Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814204036
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814204036.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.
Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého C. J., narodeného
XX.XX.XXXX, trvale bytom J., Na F. XX/X, toho času bytom u starých rodičov U. a C. L., zastúpeného
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky H. J.
J., zomrelej dňa XX.XX.XXXX a otca H.. H. J., narodeného XX.XX.XXXX, bytom J. ,Na F. XX/X,

zastúpeného E.. K. P., advokátom so sídlom J., G. Y. 8, za účasti starých rodičov maloletého U. L.,
narodenej XX.XX.XXXX a C. L., narodeného XX.XX.XXXX, obidvaja bytom J., V. L. XXX/X, obaja
zastúpení E.. J. L., advokátom so sídlom J., G. Y. 6, , o návrhu otca na zverenie maloletého do osobnej
starostlivosti a o návrhu starých rodičov na zverenie maloletého do ich spoločnej náhradnej osobnej
starostlivosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 18.novembra 2014, č.
k. 6P/14/2014-78, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení výživovacej povinnosti otca
k maloletému C. a vo výroku o úpravu styku otca s maloletým C. z r u š u j e a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

Vo zvyšujúcej časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa súd prvého stupňa zveril maloletého C. do náhradnej
osobnej starostlivosti starých rodičov U. L., a C. L.. Určil vyživovaciu povinnosť otca H. J., voči
maloletému C. v sume 250 eur mesačne, ktoré výživné je povinný poukazovať starým rodičom U. L. a
C. L. vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje, s účinnosťou
od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Otec maloletého upravil styk tak, že je oprávnený stretávať sa s
maloletým C., každú párnu sobotu od 10.00 hod do 18.00 hod., a to tak, že otec maloletého si maloleté

dieťa v stanovený čas pred bytom starých rodičov vyzdvihne a v stanovený čas maloletého odovzdá
pred bytom starých rodičov. Starí rodičia maloletého sú povinní maloletého na styk pripraviť a otcovi
maloletého styk s maloletým umožniť. Starým rodičia maloletého uložil povinnosť osobne sa o
maloletého C., starať, vychovávať ho, zabezpečovať jeho každodenné potreby, spravovať jeho veci
tak, aby neutrpel žiadnu ujmu na svojich majetkových právach a oprávnenie zastupovať maloletého
C. v bežných veciach, preberať za neho výživné od otca, prípadne podať návrh na určenie alebo

vymáhanie výživného a spravovať jeho majetok v bežných veciach a v prípade nesúladu rozhodnutia
zákonných zástupcov maloletého C. v podstatných veciach so záujmami maloletého, sú oprávnení
obrátiť sa na súd na preskúmanie tohto rozhodnutia. Právoplatnosťou tohto rozhodnutia dochádza k
zmene rozsudku Okresného súdu Prievidza z 26.4.2007, č. k. 6C/88/2006-177, v časti týkajúcej sa
osobnej starostlivosti, určenia výživného a úpravy styku. Maloletému C. J., otcovi maloletého H. J., a
starým rodičom maloletého U. L. a C. L., uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na

Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately, Referát poradensko-psychologických služieb, Šumperská 1, Prievidza. Maloletému C., otcovimaloletého a starým rodičom maloletého uložil povinnosť podrobiť sa pokynom tohto zariadenia za
účelom realizácie odborného poradenstva a poskytovať zariadeniu potrebnú súčinnosť. Návrh otca
na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti zamietol. Vychádzal zo zistenia, rozsudkom z

26.04.2007súdrozviedolmanželstvorodičovmaloletéhoaschválilrodičovskúdohodu,nazákladektorej
maloletý C. zostal na čas po rozvode v osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na výživu
maloletého C. mesačne sumou 99,58 eur a súd upravil styk otca s maloletým C.. H. maloletého H. J.
dňa 22.02.2014 zomrela, ktorá skutočnosť vyplýva z úmrtného listu. Zo šetrenia pomerov Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Prievidza z 14.04.2014 je zrejmé, že maloletý C. žije u starých rodičov zo strany

nebohej matky v trojizbovom, kompletne zariadenom byte udržiavanom na hygienicky veľmi dobrej
úrovni, v ktorom má maloletý C. svoju izbu. V domácnosti starých rodičov býva aj mladší brat maloletého
C.,H.J.,dieťanebohejmatkyaU.J. zdôvodu,žeotecmaloletéhoH.pracujevtýždňovýchintervaloch
a maloleté deti si počas víkendu berie do bytu, kde býva (Prievidza, Ul. Na Karasiny 37/6). Starí rodičia
chcú sa i naďalej starať o obidve maloleté deti, zabezpečovať im starostlivosť. Taktiež majú záujem,
aby sa maloletý C. stretával so svojím otcom, aby sa upevňovali ich vzájomné citové väzby a udržiavali

dobré súrodenecké vzťahy aj s deťmi otca. V starostlivosti starých rodičov o maloletého C. neboli zistené
žiadne nedostatky. Ďalej bolo zistené, že otec maloletého C. žije v trojizbovom, kompletne zariadenom
byte udržiavanom na hygienicky veľmi dobrej úrovni, v ktorom býva spolu so svojou priateľkou E. F.
a spoločnými dvomi deťmi, maloletým H. a maloletou F., s ktorými má maloletý C. vytvorené
pozitívne súrodenecké väzby. H. C. sa vyjadril, že u starých rodičov žije od svojich siedmych mesiacov,

je v ich rodine spokojný, má tam istotu, celkové zabezpečenie po psychickej aj fyzickej stránke. V
súčasnej ťažkej dobe, ktorú prežíva po smrti matky, mu starí rodičia dodávajú silu a istotu do ďalšieho
života. Ich vzájomné vzťahy sú veľmi pozitívne, silné, pretrvávajú od narodenia. H. C. bol vychovávaný
v spoločnej domácnosti aj s manželom matky U. J.. Začal navštevovať detskú psychologičku J.. E. K..
Maloletý C. ďalej uviedol, že k svojmu otcovi má vytvorené tiež pozitívne citové väzby, sú spolu v

kontakte od roku 2012, navštevuje otcovu domácnosť. Vyjadril sa, že v čase, keď sa s biologickým otcom
nestretával, starí rodičia spolu s matkou ho nikdy nevychovávali proti otcovi. Rovnako dobré vzťahy má
aj so súrodencami z otcovej strany a „bežný“ vzťah má aj k otcovej priateľke, ktorú oslovuje menom
E.. H. C. patrí do obvodu detskej lekárky H.. O., navštevuje piaty ročník Základnej školy, Ul. U. v J. s
výbornými výsledkami v prospechu. Vo voľnom čase sa venuje futbalu a skypuje s krstným

otcom C. L. žijúcim v USA. Maloletý C. sa opakovane vyjadril, že naďalej má záujem zostať bývať a
žiť u starých rodičov Bálekových. Ďalej uviedol, že s otcom sa chce stretávať a navštevovať
ho. Domáce prostredie starých rodičov vníma ako svoj domov od narodenia. Istú dobu žil s matkou
a „tatom“ pánom J. aj v B. F.. Svojho biologického otca volá „H.“. Má k nemu pozitívne citové väzby
rovnako ako má rád súrodencov H. a F.. Otec maloletého uviedol, že návrh podal na základe dohody

s manželom nebohej matky U. J., ktorý ho kontaktoval vo veci usporiadania vzťahov. Podľa otca sú
tvrdenia maloletého C. o jeho jednoznačnom rozhodnutí silne ovplyvnené zo strany starých rodičov, ktorí
maloletého C. negatívne ovplyvňujú. Vyjadril sa, že od pohrebu matky cíti problém v kontakte so synom.
Rovnako má maloletý odmietavý postoj aj k starej matke zo strany otca K. J.. Prešetrením rodinných
pomerov u otca maloletého a starých rodičov zo strany nebohej matky neboli zistené žiadne nedostatky.

