Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. marec 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/68/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107210677
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3107210677.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobkyne E. P., občianky

SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom S., A. XXXX/X, práv. zast. JUDr. Martinom Bartkom, advokátom so sídlom
v Trenčíne, Legionárska č. 14 proti žalovanej JUDr. Zuzane Lutašovej, notárke so sídlom v Trenčíne,
Nám. Sv. Anny 21, právne zastúpenej F. Trnkom, advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou,
Novomeského 1322/16 o náhradu škody vo výške 30.632,42€ (922.832,-Sk) takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sapodanýmnávrhomzodňa19.04.2007domáhala,abysúdzaviazalžalovanúnazaplatenie

náhrady škody vo výške 30.632,42€ (922.832,-Sk) a náhrady trov konania. Dňa 07.11.2007 žalobkyňa
žalobu rozšírila o zaplatenie náhrady škody na sumu 30.632,42€ (922.832,-Sk) spolu s úrokom z
omeškania 9% ročne o d 19.04.2007 do zaplatenia, pričom uplatnený nárok pozostával z náhrady škody
23.818,30€ (717.550,-Sk ako 1-ica trhovej hodnoty nehnuteľností, ktorých vlastníčkou sa žalobkyňa
nestala), trov právneho zastúpenia účelne vynaložených pred uplatnením žaloby vo výške 175,34€
(5.282,-Sk) a náhradu morálnej ujmy v peniazoch v sume 6.638,79€ (200.000,-Sk). Uviedla, že dňa
26.4.2002 bola žalovanou spísaná darovacia zmluva formou notárskej zápisnice č. N 112/2, NZ 112/2

(správne N 112/02 a Nz 112/02) na základe ktorej darkyňa Y. T., nar. X.X.XXXX, bytom S., A. č.
XXXX/X darovala žalobkyni nehnuteľnosti. Na podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva podľa tejto
darovacej zmluvy účastníčky splnomocnili žalovanú a tento právny vzťah ohľadne splnomocnenia sa
spravuje ustanoveniami § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve. Žalovaná však
návrh na vklad darovacej zmluvy nepodala a darkyňa Y. T. dňa XX.XX.XXXX zomrela. Návrh na vklad
žalovaná podala až po smrti darkyne, dňa 21.4.2005, údajne v záujme zachovania 3-ročnej lehoty,
ako sa ospravedlnila v liste, zaslanom žalobkyni. Žalobkyňa obdržala rozhodnutie Správy katastra

nehnuteľností v S., zo dňa XX.X.XXXX č. V XXXX/XXXX, ktorým tento návrh bol zamietnutý a
darovacia zmluva nebola akceptovaná z dôvodu podania na kataster po smrti darkyne. Žalobkyňa bola
profesionálnym pochybením žalovanej poškodená, darovacia zmluva sa tak stala neplatnou a žalobkyňa
nenadobudla vlastnícke práva k nehnuteľnostiam , ktoré jej darovacou zmluvou darovala matka Y. T.,
čo spôsobilo, že na 1-icu darovaného majetku získal nárok dedič Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.
nad W., F. cesta č. XXX/XX, ktorý je synom zosnulej sestry žalobkyne, neb. B. H.. Tento neakceptoval
darovaciu zmluvu a odmietol sa vzdať dedičského podielu. Žalobkyňa uviedla, že sa domáha náhrady

škody, pričom poukázala na 10 rokov trvajúce dedičské konanie po svojej matke, ktoré bolo pre ňu
stresujúce a ona matke poskytovala 24-hodinovú opateru, preto získala darovacou zmluvou do daru
nehnuteľnosti uvedené v zápisnici N 112/02. Žalobkyňa poukázala nato, že u žalovanej bola od spísania
zmluvy do úmrtia matky celkove 3x za účelom urgencie podania návrhu na vklad do katastra, pričomprvé dva razy žalovaná povedala, že ešte nemá doklady, na tretíkrát ju odbila a potom žalobkyňa
prišla asi 3 dni na to, čo darkyňa umrela, aby ju oboznámila s touto skutočnosťou a na štvrtý deň od
úmrtia matky bola u žalovanej aj so svojím synom. Vtedy žalovaná povedala, že urobila chybu, že bude

za ňu platiť a neskôr od nej žiadala, aby ju nedávala k súdu, že ju odškodní, k čomu vôbec nedošlo.
Nakoniec musela žalobkyňa zisťovať, čo obnáša nezavkladovanie zmluvy u advokáta, ktorého si najala
- Mgr. P., tento ju zastupoval v dedičskom konaní a žalobkyňa mu musela uhradiť (175,34€ )5.282,-
Sk trovy s tým, že tieto žiada uhradiť ako škodu od žalovanej. Dedičské konanie po Y. T. sa vlieklo,
pričom nakoniec žalovaná rozhodla tak, že všetky pozemky prikázala žalobkyni a Q. H. mala žalobkyňa

