Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 2T/96/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211010544
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Šulák
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4211010544.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v trestnej veci proti V. L. pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno
c) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 19. novembra 2014 pred
senátom zloženým z predsedu senátu JUDr. Tibora Šuláka a prísediacich Dr. Imricha Vajlika a Heleny
Szabóovej takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: V. L., narodený dňa XX. XX. XXXX v Komárne, trvale bytom P. U., W. ulica XXX/XX,
sa uznáva za vinného, že
1)
dňa 13. októbra 2010 v čase okolo 01.00 hodiny v obci P. U. sa vlámal do garáže rodinného domu na
U. ulici číslo XXX/X tak, že po vojdení do dvora domu na dverách vedúcich do garáže rozbil jednu časť
sklenenej výplne a cez takto vzniknutý otvor pomocou kľúča, ktorý bol v zámku dverí z vnútornej strany,
tieto otvoril a z neuzamknutej drevenej skrine si prisvojil zbraň podliehajúcu povoľovaciemu konaniu
podľa osobitného zákona, a to revolver značky Taurus Brasil 6-ranový, kalibru 357 Magnum, výrobného
čísla KE 446573 so 6 nábojmi, ktoré veci v hodnote 211,80 EUR mal v legálnej držbe jej vlastník F. K.,
narodený XX. XX. XXXX, bytom P. U., U. XXX/X, ďalej
2)
dňa 6. januára 2011 v čase okolo 00.30 hodiny sa v obci P. U. na W. ulici číslo XX vlámal do predajne
Independentmoto tak, že nástrojom na rezanie skla narezal povrch skla na nezamrežovanom okne na
tomto objekte do tvaru kruhu a následne ho tlakom vytlačil, cez vzniknutý otvor kľučkou z vnútornej
strany otvoril okno a po vojdení do predajne odcudzil odtiaľ 1 prilbu značky Streetfighter čiernej farby
veľkosti „S“ s ochranným návlekom bielej farby, 1 prilbu značky Probiker typ Synthese sivej farby veľkosti
XL s ochranným návlekom bielej farby, 1 prilbu značky MTR tmavosivej farby veľkosti L s ochranným
návlekom čiernej farby, 1 chrómovanú prilbu nezistenej značky veľkosti M, 3 kusy ochranných okuliarov
na motocykle značky Uvex modrej farby, 1 kus ochranných okuliarov na motocykle značky Uvex
červenej farby, 1 kus ochranných okuliarov na motocykle nezistenej značky čiernej farby s chrómovaným
orámovaním, 1 kus slnečných okuliarov značky Fospaic čiernej farby, 1 kus slnečných okuliarov značky
Fospaic striebornej farby s čiernymi sklami, 1 pár kožených rukavíc na motocykle značky Cafe Racer
krémovej farby, 1 pár kožených rukavíc na motocykle značky Vanucci čiernej farby, 1 kus ľadvinového
pásu na motocykle značky Louis žltej farby, 2 kusy sady T-Bar a skrutkovač s T rukoväťou čierno-
červenej farby, 1 sadu imbusových kľúčov značky Super Ball Wrench čiernej farby, 2 kusy sprejovej
pumpy značky Procycle, 1 motorkársku kuklu značky Sturmhaube čiernej farby, 1 model motorky značky
Yamaha modro-bielej farby, 1 sadu podložiek na poháre so štyrmi kusmi podložiek čierno-chrómovej
farby, 2 kusy Led svetiel značky Foliatech, 2 zapaľovače na motocykle bez značky čierno-chrómovej
farby, 1 kus digitálneho posuvného meradla značky Digital Vernier Caliper 150 MM, 1 tachometer na
motocykle značky Sigma čiernej farby, 1 kus pískavého prívesku na kľúče s nápisom „Wollgas“, 1
satelitný prijímač spoločnosti Digi striebornej farby s diaľkovým ovládačom striebornej farby výrobného
čísla 1100187790, 1 digitálny fotoaparát značky Panasonic Lumix výrobnej značky DNC-TZ-3 výrobného
čísla 17EC01764P tmavomodrej farby s pamäťovou kartou Mikro SD značky Kingston 2GB, 1 prilbu
značky Probiker PR1-Hawk veľkosti L modro-striebornej farby, 1 kus prilby na chopper Omega, 1
prilbu Highway 1, 1 prilbu Caberg, 1 otváraciu prilbu DX2 Louis 70 veľkosti XL, 1 momentový kľúč,

1 kuklu Vanucci, 5 kukiel značky Louis, jednu koženú bundu Highway, jednu dámsku a jednu pánsku
koženú bundu značky CafeRacer CR-3, 2 kožené vesty Highway 1 Arrow, 1 textilné nohavice dámske,
1 hodiny na volant, 1 minihodiny digitálne Louis a jednu koženú kombinézu Probiker PRX-4, čím pre
Independentmoto - Ing. G. Q. so sídlom na D. ulici číslo 4, P. U., spôsobil škodu krádežou vo výške
2.816,30 EUR a
3)
dňa 28. januára 2011 v čase okolo 16.46 hodiny v Komárne vošiel do záložne Unitra na F. ulici číslo
XX a zamestnankyni L. A., narodenej XX. XX. XXXX, ukázal strelnú zbraň, ktorú mal zasunutú spredu
vo svojich nohaviciach, následne preskočil predajný pult a začal zbierať sáčky, v ktorých sa nachádzali
šperky zo zlata v hodnote najmenej 4.930,- EUR, na čo L. A. najprv reagovala tak, že začala búchať na
dvere spájajúce záložňu s vedľajším pohostinstvom a kričať, a následne vybehla z predajne, zatvorila
dvere zvonka a tieto držala, pričom kričala, že bola prepadnutá, na čo jeden z okoloidúcich mužov
zareagoval tým, že jej pomáhal držať vchodové dvere, pričom obvinený, ktorý sa snažil tieto zvnútra
nasilu otvoriť, vytiahol strelnú zbraň - revolver značky Taurus Brasil 6-ranový, kalibru 357 Magnum,
výrobného čísla KE 446573 a jedenkrát vystrelil do dverí za situácie, že pomáhajúci muž už vtedy
odskočil od dverí, avšak L. A. ich stále držala a pustila ich až po výstrele, ktorý zasiahol ľavú časť
sklenenej výplne a obvinený následne z miesta činu ušiel,
teda
v bodoch 1) a 2)
- prisvojil si cudzie veci tým, že sa ich zmocnil, čin spáchal vlámaním a spôsobil ním väčšiu škodu,
- sebe zadovážil a držal strelivo bez povolenia,
- sebe zadovážil a držal strelnú zbraň bez povolenia,
v bode 3)
proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal čin
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
čím spáchal,
v bodoch 1) a 2)
pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona
čiastočne v jednočinnom súbehu s prečinom a zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona a podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona,
v bode 3)
zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona v spojení s § 138 písmeno
a) Trestného zákona.
Za to
sa odsudzuje
podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 2 Trestného zákona na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodených:
- F. K., narodeného XX. XX. XXXX, bytom P. U., U. XXX/X,
- Unitra s.r.o., Špitálska 19, Komárno, IČO: 36 229 881,
s ich nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný V. L. na hlavnom pojednávaní uviedol k bodu 1), že tohto trestného činu sa nedopustil.
Zvykol vypomáhať u F. K. pri výrobe zámockej dlažby, nakoľko sa spriatelil s jeho synom. Dňa 13. októbra
2010 v ranných hodinách išiel k nim na bicykli, nepustili ho však už dnu, lebo tam bolo policajné auto.
Vtedy vôbec nevedel o čo ide. Až po čase mu prišiel povedať syn poškodeného F. K., že ich vykradli
a z garáže im odcudzili 2 zbrane. Psa tam nechceli nasadiť, lebo jeho syn má tiež psa sučku a tá sa
vtedy hárala a podľa nich v tom čase sa tento pes zdržiaval v garáži. Hrozilo totiž, že by pes nešiel po
stope, ale zacítil by toho druhého psa. Z polície ho oslovil pracovník kriminálnej polície, či je ochotný
odovzdať DNA, nakoľko sa tam mali nájsť takéto stopy a aby to bolo možné porovnať. Mali sa tam
nachádzať aj odtlačky prstov, pričom bol vyzvaný aj k tomu, či bude ochotný odovzdať odtlačky. Povedal
im, že je ochotný odovzdať vzorku DNA, ako aj odtlačky prstov. Na meno tohto príslušníka polície sa
nepamätá. U K. pracoval asi od apríla do decembra 2010. Dom F. K. poznal, nakoľko bol v kuchyni, a

aj v garáži, a to aj pred dátumom 13. októbra 2010. O tom, kde má zbrane, nevedel, vedel, že obaja sú
poľovníci, ale kde sú uložené zbrane, to nevedel. V hornej časti domu nebol. Nevedel vysvetliť, že jedna
z týchto zbraní bola nájdená vo vinnom domčeku. Zdalo sa mu to čudné, bližšie sa k tomu vyjadrí, keď
sa bude vyjadrovať k bodu 3). Viničný domček je uzamknutý, nachádza sa v blízkosti obce P. U. a tam
sa nachádzala aj zbraň. Do rodinného domu, t.j. do garáže rodinného domu K. sa nevlámal.
V štádiu prípravného konania sa k tomuto skutku priznal, preto súd čítal jeho výpoveď z prípravného
konania. Na vysvetlenie rozporov medzi týmito výpoveďami uviedol, že výpoveď urobil pod nátlakom
tak, že ho policajti pripútali, ruky mal za telom zviazané a potom obuškom mu začali búchať päty a
búchali mu aj do hrude päsťami a kopali ho na zemi. Potom mu povedali, že oni budú písať a on im
má povedať iba áno a aby to podpísal, že potom ho zoberú domov. Biť ho začali ešte pred výsluchom.
Nevedel povedať, prečo ho bili, len toľko vedel, že ešte ho jeden tam napadol a hovoril, že prinúťte ho,
on to bol. V tej miestnosti, kde bol, boli šiesti policajti a jedna žena. Pokiaľ ide o policajtov, vie uviesť iba
jedno meno, bol to príslušník polície P., ktorý ho napadol prvý. Bol tam aj jeden policajt z Marcelovej. Od
spoluväzňov z Komárna sa spýtal, či náhodou nevedia, kto to bol kto ho tiež napadol, a títo povedali,
že ten policajt je z L.. Taktiež tam bol ešte jeden policajt z M.. Mal bradu, mohol byť vysoký asi 190 cm.
Bol tam aj ďalší príslušník polície, ktorý mal vlasy farby špinavý blond a bol tam aj U., on je silnejší, on
ho mlátil, vytiahol na neho zbraň dvakrát a pridržal mu ju k hlave. Boli tam ešte operatívci tenší a bol
tam aj jeden príslušník polície asi 2 metre vysoký, ktorý mu tlačil vzduch do uší a udieral mu dlaňami po
ušiach a tlačil mu palcom za uchom. Vyzliekli ho do boxeriek, otvorili okno a nechali ho tam stáť hodinu.
Vyšetrovateľku Y. pozná, táto ho vypočúvala, ona si vypýtala len údaje od neho, potom niečo prepisovala
a dala mu to podpísať. Tiež uviedol, že mal natrhnutú peru, modrinu okolo oka, nevedel chodiť z dôvodu,
že ho bili po pätách, mal krvnú zrazeninu na stehne, mal bolesti v krku, ktoré mu pretrvávajú aj teraz a
tŕpnu mu ruky. V minulosti mal nehodu, pri ktorej mal prasknutý stavec, čo bolo ešte v roku 2007.