H. C. má vytvorené vhodné podmienky pre svoj všestranný vývin aj v domácnosti otca aj v domácnosti
starých rodičov. Z pohovoru s maloletým C. vyplýva, že má záujem o zverenie do starostlivosti
starých rodičov zo strany nebohej matky.Zo záznamu z pohovoru s maloletým C. vykonaného Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza dňa 02.04.2014 a 10.04.2014 bez prítomnosti starých rodičov
maloletý C. sa opakovane vyjadril, že chce zostať bývať aj naďalej u starých rodičov a s otcom

sa chce stretávať a navštevovať ho. Zo záznamu z pohovoru s otcom maloletého vykonaného
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza dňa 07.04.2014 vyplýva, že otec maloletého sa
pridržiava svojho návrhu. Zo záznamu zo šetrenia pomerov vykonaného Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Prievidza dňa 04.04.2014 vyplýva, že v starostlivosti zo strany starých rodičov neboli
zistené žiadne nedostatky. Starí rodičia zabezpečujú každodennú osobnú starostlivosť počas celého

týždňa obidvom maloletým deťom C. a H., ktoré sú počas víkendu v starostlivosti U. J.. Zo záznamu zo
šetreniapomerovvykonanéhoÚradompráce,sociálnychvecíarodinyPrievidzadňa04.04.2014vyplýva
z tvrdení priateľky otca maloletého, že medzi otcom a maloletým sú vytvorené dobré vzájomné pozitívne
citové väzby. Stretávajú sa aj vtedy, keď v ich susedstve je maloletý s manželom nebohej matky pánom
J. v byte na adrese Ul. Na F. XX/X v J.. Z predbežnej správy z poradensko-psychologického procesu

vykonanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J., H.. H. Z., psychologičkou, z 16.09.2014 vyplýva,
že za účelom sprostredkovania odbornej pomoci je rodine poskytované intenzívne psychologické
poradenstvo, za sledované obdobie boli vykonané štyri individuálne psychologické intervencie s otcom,
päť individuálnych psychologických intervencií s C. a jedna rodinná psychologická intervencia s otcom,C. a starou matkou. C. mal vytvorenú veľmi úzku citovú väzbu k svojej matke. Vo svojom vnútornom
svete neustále rieši jej stratu, traumatizujúco prežíva bezprostrednú a nenávratnú realitu smrti, ktorú
vzhľadom na svoj vek ťažko emocionálne spracováva a prežíva. Nedokáže sa s ňou zmieriť a prijať

ju. Neustále zotrváva vo fáze smútenia, kladie si nespočetné množstvá otázok, na ktoré si nedokáže
odpovedať. V aktuálnom psychickom prežívaní nie je schopný špecifikovať jednoznačne svoje potreby,
svoj záujem a spontánne vyjadrovať predstavu, kam by chcel sociálne patriť, kde by chcel žiť. V aktuálnej
fáze smútenia vníma smútok starých rodičov (zo strany matky) ako pomáhajúci a umožňujúci mu
spontánne vyjadrovať svoje pocity a emócie bez strachu z nepochopenia a neakceptácie. V záujme

prevencie upevnenia možného posttraumatického syndrómu sa javí nevyhnutné postupovať formou
navodzovania pomalých a postupných zmien v jeho psychosociálnom prežívaní. Aktuálne sa lepšie cíti
v domácom prostredí u starých rodičov, ktorí fázu smútenia prežívajú spolu s ním. C. vníma záujem
otca a jeho snahu starať sa o neho. V aktuálnej fáze jeho emocionálnej prežívania nedokáže tento
záujem a snahu otca pozitívne prijímať a akceptovať. Vzhľadom na psychodiagnostické závery sa v
záujme dieťaťa javí vhodné umožniť C. prirodzené spracovanie jednotlivých fáz smútku za matkou.

Rešpektovať jeho emocionálne prežívanie a nevystavovať ho záťažovým situáciám z rozhodovania
o zmene sociálneho prostredia. V záujme maloletého je potrebné zo strany otca a starých rodičov
dodržiavať základné princípy rodičovského správania sa pred dieťaťom, nesťažovať mu intoleranciou
aktuálnu situáciu. Zo správy z prešetrenia pomerov vykonaných Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Prievidza z 16.09.2014 je zrejmé, že rodinné a bytové pomery sa na strane účastníkov konania od

apríla 2014, kedy bolo vykonané šetrenie a podaná správa o ňom, nezmenili. Z psychiatrického nálezu
H.. U. D. vyplýva, že kontakt s maloletým je sťažený, forsírovaný. Maloletý C. odpovedá stručne,
priliehavo, vyjadruje sa kultivovane, nálada depresívna, neodkloniteľná, potlačovaná i
otvorená lakrimozita, anticipačná úzkosť, vnímanie bez porúch, myslenie súvislé, depresívne obsahy,
obavné tendencie a úzkostné prežívania možnej zmeny životného a výchovného prostredia na ktoré je

navyknutý, hypertenacita pozornosti v smere depresívneho prežívania, s oslabením koncentrácie na
výuku. Bez psychotickej symptomatiky. Depresívna porucha v detstve stredného až ťažkého stupňa.
Dieťa je silne naviazané na svoje rodinné prostredie, v ktorom vyrastal (starí rodičia, nevlastný otec,
mladší brat). Riešenie prípadnej zmeny tejto situácie u neho vedie k úzkosti a prehlbovaniu depresie,
ktorá nastala úmrtím mamy. Ošetrujúca lekárka neodporučila, aby jeho rodinné prostredie bolo menené.

Podľa lekárskej správy H.. E. O. je maloletý C. v ich starostlivosti od 8/2008, ambulanciu po úmrtí matky
navštevuje v sprievode svojej starej matky, ktorá sa o neho aktuálne stará. Zo správania dieťaťa je
zrejmé, že je o neho zo strany starých rodičov dobre postarané. Klinický stav je aktuálne stabilizovaný,
psychický stav po strate blízkej osoby - matky je samozrejme pod kontrolou psychologickej ambulancie
a pre C. by bolo prospešné zostať v štandardnom prostredí, na ktoré bol v minulosti zvyknutý. Zo správy

Základnej školy, Ul. U. XXX/XX, J., triednej učiteľky H.. H. G., vyplýva, že maloletý je žiakom piateho
ročníka,vškoledosahujevýbornévýchovno-vzdelávacievýsledky,patrímedzinajlepšíchžiakovvtriede.
Do školy chodí pripravený, zapája sa do vedomostných súťaží a mimoškolských aktivít. V kolektíve
triedy je obľúbený pre svoju skromnosť a empatickú povahu. Podľa správy trénera FC L. P. X. A. M.
je maloletý ich hráčom asi od jeho piatich rokov. Futbal ho baví, zastáva pozíciu brankára, dosahuje

veľmi uspokojivé športové výsledky a výkony. Zúčastňuje sa tréningov trikrát do týždňa. Tréningov sa
zúčastňuje starý otec ako divák, vozieva ho na tréningy, usmerňuje ho. Starí rodičia mu zabezpečujú aj
finančnú stránku a dbajú o to, aby ich vnuk robil a napredoval naďalej v tom, čo ho baví a starajú sa o
vyplnenie jeho voľného času. Zo správy zo šetrenia pomerov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Prievidza vykonaného dňa 22.10.2014 je zrejmé, že bytové pomery sa nezmenili. Starí rodičia zo strany

nebohej matky a otec maloletého boli v rámci vykonávaných opatrení sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately zaradení do priority: Zabezpečenie mediácie ako odbornej metódy na uľahčenie
riešenia konfliktných situácii v rodinách, pre ktoré vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately. Maloletý C. opakovane prezentuje, že jeho želaním je, aby bolo súdne konanie
ukončené, má záujem žiť u svojich starých rodičov, nakoľko sa v ich domácom prostredí cíti bezpečne a

považuje ho za svoj domov. Aktuálne sa vyjadril, že nemá záujem stretávať sa s otcom, ale nevylučuje
túto možnosť do budúcnosti. Vzhľadom na uvedené, kolízny opatrovník navrhol vykonať znalecké
dokazovanie, ak vykonané nebude navrhol zveriť maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starých
rodičov tak, ako to opakovane prezentuje maloletý a otca zaviazať platením vyživovacej povinnosti.
Zároveň navrhol upraviť styk otca s maloletým a uložiť maloletému C., obom starým rodičom a otcovi

maloletého povinnosť podrobovať sa odbornému poradenstvu v zmysle § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona
o rodine. V záujme maloletého C. je evidentná nutnosť pokračujúcej psychologickej starostlivosti
zameranej na ukončenie smútkového prežívania. Je potrebné, aby nielen maloletý C., ale aj otec a starí
rodičia absolvovali spoločnú psychosociálnu intervenciu za účelom úpravy interpersonálnych vzťahovmedzi nimi a postupného budovania vzťahu medzi otcom a maloletým s výrazným prispením starých
rodičov maloletého, a teda aby im bolo nariadené takéto výchovné opatrenie. K takto navrhovanému
odbornému poradenstvu advokát starých rodičov sa vyjadril nesúhlasne, z dôvodu, že maloletý C.

odmieta takéto poradenstvo a naďalej navštevuje H.. Garajovú. C. otca maloletého taktiež nesúhlasil.
Rovnako poukázal na nezáujem maloletého C. pokračovať v psychologickom procese. Zo správy
z poradensko-psychologického procesu podanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza,
H.. H. Z., z 20.10.2014 vyplýva, že za účelom sprostredkovania odbornej pomoci bolo klientom od
10.4.2014 do 15.10.2014 poskytované formou psychologických intervencií psychologické poradenstvo.

Vstupné intervencie potvrdili, že medzi otcom a starými rodičmi sú významne dlhodobo narušené
interpersonálne vzťahy, ktoré znamenajú značnú prekážku pri dosiahnutí ich kooperácie pri starostlivosti
a výchove C. a tým záverečného konsenzu pri rozhodovaní o jeho budúcnosti. Medzi otcom a C. nie
je v procese celoživotného vývinu vytvorená a zvnútornená kontinuálna pozitívna citová väzba na báze
kladných hodnotení otca a spoločne prežitých pozitívnych zážitkov. Za veľmi významné treba považovať
psychologické zistenia, ktoré potvrdili, že medzi C. a jeho zosnulou matkou bol veľmi úzky pozitívny

citový vzťah a smrť matky výrazne zasiahla a aj aktuálne zasahuje do jeho emocionálneho sveta a
vplýva na jeho aktuálny psychosociálny vývin. Napriek snahe psychológa dochádzalo k dispkrepancii
medzi očakávaním otca a starých rodičov. Dôkazom bol prístup k dodržiavaniu odporúčaní psychológa
a k samotnej spolupráci so psychológom. Napriek vyhradenému času na psychologické jednotlivé
aktivity nebol časový priestor na ich uskutočnenie nakoľko starí rodičia opakovane uvádzali, že Adam

odmieta psychologické intervencie, a tiež poukazovali na to, že má iné aktivity, musí ísť do školy, má
každodenné futbalové tréningy. V priebehu psychologickej intervencie dňa 15.10.2014 C. prezentoval,
že už nechce chodiť na K.. Uviedol, že bude chodiť k Dr. D.. Podľa vyjadrenia starej matky údajne
maloletý C. v noci vykrikuje zo spánku a chodí po byte. H. C. sa vyjadril, že on takéto nočné konanie
si nepamätá a nevie, či je pravdou toto tvrdenie starej matky. Vyjadril svoje želanie, že by chcel, aby

bolo už všetkému koniec, má záujem žiť u svojich starých rodičoch, nakoľko sa v ich domácom prostredí
aktuálnecítibezpečne,považujehozasvojdomov.Aktuálnenemázáujemstretávaťsasosvojímotcom,
ale nevylučuje túto možnosť do budúcnosti. Vyjadrenia otca a starých rodičov sú kontraproduktívne
v smere pokračujúcej poradensko-psychologickej spolupráce s K.. Dochádza k účelovým variantom
tvrdení, ktoré nie sú v záujme riešenia problému C.. Poradensko-psychologický proces je v aktuálnej

fáze výrazne sťažený tým, že klienti nie sú voči nemu nastavení pozitívne. Nakoľko situácia a vzťahy
v rodine sú naďalej výrazne komplikované, napriek snahe nebolo možné poradensko-psychologickou
intervenciou a psychologickým poradenstvom dospieť k zhode medzi otcom a starými rodičmi.
Tiež aktuálne nebolo možné psychodiagnosticky objektívne stanoviť skutočný záujem C., nakoľko C.
odmieta navštevovať RPPS, čo prezentoval aj pri poslednej psychologickej intervencii z dňa 15.10.2014,

a to z dôvodu, že sa necíti bezpečne v súdnom spore, ktorý dlhodobo pokračuje a v ktorého centre
sa objektívne nachádza. Napriek tomu je evidentné, že u Adama je nutná pokračujúca psychologická
starostlivosť zameraná na ukončenie smútkového prežívania. Preto z hľadiska dlhodobého pohľadu
odporučili súdnoznalecké skúmanie. Na pojednávaní navrhol advokát starých rodičov výšku vyživovacej
povinnosti voči maloletému C. vo výške 250 eur a upraviť styk otca s maloletým každú párnu sobotu