vyplatiť finančnou hotovosťou, s čím on nesúhlasil, odvolal sa a nakoniec bola žalobkyňa nútená kvôli
prieťahom požiadať o zmenu notára. Najprv spis bol pridelený P.. Y., ktorý ochorel a následne to prevzal
iný notár, ktorý rozhodol hneď a toto rozhodnutie jej bolo aj doručené. Rozhodnutie o dedičskom konaní
obdržala v ten istý deň a bola nútená uzatvoriť s dedičom dohodu, pričom získala do vlastníctva titulom
dedenia len časť pozemkov, ktoré boli predmetom pôvodnej darovacej zmluvy a zvyšok dostal dedič
H.. Žalovaná urobila v dedičskom konaní viacero chýb, nesedeli výmery v LV. Medzitým bol robený

ROEP a žalobkyňa vybavovala nové LV, ktoré by mali zodpovedajúce výmery. Žalobkyňa sa domohla
náhrady nemajetkovej ujmy, v rámci prieťahov v dedičskom konaní po matke na Ústavnom súde SR
v sume 5.000,-€. V tomto konaní sa domáha zaplatenia náhrady škody, ktorá spočíva vo vypočítanej
trhovej cene pozemkov, o ktoré prišla vinou žalovanej, ktorá nepodala návrh na vklad darovacej zmluvy
do katastra včas a ona o tieto pozemky mala záujem. Cenu za pozemky vypočítala na základe informácií

z k. ú. M., za aké trhové ceny sa takéto pozemky v obdobnom čase predávali a výška škody za pozemky
je uplatnená podľa trhovej ceny pozemkov v čase podania žaloby na súd. Žalobkyňa má za to, že škoda
vznikla vtedy, keď jej bolo doručené rozhodnutie katastra o zamietnutí návrhu na vklad darovacej zmluvy
do katastra, pričom škoda vznikla tým, že nenadobudla do vlastníctva všetky pozemky, ktoré by jej
prináležali darovacou zmluvou. Ďalej žiada zaplatiť okrem trhovej ceny pozemkov, o ktoré bola ukrátená

aj trovy advokáta v rámci dedičského konania, ktorého som si vzala a žiadala aj náhradu nemajetkovej
ujmy 200.000,-Sk. Náhradu nemajetkovej ujmy požadovala preto, lebo mala v tejto veci stresy, zhoršil
sa jej zdravotný stav a pod. Žalovaná po zistení svojho pochybenia nemal záujem riešiť dedičské
konanie včas a po dobu 5-tich rokov znemožňovala žalobkyni rozhodovať o svojom majetku, teda o jeho
užívaní, prípadnom predaji, úrokov z tohto vyplývajúcich . Taktiež je podstatná aj morálna ujma, nakoľko

žalobkyňa sa musela vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu a veku nútená zúčastňovať dedičských
konaní ( vždy bez výsledku) druhý dedič sa žiadneho pojednávania nezúčastnil. Žalobkyňa uviedla, že
pani C. mala záujem predať svoj pozemok a mala kupca, ktorý chcel odkúpiť aj časť pozemkov v k. ú.
M., malo ísť o parcelu XXXX o výmere 1679m2. Žalobkyňu osobne však tento kupec nekontaktoval, a
neponúkol ani konkrétnu čiastku, ktorú by jej bol ochotný vyplatiť. Žalobkyňa uviedla, že pokiaľ by mala

pozemky vo svojom vlastníctve, ak by došlo k zavkladovaniu darovacej zmluvy včas, tieto by predala,
prenajala a zaplatila by si z toho prípadne pobyt na zlepšenie zdravia. Ďalej uviedla, že pozemky užívalo
celý čas družstvo, poručiteľka mala nájomnú zmluvu a žalobkyňa iba družstvu oznámila, že poručiteľka
zomrela a ďalej toto neriešila. O tom, čo sa stalo s nájomným sa zatiaľ o to nezaujímala. Žalobkyňa
potvrdila, že dodnes žiadneho kupca nemala ani iného nájomcu než družstvo a všetky pozemky, ktoré

nadobudla v dedičskom konaní po svojej matke má doteraz vo svojom vlastníctve.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že v danom prípade nie je daná príčinná súvislosť medzi
protiprávnou udalosťou a vznikom škody a žalovaná za vzniknutú škodu nemôže zodpovedať pokiaľ
sa má za to, že škoda vznikla v dôsledku zamietnutia návrhu na vklad darovacej zmluvy. V tomto

smere existuje judikatúra, z ktorej vyplýva, že nie je možné zamietať návrh na vklad vlastníckeho práva
v prípade právneho úkonu urobeného pred smrťou poručiteľa a preto postup katastra, ktorý zamietol
návrh na vklad darovacej zmluvy nebol správny. Poukázala v tejto súvislosti na rozhodnutie NS SR
vo veci 1Szd/15/2012 pričom z tohto je zrejmé, že právne úkony poručiteľa urobené pred jeho smrťou
sú záväzne aj pre právnych nástupcov, kataster teda nesprávne rozhodol, a pokiaľ sa rozhodnutie

