Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Kurucová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315203304
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315203304.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcu Quantum Credit a.s.,

Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., Ružová dolina 25,
Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanému Y. R., nar. X. X. XXXX, L. XXXX/XX, V., t.č. Ú. B. P. O. C.
U., U. XX, X. X. - W., o zaplatenie 248,95 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd podanú žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 26. 3. 2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
248,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 26. 3. 2012 do zaplatenia a na náhradu trov

konania.

Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.,
Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalovaným, došlo k uzatvoreniu zmluvy o pripojení, ktorej predmetom bolo
poskytovanie mobilných hlasových služieb. K uvedenej zmluve účastníci zmluvného vzťahu uzatvorili aj
dodatok, podľa ktorého žalovaný mal povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom
žalobcu po dobu 24mesiacov a právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému zľavy na využívané

služby alebo mobilný telefón v akciovej cene. Žalovaný porušil podmienky zmluvy tým, že neuhradil
vyfakturované sumy za poskytnuté služby, preto mu vznikla aj povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu.
Zmluvou o postúpení pohľadávok bola dlžná suma postúpená na žalobcu, ktorý podal na súd žalobu.

Žalovaná suma 248,95 eur teda predstavuje vyfakturovanú zmluvnú pokutu.

Keďže v danej veci sa jedná o drobný spor (§200ea O.s.p.), s poukazom na ustanovenie §115a ods.

2 O.s.p., súd vo veci rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho
pojednávania. V súlade s ustanovením §156 ods. 3 O.s.p. súd miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. tento
oznam bol vyvesený od 21. 1. 2016 do 28. 1. 2016 na úradnej tabuli súdu, ako aj na webe MS SR.

Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o pripojení, dodatkom k zmluve
o pripojení, dokladom o cene mobilného telefónu, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných

elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete spoločnosti
Slovak Telekom a.s., Osobitnými podmienkami pre poskytovanie služby FIX, výpisom z obchodného
registra právneho predchodcu žalobcu, faktúrou, zmluvou o postúpení pohľadávok a prílohou k tejto
zmluve, oznámením o postúpení pohľadávky a zistil tento skutkový stav.Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalovaný dňa 17. 10. 2011 uzatvorili
zmluvu o pripojení Fix, na základe ktorej žalovanému bola zapožičaná jedna mikroprocesorová SIM

karta s telefónnym číslom XXXXXXXXXX. Predmetom uvedenej zmluvy bol program Fix 12.

Podľa dodatku k zmluve o pripojení Fix zo dňa 17. 10. 2011, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava,
IČO: 35 763 469 poskytla žalovanému mobilný telefón zn. Samsung Galaxy 5 i5500 za kúpnu cenu 29
eur.Podľadokladu,predloženéhožalobcom,skutočnácenatohtotelefónumalabyť119eur.Žalovanýsa

v Dodatku zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov
a mesačne so dobíjať kredit vo výške 12 eur.

Podľa bodu 3 dodatku k zmluve o pripojení, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany
Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bodu 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3
tohto dodatku alebo v čl. 3 bod. 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 pod 5.2 písm. a) až c)

Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný
uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku (248,95 eur). V prípade žiadosti
Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku, je zmluvná pokuta podľa
predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku.
Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo Podniku na náhradu škody

v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinností, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta.
Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody, presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.

Podmienky zmluvného vzťahu boli bližšie upravené vo Všeobecných podmienkach poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete

spoločnosti Slovak Telekom a.s. a Osobitných podmienkach pre poskytovanie služby FIX.

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469, vyfakturovala žalovanému zmluvnú
pokutu a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 3. 2012 splatnou dňa 25. 3. 2012 na sumu 248,95 eur.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 11. 2013 a prílohou k tejto zmluve, právny predchodca
žalobcu, Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 ako
postupca, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na postupníka
- žalobcu.

Listom zo dňa 4. 12. 2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 oznámila
žalovanému, že dňa 20. 11. 2013 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, došlo k postúpeniu
pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu.

Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné zamietnuť.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §5 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná
služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo
prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb

v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani
zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a
služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose
signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať
každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a

medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých
čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné
spojeniezostavenéprostredníctvomverejnejtelefónnejslužby,ktoréumožňujeobojsmernúkomunikáciu
v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby,pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo
medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych
sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie

verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový
užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje
verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie
služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb
aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné

služby zmluvu o pripojení.

Podľa ustanovenia §43 ods. 1,2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania

a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia §42 ods. 4 písm. b) Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je
povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha

služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ustanovenia §44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.
11. 2011, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky

a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1. 11.
2011, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné

ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace

so spôsobom platby,
e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,

poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.
11. 2011, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha

služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Súd má dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená
dňa 17. 10. 2011 zmluva o pripojení, na základe ktorej právny predchodca žalobcu sa zaviazal
poskytovať žalovanému služby, ďalej poskytol mu mobilný telefón za dohodnutú kúpnu cenu a žalovaný

sa zaviazal platiť za tieto služby formou dobíjania kreditu.

Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť,
i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia §34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,

zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

V danej veci žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur, ktorá mala byť dohodnutá v
dodatku k zmluve o pripojení. Súd však má za to, že tak, ako je vyjadrená dohoda o zmluvnej pokute,
je nedostatočne určitá.

Podľa citovaného ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si zmluvné strany môžu pre prípad

porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým, že z takéhoto dojednania musí
presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu.

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej
zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej

povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť
dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré
porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

Znenie dohody o zmluvnej pokute akoby naznačovalo, že existuje závažné porušenie a menej závažné

porušenie zmluvných povinností, pričom ale nie je rozlíšené, v akej výške sa bude nárokovať zmluvná
pokuta za to ktoré porušenie zmluvných povinností. Súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej
pokute je pre neurčitosť neplatná.

Na základe uvedeného súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť je

neplatná, preto súd žalobu, vrátane úroku z omeškania, zamietol.

Súčasne súd tu udáva, že žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od dodatku k zmluve o
pripojení, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§53 odst. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca
žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože
zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvyvystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na
spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri
uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 odst.

3,4 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal

vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je,
že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila

práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom
štátu.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia §53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky, uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za
neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú

pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na
strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní
zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to

spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluve o pripojení, ju považuje súd za neprimeranú
sankciu. Dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí
napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia

tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa
nijako neobmedzuje). Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje
za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty
dojednalo. Je pritom zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia
povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného

účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené
ceny, ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte
neprimeranejšie. Zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby,
resp. porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch dodatku, ktoré nesúvisia s predajom
mobilnéhotelefónualeboinéhokoncovéhozariadenia,ktorýmužívateľprijímaslužby.Prípadnápredajná

cena takéhoto koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti
zmluvnej pokuty.Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danej veci bol v konaní úspešný v celom rozsahu žalovaný, ktorému by patrila náhrada trov konania.
Tento si však trovy konania neuplatnil, žiadne trovy konania mu nevznikli. Preto mu súd náhradu trov
konania nepriznal. V konaní neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je

prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.