od 10.00 hod do 18.00 hod. prípadne v širšom rozsahu podľa dohody. Otec maloletého, pre prípad ak
by súd zveril maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, s navrhovaným stykom a
výživným súhlasil, pričom v prípade zvýšených mesačných výdavkov pre potreby maloletého C. nemá
problém prispieť nad rámec dohodnutého výživného. Maloletý C. je synom nebohej matky H. J. J. a
otca H. J.. Do smrti matky žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou, jej novým manželom U. J. a

nevlastným synom H.. Počas choroby matky väčšinu času trávil u starých rodičov zo strany matky. Po
smrti matky maloletý C. spolu so svojím nevlastným bratom ostal bývať u starých rodičov z dôvodu,
že otčim maloletého C. pracuje na týždňovky a domov sa vracia cez víkend. Maloletý C. spolu s
maloletým H. bývajú počas týždňa u starých rodičov a počas víkendu si deti berie U. J.. O dočasnom
ponechaní maloletého C. v starostlivosti starých rodičov rozhodol súd predbežným opatrením. H. C.

ťažko znáša stratu matky, nie je s ňou vyrovnaný. Práve v tejto pre dieťa psychicky náročnej fáze
smútenia za svojou matkou, nachádza najväčšiu oporu u starých rodičov, ktorých veľmi dobre pozná,
žil s nimi v spoločnej domácnosti, cíti u nich potrebné zázemie, podporu. A predovšetkým
toľko potrebné pochopenie a zdieľanie tohto vonkoncom nie ľahkého vnútorného rozpoloženia, keďže
so smrťou nebohej matky ako svojej dcéry sa vyrovnávajú aj starí rodičia. Vzťah maloletého C. a

jeho otca sa postupne vyvíja. Maloletý C. sa po odchode s matkou so spoločnej domácnosti k starým
rodičom s otcom nestretával dlhšiu dobu, postupne si našli k sebe cestu, stretávali sa, zbližovali.
Po smrti matky, si otec uvedomil, že je jediným rodičom maloletého C. a chce mu poskytovať potrebnú
starostlivosť, oporu, byť pre neho mužským vzorom a žiť s C. a svojou novou rodinou - partnerkou E.F. a maloletými deťmi H. a F.. Otec je presvedčený, že neadekvátnymi zásahmi starých rodičov voči
maloletému C. a ich negatívnymi prejavmi voči otcovi sa vytvoril stav, kedy maloletý C. nevie objektívne
posúdiť, že otec nemá záujem mu ubližovať, práve naopak má záujem sa o neho starať a pomáhať

mu, a kedy sa narušilo aj krehké puto, ktoré medzi nimi existovalo pred smrťou matky. Maloletý C. vie,
kto jeho biologický otec, oslovuje ho však menom a slovom otec pomenúva svojho otčima. Uvedomuje
si však prebiehajúce konanie a skutočnosť, že by mohlo dôjsť k zmene v osobnej starostlivosti, preto
sa sám pred kolíznym opatrovníkom vyjadril, že chce ostať bývať u svojich starých rodičov, nechce
byť u otca, no nevylučuje, že by sa s ním v budúcnosti stretával. Náročný psychický stav, v ktorom

sa maloletý nachádza, vzťah maloletého C. so svojím otcom, ako aj vzťah starých rodičov a otca
maloletéhoC.sapokúsilpomôcťvyriešiťkolíznyopatrovníkprostredníctvomporadensko-psychologickej
spolupráce s K.. Poradensko-psychologický proces však bol ukončený z dôvodu, že klienti nie sú voči
nemu nastavení pozitívne. Nakoľko situácia a vzťahy v rodine sú naďalej výrazne komplikované, napriek
snahenebolomožnéporadensko-psychologickouintervenciouapsychologickýmporadenstvomdospieť
k zhode medzi otcom a starými rodičmi. Tiež aktuálne nebolo možné psychodiagnosticky objektívne

stanoviť skutočný záujem C., nakoľko C. odmietal navštevovať K., čo prezentoval aj pri poslednej
psychologickej intervencii zo dňa 15.10.2014, a to z dôvodu, že sa necíti bezpečne v súdnom spore,
ktorý dlhodobo pokračuje a v ktorého centre sa objektívne nachádza. Napriek tomu je evidentné, že u
C. je nutná pokračujúca psychologická starostlivosť zameraná na ukončenie smútkového prežívania.
Maloletý C. navštevuje psychiatričku H.. D., podľa ktorej je u maloletého C. depresívna porucha v

detstve stredného až ťažkého stupňa, maloletý C. je silne naviazaný na svoje rodinné prostredie, v
ktorom vyrastal (starí rodičia, nevlastný otec, mladší brat), preto riešenie prípadnej zmeny tejto situácie
by u neho viedlo k úzkosti a prehlbovaniu depresie, ktorá nastala úmrtím matky a lekárka neodporučila,
aby jeho rodinné prostredie bolo menené. Y. na uvedené závery psychiatričky H.. D. ako aj závery
poradensko-psychologického procesu podanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, H.. H.

Z. súd nepovažoval za potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. Vystavenie maloletého C. znaleckému
dokazovaniu, a teda podrobenie jeho osobnosti ďalšiemu psychologickému skúmaniu, by nebolo v
záujme maloletého C.. Za stavu, keď maloletý C. navštevuje psychiatričku H.. D., zúčastnil sa návštevy
u psychologičky, by znaleckým dokazovaním došlo k neúnosnému zaťaženiu dieťaťa po duševnej a
psychickej stránke. Prihliadajúc aj na početné vyjadrenia maloletého C., ktorý už je žiakom druhého

stupňa základnej školy, že chce zostať u svojich starých rodičov, súd znalecké dokazovanie nenariadil.
Právne posudzujúc zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že je v záujme maloletého C. jeho
zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Predovšetkým prihliadajúc na záujem
maloletého C., súd uprednostnil pred osobnou starostlivosťou žijúceho rodiča, otca, osobnú starostlivosť
nahradzujúcu starostlivosť rodičov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec žije v usporiadanej

rodine, stará sa o dve maloleté deti a môže a je schopný zabezpečiť aj osobnú starostlivosť o maloletého
C., avšak túto už niekoľko rokov, v podstate od opustenia spoločnej domácnosti nebohou spolu s
maloletým C., nezabezpečuje. Starí rodičia sa o maloletého C., ktorý má už jedenásť rokov, na rozdiel
od otca, osobne starali už počas spoločného bývania s jeho matkou, po odchode od otca, následne
počas choroby matky, ako aj po jej smrti. S maloletým C. sa učili, vozili ho na tréningy, zabezpečovali

takmer všetky jeho potreby, fakticky už počas života matky pomáhali v starostlivosti o maloletého C.,
následne v čase choroby matky zabezpečovali a v súčasnosti zabezpečujú starostlivosť o maloletého
C.. H. C. považuje domácnosť starých rodičov za svoj domov, pozná ho, cíti v ňom bezpečie a istotu. K
starých rodičom má vytvorený intenzívny citový vzťah, títo ho chápu, rozumejú mu a nachádza u nich
oporu aj v tomto pre dieťa neľahkom období smútku za svojou nebohou matkou, na ktorú bol hlboko