o zamietnutí návrhu na vklad správoplatnilo, je to vina katastra. Žalovaná pripúšťa, že sa žalobkyňa
mohla proti rozhodnutiu odvolať, a že tak neurobila v dôsledku nedostatočných vedomostí avšak v tomto
prípade, pokiaľ sa škoda vidí v tomto postupe, nie je žalovaná pasívne legitimovaná v tomto konaní. Ak
by sa súd s touto argumentáciu nestotožnil, žalovaná poukazuje na ust. § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, z ktorého vyplýva, v akých lehotách sa má uplatniť nárok na náhradu škody a otázkou je

kedy škoda vznikla a kedy sa dozvedela žalobkyňa o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalovaná má za to, že
ak je problém v rámci katastrálneho konania smrť Y. T., ktorá bránila zavkladovaniu darovacej zmluvy;
rozhodujúci okamih pre vznik škody je smrť matky žalobkyne dňa 18.10.2003 a o tomto dátume sa
dozvedela žalobkyňa hneď. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku uplynula 18.10.2006 a ztýchto dôvodov je žaloba podaná neskoro. Preto žalovaná vzniesla námietku premlčania. Pokiaľ ide o
výšku škody, žalovaná uznáva, že žalobkyňa dostala v rámci dedičského konania z majetku menej než
by jej prináležalo podľa darovacej zmluvy avšak napriek tomu, že nejaké pozemky zdedila nie je zrejmé,

ako vypočítala hodnotu nehnuteľností a nie je zrejmé, či v rámci dedičského konania bola stanovená
cena dohodou, alebo trhová cena. Dôkazné bremeno preukázať výšku škody má žalobkyňa, cenu ktorú
požaduje ničím nepodložila a o výške ceny nehnuteľností nebol predložený žiaden doklad. Ďalšie nároky
uplatnené žalobou neboli podložené.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil notársku zápisnicu N 112/02, úmrtný list
poručiteľky, návrh na vklad do katastra z 21.04.2005, rozhodnutie správy katastra pod V 1446/2005 zo
dňa 15.08.2006, potvrdenie z obce M., dodatku k žalobe, príjmový doklad, faktúru č. XXXX, sťažnosť
adresovanúnotárskejkomore spodacímlístkom,vyjadreniežalovanejknávrhu,osvedčenieodedičstve
23D/952/2003, spis tunajšieho súdu 23D/952/2003 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 26.04.2002 spísala žalovaná ako notárka so sídlom notárskeho úradu v Trenčíne, Nám.sv. Anny
č. 21 na požiadanie žalobkyne a jej matky- Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., A. č.X v dome účastníčok
darovaciu zmluvu formou notárskej zápisnice N 112/02, Nz 112/02, na základe ktorej darkyňa Y. T.
darovala bezodplatne svojej dcére - žalobkyni nasledovné nehnuteľnosti v k. ú. M.: E KN parc. č. XXXX
- orná pôda o výmere 1138m2 v celosti, E KN parc.č. XXXX - orná pôda o výmere 1197m2 v celosti,

E KN parc.č. XXXX - orná pôda o výmere 1675m2 v celosti, E KN parc.č. XXX - orná pôda o výmere
1953m2 v podiele 3, E KN parc.č. XXX - orná pôda o výmere 3587m2 v podiele 3, E KN parc.č. XXXX
- orná pôda o výmere 2392m2 v podiele 3, E KN parc.č. XXXX - orná pôda o výmere 2235m2 v podiele
3, E KN parc.č. XXXX - orná pôda o výmere 393m2 v podiele 3, E KN parc.č. XXXX - orná pôda o
výmere 1202m2 v podiele 3, E KN parc.č. XXXX - orná pôda o výmere 606m2 v podiele 3, E KN parc.č.

XXX - orná pôda o výmere 8293m2 v podiele 3, E KN parc.č. XXX - orná pôda o výmere 6622m2 v
celosti, E KN parc.č. XXX/X - orná pôda o výmere 2970m2 v celosti, E KN parc.č. XXXX/X - orná pôda
o výmere XXXmX v celosti, E KN parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 944m2 v celosti, E KN parc.č.
XXXX/X - orná pôda o výmere 1554m2 v celosti, E KN parc.č. XXXX/X- orná pôda o výmere 2418m2
v celosti, v hodnote 150.145,-Sk.

VčlánkuV.tejtodarovacejzmluvyúčastníčkyzmluvnéhovzťahuvzalinavedomie,žeúčinkytejtozmluvy
nastávajú dňom rozhodnutia Katastrálneho odboru v S. - Správy katastra S. o vklade vlastníckeho práva.
Na podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva účastníčky splnomocnili žalovanú ako notárku.