Ku skutku v bode 2) obžaloby uviedol, že tento skutok nespáchal. V tom čase pracoval v Šeko Shope v
B., a to v obchodnom dome Kaufland ako predavač. Tam ho vyhľadal jeden občan, o ktorom vie, že sa
volá L., jeho prezývka je M., a tento mu hovoril, že má nejakú elektroniku na predaj. Vtedy mu povedal, že
nemá u seba peniaze, nevie túto elektroniku kúpiť. Elektroniku mu však ukázal, on si z nej vybral nejaké
veci a tento M. mu povedal, že keď túto elektroniku predá, potom mu dá peniaze. Následne elektroniku
predal, a ako ju predal, tento občan ho vyhľadal a pýtal od neho peniaze. Peniaze mu aj dal, ale ešte
mu vtedy povedal, že sa cena zvýšila, aby k tomuto vyplatil. Raz mu ukázal aj zbraň a povedal mu, aby
nešiel na políciu. Potom mu aj tie peniaze dal. Následne opäť prišiel, že zase má nejakú elektroniku, či
by nejavil o túto záujem. On mu povedal, že nemá záujem o túto elektroniku. Vtedy mu povedal, že mu
to dá za takú cenu, ako sa dohodli a nebude chcieť viac. Keď to predal, prišiel opäť pre peniaze, dal mu
peniaze ako sa dohodli a vtedy mu povedal, aby mu dal niečo navyše, že aj tak na tomto dosť získal.
Na tom sa pohádali, lebo mu povedal, že mu nedá viac peňazí. Vtedy ho začal strkať na parkovisku a
povedal mu, že ho dokope alebo zbije kvôli tým peniazom. Vtedy mu dal peniaze a povedal mu, že s ním
skončil. V roku 2009 skončil pracovný pomer v Šeko Shope, hľadal si nové pracovné miesto, čo bolo
niekedy v apríli 2010. Tam opäť stretol tohto L. v jednej kaviarni, snažil sa mu vyhnúť, on ho však zbadal,
pribehol k nemu a povedal mu, že má pre neho nejaký obchod s elektronikou, či má o to záujem. On mu
povedal, že nie, lebo išlo o väčšiu sumu peňazí. Preto ho žiadal, či by nevedel na to zohnať nejakého
kupca. Dal mu jedno číslo, aj zavolal toho dotyčného, ktorý sa volal C. L., či tento nemá záujem kúpiť
túto elektroniku. Povedal mu, nech ho zavolá a nech jeho z toho vynechá. L. vedel o tom, že jeho dedko
vlastní vinicu. Chcel od neho kľúče od tejto pivnice, že ju chcel používať a chcel ju vidieť. On mu túto
pivnicu ukázal a vypýtal si od neho kľúče od tejto pivnice a vtedy mu povedal, že potom mu dá pokoj
a nebude mu robiť ťažkosti. Tiež mu povedal, že na pár dní potrebuje túto pivnicu. Dal mu kľúče od
pivnice. O pár dní mu zavesil tie kľúče na bránu tak, ako sa dohodli. On sa tam hneď išiel pozrieť, či sa
tam nestala nejaká škoda. Nič nezistil, iba to, že tam boli poháre neumyté. On tam potom upratal, zavrel
pivnicu a išiel domov. Neskôr zistil, že je tam nejaký pohyb pri pivnici a že stopy vedú hore na druhé
poschodie. Aj v snehu zbadal stopy, že sa niekto pohyboval v tejto pivnici. Začiatkom januára 2011 pred
nimi zastavilo auto, ale on nevidel, o aké auto išlo, lebo jeho otec je autobusový šofér a kvôli autobusu
nebolo vidieť na toto auto. Preto sa išiel pozrieť do schránky, či tam nemá zase nejaký odkaz. V tej
schránke bol list, kde mu L. oznamoval, že nejaké veci nechal v hajloku. Povedal mu, že nech tieto veci
predá a keď nie, aby ich nechal tam. Išiel sa tam pozrieť, pričom tam boli motorkárske prilby, okuliare
a nejaké drobnosti. Napísal L., či nemá záujem o to, nakoľko nechcel, aby to jeho rodičia alebo dedko
videli. Mali tam ísť stáčať víno. On mu potom odpísal, že by mal o to záujem, ale že by sa chcel ísť na
to pozrieť. Z toho usúdil, že L. si asi urobil viacero kópií kľúčov a používal túto pivnicu. L. potom večer
prišiel pozrieť na prilby, javil o ne záujem, chcel sa ešte predtým s niekým o tom porozprávať, preto
vyšiel von pred pivnicu a rozprával s tou osobou telefonicky. Radil sa s ňou, či má zobrať tieto prilby.

Prišiel naspäť, ponúkol nejakú cenu a on mu povedal, že dobre, nech to zoberie za tú cenu. Dal mu 250,-
EUR, bolo to asi v takej hodnote. Veci potom dal L. do auta a odišiel. Následne sledoval, či v tej pivnici
nie je nejaký pohyb a opäť zistil, že tam boli použité poháre. Rodičia mu povedali, že zmizol odtiaľ CD
prehrávač. Potom ho opäť L. kontaktoval, nechal mu v schránke papierik, aby sa dostavil do Komárna
a aby doniesol peniaze. Tam sa stretli a povedal mu, že mu peniaze dá pod podmienkou, že mu on
vráti naspäť kľúče od pivnice, lebo zistil, že ju používa. On mu povedal, že nemá pri sebe. Vtedy mu
povedal, že ide k pivnici a vymení všetky zámky. L. mu povedal, aby to nerobil, lebo tam ešte niečo má
a chcel by ísť preto. On mu povedal, že nech sa tam neukáže, lebo ako príde domov z Komárna, hneď
vymení zámky. Tiež mu povedal, aby mu na druhý deň doniesol tú vec, ktorá mu zostala v hajloku, aj mu
povedal, kde to má odložené. Na druhý deň tie veci zobral, išlo o jednu igelitovú tašku, ktorú mu odovzdal
a on mu mal dať kľúče, kľúče mu však nedal. Potom mu povedal, aby ho niekde zobral neďaleko 7.
sídliska a vtedy keď vystúpil, našiel kľúče hodené na palubnú dosku. L. na chvíľu odišiel a potom sa
vrátil zadychčaný a mal u seba obálky. Nevidel, čo v nich bolo, vypýtal si tašku na tie obálky a potom
ho požiadal, aby ho zobral na to miesto, kde pôvodne stretli. Tam vystúpil, išiel tankovať, nakupovať a
neskôr išiel domov. V ten deň večer bol zadržaný.
Ku skutku v bode 3) uviedol, že s autom išiel k vodojemu, v blízkosti ktorej sa nachádza záložňa, kde
malo dôjsť k lúpeži. L. ho navigoval, aby zastavil medzi činžiakmi na parkovisku a aby ho počkal. Povedal
mu aj to, že o pár minút bude späť. L. potom odišiel a on ho čakal. Počas tej doby ho volala sestra, potom
pribehol L., nervózne mu povedal, aby naštartoval a ukázal mu aj smer, kade má ísť. Hodil obálky na
zem a spýtal sa ho, či nemá nejakú tašku. Povedal mu, nech sa pozrie vedľa seba na dvere spolujazdca,
či tam nie je nejaká taška. Našiel tam igelitovú tašku, do ktorej hodil obálky a potom na 7. sídlisku vystúpil
z auta. Potom mu povedal, že skončil s ním. On mu povedal, že ide do Anglicka, že si tam vybavuje
prácu. L. mal čierne nohavice, topánky značky Adidas tmavosivej farby a mikinu s kapucňou.
V štádiu prípravného konania V. L. sa k tomuto skutku priznal, preto súd čítal zápisnicu o jeho výpovedi
zo štádia prípravného konania. Na vysvetlenie rozporov uviedol, že bol k tejto výpovedi nútený, policajti
ho k tomu nútili. Oni hovorili a on iba prikyvoval. Na zápisnici z výsluchu zo dňa 30. 01. 2011, kde bol
vypočutý ako obvinený, sú jeho podpisy. Vtedy, keď bol u vyšetrovateľky, ona len prepisovala nejaký
papier, on nebol v dobrom stave, bol niekoľko hodín hore.
Obžalovaný V. L. na ďalšom hlavnom pojednávaní uviedol, že L. C. má byť „M.“, ktorý ho mal vydierať.
Má to od svojich kamarátov, ktorí mu pomohli ho nájsť.
Svedkyňa L. A. uviedla, že v kritický deň pred záverečnou sa už chystala predajňu zavrieť, keď vošiel dnu
jeden občan, ktorý mal na sebe sivú mikinu a na tvári mal čierny šál, bolo mu vidieť iba oči. Nespomenula
si na to, či už vtedy keď vošiel dnu mal v ruke pištoľ, alebo až potom ju vytiahol, zbraň u neho videla. Keď
uvidela u neho zbraň, spanikárila a chcela privolať pomoc. Ich záložňa je prepojená s pohostinstvom
Zlatý bažant, ale tie dvere predtým zamkla, takže nevedela nikoho privolať. Za ten čas páchateľ preskočil
pult. Ona vybehla von zo záložne pred dvere, kde sa snažila tieto dvere držať tak, aby páchateľ nemohol
záložňu opustiť. Kričala o pomoc, aby jej niekto pomohol, lebo bola prepadnutá. Vtedy tam prišiel jeden
pán a ten jej pomohol držať dvere. Všimla si, že páchateľ sa priblížil k týmto dverám, pričom v ruke
držal zbraň. Vtedy ju upozornil svedok, že páchateľ bude strieľať alebo vystrelí, preto on odtiaľ odskočil.
Nevedela uviesť, kam mieril, ale ten pán, ktorý jej pomáhal držať dvere, ten odskočil odtiaľ a v tom došlo
k výstrelu. Ona sa zľakla, pustila dvere a páchateľ vybehol von zo záložne. Snažila sa ho ešte zadržať,
ale to sa jej už nepodarilo. Pretože videla u neho zbraň, si povedala, že radšej nech ujde, lebo môže
opäť vystreliť. Všimla si aj to, že ako páchateľ bežal odtiaľ preč, držal pri tele biele obálky, ktoré používali
na to, že do nich ukladali zlaté šperky, ktoré si ľudia nechávali v záložni. Ihneď po tomto volala políciu
a informovala aj majiteľku záložne. Keď prišla polícia, pýtali sa jej na to, či vie kto bol páchateľ. Ona im
povedala, že tá osoba, ktorá sa tohto skutku dopustila, jej bola povedomá, pretože si všimla farbu očí
tejto osoby a vedela, že táto osoba už v minulosti bola v záložni u nej. Na základe toho potom vybrala
zmluvy tých osôb, ktorých si nevedela vybaviť a požiadala policajtov, či by jej nemohli ukázať fotografie
týchto osôb, ktorých sa zmluvy týkajú. Šlo celkove asi o 10 osôb a na základe týchto fotografií potom
určila páchateľa, a to obžalovaného V. L.. Videla na ňom v čase činu ešte čierne kožené alebo koženkové
rukavice. Nevedela presne uviesť, kedy predtým bola táto osoba u nich v záložni, ale mohlo to byť viac
ako mesiac pred týmto skutkom. Bola tam ešte jedna zmluva, z ktorej vyplývalo, že tam bol ešte aj v
októbri alebo v novembri 2010. Na to sa už presne nepamätá. V záložni pracuje od roku 2008. Páchateľ
bol od nej vyšší, ona má 165 cm, bol štíhlej postavy, lebo mikina na ňom visela. Na tom mieste, kde boli
odložené šperky, sa nachádzala aj peňaženka, v ktorej boli peniaze, ale bola vsunutá viac vzadu. Potom
išla smerom na Špitálsku ulicu, ale nevidela kade páchateľ ďalej unikal, lebo tam už boli vonku ľudia.
Vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedkyne z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní súd
čítal jej výpoveď zo štádia prípravného konania. Vo svojej výpovedi uviedla, že sa nevie vyjadriť k tomu,

či páchateľ mieril pred výstrelom na ňu alebo na toho muža, ktorý jej pomáhal držať dvere. Ona videla
hlaveň zbrane a nemohla z druhej strany dverí vidieť, či na niekoho mieri, a ak áno, tak na koho. Nevedela
sa vyjadriť k tomu, či páchateľ vtedy, keď chcel otvoriť dvere zvnútra, keď ich ona držala zvonku, držal
niečo v ruke, nakoľko bola v šoku. Nevedela uviesť ani to, ktorou rukou páchateľ držal kľučku a v ktorej
držal zbraň. K tejto otázke sa nevedela vyjadriť. Nevedela presne uviesť ani to, či držal páchateľ v ruke
zbraň, keď sa mu podarilo zo záložne odísť. Ona ho zozadu schmatla a ťahala ho za vrchnú časť odevu.
On sa otočil smerom k nej a vtedy videla, že v jednej ruke drží zbraň a druhou rukou si pridržiaval o
telo obálky so zlatom. Nepamätala sa však na to, v ktorej ruke držal zbraň a ktorou pridržiaval obálky.
Na vysvetlenie rozporov medzi týmito výpoveďami uviedla, že len po čase jej naskočili niektoré detaily.
Postupne sa tieto jej vynárajú, pričom bolo to až po jej výpovedi dňa 16. 08. 2011, keď si spomenula,
ktorou rukou si páchateľ pridržal obálky k telu.
Svedok Ing. G. Q. uviedol, že práve bol na lyžovačke spolu s priateľkou, keď mu matka telefonovala
a oznámila mu, že na okne bolo vyrazené sklo a tadiaľ vnikol páchateľ do objektu predajne, ktorá
sa nachádza v rodinnom dome, v ktorom býva, a to vo dvoch miestnostiach. Preto sa vrátil domov z
lyžovačky. Telefonicky požiadal svojich rodičov, aby zavolali políciu a aby túto vec začali riešiť bez neho.
Veci, ktoré zmizli, zisťovali tak, že najlepší prehľad o tom mala jeho zamestnankyňa - predavačka, ktorá
v tejto predajni pracovala a spolu s ňou urobili inventúru. Tie veci, ktoré mu boli vrátené, dvaja na dvakrát
z polície niesli do auta vo veľkých nákupných taškách. Jedna z jemu odcudzených prilieb sa našla 2 dni
na to v chatovej oblasti v obci Svätý Peter, ktorá sa volá „H.“, bola oškretá, zrejme ju ťahali po asfalte.
Odcudzených prilieb bolo viac ako 10. Do jednej veľkej IKEA tašky sa zmestili najviac 3 prilby .
Svedok F. K. uviedol, že jeho volal v kritický deň ráno jeho syn, ktorý mu oznámil, že došlo k vlámaniu sa
do ich garáže, na ktorej bolo rozbité sklo. Páchateľ kľúčmi, ktoré boli vo dverách, cez tento otvor otvoril
dvere a vošiel do objektu garáže, odkiaľ boli odcudzené 2 zbrane, a to jeden revolver značky Taurus
a jedna dlhá zbraň, a to poľovnícka puška, išlo o guľovnicu. Hneď potom volal políciu. Skriňa, v ktorej
boli zbrane, bola drevená a bola riadne uzamknutá, len kľúče boli uložené v zámku tejto skrine. Okrem
toho v tej drevenej skrini bola aj jedna kovová skriňa, ale tieto zbrane neboli v tej kovovej skrini, tam boli
zbrane jeho detí. V tú noc, keď sa to stalo, neboli doma, jeho manželka bola na služobnej ceste a on
tiež bol mimo domu, starší syn býva v A. a mladší v W.. Garáž má pred domom a do kancelárie môžu
ísť cez garáž, ale nemusia ísť cez garáž. O tom, že oni v tú noc nebudú doma, vedel ich mladší syn,
ako aj obžalovaný, ktorý bol pritom, keď to on hovoril synovi.
Svedkyňa B. L. uviedla, že bola zamestnaná ako predavačka v predajni u pána Ing. Q.. Dňa 05. 01. 2011
predajňu riadne uzamkla svojimi kľúčmi, ktoré od tejto predajne mala. Dňa 06. 01. 2011 bol štátny sviatok
a vtedy jej Ing. Q. zavolal, aby sa dostavila do predajne, nakoľko tam bolo vykonané vlámanie. Keď tam
prišla, už tam boli príslušníci polície, ako aj rodičia Ing. Q.. Na prvý pohľad zbadala, že z tejto predajne
chýbajú veci, nakoľko tam na polici boli prilby, ktoré tam už v tom čase keď tam ona prišla neboli. Chýbali
aj iné veci, takže to bolo vidieť na prvý pohľad, že ich niekto odcudzil. Boli tam pootvárané šuflíky a
poprehadzované veci. Dozvedela sa, že do predajne došlo k vlámaniu tým spôsobom, že niekto rozbil
sklenenú výplň na okne. Táto sklenená výplň bola rozbitá tak, že to bolo podľa nej vyrezané a cez tento
otvor páchateľ vnikol dnu. Tento otvor bol pri kľučke vo veľkosti 10-15 cm a zrejme cez tento otvor vedel
páchateľ manipulovať s kľučkou okna. V ten deň nerobila inventúru v záujme zistenia, aké veci chýbajú,
iba pohľadom zistila čo chýba. Tiež zistila, že na jednej stoličke bola stopa po jednej topánke, zrejme
páchateľa, ktorý na tejto stoličke stál. Predajňa bola v rodinnom dome, ktorý rodinný dom bol vo dvore
oplotenom, bránka sa nezamykala. Od prítomných policajtov počula, že osvetlenie, ktoré tam bolo, bolo
tiež niekým manipulované, toto osvetlenie fungovalo na senzory pohybu.
Svedok A. Q. uviedol, že v kritický deň bol v internetovej kaviarni, ktorá je v susedstve záložne. Keď
odtiaľ vychádzal, videl že pri dverách záložne je jedna pani, ktorá kričala, že vnútri je lupič. On sa vtedy
pozrel dnu a videl tam jednu osobu, ktorá bola zahalená tak, že do tváre jej nevidel a držala v ruke
zbraň. Tá pani držala kľučku na dverách a bola trochu pričupená. On chcel tej pani pomôcť, ale keď videl
zbraň, tak upozornil na to aj túto pani, aby ho radšej pustila, pretože páchateľ už z druhej strany tlačil na
dvere a držal zbraň tým spôsobom, že táto bola namierená podľa jeho odhadu na jej hlavu. Bál sa toho,
že vystrelí a môže sa potom niečo stať. Tá pani aj napriek tomu tú kľučku nepustila, následne došlo k
výstrelu, po ktorom pani spadla, nakoľko pustila kľučku, následne páchateľ vyšiel von zo záložne, ale
stále mieril pištoľou na neho. Vtedy stál od neho na vzdialenosť asi 5 metrov. Videl mu do očí, ale tvár
mal zahalenú, a to čiernou šatkou. Sledoval, či chce vystreliť. Tá pani ho trhala za kabát. Keď sa vymanil
a postavil pred neho, mieril naňho zbraňou, preto mu ustúpil do boku a páchateľ začal bežať preč. On
sa ešte pozeral za ním, pribehol do križovatky a potom bežal doľava smerom k penziónu dôchodcov.
Uviedol, že páchateľ mohol byť postavou taký vysoký ako je obžalovaný a aj takej postavy mohol byť.

V štádiu prípravného konania tento svedok vypovedal odlišne, preto súd čítal zápisnicu o jeho výpovedi
z prípravného konania. V prípravnom konaní tento svedok uviedol, že zbraň, ktorú mal páchateľ v ruke,
mala otočný zásobník a kratšiu hlaveň. Bola to zbraň veľkého kalibru striebornej farby. Je pravdou, že
mu príslušníci polície ukazovali aj fotografie, ktorých bolo asi 10 a on ukázal na 2 fotografie. Vyberal ich
vylučovacou metódou, z tých dvoch nakoniec vybral jednu, na ktorej sa mu oči najviac podobali na oči
páchateľa. Na vysvetlenie rozporov medzi týmito výpoveďami uviedol, že je možné, že vypovedal inak
v prípravnom konaní, ale od tej doby je už väčší časový odstup a už teraz sa na to nepamätá. To, čo
mal páchateľ na tvári, bola podľa neho tenká látka, ale mohol to byť aj šál. Mal strach, že ho páchateľ
zastrelí. Až po hodinách neskôr sa na niečo rozpamätal, napríklad aj na to, že ako páchateľa tá pani
ťahala za kabát.
Svedkyňa J. L., matka obžalovaného uviedla, že pokiaľ sa týka času, kedy mali byť spáchané skutky u
poškodeného K. a Q., v tom čase bol jej syn V. L. doma, preto nemohol spáchať tieto skutky. V čase,
keď malo dôjsť k lúpežnému prepadnutiu v záložni Unitra, telefonoval jej syn s jej dcérou, ako aj s jej
matkou a tiež s krstnou dcérou a tiež aj s ňou. Prejavoval úplne normálne, netriasol sa mu hlas. Keď je
nervózny, tak sa mu trasie hlas. Tie sumy, ktoré za neho zaplatili, a to 2.000,- EUR, 800,- EUR a 1.100,-
EUR a ďalšie sumy, ktoré boli okolo 100,- EUR, boli z toho dôvodu, lebo mali s ním problémy, nakoľko si
brával pôžičky a museli to za neho zaplatiť. Nikdy im nepovedal, za akým účelom si zobral pôžičku. Až
potom, ako bol vzatý do vyšetrovacej väzby, boli nájdené 2 lístočky, z ktorých vyplývalo, že bol vydieraný
inou osobou. Tretí bol nájdený až neskôr. Svojho syna zvykla pravidelne kontrolovať práve kvôli tomu,
že míňal veľa peňazí. Zvykla mu aj jeho veci prezrieť, preto neboli medzi nimi dobré vzťahy. Mala aj
podozrenie, že jej syn požíval drogy. Z toho dôvodu ho chcela zobrať aj k lekárovi, ale k tomu nedošlo z
dôvodu, že ho vzali do väzby. V novembri 2010 zistila, že im chýbali zlaté veci, a to 2 prstene, náramok,
retiazka a prívesok. Až po jeho vzatí do väzby našli doklad o tom, že tieto zlaté predmety boli uložené v
záložni Unitra v Komárne. Šlo o nové veci. V týchto zmluvách boli neprimerané podmienky, nebolo tam
uvedené o aký druh zlata a akej farby ide. Lehota bola stanovená iba na jeden týždeň, hoci obvykle to
býva 4-6 týždňov. Zlaté veci nedostali späť. Neskôr sa od syna dozvedela, že bol nútený, aby len v tejto
záložni odovzdal veci. Podľa nej bol jej syn vydieraný a preto sa dostal do problémov. Keď bola na polícii,
videla, že jej syn bol zbitý. Bolo to okolo 20.00 hodiny v sobotu večer dňa 29. 01. 2011. Mal rozmlátenú
spodnú peru, mal ju rozštiepenú. Vtedy sa jej syn rozplakal, že čo od neho chcú, že on nemal u seba len
rukavice a prilby a hľadali na ňom ešte nejaké kabáty a čižmy, ale on nič také nemal a chceli od neho,
aby podpísal papier, aby sa priznal. Povedali mu, aby nič nepodpisoval bez svojho advokáta. Narýchlo
zavolali advokátku Dr. Q., ktorá nevedela o čo ide a spýtali sa jej, či bude obhajovať ich syna. Súhlasila
s tým, ale povedala, že v nedeľu bude odcestovaná. V. im povedal, že ho vyzliekli donaha, priviazli ho
k radiátoru a bili ho po celom tele, aj po hlave. Nehovoril, čím ho bili, nebol na to čas. Boli v šoku. Keď
im povedal, že ho zbili, povedali to aj vyšetrovateľke Y., že podali trestné oznámenie. Ona sa spýtala
jej syna, či ho bili a aj tejto vyšetrovateľke potom povedal, že áno, bili ho. Vtedy ho hneď zobrali dvaja
policajti. Vyšetrovateľka sa jej potom pýtala na telefónne číslo Dr. Q., pretože jej syn mal ísť v nedeľu
pred sudcu. Nebola to však pravda, išiel až v pondelok. Ich rodina vlastní viničný domček v obci Svätý
Peter, do ktorého chodil minimálne dvakrát do týždňa jej otec. Vedel by o tom, čo sa tam deje. Zdravotný
stav jej otca bol dobrý až do tej doby, pokiaľ nezobrali V. do väzby. Potom sa mu zdravotný stav zhoršil.
