Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. marec 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/117/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415209767
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415209767.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci navrhovateľa:
Ing. Juraj Gajdoš, nar. 09. 05. 1963, bytom Zvonová 21, Banská Štiavnica, proti odporkyni: N.. N. S.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom H. 9, E. G., o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti a vrátenie preplatku
na výživnom, na odvolanie odporkyne zo dňa 25. 01. 2016 proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 5C/292/2015-27 zo dňa 14. 12. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom procesný súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni naposledy
upravenú rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 13P/63/2009 zo dňa 20. 05. 2009 zrušil

počnúc dňom 01. 09. 2015.
Konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporkyni vrátiť mu preplatok
na výživnom, ktorý vznikol po ukončení nároku na vyživovaciu povinnosť zastavil.
Navrhovateľovi náhrada trov konania nebola priznaná.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Navrhovateľ sa podaným návrhom, doručeným Okresnému súdu
Žiar nad Hronom dňa 19.08.2015 domáhal voči odporkyni zrušenia vyživovacej povinnosti s účinnosťou

od 31.07.2015 s poukazom na to, že odporkyňa ukončila štúdium na Univerzite Palackého v Olomouci a
je schopná sa sama živiť, keď pravdepodobne už pracuje. Zároveň žiadal vrátiť preplatok na výživnom
vzniknutý po skončení nároku odporkyne na vyživovaciu povinnosť.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľa súhlasila, pričom vyživovaciu povinnosť žiadala zrušiť s účinnosťou
od 01.11.2015. K návrhu uviedla, že študentkou Univerzity Palackého v Olomouci bola v termíne do
31.08.2015, po skončení štúdia bola dňa 09.09.2015 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie

na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici, v ktorom období si intenzívne hľadala
prácu, cestovala do Prahy na pohovory, kde si zabezpečovala aj nocľah, najskôr na internáte a neskôr
súkromné ubytovanie, s čím boli spojené výdavky. Odo dňa 19.10.2015 je zamestnaná v Prahe, v
dôsledku čoho došlo k jej vyradeniu z evidencie uchádzačov o zamestnanie. K plneniu vyživovacej
povinnosti navrhovateľom uviedla, že túto si navrhovateľ prestal plniť dňom 31.07.2015.

Súd prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 14.12.2015 za osobnej účasti navrhovateľa. Odporkyňa

sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlnila pracovnými povinnosťami, pričom zároveň
nepožiadala o odročenie pojednávania. Súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v
neprítomnosti odporkyne, keď v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá

do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa, je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Naposledy bola výška vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni upravená rozsudkom
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 13C/63/2009 - 36 zo dňa 20.05.2009 právoplatným dňa
25.07.2009, sumou 165 € mesačne.

V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľa na
zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporkyni je dôvodný. Súd mal preukázané, že odporkyňa je

dcérou navrhovateľa, pričom podľa predloženého potvrdenia Univerzity Palackého v Olomouci zo dňa
01.09.2014 riadne ukončila štúdium na vysokej škole, teda ukončila prípravu na svoje budúce povolanie.
Podľa názoru súdu je odporkyňa schopná sama sa živiť a vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči nej
netrvá. Z dokazovania vyplýva, že odporkyňa ukončila štúdium v akademickom roku 2014/2015, a to
ku dňu 31.08.2015. Dňa 09.09.2015 bola odporkyňa zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie

na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici, ktorá evidencia bola ukončená ku dňu
19.10.2015, odkedy odporkyňa nastúpila do práce. Zrušenie vyživovacej povinnosti tak bolo dôvodné
s účinnosťou od 01.09.2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po ukončení prípravy na budúce povolanie
štúdium na vysokej škole. Hoci odporkyňa bola v tom čase nezamestnaná, bez evidencie na úrade
práce, bola podľa názoru súdu schopná sa sama živiť, keďže nebola tvrdená ani preukazovaná žiadna

skutočnosť, ktorá by jej v čase bezprostredne po ukončení štúdia subjektívne bránila v schopnosti
sama sa živiť (nedostatok pracovných miest na trhu práce, či absolvovanie pohovorov, ktoré prijatiu do
zamestnania predchádzajú, nie je takou skutočnosťou, keď ide o skutočnosť objektívneho charakteru).
Závery súdnej praxe totiž spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné
dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa

na trhu práce. V tomto zmysle ide teda skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa
živiť. Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne je odôvodnená napríklad vážnymi zdravotnými
problémami, ako je ťažké zdravotné postihnutie a pod. (k tomu pozri Nález ÚS ČR zo dňa 13. marca
2013 sp. zn. I. ÚS 2306/12). V súvislosti so zrušením vyživovacej povinnosti vo vzťahu k odporkyni súd
nemal preukázané žiadne vážne zdravotné problémy odporkyne. Na základe uvedeného súd návrhu

navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti vyhovel avšak s poukazom na uvedené skutočnosti
vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni zrušil s účinnosťou od 01.09.2015.

Súd konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni domáhal uloženia povinnosti vrátiť
preplatok na výživnom zastavil na návrh navrhovateľa s použitím § 96 ods. 1 prvá a tretia veta O.s.p.,

ktorý určuje, že navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom;
ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

O trovách konania pokiaľ ide o uplatnený nárok na zrušenie vyživovacej povinnosti rozhodol súd podľa
§ 142 ods. 3 O.s.p., ktorý určuje, že aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd

priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie
o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná
sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Navrhovateľ mal v konaní
o zrušenie vyživovacej povinnosti neúspech len v pomerne nepatrnej časti, a to pokiaľ ide o určenie dňa,
počnúc ktorým sa vyživovacia povinnosť zrušuje, preto mu vzniklo právo na plnú náhradu trov konania.

Navrhovateľ si trovy konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a žiadne mu zo spisu ani nevyplývajú, preto
mu súd ich náhradu nepriznal“.

Proti rozsudku odvolanie podala odporkyňa. Uviedla, že nesúhlasí s termínom zrušenia vyživovacej
povinnosti voči nej, t. j. 01. 09. 2015. Ona dňa 31. 08. 2015 ukončila štúdium na vysokej škole, to

teoreticky dáva predpoklad k tomu, že je schopná sama sa živiť, ale prakticky sa veci v živote majú inak.
Po ukončení školy intenzívne začala rozposielať životopisy, hľadala zamestnanie. Poukázala na to, že v
termíneod09.09.2015do19.10.2015bolaevidovanánaúradepráce,avšaktookresnýsúdvyhodnotil,
že nedostatok pracovných príležitostí nie je dôvodom, ktorý by jej bránil v schopnosti sama sa živiť.Okresnýsúduviedol,žejedinýmdôvodom,prektorýbysanedokázalasamasaživiť,súvážnezdravotné
problémy a odvoláva sa na nález Ústavného súdu Českej republiky. V tejto súvislosti odvolateľka
vyslovila názor, že Slovensko je samostatný právny štát. Podľa nej, ak by to v skutočnosti malo tak byť,

tak zrejme by to v Zákone o rodine bolo aj zadefinované. Okresný súd teda bez individuálneho prístupu
a bez zohľadnenia skutočností, na ktoré poukazovala, nesprávne vyhodnotil ust. § 62 ods. 1 Zákona o
rodine a tým nepresne určil dátum ukončenia vyživovacej povinnosti navrhovateľovi.

Obdobie po ukončení štúdia a hľadanie si práce je finančne a psychicky náročné a práve vtedy je

mladý človek hodený „cez palubu“ bez akejkoľvek finančnej podpory rodiča. Ona nie je žiadny príživník,
ktorý sa obohacuje na úkor rodiča. Za celý čas od roku 2009 ako bola stanovená výška výživného sa
nedomáhala jeho zvýšenia a to napr. rok študovala v zahraničí. Pre lepšie uplatnenie v praxi si ešte
pred ukončením štúdia zaplatila skúšky pre získanie medzinárodne uznávaného certifikátu s tým, že
zaplatila 300 € za vykonanie skúšky a k tomu bolo potrebné vycestovať do Prahy. Na to všetko si musela
požičať. Navrhovateľ sám porušuje zákony tým, že aj dnes, keď rozhodnutie okresného súdu o zrušení

vyživovacej povinnosti nie je právoplatné a naďalej by jej mal vlastne vyživovaciu povinnosť plniť, od 31.
07. 2015 sám svojvoľne prestal platiť výživné, čím porušuje zákon.

