Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/189/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210482
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210482.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, (sp. zn. NP-2524-847),
proti odporkyni Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, (sp. zn. 38963/2013/34), v konaní o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu 27. 09. 2012, sa navrhovateľ voči odporkyni
domáhal náhrady škody vo výške 125,- eur, nemajetkovej ujmy vo výške 495,- eur a náhrady trov
konania. Návrh odôvodnil tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej H. L., X.. XX. XX.
XXXX, pre vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom. Exekučné konanie sa viedlo pod sp. zn.
EX 6364/2010. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky navrhovateľa
efektívne a účinne, predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom mieste a vecne
príslušnému Okresnému súdu Liptovský Mikuláš a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Exekučný súd aj napriek svojej povinnosti rozhodnúť o udelení poverenia v lehote 15 dní od
doručenia žiadosti, rozhodol až 28. 07. 2010 a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak
došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 9 mesiacov). Prejednávaná vec pritom
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Podľa navrhovateľa
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Na základe

uvedeného si navrhovateľ z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu
majetkovej škody predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. Na správu pohľadávky navrhovateľ
vynaložil prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu
70, - eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,- eur a na administratívne spracovanie
textu urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií

adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou
stavu konania 15,- eur, spolu 125,- eur. Okrem toho si navrhovateľ uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch. V tejto časti návrh odôvodnil tým, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranejsatisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Márnym plynutím času boli reálne
ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho
pohľadávky, ale postupom súdu došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného, zamareniu účelu konania

pre stratu kontaktu s povinným a k insolventnosti povinného. V nadväznosti na určovanie primeranej
náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľ poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej
republiky, z ktorej vyvodil, že na základe nečinnosti exekučného súdu trvajúcej viac ako 287 dní, mu
vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 495,-eur. Na záver navrhovateľ uviedol, že
postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal odporkyňu o

predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, pričom odporkyňa do podania návrhu na začatie
konania pozitívne nereagovala.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a navrhla ho zamietnuť. Návrh je podľa jej názoru zmätočný,
nakoľko v ňom absentuje údaj o spisovej značke príslušného exekučného konania, o dátume doručenia
podania na súd, ako aj o dátume, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ zároveň

nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného
konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. V skutočnosti navrhovateľ prenáša celú dôkaznú
povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Odporkyňa považuje tvrdenia
navrhovateľa o tom, že nemá vedomosť o spisovej značke ním uvádzaného exekučného titulu, za
klamlivé a zavádzajúce minimálne preto, lebo iba oprávnený v exekučnom konaní má mať záujem

relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda.
V danom momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keďže navrhovateľ namieta nezákonné
konanie v podobe nerozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
ustanovenej lehote, ale zároveň aj nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Ani po vyžiadanej
súčinnosti v rámci predbežného prerokovania navrhovateľ nepreukázal, že by využil možnosť podania

sťažnosti na zbytočné prieťahy predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti,
čiže že by využil účinné prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Podľa odporkyne všeobecný
súd nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd Slovenskej republiky. V nadväznosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
odporkyňa uviedla, že prvé žiadosti jej boli doručené 23. 04. 2012. Návrh na začatie konania bol

podaný pred uplynutím zákonnej šesťmesačnej lehoty, v dôsledku čoho ide o predčasne uplatnený
nárok. Odporkyňa zdôraznila, že navrhovateľ napriek výzve Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie, čím zmaril akúkoľvek možnosť
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorý sám požiadal. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal
požadovanéskutočnosti,nebolochotnýpreukázať,kedysadozvedeloškodeakoanineuniesoldôkazné

bremeno o vzniku majetkovej škody, odporkyňa nepovažuje jeho nárok za predbežne prerokovaný.
V nadväznosti na tvrdené prieťahy v konaní odporkyňa poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 16/02, podľa ktorého pri posúdení, či došlo k porušeniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave
alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného

práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné
prieťahy je autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone.
S ohľadom na konkrétne okolnosti veci ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu
nemusí sa vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy v zmysle článku 48 ods. 2 ústavy. Pokiaľ ide o uplatnený nárok, navrhovateľ nepreukázal vznik

ani výšku škody, pričom uplatnenú náhradu vecných nákladov nemožno považovať za škodu ani za
ušlý zisk podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Požadovať paušálne sumy je podľa odporkyne
nesprávne a účelové. Škodu je potrebné preukázať, inak by dochádzalo k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčíslovaniu škody. V nadväznosti na uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy odporkyňa uviedla, že
poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu zo

strany ústavného súdu. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery sú irelevantné, nakoľko si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba. Odporkyňa svoju obranu v konaní odôvodnila aj dobrými mravmi podľa § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázala pritom na podnikateľskú činnosť navrhovateľa, ktorého
obchodné praktiky na trhu spotrebiteľských úveroch podmienili všetky zložky štátnej moci zamerať

svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv. Z listu Európskej komisie Generálneho riaditeľstva
pre spravodlivosť číslo JUST/A3/RM/kb D (2010) 1360, adresovaného stálemu predstaviteľovi SR pri
Európskej únii vyplýva, že Európska komisia v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa
dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov.Útvary Komisie sa o uvedenom dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania,
podaného Krajským súdom v Prešove podľa článku 267 zmluvy. Navrhovateľ a jeho podnikateľská
činnosť je vnímaná verejnosťou negatívne v tom zmysle, že využíva neprijateľné podmienky a zneužíva

slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Asociácia organizácií splátkového predaja
ho zároveň pre jeho praktiky vylúčila zo svojich radov. Odporkyňa na základe uvedeného tvrdila, že
v takýchto prípadoch súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa, najmä v
prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade navrhovateľa automaticky nastáva zvýšené riziko
ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní). S prihliadnutím na

charakteristikusprávaniasanavrhovateľa,jejehonároknanáhraduškodyvočištátuvrozporesdobrými
mravmi, keďže uplatnená škoda mu mala vzniknúť pri spornej a negatívne posudzovanej podnikateľskej
aktivite. Navrhovateľ nepreukázal atribúty zodpovednostného vzťahu, vrátane príčinnej súvislosti, a to
priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku vo vzťahu k vzniknutej škode. Podľa odporkyne
si navrhovateľ stav, v ktorom sa ocitol, zavinil sám, spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti,
pričom v súčasnosti je zrejmé, že si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky v

podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Odporkyňa preto navrhla návrh zamietnuť.

Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 18. 03. 2014, na ktoré sa účastníci nedostavili.
Odporkyňa svoju neúčasť včas ospravedlnila a navrhovateľ na predvolanie reagoval návrhom na
zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a

sudcu. Navrhovateľ zároveň opätovne podal návrh na prerušenie konania a to z rovnakých dôvodov, pre
ktoré súd uznesením zo dňa 08. 08. 2013, č. k. 10C/189/2012 - 53 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Žiline zo dňa 29. 11. 2013, č. k. 5Co/468/2013 - 70, návrh na prerušenie konania zamietol. Na základe
vyššie uvedeného súd v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“)
prejednal vec aj v neprítomnosti účastníkov, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 10Er/415/2010 bolo zistené, že oprávnený POHOTOVOSŤ, s. r.
o. Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o., so sídlom v Bratislave, spísal do
zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 24. 05. 2010, návrh na vykonanie
exekúcie a to vymoženie pohľadávky 720,-eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej

sumy 720,-eur od 25. 09. 2009 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy
720,-eur od 29. 01. 2010 do zaplatenia, trov konania 282,60 eur, trov exekúcie oprávneného 129,93
eur. Dňa 16. 07. 2010 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava,

sp. zn. SR 02268/10 zo dňa 19. 04. 2010, s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňom 10. 05. 2010
a vykonateľnosti dňom 13. 05. 2010. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu vydal rozhodca JUDr.
Michal Rašla. Dňa 28. 07. 2010 bolo pod č. 5505 023999 vydané poverenie súdnemu exekútorovi
JUDr. Rudolfovi Krutému na vykonanie exekúcie v zmysle uvedeného návrhu. V spise je založená
sťažnosť a podnet na preskúmanie zákonného postupu - prieťahy v konaní zo dňa 30. 08. 2010, v

ktorej konateľ spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Jaroslav Fuchs poukázal na skutočnosť, že súdny
exekútor nemá doručené poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením 10Er/415/2010-11 zo dňa
03. 12. 2010 súd exekúciu zastavil v časti vymáhania poplatku za poskytnutie úveru vo výške 196,-
eur, v časti vymáhania zmluvnej pokuty vo výške 312,-eur, v časti vymáhania 0,25 %-ného denného
zmenkového úroku zo sumy 720,-eur od 25. 09. 2009 do zaplatenia, v časti vymáhania 6 % ročného

úroku z omeškania zo sumy 196,-eur predstavujúcej poplatok za poskytnutie úveru od 29. 01. 2010
a v časti vymáhania 6 %-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 312,-eur predstavujúcej zmluvnú
pokutu od 29. 01. 2010 do zaplatenia. Spolu s týmto uznesením bolo exekútorovi doručené dňa 10.
01. 2011 aj poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 23. 12. 2010 elektronickým podaním podpísaným
zaručeným elektronickým podpisom, oprávnený, zastúpený Advocate, s. r. o. Bratislava, podal odvolanie

proti uzneseniu o čiastočnom zastavení exekúcie. Odvolanie bolo prípisom zo dňa 10. 01. 2011 zaslané
povinnej na vyjadrenie a súčasne súdny exekútor bol vyzvaný na predloženie exekútorského spisu.
Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý spis predložil tunajšiemu súdu dňa 31. 01. 2011. Dňa 18. 02. 2011
navrhovateľ, zastúpený Advocate, s. r. o., zobral odvolanie v celom rozsahu späť, v dôsledku čoho bol
spis dňa 15. 04. 2011 doručený Krajskému súdu v Žiline, ktorý uznesením 8CoE/86/2011-37 zo dňa 27.

04. 2011 odvolacie konanie zastavil. Súdny exekútor dňa 28. 10. 2011 vrátil tunajšiemu súdu poverenie
na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 60 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení do 31. 12. 2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 - 3 zákona č. 514/2003 Z. z.
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)
(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,

uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Po vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil návrh ako nedôvodný. V prvom rade navrhovateľ žiadnym
spôsobom nepreukázal naplnenie znakov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu. Zodpovednosť štátu za škodu vzniká tým, že v dôsledku

nesprávneho úradného postupu vznikla skutočná škoda, pričom medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody je príčinná súvislosť. K nesprávnemu úradnému postupu v predmetnej veci malo dôjsť
tým,žeexekučnýsúdrozhodoložiadostioudeleniepovereniapo287-michdňochoddoručeniažiadosti.
Toto tvrdenie navrhovateľa sa vykonaným dokazovaním ukázalo ako nepravdivé. Žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 16. 07. 2010, pričom súd poverenie vydal

súdnemu exekútorovi dňa 28. 07. 2010, teda v zákonnej 15-dňovej lehote. Súdnemu exekútorovi bolo
poverenie doručené dňa 10. 12. 2010 spolu s uznesením 10Er/415/2010-11 zo dňa 03. 12. 2010.
Týmto uznesením súd zastavil exekúciu v časti vymáhania poplatku za poskytnutie úveru vo výške
196,-eur, v časti vymáhania zmluvnej pokuty vo výške 312,-eur, v časti vymáhania 0,25 % denného
zmenkového úroku zo sumy 720,-eur od 25. 09. 2009 do zaplatenia, v časti vymáhania 6 % ročného

úroku z omeškania zo sumy 196,-eur, predstavujúcej poplatok za poskytnutie úveru od 29. 01. 2010 a
v časti vymáhania 6 % ročného úroku z omeškania zo sumy 312,-eur, predstavujúcej zmluvnú pokutu
od 29. 01. 2010 do zaplatenia, nakoľko preskúmaním spisu rozhodcovského súdu bolo zistené, že
v tejto časti bolo rozhodcovským rozsudkom priznané oprávnenému zákonom nedovolené plnenie.
Proti tomuto uzneseniu síce oprávnený podal odvolanie elektronickým podaním podpísaním zaručeným

elektronickým podpisom dňa 27. 12. 2010, ale podaním zo dňa 15. 02. 2011, doručeným súdu dňa 18.
02. 2011, zobral oprávnený, zastúpený advokátskou kanceláriou, odvolanie späť - krajský súd preto
uznesením 8CoE/86/2011-37 zo dňa 27. 04. 2011 odvolacie konanie zastavil (uznesenie je právoplatné
dňom 17. 06. 2011). Súdny exekútor vymohol pohľadávku na základe poverenie, ktoré mu bolo udelené
dňa 28. 07. 2010, a preto dňa 28. 10. 2011 poverenie na vykonanie exekúcie vrátil tunajšiemu súdu v

súlade s ustanovením § 44 Exekučného poriadku.

Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť súdu spojená s výkonom právomoci, v
súvislosti s ktorou dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnym poriadkom. Jedným z takýchto
pravidiel sú aj zákonné lehoty na rozhodnutie súdu. V predmetnej veci však súd vydal poverenie v

zákonnej 15-dňovej lehote a v primeranej lehote rozhodol o čiastočnom zastavení exekúcie. Dôvodom
čiastočného zastavenia bol pritom rozpor exekučného titulu so zákonom, v dôsledku čoho v tejto
časti bola exekúcia nedôvodná od začiatku a k čiastočnému zastaveniu došlo výlučne zavinením
navrhovateľa (teraz oprávneného). Z bezprávia, ktoré navodil navrhovateľ pri tvorbe exekučného titulu,
nemôže vzniknúť žiadne právo a konanie podľa ustanovenia zákona 514/2003 Z. z. nemôže slúžiť ako

určitá satisfakcia pre účastníka, ktorý nebol v súdnom konaní svojou vinou úspešný celkom alebo sčasti.
Z týchto dôvodov preto súd návrh zamietol.Náhradu trov si uplatnili obidvaja účastníci konania. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporkyňa,
ktorá mala v konaní úspech, si trovy nevyčíslila a ku dňu vyhlásenia rozsudku zo spisu žiadne ani
nevyplývali. Súd preto rozhodol o náhrade trov tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Písomným podaním zo dňa 13. 03. 2014 požiadal navrhovateľ o zrušenie pojednávania nariadeného
na deň 18. 03. 2014 a súčasne opäť požiadal o prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení
práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie

rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednaním veci. Vzhľadom k tomu,
že ide o totožný návrh s rovnakými dôvodmi, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, súd pre prekážku
„res iudicata“ už o tomto návrhu opätovne nerozhodol. Pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ opätovne
neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, t. j., že ním spomínaná sťažnosť, na ktorú sa v návrhu odvoláva,
bola doručená Ústavnému súdu Slovenskej republiky, čo mu bolo vytýkané už v rozhodnutí, ktorým súd
zamietol jeho prvý návrh na prerušenie konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.