Jej syn v kritický deň nemal oblečenú mikinu, táto bola zavesená na vešiaku v skrini keď prišli policajti.
Myslela tým deň 28. 01. 2011. V tento deň prehliadla celú izbu jej syna V., pritom povyhadzovala všetky
veci aj zo šuflíkov, aj zo skrine a mala v ruke aj túto mikinu. Keďže predtým dali synovi zlato od starých
rodičov na skúšku, či toto zlato neodloží zase v záložni, hneď sa pozrela do tejto mikiny, ale zlato tam
nebolo, preto volala svojho syna, lebo chcela vedieť, čo s tým zlatom urobil. Mikinu vložila do skrine,
resp. ju tam vložil jej syn. Keď prišli policajti, povedali, že toto je tá mikina. Ona im povedala, že jej syn
mal oblečený hnedý pulóver, ale to nechceli zobrať so sebou.
Svedok F. K. mladší uviedol, že dňa 13. októbra ráno okolo pol deviatej zbadal, že vnútorné dvere do bytu
boli otvorené. Išiel smerom ku garážovým dverám, ktoré boli tiež otvorené, vtedy si všimol, že okienko
na garáži bolo rozbité. Následne ešte raz rýchlo pobehal byt, či naozaj došlo k vlámaniu a potom zavolal
otcovi, ktorému oznámil, že boli vykradnutí. Všimol si, že chýbajú 2 zbrane zo skrine. Oznámil to otcovi a
následne volal políciu. Okrem tých zbraní nič iné nezmizol. Išlo o jednu krátku zbraň a jednu poľovnícku
zbraň. Tieto boli uložené v drevenej skrini v garáži, boli zatvorené, ale kľúč bol vo dverách. Pamätá sa
na to, že raz vo večerných hodinách tam došlo s V., nakoľko bol poľovať a pred ním vložil zbrane do
skrine. S obžalovaným sa spriatelil, stretávali sa a chodil mu obžalovaný aj pomáhať. Podľa neho sa
páchateľ dostal do garáže tým spôsobom, že rozbil sklenenú výplň vedľa kľučky a z vnútornej strany
bol kľúč v zámku a takto sa dostal dnu.

Svedok U. L., otec obžalovaného uviedol, že o týchto skutkoch nevie nič. Dňa 28. 01. 2011 okolo 18.30
hodiny večeral, pričom vtedy prišiel jeho syn V. domov. Mal na sebe oblečené veci, a to čierny kabát,
rifle, hnedý pulóver pletený a hnedé poltopánky. Prišiel domov kľudný, nebol rozrušený. Povedal, že bol
v Komárne na Selyeho univerzite, čo tam presne robil, to mu nepovedal. Mal tam niečo opravovať na
počítači. Asi okolo 20.00 hodiny odišiel do dediny, predtým sa však osprchoval, poukladal si rozhádzané
veci v izbe, nevie či aj jedol. On volal aj K., aby prišiel k nemu a jemu povedal, na čo bude jeho syn u
neho robiť, keď si tam nič nezarobí. K. mladší ho naschvál volal k sebe a ťahal ho tam pracovať. Tiež
je pravdou, že jeho syn V. si požičiaval peniaze, ktoré potom oni ako rodičia splácali. Bolo im to čudné,
lebo inak nikdy žiadne peniaze nemal. Pátrali aj potom, kam tie peniaze dával, aj sa ho na to spýtali, ale
im to nikdy neprezradil. Povedal, že peniaze minul. Nič cenného však u neho nikdy nenašli. Od K. chodil
špinavý od vápna a od cementu, ako aj od iného materiálu a na jeho rukách bolo vidieť, že pracuje. Asi
okolo 22.00 hodiny potom prišli pre neho policajti a zobrali ho na výsluch. Z policajného auta im vtedy
telefonoval, že ho zobrali na výsluch do Komárna a že ho pravdepodobne donesú aj domov. Pokiaľ sa
týka viničného domčeka, on bol prítomný pri tomto domčeku pri ohliadke, ale až neskôr, nakoľko bol v
zamestnaní a asi okolo 08.00 hodiny sa dostavil k tomuto viničnému domčeku. Vtedy tam už bol jeho
švagor, ako aj svokrovci a boli tam aj dvaja policajti v civile. Jeden z policajtov sa volá D. M.. V tom čase
tam nikto iný z polície nebol. Keď tam prišiel, videl, že na stole bola položená pištoľ a miska so zlatom.
Švagor mu povedal, že tieto veci boli vytiahnuté zo skrine, povedal, že pištoľ vybral on a zlato vybral
policajt. Bola tam aj jedna motorkárska prilba, rukavica tam ešte nebola. Až keď tam prišiel druhýkrát,
tak tam bola aj jedna rukavica. Bola vyžehlená a bola ako nová. Prilba bola položená pod posteľ. Bol
tam prítomný aj pán T., starosta obce P. U.. Pokiaľ ide o kľúče od viničného domčeka, tieto mali doma
zavesené, mohol ich zobrať hocikto z ich rodiny. Oni zakazovali obžalovanému, aby sa stretával s K.
mladším, lebo tento má takú povesť, že je kšeftár a tiež preto, že u neho ich syn zarábal málo a z toho
sa neuživil.
Svedok D. W. uviedol, že vie, že to bolo v januári 2011 v sobotu, keď vo volala ráno okolo 07.45 hodiny
svokra, aby tam prišiel, pretože potrebujú ísť von do vinohradu, a to konkrétne do pivnice. Toto mu
oznámila s plačom. Keď prišiel k nim, oznámila mu, že bol tam V. L. spolu s dvoma policajtmi ráno okolo
06.00 hodiny, pričom požiadali svokru, aby otvorila túto pivnicu. Od pivnice sú iba 2 kľúče, jeden bol u
rodičov V. L.. On zobral svokru, ako aj svokra autom k L. pre kľúče a následne išli k tejto pivnici. Dvaja
policajti stáli asi o 2 pivnice ďalej, ale keď videli, že sa tam zastavili a vystúpili z auta, prišli k nim. Títo
policajti neboli v uniformách, boli v civile. Následne svokra otvorila pivnicu a vtedy sa jeden z policajtov
pýtal, či je tam nejaká sklenená skriňa. Svokra najprv ukázala nejakú prilbu, ktorá patrila jej manželovi.
Policajtovi povedala, že je tam taká skriňa hore vedľa kuchyne, nakoľko je tam ešte ďalšia izba. Potom
vyšli do tejto izby a ten policajt vtedy povedal, že na stole bola prilba odfotená. Následne začali hľadať
prilbu a ako otvoril malú skrinku, tam zbadal, že je tam pištoľ. Najprv otvoril jednu skrinku, tam nevidel
nič a potom otvoril aj druhú, ani tam nič nevidel, ale policajt mu povedal, aby to otvoril ešte raz a vtedy
tam uvidel tú pištoľ. Pištoľ vytiahol, pričom si všimol, že je nabitá, na toto upozornil aj policajtov. Policajti
tam vtedy povedali, že práve ten jeden náboj hľadali, pričom aj vyhlásili, že ide o pištoľ K.. Potom ich
požiadali, aby opustili túto miestnosť, vnútri ostal ešte jeden policajt, ktorý potom po chvíli vyniesol von
v nejakej porcelánovej miske zlaté šperky, musel to tam niekde nájsť. Vtedy on spolu aj so svokrou stáli
v kuchynke, ktorá je vedľa tej izby. Druhý policajt išiel do auta pre rukavice, a ako išiel von znova do tej
izby, pozeral pištoľ a následne sa zohol tak, aby mohol vidieť pod posteľ a povedal, že tam pod posteľou
sa nachádza prilba. Svokra sa mu sťažovala, že keď bol V. L. u nich ráno s policajtmi, tak sa jej sťažoval,
že ho celú noc na polícii bili. Policajt jej povedal, že sa môže hanbiť, že má takého vnuka.
Svedkyňa D. L., sestra obžalovaného vypovedala na hlavnom pojednávaní zhodne, ako v prípravnom
konaní. Svedkyňa v prípravnom konaní uviedla, že dňa 28. 01. 2011 išiel jej brat do Komárna na
motorovom vozidle značky Peugeot, ktoré patrí jej otcovi. O 16.45 hodine sa volali, pričom ona mu volala
z autobusu, bola na ceste domov z Nových Zámkov, a volala mu z toho dôvodu, či nepríde pre ňu na
autobusovú zastávku vo P. U.. On jej povedal, že nevie či to stihne, keďže ešte robí a nevie kedy skončí.
Ich rozhovor trval asi minútu, jej brat nebol nervózny, kľudne rozprával. Má vedomosť o tom, že jej brat
od apríla 2010 pracoval u svojho kamaráta F. K. mladšieho brigádnickou formou, a to od pondelka do
soboty a niekedy aj v nedeľu. F. K. mladší ho dosť často volal na mobil a chodil aj k ním domov a takisto
aj V. chodil k nim. S C. L. ona chodila pred 2 rokmi asi 3 mesiace. Po skončení ich vzťahu ich matka
našla v V. izbe zmluvu o pôžičke, podľa ktorej mal L. požičať peniaze s vysokým úrokom V.. L. kšeftoval
rôznymi vecami, predával nové elektronické hry, nevie odkiaľ to mal. Jej brat tvrdil, že ho zbili policajti,
ona mu verila a ani si nevie predstaviť, že by on spáchal tieto skutky. Povedal, že ho na polícii 3 dni
bili, nedali mu ani piť, ani jesť a musel podpísať zápisnicu. Nevedel ani čo podpisuje, lebo už nevládal.

Až neskôr im povedal, že nejaký M. mal kľúče od pivničného domčeka a zrejme si urobil z neho kópiu,
pričom tento M. ho mal vydierať.
Svedkyňa Q. W. uviedla, že ona nepovažovala za možné to, z čoho obviňovali V. L., nakoľko v jednom
prípade, keď boli u babky, sa porezala a keď to on videl, tak hneď odpadol.
Svedok G. Q. uviedol, že v kritický deň bol vyrozumený svojou manželkou o tom, že došlo k vlámaniu
sa do obchodu, ktorý patril v tom čase jeho synovi. Syn sa vtedy nachádzal v Tatrách, preto najprv
vyrozumeli jeho o tom, čo sa stalo a takisto volal aj na políciu do Hurbanova. Keď prišiel k objektu tohto
obchodu, zistil, že na okne je vyrezané sklo o priemere asi 15-20 cm a cez toto okno sa potom páchateľ
dostal dnu do objektu, a to tým spôsobom, že otvoril okno. Okno vedie do hosťovskej miestnosti a z tej sa
dá ľahko dostať až do samotnej predajne. Dvere do predajne boli síce zatvorené, ale neboli uzamknuté.
Od manželky zistil, že jej to oznámil L., ktorý chodieva k nim občas urobiť nejakú prácu. Páchateľ musel
ešte predtým ako vošiel do objektu, otočiť lampy, pretože tam bol namontovaný pohybový senzor a tieto
by sa boli v noci rozsvietili. Bol aj rebrík položený pri tej lampe, takže z tohto rebríka mohol páchateľ
dočiahnuť na tie svetlá. Rebrík pôvodne nebol umiestnený tam, ale bol za domom v ďalšom objekte a
odtiaľ ho musel páchateľ doniesť. Nejaké veci sa stratili aj z tohto objektu, a to píla Narex, možno aj
niečo iné, na čo neprišli. Z objektu predajne sa stratili prilby, najdrahšie kožené šaty, pričom to zrejme
povyberal páchateľ. Predpokladá, že nemohol byť sám, pretože sám by také množstvo tovaru nemohol
zobrať. Kľúč bol zasunutý zvnútra v zámku dverí.
Svedkyňa W. Q. vypovedala v podstate zhodne, ako svedok G. Q..
Svedok Ing. T. T. uviedol, že v kritický deň ako dobrovoľný strážca poriadku išiel kontrolovať objekty
viníc. Išiel tam s jedným svojím priateľom, a to z dôvodu, že sa tam vyskytovali vlámačky. Videl tam
jedno motorové vozidlo, kde boli 2 osoby v civile a následne tam prišiel otec obžalovaného a ďalšie
policajné autá. Policajti vyzvali otca obžalovaného, aby im otvoril objekt. On bol ochotný tento objekt
otvoriť, pričom vie, že vchádzali do neho zo zadnej strany po schodoch, ktoré viedli smerom hore. On
do tohto objektu nevošiel, stál pred ním. Potom počul, že našli krátku guľovú zbraň a keď prišli dole,
tak mu ukázali aj túto zbraň, ako aj jednu motoristickú prilbu a zlato. Taktiež mu povedali, že bude
musieť podpísať zápisnicu ako nezainteresovaná osoba, že tam bol prítomný. Keď sa dozvedel o tom,
že bola nájdená krátka guľová zbraň, telefonoval pánovi K. o tejto udalosti. On sa potom dostavil na
toto miesto, doniesol aj svoje doklady od zbrane, pričom boli porovnané výrobné čísla uvedené v jeho
dokladoch a na tejto zbrani a bolo zistené, že ide o jeho zbraň. Mal totiž vedomosť o tom, že jemu
boli odcudzené 2 zbrane, a to jedna guľovnica a jedna krátka guľová zbraň, preto ho informoval. Na
požiadanie príslušníkov polície alebo pána L. doniesol buď pílku alebo kliešte, lebo tam bola ešte nejaká
skriňa z vonkajšej strany tohto objektu, ktorá bola uzamknutá zámkou. Túto skriňu následne otvorili,
ale tam nič nenašli. Pri ohliadke rodinného domu rodičov obžalovaného prítomný nebol. V dolnej časti
viničného domčeka bol, hore nebol. V tej dolnej časti sa nič nenašlo. Svedok tiež uviedol, že asi mesiac
predtým, ako sa konala prehliadka tohto objektu, našli neďaleko od tohto objektu jednu motoristickú
prilbu, bolo to asi 50 metrov od toho objektu. Upozornil ich na to jeden občan zo P. U., preto on zavolal
políciu. Prišli aj pracovníci kriminálky, žiadal ich, aby sa dali prezrieť všetky objekty tam sa nachádzajúce,
lebo bol presvedčený, že v týchto objektoch sa môžu nachádzať aj ďalšie motoristické prilby, policajti to
však odmietli s odôvodnením, že sa to nedá.
V štádiu prípravného konania tento svedok vypovedal odlišne, preto súd čítal zápisnicu o jeho výpovedi
z tohto štádia konania. V štádiu prípravného konania uviedol, že dňa 28. 01. 2011 bol nezúčastnenou
osobou na ohliadke nálezu vo P. U. - časť H.. Vtedy ráno išiel za svojím známym, a to U. U. do jeho
pivnice, ktorá sa tiež nachádza v tejto časti. Keď sa s ním porozprával, išiel smerom do obce, vtedy
uvidel stáť jedno auto pred pivnicou pána D., preto zastavil a v tomto aute sedeli dvaja muži. Spýtal sa
ich, či im vie nejako pomôcť. Farbu a značku tohto auta nevedel uviesť, nakoľko si ju nepamätá. Títo
muži povedali, že čakajú niekoho a o niekoľko sekúnd sa objavil U. L., vodič autobusu, pričom prišiel
sám. Vtedy vystúpil zo svojho vozidla a pán L. mu stihol povedať toľko, že je veľmi zle, že jeho syn celú
noc nebol doma. Po tomto prišlo k pivnici pána D. ďalšie označené policajné auto, v ktorom sedeli dvaja
uniformovaní policajti, pričom keď sa zastavili, spýtali sa U. L., či je im ochotný otvoriť pivnicu. Na to
U. L. povedal, že samozrejme je ochotný otvoriť, následne ju aj odomkol a povolil policajtom vstúpiť do
tejto pivnice. Policajti asi 5 alebo 6 išli za ním po schodoch do pivnice, pričom aj on tam chcel ísť, stál
na schodoch pivnice, avšak sa nezmestil dnu. Z tohto dôvodu zostal stáť pred dverami pivnice, tesne za
policajtmi. Keď stál na tých schodoch, niekto začal hovoriť, že vo vnútri pivnice sa našla pištoľ. Potom
zišiel dole zo schodov a zavolal F. K., aby doniesol papiere od jeho odcudzených zbraní, čo on aj učinil.
Po chvíli aj došiel k pivnici spolu s papiermi od odcudzených zbraní a keď si prezrel pištoľ, vyhlásil, že
tento revolver je jeho. Toto vyhlásenie počul, lebo stál vtedy pred pivnicou. Poškodenému K. sa to stalo
všetko čudné, lebo V. L. skoro každý deň bol u nich a všetko vedel, že čo kde má. Potom ho požiadal

pán L., či by nevedel zohnať kliešte, nakoľko by potreboval odseknúť visiaci zámok na plechovej búde
na náradie, pretože aj túto chceli policajti prezrieť. On kliešte zohnal a aj ten zámok odrezal so súhlasom
pána L.. Následne policajti zaistili nájdené veci. Od policajtov sa dozvedel, že zaistili zbraň a nejaké
zlato. Z plechovej búdy nič nezaistili. Medzitým sa tam zhromaždili ľudia, ktorí taktiež majú v tej oblasti
pozemok a chvíľu postál s tými ľuďmi pred oplotením pivničného domu T. D., následne potom odišiel.
Jeho vyšetrovateľka pani Y. požiadala ako nezainteresovanú osobu, aby potvrdil, že tam bol a že videl
že policajti išli dnu s pánom U. L. a tam zaistili jednu pištoľ, zlato a jednu prilbu. Videl, že tieto veci
vyniesli von z pivnice. Nemal poznatky o tom, že by sa tejto trestnej činnosti dopustil V. L.. Na vysvetlenie
rozporov medzi týmito výpoveďami svedok uviedol, že trvá na tom, čo uviedol vo svojej výpovedi z
prípravného konania. Je pravdou, že pán K. hovoril o tom, že sa stretol s V. L., ktorý išiel na bicykli a
tento mu oznámil, že počul 6 výstrelov zo smeru H..
Svedok L. P. uviedol, že on v kritický deň pracoval pre R. Q., omietal garáž a potreboval k tomu
polystyrén. Nakoľko tento u R. Q. sa nenachádzal, odišiel k G. Q. mladšiemu a keď vošiel do dvora, videl
že je tam vyrazené sklo na okne do kruhu a druhá vrstva skla bola rozbitá. Následne videl, že sú dvere
otvorené, ale nevedel uviesť, či ich otvoril on alebo už boli otvorené. Vie však, že nakukol dnu a zakričal
meno predavačky, ktorá tam mala pracovať. Keďže sa nikto neozval, odišiel k matke G. Q. mladšieho
a tejto oznámil, že asi došlo k vlámaniu do predajne ich syna. Potom spoločne s jeho matkou, ako aj s
jeho otcom išli k tomuto objektu, vošli dnu a pozreli sa čo sa tam stalo. Následne G. Q. starší zamkol
dvere kľúčom, ktorý bol zvnútra a zavolal policajtov. On potom odišiel k R. Q. vykonať svoju prácu. Až
neskôr prišli policajti. Jeho potom zavolali policajti, a to tak, že poslali za ním matku G. Q. mladšieho
a pýtali sa ho, čo vie o tejto veci a zároveň sa mu aj pozreli na podrážku topánok. Na výsluchu bol v
Komárne, bolo to však neskôr po tejto udalosti. Ešte uviedol, že lampy boli otočené smerom hore, išlo
o osvetľovacie telesá, ktoré reagovali na pohyb, nakoľko obsahovali senzory pohybu. Podľa neho boli
zrejme otočené hore z toho dôvodu, aby neregistrovali pohyb.
V štádiu prípravného konania svedok uviedol, že keď vošiel v kritický deň do dvora Ing. G. Q., uvidel,
že vonkajšie sklo okna vedúce do predajne bolo vyrezané a vnútorné sklo bolo rozbité. Najprv si myslel,
že možno, že v noci to niekto len náhodou vybil, ale potom ho napadlo, že pán Ing. G. Q. nebol doma.
Vtedy vstúpil k vchodovým dverám, stlačil kľučku, pričom dvere boli v tom čase zatvorené, ale nie
zamknuté. Zvnútra do zámku bol zasunutý kľúč. Keď otvoril dvere, kričal meno obchodníčky, ktorá tam
mala pracovať. Pretože sa táto neozvala, zvonku zatvoril dvere a chcel ísť za rodičmi pána Ing. G. Q.,
avšak vtedy uvidel jeho matku, táto už vtedy prichádzala, preto na ňu počkal vo dvore predajne a povedal
jej, čo si všimol, že okno predajne niekto vyrezal a vchodové dvere predajne sú len zatvorené, ale nie
sú zamknuté. Následne išiel s pani Q. k nim domov, ona to oznámila svojmu manželovi čo sa stalo a
potom všetci traja išli naspäť do dvora predajne Independentmoto. Neskôr sa on vrátil k Ing. R. Q., aj
jemu povedal o tejto skutočnosti. Potom prišla za ním pani Q. a povedala mu, že policajti sa chcú s
ním rozprávať. Vtedy si policajti pozreli aj podrážku jeho obuvi. Na vysvetlenie rozporov medzi týmito
výpoveďami svedok uviedol, že trvá na svojej výpovedi, ktorú urobil na hlavnom pojednávaní. Nepamätá
sa už na to, čo povedal na polícii, pripúšťa, že vtedy možno takto vypovedal, ale R. Q. vtedy doma nebol,
lebo bol v práci.
Svedkyňa R. W. uviedla, že nevie kedy to bolo, ale bolo to okolo 18.30 hodiny. Videla vo dvore Ing. G.
Q. jednu postavu, tá osoba mala na sebe pulóver s kapucňou. Nevie uviesť, či išlo o muža alebo o ženu
a nevedela uviesť ani to, aká bola táto osoba vysoká. Nevidela, čo táto osoba tam robila. Vonku bola
iba náhodou. Nevedela uviesť, kde táto osoba vo dvore stála, vedela o tom, že to nemôže byť pán Ing.
G. Q., nakoľko vedela aj o tom, že tento nie je doma. Nevidela tam žiaden dopravný prostriedok, nebolo
tam ani žiadne osvetlenie. O tom, čo videla, nikomu nehovorila. Nevedela uviesť ani to, ako dlho tam tá
osoba stála, ani to, ako dlho sa na neho pozerala.
V štádiu prípravného konania svedkyňa vypovedala odlišne. Po prečítaní jej výpovede z prípravného
konania uviedla, že to čo vypovedala na polícii, sa zodpovedá pravde.
Svedok R. W. uviedol, že vie o tom, že Ing. G. Q. má v dome jeden obchod s motoristickými súčiastkami.
Do tohto obchodu sa v zime vlámali, pričom uviedol, že v ten deň keď došlo k vlámaniu, videl vo dvore
Ing. Q. jednu osobu. Túto osobu veľmi dobre nevidel, táto osoba mala čierny pulóver s kapucňou, ktorú
mala na hlave. Uviedol, že typoval, by že to bol muž, bol chudý a vysoký.
Svedok D. F. uviedol, že obžalovaný je jeho bývalý spolužiak, s ktorým sa zvykol náhodne stretávať.
Predpokladá, že sa s ním stretol aj v januári roku 2011, ak sa dobre pamätá, tak boli na káve. Na to,
kedy to bolo, sa presne už nepamätá. Vie, že sa rozprávali. Poznal ho ako poriadneho a inteligentného
človeka. Za rok 2011 sa stretli dva- alebo trikrát. Na polícii v tejto veci vypovedal dvakrát. O tom, že bude
výsluch, bol vyrozumený telefonicky.