naviazaný. Preto je v najlepšom záujme dieťaťa, aby prekonal fázu smútenia za svojou matkou, nie
náhlou zmenou výchovného prostredia, ale v prostredí, ktoré mu je najbližšie, kde cíti pocit domova a s
osobami, ktoré má rád a u ktorých nachádza tak nevyhnutné pochopenie svojho rozpoloženia.
Nakoniec súd prihliadol aj na názor maloletého C., ktorý je vo veku (11 rokov), v ktorom vzhľadom
na jeho rozumovú vyspelosť, dokáže pochopiť, čo je predmetom konania. Starí rodičia sú najbližší

príbuzní maloletého, ktorí sú fyzickými osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, majú
spôsobilosť na právne úkony a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spĺňajú osobné predpoklady,
najmä zdravotné, osobnostné a morálne a svojím spôsobom života zaručujú, že náhradnú osobnú
starostlivosť budú vykonávať v záujme maloletého C.. Súd preto rozhodol tak, že maloletého C. zveril
do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov Balekových podľa § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rodine

a uložil im práva a povinnosti podľa § 45 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. V rozsahu, v akom
nepatria práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností starým rodičom, vykonáva
rodičovské práva a povinnosti otec. Z uvedených dôvodov návrh otca na zverenie maloletého C. do
svojej osobnej starostlivosti súd zamietol. Starí rodičia navrhli pre maloletého výživné vo výške 250eur, s ktorým otec maloletého súhlasil, pričom v prípade zvýšených mesačných výdavkov pre potreby
maloletého C. nemá problém prispieť nad rámec dohodnutého výživného. Súd, považoval výživné v
takejto výške za primerané, preto uložil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 250 eur. Súd preto

rozhodol tak, že otca zaviazal plnením si vyživovacej povinnosti voči maloletému v dohodnutej sume
podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine. Otec sa so starými rodičmi dohodol aj na úprave styku a to tak, že
otec sa bude s maloletým C. stýkať každú párnu sobotu od 10.00 hod do 18.00 hod, prípadne v širšom
rozsahu podľa dohody. Súd vzhľadom na dohodu účastníkov určil styk otca s maloletým C. v uvedenom
rozsahu. Súd preto rozhodol tak, ako sa na úprave styku otec maloletého so starými rodičmi maloletého

dohodol podľa § 25 ods. 1 až 3 Zákona o rodine. Pokiaľ sa otec maloletého domnieva, že maloletý je
negatívne ovplyvnený zo strany starých rodičov proti nemu, z dôvodu vzájomného negatívneho vzťahu
otca so starými rodičmi, ktorý sa zjavne vyvinul už počas manželstva otca s nebohou matkou, súd
poukazuje na správu psychologičky, podľa ktorej medzi otcom a starými rodičmi sú významne dlhodobo
narušené interpersonálne vzťahy, ktoré znamenajú značnú prekážku pri dosiahnutí ich kooperácie pri
starostlivosti a výchove maloletého C. a tým záverečného konsenzu pri rozhodovaní o jeho budúcnosti.

Otec a starí rodičia nerešpektovali odporúčania psychologičky a nespolupracovali s ňou, čas vyhradený
na psychologické aktivity trávili tým, že starí rodičia opakovane uvádzali, že C. odmieta psychologické
intervencie, a tiež poukazovali na to, že má iné aktivity, musí ísť do školy, má každodenné futbalové
tréningy. Súd má za to, že uvedený stav vzájomnej nedôvery medzi starými rodičmi a otcom, si títo
vytvorili sami. Každý v domnienke najlepšieho záujmu o maloletého C., predostiera vlastné predstavy

o jeho starostlivosti, výchove, prekonaní aktuálnej psychicky náročnej situácie a končene budúcnosti
maloletého C.. Súčasťou rodičovských práv a povinností je sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu,
zdravie,výživuavšestrannývývojmaloletéhodieťaťa.Rodičiaprivýkonerodičovskýchprávapovinností
sú povinní chrániť záujem maloletého dieťaťa. V záujme maloletého C. je pomôcť mu prekonať smútok
za nebohou matkou, spontánne prejavovať emócie a pocity, naučiť ho prijať zmeny, aby postupne

dokázal optimálne plnohodnotne žiť aj bez matky a dokázal spontánne prezentovať svoje predstavy o
budúcnosti. Keďže otec maloletého, rovnako tak starí rodičia, pri starostlivosti o maloletého C. nekonajú
v jeho záujme, súd uložil podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine maloletému C., otcovi maloletého a
analogicky vychádzajúc z rovnakého ustanovenia starým rodičom, ktorí, keďže vykonávajú rodičovské
práva a povinnosti v rozsahu osobnej starostlivosti, tomuto rozsahu zodpovedajúc zastupujú maloletého

a spravujú jeho majetok namiesto rodiča, za účelom úpravy interpersonálnych vzťahov medzi nimi,
zmiernenia vzájomného napätia a hostilných vzťahov, navodenia optimálnej komunikácie, výchovné
opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny Prievidza, Oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Referáte poradensko-
psychologických služieb, Y. 1, XXX XX J.. Súčasne súd uložil maloletému C., otcovi maloletého a

starým rodičom maloletého povinnosť podrobiť sa pokynom tohto zariadenia za účelom realizácie
odbornéhoporadenstvaaposkytovaťzariadeniupotrebnúsúčinnosť.Vneposlednomradesúdpovažuje
za potrebné poukázať na skutočnosť, že je v záujme každého dieťaťa mať vytvorené pozitívne vzťahy
so svojimi rodičmi, preto povinnosťou starých rodičov je pozitívne vplývať na maloletého C. smerom
k jeho otcovi, povzbudzovať ho, pomáhať mu a vysvetľovať potrebu vytvorenia vzájomného kladného

vzťahu medzi maloletým C. a jeho otcom, ako aj otcom a starými rodičmi, aby sa aj napriek
jeho prezentovanému nezáujmu zúčastňoval odborného poradenstva. Stav, v ktorom sa maloletý C.
nachádza je nebezpečný pre jeho budúcnosť a môže ovplyvniť jeho vývoj, preto starí rodičia maloletého
ako aj otec maloletého v najlepšom záujme maloletého C. musia preklenúť vzájomné negatívne
vzťahy a zmierniť trvajúce vzájomné napätie. Keďže pri náprave vzájomných vzťahov, je potrebné

postupovať veľmi citlivo a otec so starými rodičmi vzájomne nie sú schopní komunikácie, súd dospel k
záveru, že starí rodičia potrebujú odborné psychologické poradenstvo, preto považoval za nevyhnutné
odborne psychologicky viesť otca, starých rodičov ako aj maloletého C. k náprave vzájomných vzťahov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého. Dôvodil tým, že zverenie

maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osobe je výnimkou zo zásady, že
starostlivosť o výchovu a všestranný vývoj maloletého je právom a povinnosťou jeho rodičov, resp. v
tomto prípade pozostalého rodiča. Predpokladom pre takéto zverenie do náhradnej starostlivosti je, že
si to vyžaduje záujem dieťaťa. Je presvedčený o tom, že v priebehu konania nebolo zo strany súdu a ani
zo strany kolízneho opatrovníka zistené, že by nebol schopný sa o maloletého C. po smrti jeho matky

postarať. Má dostatočne zabezpečené bytové pomery, a aj sociálne a rodinné prostredie, v ktorom by
mohol C. žiť a rozvíjať sa. Viackrát v priebehu konania zdôraznil, že má záujem sa osobne podieľať na
tom, aby po smrti matky maloletý preklenul túto negatívnu životnú situáciu, a by v ňom získal oporu.
Svojím postojom nechcel maloletého vytrhnúť z prostredia, v ktorom pred tým žil, ale mal záujem, abyzískal k nemu dôveru, a by sám pochopil, že je ten, kto sa o neho bude starať a vychovávať ho. Tvrdil, že
má záujem, aby nebol narušený vzťah maloletého k starým rodičom, k jeho bratovi H. a k jeho otčimovi.
On sám má ďalšie dve deti, s ktorými si C. pred smrťou matky rozumel a tieto deti majú C. radi. Vyslovil

poľutovanie na tým, že jeho aktívny prístup k riešeniu problému po smrti matky maloletého, starí rodičia
začali vnímať ako jeho snahu im C. zobrať a tým narušiť ich vzájomný kontakt. Mal dôvodné podozrenie,
že zmena správania sa C. voči nemu po smrti matky, priamo súvisí s negatívnym postojom starých
rodičov voči jeho osobe a s tým, že C. informovali, že ho chce násilím odviesť, či nikdy nebola pravda.
Poukazoval na to, že v priebehu konania viackrát tvrdil, že vyjadrenie maloletého C., že má záujem na

tom, aby bol zverených do starostlivosti starých rodičov, nie je slobodné. Mal za to, že po smrti matky,
starí rodičia na maloletého ich postojom nepriamo vyvinuli tlak, aby sa s ním odmietal stretávať, a tým
aby sa narušil ich vzájomný vzťah. On maloletého nikdy násilím nebral od jeho matky a nikdy sa k nemu
nesprával násilnícky, nemá to v povahe. Práve skúmanie tej skutočnosti, či vyjadrenie maloletého je
slobodné, a či nebolo ovplyvnené v rozpore s jeho právom, aby bol vychovávaný svojimi rodičmi, je
podstatné pre rozhodnutie, či zverenie do náhradnej starostlivosti je jeho záujmom. Poukázal na znenie

čl. 12 Dohovoru č. 104/1991 Zb. o právach dieťaťa, podľa ktorého „je právom dieťaťa, ktoré je schopné
formulovať svoje vlastné názory, tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho
týkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.
Za týmto účelom sa dieťaťu poskytuje možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom
konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu,

pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procesnými pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva“.
Poukázal ďalej na to, že kolízny opatrovník síce v konaní prezentoval vyjadrenie maloletého C., ale
neskúmal príčiny zmeny jeho správania sa k otcovi, a ani tú skutočnosť, či nebol vo svojich vyjadreniach
ovplyvnený niektorým z účastníkov konania. Tejto skutočnosti dostatočnú pozornosť nevenoval ani
prvostupňový súd. Poukázal na čl. 41 Ústavy SR podľa ktorého „ starostlivosť o deti a ich výchova je

právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a
maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu alebo na základe zákona“.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. IV.ÚS 271/08. Súd prvého stupňa
nezistil skutočnosti, že by nebol schopný zabezpečiť náležitým spôsobom riadnu výchovu maloletého.
Súd tiež neskúmal, či sú u navrhovateľov najmä zdravotné predpoklady pre to, aby mohli náhradnú

starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Kolízny opatrovník so svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že súd prvého stupňa
podrobne skúmal okolnosti, ktoré ho napokon viedli k zvereniu maloletého do náhradnej osobnej

starostlivosti starých rodičov. Mal za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v súčasnej dobe
je v najlepšom záujme maloletého C. prekonať fázu smútenia za svojou matkou, nie náhlou zmenou
výchovného prostredia, ale v prostredí, ktoré mu je najbližšie. Súd rešpektoval názor maloletého dieťaťa,
ktorý je už vo veku, v ktorom chápe, čo je predmetom konania. V záujme maloletého C. je nevyhnutná
pokračujúca starostlivosť zameraná na ukončenie smútkového prežívania a postupného budovania

vzťahu s otcom s výrazným prispením starých rodičov maloletého. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie
otca zamietol a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Starí rodičia maloletého sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na odvolacom pojednávaní /§ 212 ods. 2 písm.
a/, § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p./, doplnil dokazovanie výsluchom maloletého C. J., kópiou lekárskej
správy z februára 2015 a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie, ktorým maloletého C. zveril do náhradnej osobnej

starostlivosti starých rodičov U. L. a C. L. na tom právnom závere, že takáto náhradná osobná
starostlivosť je v záujme maloletého. Starí rodičia sa o maloletého C., ktorý má už jedenásť rokov,
na rozdiel od otca, osobne starali už počas spoločného bývania s jeho matkou, po odchode od otca,
následne počas choroby matky, ako aj po jej smrti. S maloletým C. sa učili, vozili ho na tréningy,
zabezpečovali takmer všetky jeho potreby, fakticky už počas života matky pomáhali v starostlivosti

o maloletého C., následne v čase choroby matky zabezpečovali a v súčasnosti zabezpečujú starostlivosť
o maloletého C.. Maloletý C. považuje domácnosť starých rodičov za svoj domov, pozná ho, cíti v ňom
bezpečie a istotu. K starých rodičom má vytvorený intenzívny citový vzťah, títo ho chápu, rozumejú mu
a nachádza u nich oporu aj v tomto pre dieťa neľahkom období smútku za svojou nebohou matkou,na ktorú bol hlboko naviazaný. Preto je v najlepšom záujme dieťaťa, aby prekonal fázu smútenia za
svojou matkou, nie náhlou zmenou výchovného prostredia, ale v prostredí, ktoré mu je najbližšie, kde
cíti pocit domova a s osobami, ktoré má rád a u ktorých nachádza tak nevyhnutné pochopenie svojho

rozpoloženia. Nakoniec súd prihliadol aj na názor maloletého C., ktorý je vo veku /11 rokov/, v ktorom
vzhľadom na jeho rozumovú vyspelosť, dokáže pochopiť, čo je predmetom konania.

Odvolací súd po doplnenom dokazovaní výsluchom maloletého C. a vyjadrení sa účastníkov konania
na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že tento právny názor súdu prvého stupňa je správny, a

odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením.