Z úmrtného listu Y. T., nar. 02.08.1910, naposledy bytom S., A. č. X vyplýva, že táto zomrela dňa
18.10.2003.

Dňa 21.04.2005 žalovaná podala návrh na vklad vlastníckeho práva žalobkyne podľa darovacej zmluvy
N 112/02, Nz 112/02 na Katastrálny úrad v S.e, X. katastra Trenčín pod č. V XXXX/XX. Správa

katastra Trenčín rozhodnutím č. V XXXX/XXXX zo dňa 15.8.2006 návrh na vklad vlastníckeho práva
darovacej zmluvy zo dňa 26.4.2002 uzavretej medzi žalobkyňou a Y. T. zamietol. Dôvodmi zamietnutia
návrhu na vklad vlastníckeho práva boli jednak skutočnosti, že niektoré nehnuteľnosti, ktoré uvádzala
darkyňa ako svoje vlastníctvo boli v skutočnosti v BSM P. T. a Y. T. a niektoré dokonca vo výlučnom
vlastníctve P. T.. Samotný návrh na vklad vlastníckeho práva neuvádzal ani údaj o zápise pozemkov

vo vložke pozemkovej knihy alebo na LV, ani údaj o titule nadobudnutia vlastníckeho práva darkyňou.
Účastníci nepredložili výpisy z uvedených pozemnoknižných vložiek, identifikáciu parciel ani dedičské
rozhodnutie po P. T.. Dôvodom zamietnutia návrhu na vklad vlastníckeho práva bola aj skutočnosť,
že návrh bol podaný po smrti darkyne a „smrť účastníka katastrálneho konania pred právoplatnosťou
rozhodnutia katastrálneho úradu o povolení vkladu má tie právne dôsledky, že nehnuteľnosť, ktorá bola

predmetomnávrhunavklad,patrídodedičstva potomtoporučiteľovi.Okamihsmrtijetotižrozhodujúcou
skutočnosťou pre zákonný prechod jeho práv a povinností. “

Dedičské konanie po neb. Y. T., zomrelej dňa XX.XX.XXXX sa skončilo právoplatne dňa 15.05.2013
vydaním osvedčenia o dedičstve č. k. 23D/952/2003 zo dňa 29.04.2013. Poručiteľka zomrela bez

zanechania závetu a listiny o vydedení, preto dedili dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine:
dcéra poručiteľky - žalobkyňa a vnuk poručiteľky Q. H., každý rovnakým dielom. Čistá hodnota
dedičstva predstavovala sumu 17.634,50€. Žalobkyňa dedením na základe dohody dedičov nadobudla
nehnuteľnosti v registri „E“ v k. ú. M., zapísané na LV č. XXX ako parc.č. XXX - orná pôda o výmere6653m2 v celosti, parc.č. XXX/X - orná pôda o výmere 2190m2 v celosti, parc.č. XXXX/X- orná pôda o
výmere 2357m2 v celosti; v LV č. XXX ako parc.č. XXXX - orná pôda o výmere 1149m2 v celosti, v LV
č. XXX ako parc.č. XXX - orná pôda o výmere 1995m2, parc.č. XXXX - orná pôda o výmere 2376m2

v podiele 3, na LV č. XXX ako parc.č. 1283 -orná pôda o výmere 1679m2 v celosti a XX družstevných
podielnických listov PD W. M. v hodnote 3.253€. Q. H. nadobudol nehnuteľnosti v registri „E“ v k. ú.
M. : zapísané na LV č. XXX ako parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 918m2 v celosti, parc.č. XXXX/X
- TTP o výmere 930m2 v celosti, parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1523m2 v celosti, v LV č. XXX
ako parc.č. XXX - orná pôda o výmere 3590m2 v podiele 3, parc.č. XXX-orná pôda o výmere 8285m2 v

podiele 3, parc.č. XXXX - orná pôda o výmere 2219m2 v podiele 3, parc.č. XXXX - orná pôda o výmere
392m2 v podiele 3, parc.č. XXXX - TTP o výmere 1213m2 v podiele 3, parc.č. XXXX - orná pôda o
výmere 166m2 v podiele 3, parc.č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 255m2 v podiele 3; v LV č. XXX
ako parc.č. XXXX - orná pôda o výmere 1199m2 v celosti; v LV č. XXX ako parc.č. XXX/XXX- orná pôda
o výmere 285m2 v celosti XX družstevných podielnických listov PD W. M. v hodnote 3.253€.

Podľa § 1,2 zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného od 1.7.1969 do 1.7.2004 štát zodpovedá za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred
štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v
trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán

štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto
organizáciu prešli. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods.1 zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu

alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného od 1.7.1969 do 1.7.2004 nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o
väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané
v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo
miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území

ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom
konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý
vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných prípadoch je týmto orgánom,

a)akideovecpatriacudopôsobnostiČeskoslovenskejsocialistickejrepubliky,federálnyústrednýorgán,

do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané,

b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán
republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie
vydané, a ak niet takéhoto ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď

nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).

Podľa § 3 ods.1 zák.č. 323/1992 Z.z. ( účinného do 31.8.2004) notárskou činnosťou je

a) spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (§ 46 až 55),

b) osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64),

c) konania vo veciach notárskych úschov (§ 65 až 73),

d) úkony vo veciach notárskych centrálnych registrov (§ 73a až 73j).

Podľa § 3 ods.2 zák.č. 323/1992 Z.z. ( účinného do 31.8.2004) ak tak ustanoví tento zákon alebo
osobitný zákon, 1) notár vykonáva aj ďalšie činnosti.

Podľa § 18 ods.1,2 zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného od 01.07.1969 do 01.07.2004 štát zodpovedá za
škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených
v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.Podľa § 20 zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom účinného od 01.07.1969 do 01.07.2004 Občianskeho zákonníka

pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym
zákonníkom.

Podľa § 22 ods.1 zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného od 01.07.1969 do 01.07.2004 právo na náhradu

škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je
podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo
dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.

Podľa § 25 ods.1,2 zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebojehonesprávnymúradnýmpostupomúčinnéhood01.07.1969do01.07.2004zaškoduspôsobenú

rozhodnutím zodpovedá podľa tohto zákona Československá socialistická republika, ak rozhodnutie
vydal štátny orgán Československej socialistickej republiky; v ostatných prípadoch zodpovedá Česká
socialistická republika alebo Slovenská socialistická republika. To isté platí aj vtedy, ak ide o škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V právnych vzťahoch upravených v tomto zákone
vystupuje v mene štátu ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 484 Občianskeho zákonníka súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov.
Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne

dostal , pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ust. § 473 ods.2 Občianskeho
zákonníka, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.

Podľa § 132 ods.2 Občianskeho zákonníka ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 442 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo ( ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch.

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia.

Podľa § 27 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci účinného od 1.7.2004 zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 40 ods.1 zák.č. 232/1992 Zb. účinného do 30.8.2004 notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju
spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.Podľa § 40 ods.1 zák.č. 323/1992 Zb. ( Notársky poriadok) účinného od 01.07.2004 ak osobitný zákon
neustanovuje inak, notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v
súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Podľa ust. § 17 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci účinného od 1.7.2004 v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka sú :
porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a
škodu a zavinenie. V danom prípade žalobkyňa uplatňovala náhradu škody, ku ktorej došlo porušením
právnej povinnosti žalovanej, spočívajúcej v tom, že nepodala bezodkladne po podpise darovacej
zmluvy č. N 112/02, Nz 112/02 zo dňa 26.4.2002 uzavretej medzi žalobkyňou a jej matkou návrh

na vklad zmluvy do katastra nehnuteľností, hoci bola na takéto konanie účastníčkami zmluvy písomne
splnomocnená. Oneskoreným podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva darovacej zmluvy až po
smrti darkyne - matky žalobkyne sa žalobkyňa nestala vlastníčkou všetkých nehnuteľností , uvedených
v darovacej zmluve, ale len ich časti. Podľa žalobkyne jej preto vznikla škoda a to až právoplatnosťou
rozhodnutia katastra o zamietnutí návrhu na vklad darovacej zmluvy, spočívajúca v trhovej cene 1-

ice nehnuteľností, ktoré sa stali predmetom dedičského konania vo výške 717.550,-Sk a náhrada trov
právneho zastúpenia advokátovi P.. P. v dedičskom konaní po neb. Y. T. v sume 5.282,-Sk a náhrada
nemajetkovej ujmy 200.000,-Sk.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že jednoznačne došlo k porušeniu právnej povinnosti

žalovanej, ktorá spočívala v tom, že spísala ako notárka pri výkone verejnej moci darovaciu zmluvu
N 112/02, Nz 112/02 dňa 26.4.2002 bez toho, aby trvala na predložení relevantných dokladov od
účastníčok zmluvného vzťahu, nevyhnutne potrebných pre uzavretie takejto zmluvy a návrhu na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností; akými sú bezpochyby preukázanie vlastníckeho práva
darkyne k nehnuteľnostiam, ktoré chcela previesť na inú osobu, evidenciu týchto nehnuteľností na

konkrétnych listoch vlastníctva, prípadne pozemnoknižných vložkách a tituly nadobudnutia vlastníckeho
práva darkyne. Namiesto toho sa uspokojila s písomným vyhlásením v čl. IV notárskej zápisnice
takého obsahu, že: „ darkyňa ručí za svoje vlastnícke právo k predmetu tejto zmluvy“. Toto malo za
následok, že návrh na vklad vlastníckeho práva takejto zmluvy do katastra nehnuteľností nemohol byť
s úspechom podaný riadne a včas, bezprostredne po spísaní darovacej zmluvy. Absencia príslušných