Svedkyňa Mgr. J. Y. uviedla, že sa pamätá na to, že to bolo cez víkend. keď mala výjazd a vie, že sa
zúčastnila pri ohliadka miesta činu vo P. U.. Pravdepodobne sa zúčastnila aj iných úkonov, určite sa to
neskončilo iba pri ohliadke. Ohliadku robili v nejakej pivnici mimo obce, bol tam starosta obce, nevedela
však uviesť ďalšie osoby. Bol tam prítomný aj pán L. starší. V keramickej nádobe našli šperky zo žltého
kovu, tá nádoba bola v nejakej skrinke, bolo to v jednej miestnosti kde sa nachádzala aj nejaká kanapa a
pod tou sa mala nachádzať nejaká prilba. Tieto veci boli aj vyfotené. Nevedela uviesť, či v tej miestnosti
kde sa našli tieto veci, boli aj nejaké ďalšie osoby. Uviedla, že starosta obce bol prítomný pri prehliadke,
ale kde sa zdržiaval, či chodil za ňou alebo nie, to uviesť nevedela. Nevedela uviesť, či sa tam ešte niečo
vo viničnom domčeku našlo, prehliadku vykonali aj v rodinnom dome L., nakoľko lúpežné prepadnutie
mal niekto urobiť v mikine. Rodičia obžalovaného povedali, že ich syn má doma mikinu a s ich súhlasom
tam išli. Vie pritom aj o tom, že odtiaľ brali nejakú mikinu. Na obžalovanom si nepamätá zranenia, keby
bola na ňom videla zranenia, bola by sa ho na to opýtala. Veci, ktoré boli pri ohliadke zaistené, boli
zaevidované potom do spisu.
Svedok C. L. uviedol, že obžalovaného pozná, nakoľko pracovali na jednom mieste. Stretávali sa však
iba náhodne. Prostredníctvom internetu sa dozvedel, že V. L. ponúka na predaj nejaké veci. Išlo o
motoristické veci, presnejšie o prilby a rukavice. Spýtal sa ho, či tieto veci sú kradnuté. Keď mu povedal,
že nie, tak si od neho odkúpil tieto veci, lebo to bolo pre neho zaujímavé. Na druhý deň sa dozvedel, že
niečo sa vo P. U. stalo a preto chcel veci V. L. vrátiť, pričom chcel od neho, aby mu vrátil jeho peniaze.
Obžalovaný mu povedal, že už peniaze nemá a približne o týždeň ho potom vyhľadali policajti. Vtedy
nebol doma a na druhý deň potom prišli k nemu policajti domov a požiadali ho, aby prišiel na políciu,
kde ho vypočujú ako svedka. On im vtedy vydal tieto veci. Presnejšie o aké veci sa išlo, sa dá zistiť zo
zápisnice o vydaní vecí. Tieto veci mu obžalovaný ukázal vo P. U. a boli tam nejaké chatky. Išli tam tak,
že ho obžalovaný navigoval, pričom veci boli uložené na posteli alebo na gauči. Bolo tam asi 5 kusov
vecí. Na to, aké veci tam boli, sa už nepamätá. Všetky mu ponúkol za 250-300 eur. Tieto veci si potom
zobral do garáže do Hurbanova, ktorú mal prenajatú. Osobu prezývkou M. nepozná. Obžalovaný sa mu
nezdôveril s tým, že by mal nejaké problémy s nejakou osobou. V minulosti mu obžalovaný ponúkol na
predaj telefóny, bolo to asi 3 mesiace pred týmto.
Svedok T. P. uviedol, že oni boli vyrozumení operačným dôstojníkom, že vo P. U. malo dôjsť k vlámaniu
sa do predajne. Z toho dôvodu tam išli spoločne s príslušníkom polície R. C.. Keď tam prišli, nachádzal sa
tam otec poškodeného, ktorý aj telefonicky hovoril s poškodeným, nakoľko poškodený nebol doma, ale
bol na nejakej lyžovačke. Urobili ohliadku miesta činu za pomoci technika, ktorý bol vyslaný z Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Komárno, pričom zistili, že páchateľ sa pravdepodobne dostal do tejto
predajne tým spôsobom, že rozbil sklenenú výplň na okne v oblasti kľučky. Nevedel sa vyjadriť k tomu,
či došlo k rozbitiu alebo k vyrezaniu skla v tejto oblasti. Pokiaľ sa týka skla ktoré bolo rozbité, nevedel
uviesť, či bolo z vonkajšej strany okna alebo z vnútornej strany okna. Vie však, že pri tomto okne bola
stolička a stôl s počítačom a na tejto stoličke bola stopa po obuvi. To aj zadokumentovali, následne
požiadal otca poškodeného, aby vyrozumel niekoho, kto vie, aký tovar sa mohlo z predajne stratiť. Na
základe tohto potom vypočul aj predavačku z tejto predajne za účelom zistenia, aký tovar sa stratil.
Samotného poškodeného sa rozhodol vypočúvať až v pondelok, keď sa už mal vrátiť z lyžovačky. Keď
prišiel na miesto činu, dvere do predajne už boli otvorené. Či bol kľúč vo dverách, sa nepamätá.
Svedok Ing. A. S. uviedol, že L. A. pozná, nakoľko je mu príbuzná. Obžalovaného pozná od detstva,
stretávali sa niekoľkokrát týždenne, chodili spolu na zábavy. Vie, že predtým obžalovaný pracoval vo
viacerých predajniach a doma mal tiež záhradu. Keď chodili na zábavy, obžalovaný veľmi nerozhadzoval
peniaze, ale na svoju útratu mal vždy. Jemu sa obžalovaný nesťažoval, že by mal nejaké problémy.
Peniaze si od nich nezvykol požičiavať. On mu raz požičal sumu 500,- Sk, ale takisto mu požičal aj
obžalovaný peniaze. Osobu, ktorá by mala prezývku M., nepozná.
Svedok P. T. uviedol, že v jednom prípade, keď bol u svojho priateľa, dostal MMS správu, bola tam jedna
prilba a bolo to už potom, ako malo dôjsť k vlámaniu sa do predajne motoristického tovaru vo P. U.. Túto
MMS správu mu poslal U. M.. Z obrázku, ktorý mal, bolo vidieť, že to bolo v hajloku, ktorý vlastní rodina
obžalovaného. Túto MMS správu poslal Ing. Q. U. M..
Svedok D. M. uviedol, že obžalovaného nikdy pred týmto nevidel, obžalovaný mal údajne povedať na
polícii, že jeho mal poznať pod menom D.. Vtedy mu povedali na polícii, že zmizli nejaké zbrane u starého
otca F. K. a tieto spájali s týmto prípadom. Nevie, prečo jeho v súvislosti s týmto prípadom vypočúvali.
Osobu menom M., alebo s takouto prezývkou on nepozná. Jeho prezývajú L..
Svedkyňa B. W. uviedla, že v kritický deň pracovala ako recepčná v zariadení Čajka, pričom službu mala
od 07.00 do 19.00 hodiny a počas tejto služby tam obžalovaný evidovaný nebol ako osoba, ktorá tam
prišla. Každú osobu, ktorá príde do tohto zariadenia na recepcii zapisujú, a to konkrétne jej príchod,
ale aj jej odchod, pričom odchod musí táto osoba aj podpísať. Mohlo by sa stať v prípade, že ona

potrebovala niekde odísť, že požiadala upratovačku na tú chvíľu, aby ju tam zastúpila, alebo že táto
by mohla pustiť osobu, ale keď táto osoba odchádza, zase ju ona musí pustiť von, pretože dvere sa
automaticky zatvárajú a vie ich otvoriť iba ona. Do miestnosti, kde sa nachádzajú počítače, púšťa len
osoby, ktoré majú na to oprávnenie, pričom sú to asi 4 osoby, ktoré ona osobne pozná. Tá miestnosť
je zamknutá na kľúč a kľúč vydáva iba týmto osobám. Obžalovaného nepozná, v tomto zariadení ju
nevidela, ani meno jej nič nehovorí.
Svedok T. W. uviedol, že obžalovaného pozná, nakoľko tento pracoval u nich v organizácii Šeko Shop.
Bol zamestnancom a urobil, čo mu bolo prikázané. Pracoval tam však iba krátko, pracovný pomer mal na
dobu určitú. Krátko tam pracoval preto, lebo majitelia sa rozhodli zrušiť prevádzku v Kauflande. Osobu
s prezývkou M. si nepamätá, že by za ním chodil. Obžalovaný sa mu nesťažoval, že by mal nejaké
problémy osobného alebo finančného charakteru.
Svedok A. Q. uviedol, že obžalovaného pozná, nakoľko boli kolegovia. Nemal s ním zlé skúsenosti, vedel
predávať tovar. Pracovný pomer mu zanikol z toho dôvodu, že zrušili predajňu. Z dôvodu znižovania
počtu predajcov bol prepustený. Bližší vzťah s ním nemal.
V štádiu prípravného konania vypovedal tento svedok odlišne, preto súd čítal jeho výpoveď z prípravného
konania. V štádiu prípravného konania uviedol, že niekedy koncom januára 2011 sa dozvedel o tom, že
obžalovaný mal spáchať nejakú lúpež, mal vylúpiť nejakú záložňu v Komárne. Vtedy sa veľmi prekvapil,
nakoľko jemu sa nezdalo, že by bol schopný spáchať takýto trestný čin. Za obžalovaným chodili nejaké
osoby, nepamätá sa však už na to, že ktoré, vie iba jedného, ktorý sa volal Y., bol asi jeho kamarát.
Tento je autoopravár. Nepozná žiadnu osobu s prezývkou M. alebo menom L., ktorá by chodila za
obžalovaným. Na vysvetlenie rozporov uviedol, že lepšie sa pamätal na to v januári roku 2011 ako teraz.
Svedok D. U. uviedol, že predmet trestného konania pozná, vie o tom, že bol na ohliadke domu, kde
obžalovaný býva a potom na nejakej chate. Na mieste činu nebol. Bol tam na základe toho, že bol
vyslaný operačným dôstojníkom spolu s výjazdovou skupinou. Na ohliadke sa zúčastnili vyšetrovateľ,
ako aj operatívni pracovníci kriminálky. V súčasnosti tam už nepracuje. Chatka, na ktorej vykonával
ohliadku, sa nachádza v obci P. U. pri vinici. Vie, že tento objekt sa skladá z dvoch častí, dole bola asi
kuchynka a hore bola nejaká obývacia izba. Presne nevedel uviesť, či sa do tej hornej časti vchádzalo
zvnútra alebo zvonka, vie však, že tam hľadali zbraň, ako aj šperky, obe tieto veci tam boli nájdené, boli
zaistené, zadokumentované aj fotograficky a tiež sa tam našli aj nejaké motoristické veci. Nevedel však
už uviesť, či tam bola jedna prilba alebo ich bolo viac a boli tam aj nejaké časti motoristického oblečenia.
Chata mala aj pivničný priestor. Či aj v tomto sa niečo našlo, uviesť nevedel. Spomína si na rukavice,
motorkársku prilbu a kuklu motorkársku. Následne tam bolo donesených viacero vecí, týkajúcich sa
motoristického vybavenia, ale nie všetky sa nachádzali na tejto chatke, ale boli na oddelení polície, kde
boli zhromaždené. On tam bol v sobotu alebo v nedeľu, vie len toľko, že to bol víkendový deň a vtedy
bol v 12 hodinovej službe. Podľa neho nikto nemohol byť pred nimi v tejto chatke, pretože tam išli spolu.
Bola informácia, že v tejto chatke by sa mali nachádzať veci pochádzajúce z trestnej činnosti. Čakalo sa
na kľúče. Najprv nevedeli vojsť dnu, preto sa čakalo vonku na to, že niekto donesie kľúče. Do tej chatky
išli až potom, ako boli ohliadnuť rodinný dom, v ktorom býval obžalovaný. V rodinnom dome, v ktorom
býval obžalovaný, zaistili mikiny s kapucňou šedej farby. Mikinu vydala žena, ktorá bývala v tomto dome.