Odvolateľka preto navrhla, aby bol rozsudok okresného súdu zmenený tým, že dátum ukončenia
vyživovacej povinnosti bude stanovený dňom 01. 11. 2015. Zároveň žiadala, aby jej navrhovateľ zaplatil

nedoplatok na výživnom v sume 495 €.

K podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že odporkyňa súd zavádza a o prácu sa mohla
uchádzať aj skôr. Promovala 09. 07. 2015 a podľa oficiálnej webovej stránky na promócie boli pozvaní
študenti, ktorí úspešne zložili štátnu záverečnú skúšku v máji a v júni daného roku, čiže po tomto termíne

už reálne neštudovala a ani a nepripravovala na svoje budúce povolanie. Diplom dostala dňa 09. 07.
2015, čo je o dva mesiace skôr ako bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Nič jej
preto nebránilo hľadať si prácu už 10. 07. 2015. Čo skutočne robila v období od zloženia štátnej skúšky
po zaradenie do evidencie neuvádza. V tomto období približne 3 až 4 mesiace mohla potenciálne aj
pracovať.

Navrhovateľ vyslovuje domnienku, že odporkyňa niekde brigádovala. Navrhovateľ si ďalej nemyslí, že
by na Slovensku neboli pracovné príležitosti, pri ktorých sa dá uplatniť anglický jazyk. Nebola nútená
cestovať za prácou až do Prahy.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že študent, ktorý študuje anglický jazyk a zloží v tomto jazyku aj štátnu
záverečnú skúšku, z ktorej mu je udelený aj diplom, u takéhoto študenta sa predpokladá, že daný jazyk
ovláda na úrovni C2. Odporkyňa preto nepotrebovala platiť skúšky na získanie nejakého certifikátu. Na
certifikáte je uložený dátum 08. 07. 2015, čo opäť potvrdzuje len to, že mohla reálne hľadať prácu o
dva mesiace skôr.

V návrhu žiadal o zrušenie vyživovacej povinnosti k 31. 07. 2015, odporkyňa žiadala od 01. 11. 2015
a sudkyňa prísne a spravodlivo vyhodnotila obsah spisu s poukazom na všetky skutočnosti a zrušila
vyživovaciu povinnosť od 01. 09. 2015 s čím on súhlasil. Sudkyňa urobila akýsi „kompromis“.

On má vyživovaciu povinnosť voči ďalším dvom maloletým deťom a preto žiadal rozsudok okresného
súdu potvrdiť v plnom rozsahu.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako

vo výroku vecne správny.

Pri preskúmavaní v danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť
rozsudku súdu prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď
rozhodol v zmysle enunciátu. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral

v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v
podrobnostiach na ne odkazuje.K dôvodom odvolania krajský súd naviac dodáva. Dôvody uvádzané odvolateľkou v podanom odvolanie
sú tie isté, ktoré uvádzala aj pred súdom prvého stupňa. Prvostupňový súd sa s týmito dôvodmi zaoberal,
vyhodnotil ich a rozhodol.

Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami
ustanovenými v ods. 2 až 7 (§ 213 ods. 1 OSP). Z celého ust. § 213 OSP vyplýva, že odvolací súd môže
pristúpiťkzmenerozhodnutiasúduprvéhostupňa,ibakeďdoplníalebozopakujevykonanédokazovanie
a po takto vykonanom dokazovaní vec uzavrie s iným skutkovým záverom než súd prvého stupňa.

Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 OSP). Odvolateľka však v
podanom odvolaní nenavrhla zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa, alebo vykonať
ďalšie dôkazy, čo by dávalo možnosť odvolaciemu súdu postupovať podľa jej návrhu a v konečnom
dôsledku prehodnotiť závery súdu prvého stupňa.

Za danej situácie preto nebolo možné dôjsť k zmene napadnutého rozhodnutia a na jeho zrušenie neboli
žiadne podklady.

O odvolacích trovách nebolo rozhodované, pretože požiadavku na ich náhradu ani jeden z účastníkov
nevzniesol.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.