Predmetompreskúmavanejvecisúodvolacienámietkyotcamaloletéhovyjadrujúcenesúhlassprávnym
záverom súdu prvého stupňa ohľadne nenaplnenia predpokladov pre zverenie maloletého C. do jeho
osobnej starostlivosti a naopak naplnenie predpokladov pre zverenie maloletého C. do náhradnej
osobnej starostlivosti starých rodičov. K týmto odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné:

Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti musia byť prijaté opatrenia v najlepšom záujme dieťaťa.
Najlepší záujem dieťaťa stanovený v čl. 3 Dohody o právach dieťaťa je princíp, ktorý by mal byť prítomný
pri akejkoľvek verejnej činnosti týkajúcej sa detí. Podľa nového komentára Výboru pre práva dieťaťa
OSN z 29.05.2013 je najlepší záujem dieťaťa komplexným konceptom a je nutné ho posúdiť podľa

konkrétnych prípadov. Jedná sa o flexibilný a prispôsobivý koncept, ktorý by mal byť prispôsobený a
definovaný na individuálnom základe, podľa zvláštnej situácie konkrétneho dieťaťa, pri zohľadnení jeho
osobného kontextu, situácie a potrieb.

Pri skúmaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa v konaní o úpravu jeho výchovných pomerov je

potrebné vychádzať z určitých kritérií, najmä: 1/ existencie pokrvného príbuzenstva medzi dieťaťom
a o jeho zverenie sa uchádzajúcimi osobami, 2/ miery zachovania identity dieťaťa a jeho
rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej ktorej osoby, 3/ schopnosti osoby usilujúcej
sa o zverenie dieťaťa do starostlivosti zabezpečiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne,
materiálne a iné potreby, 4/ prianie dieťaťa. Za situácie, keď sa uvažuje o zverenie maloletého dieťaťa do

starostlivosti inej osoby ako rodiča, je treba vždy mať na zreteli, že prvé kritérium existencia pokrvného
príbuzenstva je zvlášť významné, avšak nie rozhodujúce. Súd je preto povinný posudzovať práve v
súvislosti s najlepším záujmom dieťaťa všetky tieto kritériá samostatne u všetkých osôb, ktoré o zverenie
dieťaťa do ich starostlivosti prejavujú úprimný záujem, a hodnotiť ich komplexne a v ich vzájomnej
súvislosti.

Takýto najlepší záujem dieťaťa bolo preto nevyhnutné skúmať aj v danej veci, v ktorej súd prvého stupňa
rozhodoval jednak o návrh biologického otca na zverenie maloletého C. do jeho osobnej starostlivosti
a o návrhu starých rodičov na zverenie maloletého C. do ich náhradnej osobnej starostlivosti. Uvedená
situácia nastala potom, ako dňa 22.02.2014 zomrela biologická matka maloletého, ktorej bol maloletý C.

zverený do osobnej starostlivosti na čas po rozvode manželstva rozsudkom Okresného súdu Prievidza
zodňa26.04.2007,č.k.6C/88/2006-177.MaloletýC.bolvoveku4rokov,pričomzobsahuspisuvyplýva,
že jeho rodičia nežili v spoločnej domácnosti už od roku 2003. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva,
že matka s maloletým C. žila u svojich rodičov /starých rodičov maloletého/, s ktorými si maloletý C.
vytvoril veľmi blízke citové puto. Potom ako matka uzavrela manželstvo s U. J., z ktorého manželstva

sa narodil maloletý H., maloletý C. vyrastal aj v tejto rodine a U. J. považoval za svojho otca /takto ho aj
oslovoval/. O obe deti sa po smrti matky starajú starí rodičia a cez víkendy biologický otec maloletého H.,
s ktorým má maloletý C. tiež vytvorený blízky citový vzťah. Maloletý C. od samého začiatku nesúhlasil
s návrhom otca, aby bol zverený do jeho osobnej starostlivosti. Tento svoj názor vyslovil viackrát pred
kolíznym opatrovníkom, pričom aj z poslednej správy z poradensko - psychologického procesu z

20.10.2014 vyplýva, že medzi maloletým C. a otcom nie je v procese celoživotného vývinu vytvorená a
zvnútornená kontinuálna pozitívna citová väzba na báze kladených hodnotení otca a spoločne prežitých
pozitívnych zážitkov. Maloletý C. sa vyjadril, že má záujem žiť u svojich starých rodičov, nakoľko sa v
ich domácom prostredí aktuálne cíti bezpečne, považuje ho za svoj domov. Zo správy vyplýva avšak
aj to, že medzi otcom a starými rodičmi sú významne dlhodobo narušené inerpersonálne vzťahy, ktoré

znamenajú značnú prekážku pri dosiahnutí ich kooperácie pri starostlivosti a výchove maloletého C..
Za tejto situácie súd prvého stupňa ako najlepší záujem maloletého Adama vyhodnotil jeho zverenie do
náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov.Vzhľadom na námietky otca, že maloletý C. sa nerozhodoval slobodne, nakoľko je pod vplyvom starých
rodičov, a vzhľadom k tomu, že maloletý C. dovŕšil 12 rokov svojho veku, odvolací súd vypočul
maloletého C. na odvolacom pojednávaní. Z jeho výsluchu vyplynulo, že býva u svojich starých rodičov,

ktorých má veľmi rád, a nechce žiť s otcom ani sa s ním stretávať, nemá ho rád. S otcom sa stretol len
preto, že si to želala jeho matka, hoci sa v skutočnosti s ním nechcel stretávať. S deťmi otca sa stretol asi
dva krát. Dlhšiu dobu o otcom nebol, raz sa stretli na ulici, avšak otec ho obišiel, nič mu nepovedal. Na
narodeniny mu otec poslal sms, na ktorú mu neodpovedal, na Vianoce sa mu vôbec neozval, neposlal
mu žiaden darček. Je žiakom 6. ročníka, na vysvedčení mal samé jednotky, hrá futbal, na zápasy s ním

chodí starý otec. Stretáva sa aj s U. J., ktorého považuje za svojho otca, má ho rád, pokiaľ nie je v práci,
sú spolu. U starých rodičov býva spolu s bratom H., ktorý chodí do škôlky. Viackrát v priebehu svojej
výpovede maloletý C. opakoval, že otca nemá rád a nechce s ním mať nič spoločné.