dokladov o evidencii nehnuteľností v pozemkovej knihe, na listoch vlastníctva a dedičské rozhodnutie
po neb. P. T., ktorými mala darkyňa preukázať svoje vlastnícke právo ku všetkým prevádzaným
nehnuteľnostiam bola jedným z dôvodov rozhodnutia Správy katastra S. pod V XXXX/XXXX zo dňa
15.8.2006 o zamietnutí návrhu na vklad tejto darovacej zmluvy. Ďalším z dôvodov, prečo nedošlo
k prevodu vlastníckeho práva na žalobkyňu na základe darovacej zmluvy bola tá skutočnosť, že

napriek tomu, že bola žalovaná splnomocnená podať návrh na vklad darovacej zmluvy do katastra,
toto neurobila bezprostredne po podpise darovacej zmluvy ale až 21.4.2005, teda po smrti darkyne.
V konaní neobstojí obrana žalovanej, že nepochybila, ak v darovacej zmluve nebola uvedená lehota,
do kedy sa má návrh na vklad vlastníckeho práva podať, pretože žalovaná ako notárka a osoba
práva znalá musela vedieť, akým spôsobom sa nadobúda vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, aké

právne následky sa spájajú s prípadnou smrťou jedného účastníka darovacej zmluvy pred povolením
vkladu a vziať do úvahy, že darkyňa je osobou vo vysokom veku. Napriek týmto skutočnostiam
uzavrela darovaciu zmluvu, ktorá mala právne vady a nepodala bezodkladne po jej podpise návrh na
vklad vlastníckeho práva darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností. Toto porušenie profesionálnych
povinností notárky malo za následok vznik škody. Za udalosť, ktorá mala za následok vznik škody

možnotedapovažovaťdeňsmrtiporučiteľky-18.10.2003aniedoručenierozhodnutiakatastražalobkyni
o zamietnutí návrhu na vklad darovacej zmluvy, pretože ku dňu 18.10.2003 neboli odstránené vady
darovacej zmluvy a nebol podaný ani návrh na vklad darovacej zmluvy pod N 112/02, Nz 112/02 do
katastra nehnuteľností. Dňom 18.10.2003 sa stali všetky nehnuteľnosti a ďalší majetok ku dňu smrti
matky žalobkyne (poručiteľky) patriaci žalobkyni, ktorý nebol právoplatne prevedený na iné osoby

majetkom jej dedičov a neopomenuteľný dedič zo zákona (vnuk poručiteľky) Q. H. s tým, aby sa
výlučnou vlastníčkou všetkých nehnuteľností stala iba žalobkyňa nesúhlasil, čo je zrejmé z pripojeného
dedičského spisu po neb. Y. T. 23D/952/2003. V príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti
a zavinením žalovanej došlo k vzniku škody, ktorá spočívala v tom, že žalobkyňa sa nestala ku dňusmrti poručiteľky výlučnou vlastníčkou všetkých nehnuteľností, ktoré mala v úmysle jej darkyňa darovať
na základe spornej darovacej zmluvy, ale iba jej časti, ktorá zodpovedá 1-ici pozemkov, nakoľko
po poručiteľke dedili dvaja neopomenuteľní dedičia zo zákona rovným dielom. Zostatok pozemkov

nadobudol dedič Q. H., na základe dedičskej dohody v konaní 23D/952/2003, pričom tento dedič si
nárokoval svoj polovičný dedičský podiel aj na sporných pozemkoch. V konaní bola sporná výška
škody. Žalobkyňa neuviedla, akým spôsobom k jej výpočtu dospela, pričom tvrdila, že ide o cenu trhovú,
za akú sa nehnuteľnosti predávali. Pokiaľ by došlo k včasnému zavkladovaniu darovacej zmluvy v
prospech žalobkyne a táto by sa stala vlastníčkou všetkých pozemkov v nej uvedených, už by nemala

nárok na ďalšie dedičstvo. Poručiteľka Y. T. nezanechala závet a pri dedení zo zákona sa dedičovi
do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé
darovanie. V danom prípade by zápočet darov prichádzal do úvahy, lebo nešlo o obvyklé darovanie,
poručiteľka v skutočnosti darovala darovacou zmluvou N 112/02, Nz 112/02 všetok svoj nehnuteľný
majetok. Započítanie daru do dedičského podielu obdarovaného dediča mohlo mať za následok, že by
žalobkyňa dostala z dedičstva menej, alebo aj nič, pokiaľ by cena daru prevýšila jej dedičský podiel. Pri

