorého trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach,
kde sa obsah podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu, nemožno považovať
za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. Právo na právnu pomoc a náhrada
trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Ak súd neprizná
náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde
o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní

advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Procesný
úspech žalovanej objektívne nezávisel od intervencie vedľajšieho účastníka. Potrebu vyjadrenia súhlasu
účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka na jeho strane konštatovalo aj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR R 62/2014. Občianske združenie ani nemôže mať procesné postavenie vedľajšieho účastníka,
keďže s účinnosťou od 1. januára 2015 bola zákonom stanovená povinnosť predložiť súhlas účastníka,

na strane ktorého má vystupovať (inak sa na takýto subjekt neprihliada) a takáto podmienka nebola
splnená.

Vedľajší účastník navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
Zdôraznil, že dôvodom zamietnutia žaloby bola práve aktivita vedľajšieho účastníka, ktorý označil

uplatňovaný úver žalobkyne za bezúročný a bez poplatkov. Základnou filozofiou spotrebiteľského
práva je aj pozitívnym zásahom štátu dosiahnuť vyváženie faktickej nerovnováhy spotrebiteľa vo
vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi, ktorý má nadvládu nad spotrebiteľom (má väčšiu profesionálnu
skúsenosť, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnym služieb). Popieranie významu právneho
zastúpenia je preto účelové a zjavne nesprávne. Žalobkyňa je obchodnou spoločnosťou a napriek

tomu je zastúpená advokátskou kanceláriou. Spochybnením opodstatnenosti právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zahrňujúceho aj tzv. princíp
rovnosti zbraní. Na podporu svojej argumentácie označil rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie
C-279/09 (ktoré konštatuje zásadu účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v čl. 47 Charty základných
práv Európskej únie, ktorá sa má vykladať v zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické

osoby). Aj podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 84/2014-31 z 23.
mája 2014 účelom náhrady trov konania je aj kompenzácia výdavkov účastníka konania, ktoré musel
vynaložiť v dôsledku protiprávneho konania na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva (v
súlade s tým zákonná úprava náhrady trov konania je založená na zásade úspechu v konaní, nie
na zásade zásluhovosti). Obdobnou právnou vecou sa zaoberal aj Ústavný súd Českej republiky

sp. zn. I. ÚS 3819/13, podľa ktorého právne zastúpenie je ponechané plne na vôli účastníka a to
bez ohľadu na to, či by toho bol inak schopný sám. Pojem účelný je preto nutné chápať ako určitú
poistku pred hradením nákladov, nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi.
Vzhľadomkústavnezaručenémuprávunaprávnupomocnemožnoprostredníctvomuvedenéhotermínu
vymedzovať kategóriu osôb, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie a tak

jej de facto právo upierať a voči ostatným ju diskriminovať. Úkony vedľajšieho účastníka bolo potrebné
vyhodnotiť ako účelné. V prípade úspechu v súdnom konaní mu preto prislúchala náhrada trov konania.
Žalobca je tým subjektom, ktorý vymáha nezákonné plnenia prostredníctvom formulárových podaní.

Žalovaná ani vedľajší účastník odvolacie návrhy nepodal.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania proti rozsudku proti ktorému
je prípustné odvolanie, hoc aj len v časti, týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok prvostupňového súdu v medziach
odvolania žalobkyne (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel

k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmávoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Súd prvého stupňa správne aplikoval zásadu úspechu, v zmysle ktorej žalovanej, ktorá bola v plnom
rozsahu úspešná, vznikol nárok na náhradu trov konania, ako aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý

vystupoval na strane žalovanej

Od práva účastníka (vedľajšieho účastníka) obrátiť sa na súd prostredníctvom právneho zástupcu, ktoré
odvolací súd nespochybňuje, je však potrebné odlíšiť právo na náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Náhrada trov konania je obmedzená len na náhradu trov účelne

vynaložených (na uplatňovanie alebo bránenie práva). Posúdenie účelnosti je závislé od konkrétnych
okolností danej veci. Vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré vzniklo za účelom naplnenia
legitímneho cieľa, ktorým je ochrana spotrebiteľa. Predstavuje subjekt plne spôsobilý poskytovať
ochranu vo veciach sporu občana - spotrebiteľa v súdnych, ako aj mimosúdnych sporoch. Procesná
ochrana spotrebiteľa v sporovom konaní napĺňa zmysel a účel vzniku združenia práve v tom, aby
spotrebiteľ nebol odkázaný na poskytovanie právnej pomoci prostredníctvom právneho zástupcu -

advokáta. Ak vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa využije svoje procesné právo na
zastupovanie v konaní právnym zástupcom - advokátom, súčasne nesie aj procesnú zodpovednosť
spojenúsposudzovanímúčelnostivynaloženýchtrovkonaniavrátanetrovprávnehozastúpenia.Priznať
možno len náhradu trov potrebných (nevyhnutných) na účelné bránenie práva, ktoré sa objektívne
považujú za vynaložené účelne.

Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. mája 2014 zakotvilo povinnosť
súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný alebo či
nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. Uvedené zákonné

ustanovenie zahŕňa povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej povinnosti) preskúmavať a prihliadať na
všetky neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby
mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu C-240/98 až C

244/98 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-168/05 Mostaza Claro). Na vyrovnanie zdanlivej
(formálnej) zmluvnej rovnováhy zákonodarca reagoval legislatívnymi zmenami, konkrétne aj právnou
úpravou procesného postavenia združenia, ktoré ako právnická osoba môže na základe plnomocenstva
zastupovať spotrebiteľa v konaní pred štátnymi orgánmi (§ 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa),
ako aj dotknutým ustanovením § 5b uvedeného zákona a aktuálnou úpravou vedľajšieho účastníctva

združenia v súdnom konaní (§ 93 ods. 3 veta druhá O. s. p.).

Ak sa vedľajší účastník na strane žalovaného za uvedeného platného právneho stavu rozhodol udeliť
plnomocenstvo na svoje zastupovanie v súdnom konaní právnemu zástupcovi - advokátovi, nesie
dôsledky s tým spojené a to v podobe vyhodnotenia neúčelného charakteru vynaložených trov právneho

zastúpenia právnym zástupcom vedľajšieho účastníka. Z dôvodu, že súd prvého stupňa ex offo prihliada
na všetky zákonné prekážky brániace priznaniu žalobkyni plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, vedľajší
účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovanému v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne
splniť aj bez vynaloženia nákladov na právne zastupovanie. S poukazom na to uplatňované trovy
právneho zastúpenia občianskym združením prostredníctvom právneho zástupcu nesledujú legitímny

cieľ, ktorým je nastolenie rovnováhy medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby, ale samoúčelné
vytváranie trov. Podľa § 2 O. s. p. je súd povinný dbať, aby nedochádzalo k zneužívaniu práv na úkor
fyzických alebo právnických osôb. Zákaz zneužitia práva zabezpečuje, aby aj uplatňovanie náhrady
trov konania nepredstavovalo dôsledok zneužitia noriem procesného práva. Ak si vedľajší účastník
uplatnil trovy právneho zastúpenia, predstavujúce odmenu za činnosť právneho zástupcu, ktorý musel

žalobný návrh a jeho prílohy náležite preštudovať a posúdiť z hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských
zmlúv a následne podať v danej veci konkrétne kvalifikované vyjadrenie, nemožno mu náhradu takýchto
trov priznať. Rovnaká povinnosť totiž už prislúchala s poukazom na vyššie uvedené súdu (ex offo) a
vynaložené trovy právneho zastúpenia v súvislosti so zastupovaním vedľajšieho účastníka nemožno
kvalifikovať ako potrebné, t.j. nevyhnutné (na účelné bránenie práva) a teda ich náhrada nemohla

byť vedľajšiemu účastníkovi priznaná. Nemožno prehliadať ani samotný cieľ združenia, ktorým je
aktivita združenia v konaní pred súdmi na strane spotrebiteľa, čo zahŕňa aj aspekt uplatňovania práv
spotrebiteľa vrátane poskytovanie poradenstva so zameraním na neprijateľné zmluvné podmienky a
všeobecnú ochranu práv spotrebiteľa (ako to vyplýva už z názvu združenia). V prípade akceptovaniaúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, združenie
by predstavovalo len pasívny subjekt, ktorý existuje sám pre seba.

Vyššie uvedená argumentácia sa vzťahuje na uplatnené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka v celom rozsahu, ktoré z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné priznať vôbec.

Odvolací súd sa však nestotožnil s odvolacou námietkou žalobkyne týkajúcou sa povinnosti predložiť
súhlas účastníka konania so vstupom vedľajšieho účastníka do konania v zmysle novej právnej úpravy

(zákon č. 353/2014 Z. z.). Podľa § 93 ods. 3 O. s. p. (v znení účinnom do 31. decembra 2014) súčasťou
oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka nemusel byť (nevyžadoval sa) súhlas účastníka, popri ktorom
sa vedľajší účastník zúčastňuje na konaní. Z dôvodu, že združenie oznámilo svoj vstup do konania ešte
31. decembra 2014 (teda za účinnosti právnej úpravy, ktorá nevyžadovala súhlas účastníka konania
ako súčasť oznámenia vedľajšieho účastníka o vstupe) a nebolo preukázané, že žalovaná so vstupom
vedľajšieho účastníka na jej strane nesúhlasila, boli naplnené zákonom stanovené podmienky pre vznik

vedľajšieho účastníctva v predmetnom konaní.

Časovú pôsobnosť novej právnej úpravy zásadne riešia tzv. intertemporálne ustanovenia. Vzhľadom
k tomu, že O. s. p. predstavuje normu procesného práva, pre ktorú platí pravidlo o okamžitej
aplikovateľnosti, nová právna úprava pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky spory

prebiehajúce na súdoch. Obvykle však zákon stanovuje pravidlo o zachovaní účinkov úkonov (ako aj
plynutia lehôt, prípadne ďalších skutočností). Z dôvodu, že v danom prípade sa tak nestalo, je potrebné
vyvodiť uvedené pravidlo z ústavno-konformného výkladu, rešpektujúceho pravidlo o zachovaní účinkov
už neúčinnej právnej úpravy, odvodené od ústavných princípov právnej istoty, ochrany nadobudnutých
práv a legitímnych očakávaní, ako aj zákazu retroaktivity. S poukazom na uvedené, procesné účinky

oznámenia vedľajšieho účastníka - združenia, že vstupuje do konania na strane žalovaného nastali
a ostali zachované.

Odvolací súd podľa § 220 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zmenil spôsobom vyplývajúcim z prvej vety výroku tohto

uznesenia (odvolacieho súdu).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p., keď žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní
úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal už z primárneho dôvodu, že žalobkyňa nepodala

návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania a okrem trov právneho zastúpenia jej iné trovy zo
spisu nevyplývali.

Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.