On mikinu zabalil tak ako sa má a poslal ju na expertízu.
Svedok R. D. uviedol, že boli spolu vyslaní operačným dôstojníkom do obce P. U., nakoľko tam bolo
prevedené vlámanie do predajne s motorkárskymi vecami. Boli tam dvaja, a to T. P. a J. Q.. Na miesto
prišli s jedným motorovým vozidlom. V tom čase sa tam nachádzal otec majiteľa, ktorý ich pustil do
dvora a išli k vchodovým dverám do predajne, on ich otvoril, nakoľko boli zamknuté. Ako vchádzali do
tejto predajne, všimli si, že na jednom okne bol vyrezaný kruh. Okno sa nachádzalo asi v strede budovy
smerom do dvora. Išli k tým vchodovým dverám, starší pán ich odomkol a hneď ako vošli dnu, si všimli,
že tam boli nejaké veci odcudzené.
Svedok B. U. uviedol, že obžalovaného nepozná. On je zamestnancom Univerzity Jána Selyeho v
Komárne. Opravu a údržbu počítačovej siete, ktorú majú k dispozícii, dáva na základe objednávky
niektorej firme. Obžalovaný tam určite počítače opravovať nebol. V Čajke vôbec nemajú počítače,
tieto majú v iných budovách. Všade sú vrátnice a je potrebné sa tam preukázať, kto a prečo tam ide.
Počítačové miestnosti sú stále uzatvorené a iba na vrátnici sú kľúče a odtiaľ ich musel kľúče vyžiadať
na vrátnici.
Svedok L. C. uviedol, že on vozidlo BMW5 používal. Bolo to už asi pred 3 rokmi, pričom vodičské
oprávnenie získal asi pred 5 rokmi. S elektronikou nikdy neobchodoval, nerozumie týmto veciam. Je
reprezentačným boxeristom. Záložne nepozná, nakoľko do nich nechodí. Jeho prezývkou nie je M..

Svedok Y. B. uviedol, že obžalovaného pozná, nakoľko sa od detstva stretávali takmer každý deň a boli
priatelia. Potom sa stretávali už len tak sporadicky raz alebo dvakrát týždenne. Osobu menom L. alebo
prezývkou M. nepoznal.
Svedok S. F. uviedol, že v kritickom období pracoval na Obvodnom oddelení Policajného zboru v
Hurbanove. Počul o tomto prípade, ale oficiálne vyrozumený alebo oboznámený s týmto prípadom nebol.
Taktiež nebol na mieste činu ani ako príslušník polície.
Svedok D. A. uviedol, že on sa zúčastnil pri previerke výpovede poškodenej ako kriminalistický technik.
Jeho úlohou bolo vyhotoviť fotodokumentáciu z priebehu tohto úkonu. Bola tam prítomná poškodená,
ktorá ukazovala ako tlačila dvere zvonka. Zadokumentoval tú skutočnosť, ako mohol tlačiť dvere
obžalovaný z opačnej strany a ako smerovala zbraň z pohľadu páchateľa k poškodenej z vonkajšej
strany. Pri tejto ohliadke bola prítomná pani, ktorá pracovala v záložni, meno vyšetrovateľa si nepamätá.
Či aj v roku 2009 dokumentoval previerku, k tomu sa vyjadriť nevedel, nakoľko sa na to nepamätal. Pri
prvotnej ohliadke miesta činu lúpeže nebol prítomný.
Svedok D. M. uviedol, že vie, že išlo o ozbrojenú lúpež niekde na Špitálskej ulici v Komárne a bol na
mieste činu, nakoľko tam bol vyslaný. Získaval aj operatívne informácie.
Svedok J. P. uviedol, že bol prvý na mieste činu lúpeže, urobil tam prvotné úkony, vyťažil poškodenú, aby
podľa jej informácií mohli postupovať. Vyťažili aj susedov svedkov. On potom šiel po trase páchateľa,
dostal sa asi 200-300 metrov od záložne. Išiel zisťovať, či mu nevypadli nejaké veci. Hovorilo sa tam
aj o nejakom vozidle, pravdepodobne značky Peugeot modrej farby, ktoré malo vyštartovať krátko
potom, ako odtiaľ ušiel páchateľ. Poškodená im uviedla opis páchateľa, ktorý bol zhodný s opisom
obžalovaného. Povedala, že podľa výrazu očí by ho spoznala hneď. Žiaden zlatý predmet po trase,
kadiaľ išiel páchateľ, nenašiel, bol totiž sneh.
Svedkyňa Mgr. J. Q. uviedla, že mala v ten deň službu a na základe pokynu operačného dôstojníka išla
na miesto činu, a to do záložne Unitra, kde zisťovala čo sa stalo. Vypočula poškodenú, aj V. L. ako svedka
a ďalej svedka Q.. Na druhý deň mala službu pani Y., ona potom prevzala od nej tento prípad a robila
nejaké úkony a o niekoľko dní jej tento prípad pridelili a vyšetrovala ho ďalej. Keď išla na miesto činu,
už tam boli kolegovia z kriminálky a bol tam aj okresný riaditeľ. Vykonala ohliadku. Nevedeli zabezpečiť
kamerový záznam, lebo im povedali, že zariadenie bolo pokazené. Nepamätala sa na to, čo jej uviedla
poškodená L. A. k opisu páchateľa. Určite však povedala, že mal svetlé oči, svetlé obočie a že mal orlí
nos, na hlave mal kapucňu a pred ústami nejakú čiernu šatku. Tiež povedala, že mal oblečenú šedú
mikinu s nejakým nápisom a svetlomodré riflové nohavice a tenisky. Keď bol obžalovaný predvedený na
políciu, mal na sebe nejaký sveter tmavomodrej farby, tričko s krátkymi rukávmi. Poškodená si priniesla
so sebou zmluvy zo záložne Unitra a na základe popisu páchateľa vybrala z týchto zmlúv osoby, ktoré
mohli zodpovedať jej opisu páchateľa, pretože uvádzala aj približný vek osoby. Na základe toho potom
jej kolegovia preverili tieto osoby a zabezpečili fotografie osôb, pretože pani A. tvrdila, že páchateľ bol
zákazníkom tejto záložne. Vytvorili fotoalbum a ukázali ho pani A.. Ona si prezrela tie fotky a hneď vybrala
fotografiu V. L., ona pri tomto úkone bola prítomná. Rekognícia bola vykonaná druhý deň a vykonala
ju pani Y..
Svedok A. B. uviedol, že pracoval na kriminálnej polícii ako vyšetrovateľ v rokoch 2010-2011. Podieľal sa
na vyšetrovaní skutku vlámania sa do rodinného domu K.. Na lúpežnom prepadnutí nepracoval. Jemu
bolo známe, že došlo k vlámaniu sa do rodinného domu K., odkiaľ mali byť odcudzené zbrane. Zbrane
mali byť odcudzené z garáže, ktorá sa nachádzala v prednej časti domu a v zadnej časti domu bola
nejaká prevádzka. Vyhotovil zápisnicu o ohliadke miesta činu, kde bolo všetko dopodrobna popísané.
Boli tam presklenené dvere do garáže, z ktorých jedno sklo bolo rozbité. Ako vnikol páchateľ do garáže,
uviesť nevedel, všetky skutočnosti však popísal v zápisnici. Ešte pred vykonaním ohliadky išli na miesto
činu, kde stretli jedného mladého muža, ktorý ich informoval o tom, že došlo ku krádeži vlámaním. Až
potom, keď došlo k spáchaniu trestného činu lúpeže, operatívec povedal, že to mala byť tá istá osoba,
ktorá bola vtedy na ulici, keď išli robiť ohliadku činu a ktorá ich informovala o tom, čo sa stalo. Bolo to
pár dní potom, ako sa vlámanie malo stať, keď im oznámil poškodený, že bolo počuť nejakú streľbu a z
toho bolo podozrenie, že niekto skúšal odcudzenú zbraň, a to zbraň s krátkou hlavňou.
Svedok F. Q. uviedol, že v kritickom čase bol referentom kriminálnej polície, pracoval na prípade
lúpežného prepadnutia v záložni Unitra. Bol vodičom motorového vozidla. Pre podozrivého potom išli
do P. U. na adresu jeho trvalého bydliska. Doma však nebol, preto ho čakali pred jeho domom. Druhé
vozidlo išlo pre neho do vinárne alebo na diskotéku. On sa s ním nestretol. V záložni Unitra získali
informácie od okolitých svedkov. Vo P. U. sa zúčastnil ohliadky na dvore hajloku, aj vo vnútri. Zaistili sa
tam nájdené veci, pričom on tam prišiel medzi poslednými a stál iba na dvore. Vie, že tam bol D. Y., D.
M., na ostatných si už nespomína. Mala tam byť nájdená zbraň a zlato.

Svedok Ing. D. F., PhD, znalec Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru
Bratislava uviedol, že on vykonal znalecké dokazovanie ohľadom sivej mikiny, ktorá bola predložená
vyšetrovateľom na expertízne skúmanie. Z pohľadu odborníka, táto konkrétna stopa bola správne
zaistená, ako aj zabalená. Bola vo vysušenom stave v papierovom vreci. Vie sa vyjadriť iba k tomu, ako
bola táto vec doručená. Ako sa s ňou predtým manipulovalo, sa vyjadriť nevie. Stopy z oblečenia sa
dajú odstrániť vypratím. Naniesť stopy na oblečenie sa dajú aj dotykom ruky, na ktorej sú povýstreľové
splodiny, obtretím rúk o odevné súčasti, ale môže to byť aj tým, že je osoba prítomná na strelnici.
Zisťovanie prítomnosti povýstreľových splodín nie je metódou na zisťovanie typu zbrane, z ktorej sa
strieľalo. Táto metóda umožňuje len druhovú identifikáciu. Na ľavý rukáv mikiny sivej farby sa mohli
povýstreľové splodiny dostať tak, že osoba, ktorá strieľala zo zbrane, ju držala, ale aj tým, že zbraň
nedržala a nestrieľala z nej, ale nachádzala sa v blízkosti inej osoby, ktorá strieľala zo zbrane.
Znalkyňa Mgr. L. X. uviedla, že patologické hráčstvo je závislosť, potvrdenie tejto diagnózy je postavené
na objektívnych informáciách okolia a samotnej výpovede daného jedinca. Pokiaľ ide o obžalovaného,
dospela ku konštatovaniu podozrenia, nie k jednoznačnému potvrdeniu gemblínu. V znaleckom posudku
konštatovala, že hrubo agresívne črty nepatria k dominantným kľúčovým osobnostným komponentom
obžalovaného. Nie je teda u neho predpoklad provokovania a promtného uplatňovania fyzickej sily a
moci. Prípadné agresívne prejavy sú skôr očakávateľné v afektívne náročných situáciách vzhľadom na
ukazovatele tzv. reakcií typu prudkého, náhleho, impulzívneho konania v záťaži, ktoré majú charakter
prekvapivých momentov. Nejedná sa však o osobnosť s typicky agresívnym správaním. Čo sa týka
osobnostnej výbavy, konkrétne u obžalovaného v smere položenej otázky je pozitívnym snáď iba črta
nezdržanlivosti a pohotovosti k rýchlemu uspokojovaniu vlastných potrieb. V základe je jeho správanie
konvenčné, rešpektujúce pravidlá spoločnosti.
Svedok C. P. uviedol, že pracoval na Okresnej kriminálnej polície v Komárne ako starší referent, patril
medzi operatívnych pracovníkov kriminálnej polície. Pokiaľ ide o záložňu Unitra, zabezpečovali tam
miesto činu pri záložni až po príchodu vyšetrovateľa a kriminalistického technika. On konkrétne bol iba
vonku, videl cez sklo aj dnu do objektu, bola tam vytiahnutá páska polície, pričom z tej vzdialenosti sa
dalo vidieť dnu. Sklo bolo poškodené, akým spôsobom, uviesť nevedel. Je pravdou, že obžalovaného
bral do Nitry. Pokiaľ ide o zranenia obžalovaného, na toto si nespomína. V rodinnom dome, kde býva
obžalovaný, nebol a či bol v hajloku obžalovaného, tiež sa nepamätá. Pri eskorte obžalovaného do
väznice Nitra boli dvaja.
Súd čítal znalecký posudok Dr. I. M. v inej trestnej veci. Z uvedeného posudku nie je možné zistiť, kto
bol pisateľom predmetných listín.
Svedok D. Y. uviedol, že pre odstup času presne na toto sa už nepamätá. Vie, že v tomto prípade ide o
zločin lúpeže a že malo ísť o viac trestných činov. V tom čase pracoval na kriminálnej polície v Komárne
a bol poverený úlohou zistiť páchateľa lúpeže v záložni Unitra. Pre odstup času sa už presne nepamätá
na to, ako došli k tomu, že páchateľom týchto trestných činov má byť obžalovaný. Pani, ktorá pracovala
v záložni, dala celkom dobrý popis páchateľa a bol tam aj popis motorového vozidla. U obžalovaného
bola následne nájdená zbraň a veci pochádzajúce z lúpeže. Tieto veci sa mali nájsť v chatovej oblasti
vinohradníckej. Pri domovej prehliadke nebol, bol však vo vinnom domčeku, nevie však, či bol aj vnútri,
bolo ich tam vtedy veľa.
Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava, z odboru
kriminalistickej identifikácie vyplýva, že zbraň, ktorá bola nájdená vo viničnom domčeku bol revolver
brazílskej výroby značky Taurus model 669, kalibru 357 Magnum, výrobného čísla KE446573. Zbraň
bola vybavená nábojovým palcom so
6 nábojovými komorami a je určená na vystreľovanie nábojov so stredovým nábojom kalibru 357
Magnum. Zbraň je v predloženom stave streľbyschopná obvyklým spôsobom, čo bolo overené aj
skúšobnou streľbou. Vykonaným výterom hlavne na tampón vaty vizuálnou metódou pod mikroskopom
boli zistené stopy povýstreľových splodín, čo svedčí o tom, že zo zbrane bolo strieľané. Na určenie
poslednej doby streľby metóda vyvinutá ešte nebola. Ide o zbraň kategórie B podľa odseku 2 § 5 odsek 1
písmeno a) a podlieha povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti. Pokiaľ ide o nájdenú nábojnicu,
táto bola jednoznačne vystrelená z revolveru značky Taurus model 669, kaliber 357 Magnum, výrobné
číslo KE446573. V predloženej zbrani bolo 5 kusov nábojov so stredovým zápalom. Skúšobnou streľbou
bolo overené, že boli streľbyschopné.
Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru
kriminalistickej identifikácie Bratislava vyplýva, že z predloženého revolvera značky Taurus, ako aj z
označenej nábojnice číslom 1A bolo potrebné zaistiť daktyloskopické stopy, na týchto vecných stopách
však neboli zviditeľnené a zaistené upotrebiteľné, ani čiastočne upotrebiteľné daktyloskopické stopy.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru
prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz Bratislava bolo zistené, že úlohou expertízneho
ústavu bolo izolovať DNA zo zbrane, ako aj z nábojnice. Analýza DNA nebola úspešná na stopách číslo
1B, 1D, 1E a 1F. Preto nebolo možné vykonať požadované porovnanie s bukálnymi výtermi zaistenými
od Rudolfa Hamrana a V. L.. Z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že biologický materiál zaistený zo stopy
číslo 1, a to revolver, pochádza najmenej od 3 osôb, z ktorých minimálne 1 je mužského pohlavia, pričom
získaný DNA profil je pre individuálnu identifikáciu nepoužiteľný. Rovnaký výsledok DNA analýzy je aj
zo stopy číslo 1C, a to z nábojnice.
Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru
prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz Bratislava vyplýva, že na špeciálnom terčíku
so stopami zaistenými z dolnej časti pravého rukáva mikiny sivej farby značky Reserve nebola
zistená prítomnosť povýstreľových splodín. Na špeciálnom terčíku so stopami zaistenými z dolnej časti
ľavého rukáva mikiny sivej farby značky Reserve od osoby V. L. bola zistená prítomnosť deviatich
častíc povýstreľových splodín obsahujúcich olovo, bárium, antimon a cin, ďalej bolo na tomto terčíku
zistená prítomnosť veľkého počtu častí olova, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou sa pochádza
z materiálu strely a prítomnosť veľkého počtu častíc obsahujúcich meď a zinok, ktoré s najväčšou
pravdepodobnosťou pochádzajú z materiálu nábojnice. Chemické zloženie povýstreľových splodín
detegovaných na špeciálnom terčíku so stopami zaistenými z ľavého rukáva mikiny sivej farby značky
Reserve od V. L. je v zhode s chemickým zložením povýstreľových splodín zistených na špeciálnych
terčíkoch so stopami hlavne predloženého revolvera.
Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že sa skutky stali tak, ako sú to
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a že tieto skutky napĺňajú všetky znaky skutkovej podstaty zločinu
lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, nakoľko sa tohto skutku páchateľ
dopustil so zbraňou, ďalej pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3
písmeno a) Trestného zákona čiastočne v jednočinnom súbehu s prečinom a zločinom nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1 a § 294 odsek 2 Trestného zákona.
Vykonaným dokazovaním mal totiž súd preukázané, že páchateľom zločinu lúpeže, ako aj ďalších
dvoch trestných činov - krádeže vlámaním a nedovoleného ozbrojovania je obžalovaný. Poškodená
svedkyňa L. A. po spáchaní trestného činu lúpeže opísala osobu páchateľa ako osobu so svetlými
očami, orlím nosom, chudej, štíhlej postavy, pričom uviedla, že táto osoba bola zákazníkom ich záložne
v minulosti. Na základe ňou predložených záložných zmlúv predmetnej záložne, z ktorých svedkyňa
vybrala tie osoby, ktoré podľa mená nepoznala, ale ktoré vybrala aj vzhľadom na vek páchateľa, ktorý
tiež označila pri opise páchateľa, boli vybraté fotografie účastníkov zmlúv pracovníkmi polície a bol
vyhotovený fotoalbum. Z jej predloženého fotoalbumu označila ako páchateľa obžalovaného V. L..
Práve z tohto dôvodu bol ešte v deň spáchania skutku obžalovaný vyhľadaný pracovníkmi kriminálnej
polície a bol predvedený na políciu. Na polícii bol vypočutý, pričom prvotne sa ku skutku priznával.
K tomuto skutku súd konštatuje ešte tú skutočnosť, že zo znaleckého posudku Kriminalistického a
expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave vyplýva, že nábojnica zaistená ako stopa z trestného
činu bola vyhodnotená ako jednoznačne vystrelená z predmetnej zbrane. Na základe dokumentácie
vedenej na polícii ohľadom zbraní bola táto krátka guľová zbraň identifikovaná ako zbraň, ktorá patrila
poškodenému F. K.. F. K. podľa svojej výpovede túto zbraň opoznal ešte vtedy, keď táto mu bola
predložená pri ohliadke miesta nálezu, a to viničného domčeku patriaceho rodine obžalovaného. Do
tohto viničného domčeku chodieval obžalovaný a mal aj kľúče, ktoré držal v rodinnom dome svojich
rodičov. Pri ohliadke tohto viničného domčeka sa našli veci pochádzajúce z trestnej činnosti, a to
konkrétne zlaté šperky pochádzajúce zo záložne Unitra, predmetná krátka guľová zbraň, revolver značky
Taurus, ako aj motoristické potreby, konkrétne prilby a iné veci. Tieto veci obžalovaný predával svedkovi
L., ktorý si u neho overoval, či nie sú náhodou kradnuté. Z výpovede práve tohto svedka bolo zistené,
že potom, ako si predmetné veci prezrel a spýtal sa na to, či neboli ukradnuté, si z nich odkúpil, a na
druhý deň zistil, že do predajne motoristických potrieb vo P. U. bolo prevedené vlámanie. Preto požiadal
obžalovaného, aby mu peniaze vrátil, čo už obžalovaný nevedel urobiť, lebo peniaze minul. Obžalovaný
prakticky krátko potom, ako bolo prevedené vlámanie, ponúkal predaj týchto vecí aj prostredníctvom
internetu. Dom K. poznal, keďže tam chodil brigádovať a priatelil sa so synom poškodeného F. K..
Podľa výpovede svedka poškodeného K., obžalovaný vedel o tom, kde mali odložené zbrane, pretože
bol pritom, keď odkladali v jednom prípade zbrane na miesto v garáži. Pokiaľ ide o výpovede svedkov
pracovníkov kriminálnej polície, ktorí sa zúčastnili prvotných úkonov po lúpežnom prepadnutí v záložni
Unitra, títo uvádzali, že v čase po tejto lúpeži z miesta, kam odišiel obžalovaný, odchádzalo motorové
vozidlo značky Peugeot modrej farby. Takéto vozidlo vlastní otec obžalovaného a obžalovaný ho zvykol
používať. Poukazujúc najmä na výpoveď svedkyne L. A., ale aj na ďalšie skutočnosti týkajúce sa ohliadky

miesta činu, resp. viničného domčeka, mal súd preukázané, že sa týchto skutkov dopustil obžalovaný.
Jeho obrana týkajúca sa toho, že tohto skutku sa mal dopustiť M., ktorý ho vydieral, je vyvrátená
jednak výpoveďou svedka L. C., ale aj výpoveďou svedkyne A., ktorá ho jednoznačne opoznala a tiež aj
výpoveďou svedka L., ktorý krátko po spáchaní prečinu krádeže vlámaním kupoval také predmety, ktoré
pochádzali z tejto krádeže práve od obžalovaného. Snaha obžalovaného zviesť vinu na „M.“, v ktorom
neskôr identifikoval L. C., v danom prípade neobstojí. Obžalovaný sa dobre poznal aj s poškodeným
Ing. G. Q., pričom obe krádeže vlámaním v obci P. U. mali spoločné to, že v čase spáchania skutku
nebol majiteľ doma. Povýstreľové stopy nájdené na mikine obžalovaného sivej farby tak, ako ju opísala
svedkyňa poškodená A., sú v zhode s tými povýstreľovými stopami z hľadiska chemickej analýzy,
aké boli zistené na základe výteru hlavne z predmetnej krátkej guľovej zbrane. V samotnej záložni
Unitra iná osoba s páchateľom prítomná nebola, bola tam iba poškodená a páchateľ. Vzhľadom na už
vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať poukazujúc aj na krátkosť času, odkedy obžalovaný
ponúkal na predaj veci z motoristickej predajne, ako aj na tú skutočnosť, že tieto veci mal všetky vo
viničnom domčeku svojich príbuzných, kde boli aj nájdené, dokonca blízkym príbuzným obžalovaného
bola nájdená zbraň, mal súd obranu obžalovaného za vyvrátenú. Je tiež pravdou, že obžalovaný počas
jednotlivých štádií konania čiastočne menil svoju obranu. Svedkyňa poškodená L. A. od počiatku zotrvala
na svojich výpovediach.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.
Obžalovaný doposiaľ súdom trestný nebol. V mieste svojho bydliska je hodnotený dobre, považujú ho za
občana tichej povahy, prejednávaný komisiou verejného poriadku nebol. V evidencii priestupkov nemá
záznam. Obžalovanému priťažovalo, že sa dopustil viacero trestných činov, poľahčovalo mu, že pred
spáchaním týchto skutkov viedol riadny život.
Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 8 (osem) rokov.
Pretože obžalovaný nebol pred spáchaním tohto skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný
trestný čin, súd ho pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia. Trest mu súd ukladal v rámci trestnej sadzby od 7 do 16 rokov odňatia slobody.
Súčasne súd odkázal poškodených s ich nárokom na náhradu škody, a to spoločnosť Unitra s.r.o.,
Špitálska 19, Komárno, ako aj F. K. na občianske súdne konanie vzhľadom na to, že na určenie výšky
škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.