započítaní by sa vychádzalo zo všeobecnej hodnoty toho, čo bolo plnené v čase plnenia, teda z ceny
nehnuteľností v čase uzavretia darovacej zmluvy. Pri uplatnení § 484 Občianskeho zákonníka by sa k
čistej hodnote dedičstva pripočítali všetky zápočty, súčet sa vezme ako základ pre vyčíslenie dedičských
podielov a od jednotlivých podielov sa odpočítajú jednotlivé zápočty. Na tieto skutočnosti bolo treba
prihliadať pri vyčíslení škody, pretože škoda predstavuje ujmu, spočívajúcu v zmenšení majetkového

stavu poškodeného v dôsledku vzniku škodnej udalosti. Skutočná škoda na majetku žalobkyne teda
nemôže spočívať len v cene pôvodne darovaných pozemkov, ktoré nadobudol dedič Q. H., ale treba
prihliadať aj na ďalšie majetkové hodnoty, ktorých sa žalobkyni dedením dostalo (98 ks družstevných
podielnickych listov) práve v dôsledku toho, že nedošlo k zápočtu darovaných pozemkov v rámci
dedičstva po neb. Y. T.. Žalobkyňa teda skutočnú výšku majetkovej ujmy, aká sa jej stala, nepreukázala.

Žalovaná vzniesla námietku premlčania škody. Pre premlčaní je stanovená kombinovaná premlčacia
doba a to subjektívna ( § 106 ods.1 OZ) a subjektívna ( § 106 ods.2 OZ). Subjektívna premlčacia doba
je 2-ročná a môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby. Pre začatie jej plynutia je rozhodujúce,
kedy sa poškodený dozvie o škode ( vyžaduje sa preukázaná vedomosť určitého druhu a rozsahu škody,

aby sa dal nárok vyčísliť žalobou na súde) a kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba je 3-
ročná a plynie od okamihu škodnej udalosti. V danom prípade sa žalobkyňa dozvedela o škode a kto
za ňu zodpovedá v tretí deň od úmrtia svojej matky, kedy prišla túto skutočnosť oznámiť žalovanej a
dozvedela sa, že táto stále nepodala návrh na vklad darovacej zmluvy do katastra, výška škody bola
cena pozemkov uvedená v darovacej zmluve a ku škodnej udalosti došlo úmrtím matky žalobkyne,

kedy dedičstvo zo zákona nadobudli dedičia poručiteľky, teda dňom 18.10.2003. Subjektívna 2-ročná
premlčacia doba začala plynúť dňa 21.10.2003 a skončila sa dňa 21.10.2005. Objektívna premlčacia
doba začala plynúť dňa 18.10.2003 a skončila sa 18.10.2006. Návrh bol podaný na súde dňa 19.4.2007,
rozšírený o úroky z omeškania 7.11.2007, teda po uplynutí premlčacej doby. Z týchto dôvodov nebolo
možné priznať žalobkyni nárok uplatnený žalobou pokiaľ ide o náhradu majetkovej škody s úrokmi, lebo

žalovaná dôvodne vzniesla námietku premlčania. V konaní nebola preukázaná žiadna príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním žalovanej a nárokom na náhradu trov konania 5.282,-Sk, spočívajúcich
v trovách právneho zastúpenia žalobkyne v konaní o dedičstve. Rozhodnutie žalobkyne nechať sa v
konaní o dedičstve sp.zn. 23D/952/2003 zastupovať advokátom nie je škodou, zavinenou žalovanou,
ale odmenou za poskytovanie právnych služieb založenou na zmluvnom vzťahu medzi žalobkyňou a

konkrétnym advokátom. Žalobkyňa nepreukázala žiaden právny dôvod, na základe ktorého by žalovanej
vznikla povinnosť platiť trovy právneho zástupcu Mgr. F. P.. Z týchto dôvodov súd žalobu aj v tejto
časti zamietol.

Škoda bola v danom prípade spôsobená notárom pri výkone verejnej moci (§ 3 ods.1, 2 zák.
č. 323/1992 Zb. účinného v čase smrti poručiteľky) a preto sa na uplatnenie tohto nároku okrem
ustanovení Občianskeho zákonníka vzťahuje aj zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom rozhodujúcim
pre uplatnenie konkrétneho právneho predpisu je zákon platný v čase vzniku škody a keďže škoda

vznikla dňa 18.10.2003, nárok sa náhradu škody sa posudzuje podľa doterajších predpisov. Notár ako
fyzická osoba môže zodpovedať za škodu len v prípade, ak nekonal ako orgán verejnej moci. V danom
prípade k pochybeniu a nesprávnemu úradnému postupu došlo pri spisovaní zápisnice o konkrétnom
právnom úkone podľa § 3 ods.1 a/ zák.č. 323/1992 Zb. a takáto činnosť sa považuje za výkon verejnejmoci ( podľa § 46 zák.č. 323/1992 Z.z. v zmysle ktorého notári spisujú účastníkom na základe ich
vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch.) V danom prípade teda
za škodu spôsobenú notárom pri výkone verejnej moci zodpovedalo SR- Ministerstvo spravodlivosti SR.

V žalobe bola ako žalovaná označená osoba, ktorá nie je nositeľom zodpovednosti za škodu. Keďže
súd postupoval podľa zák.č. 58/1969 Zb. a tento neumožňoval v rámci náhrady škody priznať náhradu
škody vo forme nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pokiaľ si žalobkyňa uplatnila náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch titulom porušenia práva na ochranu osobnosti podľa ust. § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka, osobnosti, musela preukázať existenciu protiprávneho zásahu do jej práv, kedy k nemu

došlo, objektívnu spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť
zásahu a príčinnú súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv.
Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané finančné zadosťučinenie ( §
13 ods.1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ust. §
13 ods.1 Občianskeho zákonníka najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej

osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch ( § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka). Prípustnosť peňažnej satisfakcie je opodstatnená
všade tam, kde je osobnostná ujma spojená s osobitne citeľným znížením postavenia fyzickej osoby v
spoločenských kruhoch, v ktorých sa pohybuje a kde zmenšenie a vyváženie ujmy nemožno napraviť
inak, len cestou primeraného zadosťučinenia formou peňažného plnenia. Predpokladom vzniku tohto

práva je preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne za následok zníženie dôstojnosti
alebo vážnosti dotknutej osoby v značnej miere a preukázanie tohto následku zaťažuje postihnutú
fyzickú osobu, teda v danom prípade žalobkyňu. Pokiaľ ide o vyjadrenie miery, akou bola zásahom
zníženádôstojnosťalebo vážnosťosobyvspoločnosti,trebavychádzaťznáslednejreakcie,ktorúzásah
vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí fyzickej osoby a z nepriaznivých dôsledkov takéhoto

zásahu. Žalobkyňa náhradu nemajetkovej ujmy odôvodňovala dĺžkou trvania dedičského konania, ktoré
bolo pre ňu „ veľmi traumatizujúce, oberajúce ju o kľud a pokoj, ktorý veľmi potrebuje, vzhľadom k
jej zdravotnému stavu a veku.... a pretože ju žalovaná pripravila o 1- icu majetku..“ Ostatné dôvody,
ktoré uvádzala majú totožný skutkový základ s okolnosťami uvádzanými pre uplatnenie nároku na
náhradu majetkovej škody. Súd dospel k záveru, že nároky na náhradu škody na majetku podľa § 420

Občianskeho zákonníka a náhrada nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods.2,3 Občianskeho zákonníka sú
samostatné prostriedky ochrany fyzickej osoby a preto ich nemožno uplatniť na základe tých istých
skutkových tvrdení. Žalobkyňa v danom prípade nijako nepreukázala, že konaním žalovanej bola
znížená jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti v značnej miere a okrem subjektívnych tvrdení, ktoré
odškodneniu nepodliehajú, nepredložila žiaden relevantný dôkaz, ktorý by oprávňoval súd poskytnúť jej

finančné zadosťučinenie. Treba v tejto súvislosti poukázať aj na tú skutočnosť, že pokiaľ ide o dĺžku
dedičského konania po neb. Y. T., žalobkyni sa už dostalo primeraného finančného zadosťučinenia a
to konštatovaním porušenia práv v čl. 48 ods.2 Ústavy SR a čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
nálezom Ústavného súdu SR I.ÚS 209/2012-25 zo dňa 27.06.2012 (konštatované prieťahy v konaní
23D/952/2003) a žalobkyni bolo priznané finančné zadosťučinenie 5.000€. Z vyššie uvedených

dôvodov súd nárok žalobkyne na náhradu ďalšej nemajetkovej ujmy ako nepreukázaný a nepodložený
zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.sp. v spojení s ust. § 150 ods.1
O.s.p. Úspešnej žalovanej by prináležala náhrada trov konania, avšak tieto súd žalovanej nepriznal z

dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobkyne. Tieto mimoriadne dôvody spočívali jednak
v okolnostiach daného prípadu, keďže je nepochybné, že došlo k porušeniu práv žalobkyne zavineným
protiprávnym konaním žalovanej a neúspech žalobkyne v spore spôsobila skutočnosť, že svoje práva
uplatňovala oneskorene a tieto nároky neboli od začiatku dostatočne právne podložené a preukázané.
Súd tiež bral do úvahy aj osobné a majetkové pomery žalobkyne, pričom žalobkyňa má príjem len zo

starobného dôchodku, čo viedlo k tomu, že v konaní bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov.
Priznanie trov konania za daných okolností, keď sa žalobkyňa postupom žalovanej oprávnene cítila
poškodená, by bolo pre ňu likvidačné, nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.