Po takomto osobnom kontakte s maloletým C. dospel odvolací súd k názoru, že prianie maloletého, ktorý
jedostatočnerozumovoaemocionálnevyspelýjedôležitépovažovaťvdanejvecizazásadnévodítkopri

hľadaní jeho najlepšieho záujmu. Maloletý C., tým že stratil svoju matku, s ktorou žil od svojho narodenia,
a s ktorou malo veľmi blízky citový vzťah, sa ocitol v situácii, že potrebuje na preklenutie tohto ťažkého
obdobia osobu, ku ktorej má vybudovaný blízky citový vzťah. Nesporne takýmito osobami sú jeho starí
rodičia, s ktorým prakticky tiež žije od svojho narodenia. Napokon aj z poslednej lekárskej správy H..
U. D., psychiatra pre deti a dorast z februára 2015 vyplýva, že anticipačná úzkosť u maloletého C.

ustúpila, ako aj depresívne obsahy v myslení, jeho stav je zlepšený. Z uvedeného možno vyvodiť, že
spolužitie maloletého C. so starými rodičmi mu prospieva. Odvolací súd nezistil z priameho kontaktu s
maloletým, že by jeho v súčasnosti odmietajúci postoj k biologickému otcovi bol vytvorený negatívnym
vplyvom starých rodičov, i keď je zrejmé, že vzťahy medzi otcom a starou matkou sú narušené. Odvolací
súd sa tiež domnieva, že práve biologický otec neprejavil dostatočne svoj záujem o maloletého, keď

napr. maloletý má súčasný zážitok s otcom taký, že sa stretli na ulici, otec ho však neoslovil ani sa pri
ňom nezastavil. Otec osobnú starostlivosť o maloletého C. takmer vôbec nezabezpečoval, výchovné
prostredieotcaajehosúčasnúrodinumaloletývpodstatenepozná,atokvôlilensporadickýmdoterajším
kontaktom medzi maloletým a otcom, a ktorý začal až v roku 2012 /podľa vyjadrenia maloletého
priamo v rodine otca bol len dvakrát /. Za tejto situácie v prípade zverenia maloletého C. do osobnej

starostlivosti biologického otca, by maloletý musel opustiť všetky istoty, ktoré v doterajšom prostredí u
starých rodičov má, a jeho ďalší život by sa v podstate zmenil zo dňa na deň od základu. Preto aj
podľa názoru odvolacieho súdu takáto zmena výchovného prostredia u maloletého C. by bola veľmi
frustrujúca a mohla byť mať nepriaznivý vplyv na ďalší najmä psychický vývoj maloletého, to znamená,
že by odporovala záujmu maloletého C.. Tieto skutočnosti vyplývajú z vykonaného dokazovania, najmä

výsluchu maloletého C. a listinných dôkazov správ o šetrení pomerov kolíznym opatrovníkom , správami
psychológa i detského psychiatra.

Odvolací súd si je na druhej strane vedomý, že existencia pokrvného príbuzenstva medzi maloletým

a o jeho zverenie do starostlivosti uchádzajúcimi sa osobami, svedčí biologickému otcovi, lebo toto
pokrvné puto je užšie ako u starých rodičov, avšak miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných
väzieb, svedčí naopak starým rodičom, ktorí fakticky zabezpečujú starostlivosť o maloletého dlhú
dobu oproti biologickému otcovi, ktorý osobnú starostlivosť o maloletého nevykonával takmer vôbec.
V prospech zverenia maloletého Adama do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov svedčí aj

prianie maloletého Adama, keď významným faktorom v tomto prípade je vek samotného dieťaťa, lebo
čím je dieťa staršie tým väčšia je váha pri rešpektovaní jeho priania. Preto aj prianie maloletého C.,
ktorý má 12 rokov a je dostatočne rozumovo i emocionálne vyspelý bolo pre odvolací súd zásadným
vodítkom pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu. Napokon aj kritérium týkajúce sa schopnosti starých
rodičov uchádzajúcich sa o náhradu starostlivosť o maloletého C. zabezpečiť jeho vývoj a ďalšie jeho

potreby, vyznieva ako rovnocenné s prípadnou starostlivosťou otca, keď v konaní bolo preukázané /
napriek námietke otca/, že starí rodičia sú schopní riadne sa postarať o maloletého, zvládajú jeho
výchovu, venujú sa mu aj stránke vzdelávacej a podporujú jeho záujmy /maloletý hrá futbal, starý otec sa
zúčastňuje i týchto jeho aktivít/. Z dokazovania naopak nevyplynulo, že by starí rodičia mali nepriaznivý
zdravotný stav a tento im znemožňoval riadne sa o maloletého postarať. Odvolací súd preto rozsudok

súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zveril maloletého C. do náhradnej osobnej starostlivosti starých
považuje za vecne správny.Za vecne správny považuje rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku, ktorým uložil maloletému,
starým rodičom a otcovi výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine a to podrobenie
sa odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálne kurately, referát poradensko -psychologických služieb v Prievidzi. Podľa názoru
odvolacieho súdu okolnosti danej veci skutočne odôvodňujú uloženie tohto výchovného opatrenia. Treba
maťnazreteli,ženáhradnáosobnástarostlivosťpodľa§45Zákonaorodinemálendočasnýcharakter,t.
j. má slúžiť len dočasne a môže trvať len počas doby, po ktorú rodičia nemôžu mať svoje dieťa v osobnej
starostlivosti. Keďže v danom prípade zmysle hore uvedených skutočností, nemôže mať biologický otec

maloletého C. vo svojej osobnej starostlivosti, je potrebné, aby sa vzťah medzi maloletým a jeho otcom
rozvinul tak, aby sa tak mohla stať v budúcnosti. Maloletý C. sám odmieta kontakt s otcom, preto je
potrebné, aby sa prostredníctvom aj takéhoto výchovného opatrenia tento kontakt obnovil a prehĺbil, a
čo je potrebné realizovať aj s otcom a so starými rodičmi.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zveril maloletého C. do náhradnej

osobnej starostlivosti starých rodičov, vo výroku o určení práv a povinností starých rodičov k maloletému
a vo výroku, ktorým uložil maloletému, starým rodičom a otcovi výchovné opatrenie ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Naopak odvolací súd pristúpil podľa § 221 ods. 1 psím. f/, ods. 2 O.s.p. k zrušenie výrokovej časti

rozsudku súdu prvého stupňa o určení výživného ma maloletého C. a vo výroku o úprave styku otca
s maloletým. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že výživné zo stany otca na maloletého vo výške 250
eur mesačne určil súdu na základe údajnej dohody účastníkov, bez toho, aby riadne zistil zárobkové a
majetkové pomery otca. Len sama okolnosť, že právny zástupca otca sa na pojednávaní dňa 03.11.2014
vyjadril, že v prípade zvýšených výdavkov na maloletého, otec nemá problém prispievať nad rámec

dohodnutéhovýživného,niejedostatočnýmpodkladompreurčenievýškyvýživného.Pokiaľideoúpravu
styku otca s maloletým, táto úprava styku sa podľa vyjadrenia starých rodičov a maloletého nerealizuje,
maloletý sa odmieta s otcom stretávať, preto nemožno tiež hovoriť, že ohľadne styku došlo medzi
účastníkmi k dohode.

Keďže súd prvého stupňa v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie potrebné pre rozhodnutie o
určení výšky výživného na maloletého C. , ani pre rozhodnutie pre úpravu styku otca s maloletým, bolo
treba v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa doplní dokazovanie, zabezpečí si dôkazy pre stanovenie výšky

výživné, najmä zistí osobné, majetkové a zárobkové pomery otca a vykoná dokazovanie na určenie
rozsahu styku otca s maloletým tak, aby styk bol určený citlivo a v rozsahu, aby sa nadviazal bližší
kontakt otca s maloletým, a aby nedochádzalo k stresovaniu maloletého.

Týmto vysloveným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný /§ 226 O.s.p./.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .