Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/417/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234192
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5112234192.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Grösslingova č. 4, IČO:
36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom
Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 14. júna 2013 č. k. 18C/287/2012-94, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 14. 06. 2013 č. k. 18C/287/2012-94 žalobný návrh v celom
rozsahu zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Súd konštatoval, že navrhovateľ žiadal, aby mu odporca nahradil majetkovú škodu vo výške 4.883,49
eur a nemajetkovú ujmu vo výške 976,70 eur. Škoda vznikla nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý
spočíval v prieťahoch v konaní (poverenie nebolo vydané v zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním 206
dní a vo vydaní nezákonného rozhodnutia - žiadosť o vydanie poverenia bola zamietnutá, súd porušil

zásadu právnej istoty, nerešpektoval právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu ako rovnocenný
exekučný titul, porušil prekážku právoplatne rozhodnutej veci).
Podľa súdu zákonná 15-dňová lehota podľa § 44 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len „Exekučný poriadok) sa vzťahuje len na prípad, keď súd poverenie vydá, pokiaľ nejde o výnimku
v zmysle citovaného ustanovenia. Nevzťahuje sa na prípad, keď súd poverenie nevydá. Vyplýva to z
gramatického a logického výkladu ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V danom prípade však 15-

dňová lehota neplatila z dôvodu exekučného titulu, a to ani v prípade, že by súd udelil poverenie. Súd mal
zato,ženedošlokvydaniunezákonnéhorozhodnutia,aniknesprávnemuúradnémupostupusúdu,ktorý
by spočíval v nesprávnej aplikácii právnych predpisov. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie
poverenia súd nevyhodnotil ako nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
Nevyhodnotil tak ani procesný postup exekučného súdu pred vydaním rozhodnutia. Procesný postup
smeroval k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti, jeho výsledkom bolo vydané rozhodnutie, preto
procesný postup bol efektívny. Nešlo o nesprávny úradný postup. Za splnenia zákonných podmienok

podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti na vydanie
poverenia bolo možné skúmať len z hľadiska jeho nezákonnosti. Navrhovateľ však nesplnil zákonné
podmienky - nepodal riadny opravný prostriedok, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 11. 2011.
Súd nezistil žiadne rozhodnutie, ktorým by bolo rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosťa ktorým by bol súd viazaný. Súd preto ustálil, že rozhodnutie, ktorým exekučný súd zamietol žiadosť na
vydanie poverenia, je zákonné. Z uvedených dôvodov mal súd preukázané, že navrhovateľ nesplnil prvú
podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným

rozhodnutím keďže nepreukázal nesprávny úradný postup ani nezákonné rozhodnutie.
Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu bolo
nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Súd by mohol návrh zamietnuť pri
nesplnení čo i len jednej podmienky. Nesplnenie ďalších dvoch podmienok súd zdôvodnil len okrajovo
a nad rámec zákonnej povinnosti.

Pokiaľ ide o vznik a existenciu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným
postupom v tomto štádiu konania navrhovateľ nepreukázal vznik škody (majetkovej ujmy). Z ničoho
nevyplýva výška majetkovej škody, ktorú si navrhovateľ uplatnil. Tvrdil, že táto škoda je dôsledkom toho,
že daná výška už nemôže byť viac priznaná a keďže bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá,
tak ani vymôcť sa daná suma už nedá. Zo žiadosti o udelenie poverenia vyplýva suma pre vymoženie
vo výške 1.365,57 eur s príslušenstvom. V tomto konaní si však uplatňuje majetkovú škodu vo

výške 4.883,49 eur, čo je niekoľkonásobne vyššia, ako bola priznaná istina rozhodcovským súdom.
Navrhovateľnekonkretizoval,zčohopozostávasumauplatnenávtomtokonaní.Nepreukázaltútovýšku.
Je nepochybné, že navrhovateľ ako veriteľ vo viacerých zmluvných vzťahoch nepreveroval finančnú
situáciu dlžníkov. Dokonca im aj opakovane poskytoval úver, hoci tie predchádzajúce nesplácali. Z
toho je zrejmý predpoklad, že ani po vydaní exekučného titulu nebude veriteľ uspokojený dlžníkom.

Súd v konaní navrhovateľa videl obchádzanie zákona, keď namiesto toho, aby bol podaný opravný
prostriedok proti uzneseniu, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, bez napadnutia
daného rozhodnutia žiada od štátu sumu vo výške dlhu dlžníka, od ktorého by pravdepodobne v
mnohých prípadoch pohľadávku neuspokojil. Pokiaľ navrhovateľ nesúhlasil s rozhodnutím súdu, mohol
podať opravný prostriedok, napriek tomu požadoval náhradu škody od odporcu vo výške dlžnej sumy.

Takýto postup súd považoval za rozpor s dobrými mravmi, ktorý nepožíva právnu ochranu. Zároveň
poukázal aj na to, že rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21. 03. 2011 ale až dňa 27.
06. 2011 bola podaná na súd žiadosť o udelenie poverenia, teda cca 3 mesiace od právoplatnosti a
vykonateľnosti rozhodnutia, teda takto si navrhovateľ aj sám zavinil daný stav nevymoženej pohľadávky.
Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi porušením právnych povinností (nezákonným rozhodnutím,

nesprávnym úradným postupom) a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla, tvrdená škoda nemá
bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s rozhodnutím exekučného súdu, tvrdenými prieťahmi.
Navrhovateľ nepreukázal, že bez vydania rozhodnutia exekučného súdu, bez tvrdených prieťahov
exekučného súdu, by nebolo došlo k vzniku tvrdenej škody.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal splnenie ani jednej podmienky, preto návrh v celom

rozsahu zamietol.
Odporca sa k veci vyjadril písomne podaním zo dňa 11. 06. 2013 doručeným súdu dňa 17. 06. 2013,
teda až po pojednávaní a vyhlásení rozhodnutia, teda po skončení dokazovania, preto nebolo možné
prihliadať na toto podanie.
Navrhovateľ navrhoval vo svojom elektronickom podaní doplnenie dokazovania, a to dodatočným

predložením znaleckého posudku, ktorý si objednal, a to na zodpovedanie otázok týkajúcich sa
interpretácie a aplikácie Smernice Rady 93/13/EHS. Súd tento návrh zamietol a navrhovaný dôkaz
rozhodol, že nevykoná, pretože znalecký posudok, ktorý nebol vypracovaný v súdnom konaní, nemá
charakter znaleckého posudku, ale iba listinného dôkazu. Zároveň navrhnutý dôkaz je pre rozhodnutie
súdu za tohto skutkového a právneho stavu právne irelevantný. Naviac znalecký posudok by mal

preukázať správnosť skutkových tvrdení navrhovateľa, nemôže nahrádzať skutkové tvrdenia, či právne
posúdenie. Daný dôkaz však podľa uvedenia navrhovateľa by mal zodpovedať otázky týkajúce sa
interpretácie a aplikácie Smernice Rady 93/13/EHS, čo je však v danom prípade neprípustné, aby
bol znaleckým posudkom predkladaný nejaký právny názor, či stanovisko na interpretáciu, či aplikáciu
Smernice, toto je na posúdení súdov, berúc ohľad na zásadu „iura novit curia“.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“
V konaní bol úspešný odporca, ktorému patrí právo na náhradu trov konania. Keďže si trovy konania
uplatnil až v podaní doručenom súdu po vyhlásení rozhodnutia, pričom ich ani nevyčíslil, náhradu trov
konania mu nepriznal, pričom ani nezistil vznik trov na jeho strane.
S poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch súd nezaväzoval účastníkov na

zaplatenie súdnych poplatkov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.Vodvolanínamietal,ževkonanídošlokvadám-účastníkovikonaniasapostupomsúduodňalamožnosť
konať pred súdom. - rozhodoval vylúčený sudca, - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, - neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
K dôvodom odvolania bližšie uviedol:
Pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prejednal vec v neprítomnosti
odporcu a jeho splnomocneného zástupcu postupujúc podľa § 101 ods. 2 O. s. p. preto, že sa

navrhovateľ bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, tak poukázal na to, že podal dňa
14. 12. 2012 elektronicky na zverejnenú e-mailovú adresu súdu [email protected]
návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou -
ústavnousťažnosťou.Navrhovateľtedariadneavčaspožiadalozrušeniepojednávania,uviedoldôležité
dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa §
101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa. Ak tak spravil, odňal mu tým právo

na konanie pred súdom.
Ďalej navrhovateľ uviedol, že uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte návrhu), ktorým upovedomil súd
o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd
nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v očiach

navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je
tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v návrhu), že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore
s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach.
Je tiež v rozopre s judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti
zachovávania práva na nestranný súd. Za takýchto okolností a s vedomím, že názor krajského súdu

vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR
a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí; navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť
pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského
súdu, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával
úkony a rozhodoval vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú

odklad.Ústnepojednávanievoveciodkladpripúšťaloaneboloneodkladnýmúkonomzadanejprocesnej
situácie.
Podľa navrhovateľa konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo
v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v ten istý deň rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu
žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. a ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.

s. p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania tohto odvolania o ňom nebolo rozhodnuté.
Meritórne rozhodnutie súdu je prinajmenšom predčasné.
Vytýkal tiež súdu, že sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie,
keď ignoroval žiadosť navrhovateľa o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého

dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej
ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie, na ktorom za
neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že navrhovateľ trvá
na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným
sudcom na nestrannom súde.

Napokon navrhovateľ poukázal na to, že sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd
pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal tak možnosť
vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej
situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušenie práva navrhovateľa na súdnu ochranu,
ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

V konkrétnostiach napríklad navrhovateľ uviedol, že súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval,
že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení
prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žiadal, aby odvolací súd zrušil
rozsudok okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O.

s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1
O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných
dôvodov:

Preskúmanímvecipodľaodvolaciehosúduokresnýsúdvykonalvovecidostatočnédokazovanie,pričom

so záverom z neho vyplývajúcim, tak skutkovým ako aj právnym, sa v plnom rozsahu stotožnil. Inak
povedané, prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej
veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 157 ods. 2 O. s. p. V
odôvodnení preskúmavaného rozsudku sa riadne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli pre jeho
rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V odvolaní navrhovateľ namietal, že uskutočnil podania (obsiahnuté v texte návrhu), ktorým upovedomil
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vyjadrenie navrhovateľa, ktorý na výzvu súdu uviedol, že

námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O. s. p. okresnému súdu nepodal (č.l. 15 spisu). Z obsahu
spisu okresného súdu tiež vyplýva, že Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 12. 02. 2013 č. k.
7NcC/183/2013-25 nevylúčil JUDr. Gabrielu Panákovú z prejednávania a rozhodovania veci aktuálne
vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18C/287/2012. Nad rámec uvedeného odvolací súd
dopĺňa, že ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 14 a nasl. O. s. p.) predstavujú výnimku z

významnejústavnejzásady,ženiktonesmiebyťodňatýsvojmuzákonnémusudcovi(čl.48ods.1Ústavy
SR). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom
výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade
so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v
osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá

ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. Dôvod na
vylúčenie sudcu nezakladá ani skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej odporcom
je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napr. uznesenie NS SR z 31. 05. 2010 sp. zn.
3Nc 14/2010). Pre účely preskúmavanej veci odvolací súd konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu
nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia navrhovateľa)

svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.). Aplikačná prax Najvyššieho súdu
SR pri zohľadnení tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej
miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný
profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku odstupu. Preto samotná skutočnosť, že predmetom

konania je nesprávny úradný postup, na ktorom sudca vykonával svoju funkciu, pričom tento nebol
zákonným sudcom v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, nezakladá
pomer k veci.

Navrhovateľ v súvislosti s postupom okresného súdu odvolaní namietal: - riadne a včas požiadal

o zrušenie pojednávania z dôležitého dôvodu, - súd rozhodol o zamietnutí návrhu navrhovateľa na
prerušenie konania s možnosťou podania opravného prostriedku, - nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniu
odporcu, k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie.

Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že nariadil na deň 14. 06. 2013 pojednávanie. Predvolanie

doručil navrhovateľovi a jeho splnomocnenému zástupcovi dňa 14. 05. 2013 ako i odporcovi. E-mailom
došlým súdu dňa 07. 06. 2013 bol doručený zo strany splnomocneného zástupcu navrhovateľa návrh
na zrušenie pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Okresný
súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa a jeho splnomocneného zástupcu. Zodôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že neakceptoval návrh navrhovateľa, čo mu aj včas
oznámil, nakoľko hoci navrhovateľ vo svojom žalobnom návrhu poukazoval na dôvody pre vylúčenie
sudcu, vo svojom podaní zo dňa 26. 10. 2012 výslovne uviedol, že nepodal námietku zaujatosti v

zmysle ust. § 15a ods. 1 O. s. p. s tým, že súd by mal postupovať zákonným spôsobom podľa §
12 O. s. p. s poukazom na ust. § 14 O. s. p. Súd preto postupoval v zmysle § 14, § 15, § 16 O. s.
p. a vec predložil nadriadenému súdu, ktorý uznesením zo dňa 12. 02. 2013 rozhodol, že zákonný
sudca v tejto veci nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania danej veci. Keďže navrhovateľ
neuplatnil procesné právo, neuplatnil námietku zaujatosti voči sudcovi, vec nebola nadriadenému súdu

predložená na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti navrhovateľa. Zákonná sudkyňa mala za
to, že o návrhu zákonnej sudkyne na vylúčenie z rozhodovania a prejednávania veci bolo zákonným
spôsobom rozhodnuté nadriadeným súdom. Na základe uvedeného nebol dôvod pre vyhovenie návrhu
navrhovateľa na zrušenie pojednávania.
S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 3 Obdo 11/2013 prekážka alebo iná okolnosť musí
predstavovať „dôležitý dôvod“. Príčina, prečo sa účastník pojednávania zúčastniť nemôže a z

ktorej dôvodu žiada o odročenie pojednávania sa musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať
nepredvídateľnosťou, záväznosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti.
Podľa odvolacieho súdu navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca (advokát), ktorí boli na
pojednávanie včas predvolania, viac ako 5 dní pred termínom pojednávania (§ 115 ods. 2 O. s. p.)
sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Dôvody uvedené navrhovateľom (objektívne

porušeniezásadynestrannostisúduasudcu)nebolomožnépovažovaťzadôležitédôvodypreodročenie
pojednávania v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p.
Tým si navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca sami zmarili možnosť realizovať na pojednávaní
svojeprocesnéoprávnenia,atonajmämožnosťnavrhovaťdôkazy,vyjadrovaťsakvykonanýmdôkazom
a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s. p. ako aj v zmysle ust. §

120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo vzťahu k prítomným účastníkom).
Napriek uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd na pojednávaní vykonal dokazovanie
navrhnuté samotným navrhovateľom (č. l. 2 spisu) prečítaním listín z pripojeného exekučného spisu sp.
zn. 20Er/3141/2011, ktoré preto slúžili ako dôkaz v danom konaní.

Pokiaľ ide o vyjadrenie odporcu z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že odporca sa do dňa
konania pojednávania (14. 06. 2013) k veci nevyjadril lebo toto došlo súdu až po pojednávaní (17. 06.
2013). Tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu je preto
nepravdivé.

Navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že okresný súd rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na
prerušenie konania proti ktorému podal opravný prostriedok, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté a
preto meritórne rozhodnutie súdu je prinajmenšom predčasné. Podľa odvolacieho súdu z obsahu spisu
okresného súdu podanie takéhoto návrhu zo strany navrhovateľa nevyplýva a preto nebol dôvod o ňom
rozhodovať.

VzhľadomnauvedenéneexistovalpodľaodvolaciehosúdudôvodprevylúčeniezákonnejsudkyneJUDr.
Gabriely Panákovej z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci a preto nerozhodoval vec vylúčený
sudca. Okresný súd v danom prípade vykonal tiež dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom
rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom

realizáciu ich procesných práv a preto postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu práva navrhovateľa
konať pred súdom.

Pokiaľ podľa navrhovateľa súd prvého stupňa konštatoval, že ním namietané lehoty na vydanie
rozhodnutia boli dodržané, odvolací súd poukazuje na to, že z odôvodnenia rozsudku okresného súdu

uvedené nevyplýva. Ostatné odvolacie dôvody (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci)
navrhovateľ v odvolaní len vymenoval bez toho, aby špecifikoval v čom vidí namietané pochybenie a

preto sa nimi nezaoberal.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania ako vecne
správny potvrdil.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224
ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania

postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, resp. mu ani žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd preto
rozhodol, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .