Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. november 2011

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 28C/173/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208225091
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2011:7208225091.10

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Š. Š.,
W.. X.XX.XXXX, F. F. XX, V., X/ Y. Š., W.. XX.X.XXXX, F. F. XX, V., všetci navrhovatelia zastúpení
JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti odporcom: X/ E. L., W..
X.X.XXXX, F. G. X, V., X/ X. L., W.. XX.X.XXXX, F. G. X, V., X/ A. L., W.. XX.XX.XXXX, F. F. X, V.,
všetci odporcovia zastúpení JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice,

v konaní o odstránenie neoprávnenej stavby, rozhodol

r o z h o d o l :

Návrh na začatie konania navrhovateľov z a m i e t a .

Navrhovatelia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í nahradiť odporcom v 1. až 3. rade trovy konania v
sume 1.158,85 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne odporcov JUDr.
Kataríny Habiňákovej, advokátky, s tým, že plnením jedného z navrhovateľov zaniká v rozsahu plnenia

povinnosť plniť druhému z navrhovateľov.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í nahradiť trovy štátu v sume 14,35 Eur do 3 dní od
právoplatnostirozhodnutianaúčetOkresnéhosúduKošiceII,stým,žeplnenímjednéhoznavrhovateľov
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhému z navrhovateľov.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 29.9.2008, sa navrhovatelia pôvodne proti
odporcom v 1. a 2. rade a po pripustení vstupu odporcu v 3. rade do konania uznesením zo dňa
26.7.2010 a zmeny návrhu na začatie konania uznesením zo dňa 30.8.2010, proti odporcom v 1. až
3. rade, domáhali uloženia povinnosti odporcom v 1. až 3. rade na vlastné náklady odstrániť garáž s
vymurovanou montážnou jamou, postavenú na časti parcely navrhovateľov par. č. 1501/4 - Záhrady o
výmere 745 m2, zapísanej na LV č. 452 pre kat. úz. Krásna a náhrady trov konania. Takto uplatnený

nárok navrhovatelia odôvodňovali poukazom na skutočnosť, že odporcovia v 1. a 2. rade (v čase začatia
konania) a po prevode vlastníckeho práva z odporcov v 1. a 2. rade na odporcu v 3. rade darovacou
zmluvou zo dňa 22.3.2010, odporca v 3. rade, je vlastníkom susediaceho pozemku parc. č. 1501/3 -
Záhrady o výmere 540 m2, evidovaného Správou katastra Košice na LV č. 451 pre kat. úz. Krásna,
tvrdiac,žeodporcoviav1.a2.radebezoznámeniaalebopovoleniapostavilinapozemkuparc.č.1501/3
garáž z prefabrikovaných dielov s montážnou jamou, ktorá svojou časťou zasahuje do pozemku par.

č. 1501/4 vlastníkmi ktorej sú navrhovatelia, pričom pri umiestnení garáže rovnako nerešpektovali ani
zákonom stanovený minimálny odstup stavby od hranice pozemkov.

Odporcovia uplatnený nárok navrhovateľov v konaní neuznali. Odporcovia v 1. a 2. rade vo svojom
písomnom vyjadrení zo dňa 8.3.2010 k návrhu na začatie konania navrhovateľov, na svoju obranu
uviedli, že hranica medzi susediacimi pozemkami parc. č. 1501/4 a parc. č. 1501/3 bola vytvorená

a v prírode vytýčená na základe geometrického plánu ešte v roku 1970, že od toho času vlastníci
oboch pozemkov túto hranicu rešpektovali, že spor o jej priebeh vznikol medzi účastníkmi až niekedyv období rokov 2008 až 2009, kedy na základe geometrického plánu č. 57/2007 zo dňa 20.8.2007,
ktorým došlo k odčleneniu novovytvorenej parc. č. 1501/78 z pôvodnej parc. č. 1501/4 a na základe
geometrickéhoplánuč.201/2007,ktorýmdošlokodčleneniunovovytvorenejparc.č.1501/77zpôvodnej

parc. č. 1501/3 bola v katastri nehnuteľností nesprávne zaktualizovaná pôvodne neznateľná hranica
susedných pozemkov z jednej strany ako znateľná (označená plnou čiarou) a z druhej ako neznateľná
( označená bodkočiarkovane) a s poukazom na to tvrdili, že stavba garáže, je postavená len na parc. č.
1501/3, pričom do susednej parcely č. 1501/4 nezasahuje.

Navrhovatelia vo svojom písomnom podaní zo dňa 29.4.2010, v reakcii na vyjadrenie odporcov v 1. a 2.
rade k návrhu na začatie konania, spochybnili existenciu geometrického plánu z roku 1970, tvrdili, že
pre správnosť určenia vlastníckej hranice je rozhodujúci geometrický plán overený Správou katastra dňa
3.10.2007 (pozn.: geometrický plán č. 57/2007 vyhotovený Geodetickou kanceláriou Štefan Kiss dňa
20.8.2007) a popreli pravdivosť tvrdenia odporcov, že užívací stav bol vlastníkmi susediacich pozemkov
rešpektovaný.

Odporca v 3. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.8.2010 k návrhu na začatie konania
navrhovateľovzhodneodporcamiv1.a2.radepoukazovalnaokolnosti,zaktorýchdošloknesprávnemu
zápisu spornej hranice medzi pozemkami v katastri nehnuteľností, uviedol, v tejto súvislosti, že v
katastri nehnuteľností evidovaná neznateľná hranica, z ktorej navrhovatelia vychádzajú, bola do katastra

nehnuteľnosti zapísaná nesprávne, v rozpore s geometrickým plánom, na základe ktorého došlo k
vytvoreniu pôvodnej vlastníckej hranice medzi pozemkami i v rozpore s užívacím stavom a na tomto
základe tvrdil, že stavba o vypratanie ktorej v konaní šlo, sa nachádza výlučne na pozemku parc.
č. 1501/4, ktorej je vlastníkom. K stavebnotechnickému vyhotoveniu a účelu využitia spornej stavby
odporca v 3. rade uviedol, že je postavená na betónových kockách bez pevného základu, pričom

mala slúžiť na uskladnenie stavebného materiálu, a teda že sa nejedná o stavbu vyžadujúcu stavebné
povolenie.

28C/173/2008-227

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov - Y. J. E. A.
H., oboznámením s podstatným obsahom listín predložených účastníkmi alebo zabezpečených súdom,
ktoré sú obsahom súdneho spisu, znaleckým posudkom č. 21/2011 zo dňa 19.5.2011 Ing. Pavla
Krišpinského - znalca z odboru Geodézia a kartografia, odvetvie Geodézia, Kartografia a fotogrametria

a ohliadkou pozemkov parc. č. 1501/4 a parc. č. 1501/3 v kat. úz. Krásna. Vyhodnotením vykonaných
dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci, súd ustálil skutkový stav takto: Z kópie
katastrálnej mapy mapový list Veľká Ida č. 4-1/44 pre kat. úz. Krásna, vyhotovenej dňa 4.5.2010 (čl.
54) súd zistil, že pozemky parcely registra "C" kat. úz. Krásna, parc. č. 1501/3 a parc. č. 1501/4 sú

susediacimi pozemkami, hranica medzi ktorými je v katastri nehnuteľností evidovaná ako neznateľná,
pričom stavba, odstránenia ktorej sa navrhovatelia v konaní domáhali v katastri nehnuteľností evidovaná
nie je. Obe parcely pôvodne tvorili časť parc. č. 116/27 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. 292
pre kat. úz. Opáčka. Geometrickým plánom č. 762-087-70, vyhotoveným v mesiaci marec roku 1970
bývalým Strediskom geodézie pre okres Košice (čl. 79) došlo z parc. č. 116/27 o výmere 51782 m2 k

vyčleneniu mimo iných tiež parc. č. 116/196 o výmere 520 m2 (pozn.: časť v súčasnosti evidovanej
parc. č. 1501/4 a 1501/78) a parc. č. 116/195 o výmere 464 m2 (pozn.: časť v súčasnosti evidovanej
parc. č. 1501/3 a 1501/77). Na podklade uvedeného geometrického plánu kúpnou zmluvou spísanou
vo forme notárskej zápisnice dňa 8.12.1970 bývalým Štátnym notárstvom Košice - vidiek N 723/70, Nz
734/70 (čl. 77) nadobudli vlastnícke právo k novovytvorenej parc. č. 116/195 - Záhrady o výmere 464

m2 manželia R. Č. a E. Č. a kúpnou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice dňa 8.12.1970
bývalým Štátnym notárstvom Košice - vidiek N 721/70, Nz 732/70 (čl. 89) nadobudli vlastnícke právo
k novovytvorenej parc. č. 116/196 - Záhrady o výmere 520 m2 manželia I. J. E. Y. J.. Na základe
uvedených kúpnych zmlúv a na podklade geometrického plánu č. 762-087-70 došlo v priebehu roku
1970 k založeniu vlastníckej hranice medzi novovytvorenými parc. č. 116/196 a parc. č. 116/195, s tým,

že táto podľa zápisu v geometrickom pláne ("Nové hranice sú označené žel. r.") bola označená i v
prírode. V roku 1977 došlo pri technicko-hospodárskom mapovaní pod položkou výkazu zmien č. 64/77
(výkaz zmien čl. 48) k prečíslovaniu parc. č. 116/196 na parc. č. 1501/4 a k prečíslovaniu parc. č.
116/195 na parc. č. 1501/3. Vychádzajúc z informácie Katastrálneho úradu v Košiciach, Správy katastraKošice zo dňa 26.5.2010 (čl. 46) mal súd za preukázané, že v roku 1993 katastrálny úrad vykonal
v dotknutej lokalite miestne prešetrovanie, výsledkom ktorého bol vyšetrovací náčrt (čl. 58). Podľa
zápisníc o miestnom prešetrovaní zo dňa 26.10.1993 sa ani vtedajší vlastníci parc. č. 1501/3 - Záhrady o

výmere 464 m2 (zápis čl. 55) a ani vtedajší vlastníci parc. č. 1501/4 - Záhrady o výmere 534 m2 (zápis čl.
56) miestneho prešetrovania nezúčastnili, s tým, že miestnym šetrením bolo zistené, že hranica medzi
parc. č. 1501/3 a parc. č. 1501/4 nie je znateľná (neboli trvalo označené lomové body hranice). Na
základe miestneho prešetrovania došlo k vyhotoveniu vyšetrovacieho náčrtu (čl. 58), ktorý, ako vyplýva
z informácie Správy katastra Košice zo dňa 26.5.2010 (čl. 46), bol spolu s následným mapovaním

podkladom pre vyhotovenie Základnej mapy veľkej mierky, ktorá v roku 1997 bola vyhlásená za
platnú. Na tomto vyšetrovacom náčrte bola podľa zistenia súdu sporná hranica susediacich pozemkov
vyznačená ako neznateľná (bodkočiarkovane); zároveň ako parc. č. 1501/3 tak aj parc. č. 1501/4 boli
zamerané a zakreslené aj s časťami (na znaleckom nákrese čl. 183 časť od komunikácie po zelenú
prerušovanú čiaru pretínajúcu po šírke oba pozemky), ktoré právni predchodcovia oboch účastníkov ako
pôvodne vyčlenené parc. č. 116/195 a parc. č. 116/1996 nenadobudli pričom spôsob ich nadobudnutia

v priebehu konania nebol preukázaný. Uvedeným postupom teda došlo po vyhlásení Základnej mapy
veľkej mierky za platnú jednak k zaevidovaniu dovtedy znateľnej hranice za neznateľnú, jednak pre
priebeh neznateľnej hranice boli určené a v katastri nehnuteľností zaevidované nové lomové body, a to
namiesto pôvodného, určeného geometrickým plánom č. 762-087-70 z roku 1970, ktorý v znaleckom
nákrese čl. 183 predstavuje

28C/173/2008-228

priesečník pôvodnej vlastníckej hranice (zelená prerušovaná čiara) s hranicou pozemkov parc. č. 1501/4
a parc. 1502/34 na lomový bod, ktorý je v znaleckom nákrese označený písmenom "C" a na druhej
strane vlastníckej hranice (od prístupovej cesty) namiesto lomového bodu predstavujúceho v znaleckom

nákrese čl. 183 priesečník pôvodnej vlastníckej hranice parc. č. 1501/3 a parc. č. 1501/4 s vlastníckou
hranicou týchto pozemkov z pôvodnou parc. č. 116/27 na lomový bod, ktorý je v znaleckom nákrese
označený písmenom ""A", čím zároveň došlo k pričleneniu časti susedného pozemku (predtým parc. č.
116/27) k parc. č. 116/195 a parc. č. 116/1996, a tým i k zvýšeniu ich výmery. Vychádzajúc zo zhodných
tvrdení účastníkov si súd s použitím ust. § 120 ods. 3 O.s.p. skutkovo osvojil, že pričlenená takto bola

časť medzi pôvodne odkúpenými pozemkami účastníkov a prístupovou cestou, ktorá v skutočnosti bola
vybagrovaná jama, zasypaná a upravená právnymi predchodcami účastníkov a ešte v sedemdesiatych
rokoch minulého storočia oplotená a užívaná spolu s pôvodne odkúpenými pozemkami. Toto faktické
pričlenenie časti susedného pozemku nemalo podľa zistenia súdu podklad v žiadnej právom uznanej
skutočnosti,majúcejzanásledokvznikvlastníckehopráva. Uvedenéskutočnostimalsúdzapreukázané

mimo už označených dôkazov tiež z Oznámenia o vybavení sťažnosti Katastrálneho úradu v Košiciach
sp. zn. KP/RK - 2367/2008AG10 zo dňa 13.1.2009 (čl. 124) a z Oznámenia o vybavení opakovanej
sťažnosti Katastrálneho úradu v Košiciach sp. zn. KP/RK-714/2009 zo dňa 20.4.2009 (čl. 122), v ktorých
Katastrálny úrad v Košiciach zdôvodňuje spôsob akým došlo pri novom mapovaní k určeniu nových
lomových bodov hraníc pozemkov účastníkov. Katastrálny úrad v Košiciach v uvedených písomnostiach

zároveň zdôvodnil i postup, pri ktorom došlo k zaevidovaniu do katastra nehnuteľností hranice zo
znateľnej na neznateľnú, neskôr z jednej strany ako znateľnej a z druhej ako neznateľnej a nakoniec,
tak ako je tomu i v súčasnosti, ako neznateľnej, na podklade čoho súd v tejto súvislosti skutkovo
ustálil, že k zaktualizovaniu po novom mapovaní neznateľnej hranice susedných pozemkov na z jednej
strany ako znateľnú a z druhej ako neznateľnú, došlo nesprávne na základe geometrického plánu č.

57/2007 zo dňa 20.8.2007, ktorým došlo k odčleneniu novovytvorenej parc. č. 1501/78 z pôvodnej parc.
č. 1501/4 a na základe geometrického plánu č. 201/2007, ktorým došlo k odčleneniu novovytvorenej
parc. č. 1501/77 z pôvodnej parc. č. 1501/3, pričom tento nesprávny údaj bol v katastri nehnuteľností
na základe podnetu odporcov zaktualizovaný tak, že hranica pozemkov je evidovaná ako neznateľná.
Vychádzajúcztýchtoskutočnostísúdskutkovoustálil,ževkatastrinehnuteľnostivsúčasnostievidovaná

hranica medzi parc. č. 1501/3 a parc. č. 1501/4 jednoznačne nezodpovedá stavu, v akom tieto
pozemky nadobudli právni predchodcovia účastníkov, ktorý bol založený v roku 1970 na podklade
geometrického plánu č. 762-087-70, vyhotoveného v mesiaci marec roku 1970 bývalým Strediskom
geodézie pre okres Košice. Pre posúdenie uplatneného nároku bolo preto významné vysporiadať sa
tiež s otázkou, či po nadobudnutí sporných pozemkov právnymi predchodcami účastníkov, teda v čase

od roku 1970 až doposiaľ, nenastala právna skutočnosť, následkom ktorej by došlo k zmene vlastníckej
hranice týchto pozemkov. V tejto súvislosti účastníci konania netvrdili a súd ani nezistil vykonaným
dokazovaním, aby k takejto zmene došlo právnym úkonom medzi účastníkmi alebo medzi ich právnymi
predchodcami alebo konštitutívnym rozhodnutím štátneho orgánu. Jediným do úvahy prichádzajúcimspôsobom zmeny vlastníckeho práva k sporným pozemkom v danom prípade mohlo byť vydržanie a
preto sa súd v procese vykonávania i hodnotenia dôkazov zaoberal tiež splnením jednej zo základných
podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľmi (alebo ich právnymi predchodcami),

k časti susediaceho pozemku odporcu v 3. rade, na základe tejto právnej skutočnosti, teda držbou,
v zmysle, či navrhovatelia alebo ich právni predchodcovia užívali pozemok odporcov za vlastníckou
hranicou určenou geometrickým plánom č. 762-087-70 z roku 1970. V tejto súvislosti súd zistil, že na
základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 10.4.1984 (čl. 100)
sa výlučnou vlastníčkou parc. č. 1501/3 - Záhrada o výmere 464 m2 stala E. Č.. Tá následne kúpnou

zmluvou, spísanou vo forme notárskej zápisnice dňa 30.5.1984 Jozefom Pavlíkom, notárom bývalého
Štátneho notárstva Košice - mesto N 482/84, Nz 447/84 (čl.
28C/173/2008-229

104) previedla vlastnícke právo k parc. č. 1501/3 na odporcov v 1. a 2. rade ako bezpodielových
spoluvlastníkov. Geometrickým plánom č. 201/2007 vyhotoveným dňa 10.7.2007 obchodnou

spoločnosťou GEOTOP Košice , s.r.o. (čl. 110) došlo z parc. č. 1501/3 - Záhrady o výmere 540 m2
(pozn.: zvýšenie výmery zdôvodnené vyššie) k odčleneniu stavbou záhradnej chaty zastavanej parc. č.
1501/77 - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 32 m2. Odporcovia v 1. a 2. rade Darovacou zmluvou
zo dňa 22.3.2010 (čl. 96) previedli vlastnícke právo k pozemkom parc. č. 1501/3 - Záhrada o výmere
508 m2 a parc. č. 1501/77 - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 32 m2 na odporcu v 3. rade. Po smrti

I. J. sa na základe výsledku dedičského konania ukončeného rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva
v Košiciach D 1430/84 (čl. 60) stali mimo Y. J. spoluvlastníkmi parc. č. 1501/4 - Záhrady o výmere
534m2 tiež U. J., navrhovateľka v 2. rade a R. J.. Geometrickým plánom č. 57/2007 vyhotoveným dňa
20.8.2007 Geodetickou kanceláriou Štefan Kiss (čl. 73) došlo z parc. č. 1501/4 - Záhrady o výmere
745m2 k odčleneniu stavbou záhradnej chaty zastavanej parc. č. 1501/78 - Zastavané plochy a nádvoria

o výmere 32 m2. Kúpnou zmluvou spísanou dňa 3.4.2008 vo forme notárskej zápisnice JUDr. Danielou
Kováčovou, notárkou pod č. N 86/2008, Nz 13827/2008, NCRls 13713/2008 (čl. 65) previedli U. J. E.
R. J. svoje spoluvlastnícke podiely na pozemkoch parc. č. 1501/4 - Záhrady o výmere 745m2 (pozn.:
zvýšenie výmery zdôvodnené vyššie) a parc. č. 1501/78 - Zastavané plochy a nádvoria o výmere
32 m2 na navrhovateľku v 2. rade. Darovacou zmluvou, spísanou dňa 3.4.2008 vo forme notárskej

zápisnice JUDr. Danielou Kováčovou, notárkou pod č. N 87/2008, Nz 13841/2008, NCRls 13718/2008
(čl. 68) previedla Y. J. svoj spoluvlastnícky podiel na pozemkoch parc. č. 1501/4 - Záhrady o výmere
745m2 a parc. č. 1501/78 - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 32 m2 na navrhovateľku v 2. rade.
Navrhovateľka v 2. rade ako výlučná vlastníčka v celosti Darovacou zmluvou zo dňa 20.6.2008 (čl. 63)
previedla spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku na pozemkoch parc. č. 1501/4 a parc. č. 1501/78

na navrhovateľa v 1. rade. Na LV č. 452 pre kat. úz. Krásna (čl. 83) sú ako podieloví spoluvlastníci
(každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku) pozemkov parc. č. 1501/4 - Záhrady o výmere
745 m2 a parc. č. 1501/78 - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 32 m2 evidovaní navrhovatelia. K
spornej skutočnosti užívania susediacich pozemkov parc. č. 1501/3 a parc. č. 1501/4 navrhovatelia v
návrhu na začatie konania uviedli, že ..." nehnuteľnosť predtým vlastnili rodičia žalobkyne. Pri preberaní

týchto nehnuteľností v reáli boli vytýčené aj hranice, avšak GP v tom čase nebol vypracovaný. Bolo však
dohodnuté, že budú v prírode rešpektovať vytýčenú hranicu". Navrhovateľ v 1. rade na pojednávaní
dňa 30.8.2010 tvrdil, že užívania parc. č. 1501/4 sa ujal po uzavretí manželstva s navrhovateľkou v
2. rade, že faktická hranica medzi spornými pozemkami bola už vtedy tvorená viničom zasadeným
odporcom v 1. rade a ríbezľovými kríkmi zasadenými navrhovateľmi, pričom k vytvoreniu tejto hranice

(na druhom konci susedných parciel, nie v časti kde je postavená garáž) malo dôjsť niekedy v roku
1992, kedy v súvislosti s výstavbou skleníka odporca v 1. rade nabil do zeme kolíky a povedal, že
toto bude hranica, ďalej že strom orecha, ktorý bol neskôr vyrúbaný sa medzi účastníkmi rešpektoval
ako hranica pozemkov, a že v súvislosti s výstavbou garáže došlo medzi svedkyňou Y. J. a odporcom
v 1. rade k sporom. Navrhovateľka v 2. rade ohľadne spôsobu užívania susediacich pozemkov na

pojednávaní dňa 8.11.2010 uviedla, že o pozemok sa spoločne s navrhovateľom v 1. rade začali starať
až po smrti jej otca (pozn.: I. J., zomr. 18.8.1984), na inom mieste upresnila, že užívania parc. č. 1501/3
sa s navrhovateľom v 1. rade ujali niekedy v roku 1993, pričom záhrada dovtedy nebola udržiavaná,
že v tom čase na hranici pozemkov bolo zasadené hrozno, pričom pôdu obrábali len pred viničom,
že v tomto stave užívajú pozemok až dodnes, že o priebeh hranice sa až do roku 2008 nestarali a s

odporcami nesporili a že až v súvislosti so zameriavaním pozemku pre účely zápisu stavby do katastra
nehnuteľností boli geodetom upozornení, že užívajú menšiu ako v katastri nehnuteľnosti evidovanú
výmeru. Navrhovatelia na pojednávaní dňa 19.9.2011 k uvedenej skutočnosti prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne uviedli, že užívateľská hranica medzi parc. č. 1501/3 a parc. č. 1501/4 od roku28C/173/2008-230

1970 zodpovedala, vychádzajúc zo znaleckého nákresu čl. 183, spojnici bodov "A" a "C", pričom takto

boli pozemky užívané až do času kedy svedkyňa Y. J. odporcom neumožnila užívať aj časť pozemku
navrhovateľov. O tejto skutočnosti, ako uviedla právna zástupkyňa navrhovateľov, sa navrhovatelia
dozvedeli od svedkyne Y. J.. Odporcovia v 1. a 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
8.3.2010 k návrhu na začatie konania navrhovateľov, v tejto súvislosti uviedli, že hranica medzi
susediacimi pozemkami parc. č. 1501/4 a parc. č. 1501/3 bola vytvorená a v prírode vytýčená na

základe geometrického plánu ešte v roku 1970, že od toho času vlastníci oboch pozemkov túto hranicu
rešpektovali, a že spor o jej priebeh vznikol medzi účastníkmi až niekedy v období rokov 2008 až
2009. Odporca v 1. rade na pojednávaní dňa 8.11.2010 tiež uviedol, že pri odkúpení pozemku mu
predávajúci povedali, že hranice pozemku zodpovedajú pozemkovej mape, že so svedkyňou Y. J. prešli
celý priebeh hranice pozemkov, predstavujúcej spojnicu stĺpa v plote (pozn: zo strany cesty) a Byžalmy
(pozn. na hranici s parc. č. 1502/34), že medzi týmito bodmi natiahol šnúrku a podľa nej zabil do zeme

kolíky, ktoré sa nachádzajú na mieste až dodnes, že priebeh vlastníckej hranice nebol medzi účastníkmi
nikdy sporný a že až v roku 2007 alebo 2008 zistil zo snímky z katastrálnej mapy, že pozemok parc.
č. 1501/3 bol "zrezaný, okyptený", že následne zistil, že chyba spočívala v posune lomového bodu
o 4,7m a že následne nechal pozemok vymerať geodetom, pričom ním určená hranica "takmer na
milimeter" zodpovedala hranici, tak ako ju v prírode vykolíkoval. Odporkyňa v 2. rade na pojednávaní

dňa 8.11.2010 k spornej skutočnosti užívania susediacich pozemkov tvrdila, že bola pri tom, keď "pani,
od ktorej sme náš pozemok zakúpili" ukázala odporcovi v 1. rade priebeh vlastníckej hranice, pričom
priebeh vlastníckej hranice ukázala tiež svedkyni Y. J., a že hneď na to odporca na tejto hranici zabil
do zeme kolíky, ktoré sa tam nachádzajú až dodnes, následne na tomto mieste zasadil tiež hrozno, a
že v takom stave, v akom pozemok s odporcom v 1. rade kúpili užívajú ho až dodnes, pričom k zmene

priebehuhranicenikdy nedošlo.Odporcav3.radekspornejskutočnostiužívaniasusediacichpozemkov
parc. č. 1501/3 a parc. č. 1501/4 na pojednávaní dňa 30.8.2010 uviedol, že aktuálna vlastnícka hranica
pozemkov zodpovedá geometrickému plánu z roku 1970 pričom táto nebola nikdy menená, že táto
hranica je zrejmá i v prírode keďže odporca v 1. rade v súvislosti s kúpou pozemku (pozn.: v roku 1984)
hranicu vytýčil kolíkmi, ktoré sa nachádzajú v prírode i toho času, že podľa tejto vlastníckej hranice

účastníci susedné pozemky vždy užívali, nikdy si navzájom do pozemkov nezasahovali a o priebeh
hranice sa nesporili. Tvrdil v tejto súvislosti, že na hranici pozemkov je v jednej časti zasadený vinič
a v inej tiež Buksus a poprel aby navrhovatelia svoj pozemok obrábali i za viničom. Svedkyňa Y. J.Ľ.
v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 24.10.2011 k priebehu hranice dotknutých pozemkov i k
spôsobu ich užívania uviedla, že v čase kedy nadobudla vlastnícke právo k parc. č. 1501/4, k čomu došlo

niekedy v roku 1967 alebo 1968 nadobudli vlastnícke právo k susediacemu pozemku parc. č. 1501/3
manželia Č., že v tom čase pozemky neboli ohradené a ani medzi spornými pozemkami plot nebol, že
napriek tomu vlastníci oboch pozemkov vedeli, ktorú časť môžu užívať. Uviedla, že na hranici pozemkov
pôvodne neboli zatlčené kolíky, že tieto si všimla až neskôr (pozn. niekedy pred 2 rokmi), že sa nestalo,
aby sadili za tieto kolíky a ani susedia tak nerobili, že od času, kedy sa ujala užívania pozemku k

zmenám užívateľskej hranice nedošlo, že užívateľská hranica v čase keď sa ujali užívania susedného
pozemku odporcovia v 1. a 2. rade (pozn.: v roku 1984) bola rovnaká ako v roku 1970. Svedkyňa
výslovnepotvrdila,žehranica pozemkov parc.č.1501/3a parc.č.1501/4sanachádzalamedzistĺpikom
v plote na jednej strane a stromom byžalmy na strane druhej, uviedla, že hranicu pozemkov vymerali
ešte manželia Č., pričom ona s odporcami v 1. a 2. rade túto hranicu neprešla. Svedkyňa tiež tvrdila,

že oplotenie pozemkov sa uskutočnilo s odstupom 3-4 rokov po odkúpení, že tento plot sa nachádza
na mieste i teraz a že podľa bodov v plote vlastníci susediacich pozemkov vedeli, odkiaľ pokiaľ môžu
pozemky užívať. Svedkyňa A. H. (dcéra pôvodných vlastníkov R. E. E.Ž. Č.) v rámci svojej výpovede
na pojednávaní dňa 24.10.2011 uviedla, že sa pamätá na to, že sporné pozemky boli pôvodne vytýčené
drevenými kolíkmi,

28C/173/2008-231

že na hranici pozemkov jej rodičia zasadili ríbezle, ktoré sa na mieste nachádzajú i v súčasnosti a
jabloň, že na hranici pozemkov sa nachádzal strom Byžalmy, že na hranici pozemkov bolo 2 alebo 3
roky pred odpredaním pozemku odporcom v 1. a 2. rade vysadené hrozno, ako uviedla " presne na

úrovni ríbezlí, alebo približne 40 cm smerom do pozemku navrhovateľov", že s vlastníkmi susediaceho
pozemku nikdy o priebeh hranice nemali spor a že sa pamätá na to že všetky pozemky boli vymeriavané
so vzájomne rovným priebehom hraníc. V rámci ohliadky sporných nehnuteľností na mieste samom
svedkyňa Y. J. i svedkyňa A. H. za užívateľskú hranicu pozemkov parc. č. 1501/3 a parc. č. 1501/4označili spojnicu stĺpa v plote (pozn: zo strany cesty) a Byžalmy (pozn. na hranici s parc. č. 1502/34).
Podľa zistenia súdu v tejto súvislosti strom Byžalmy bol zrezaný, na mieste však ostal časť jeho kmeňa,
pričom z jeho koreňového systému vyrastá nový strom. Na tejto hranici podľa zistenia súdu boli zatlčené

4 železné kolíky, rozložené po celej dĺžke hranice , na tejto hranici súd zistil prítomnosť tiež hrozna,
na úrovni stavby záhradnej chaty vysadené oproti línii hranice približne o 40 cm dovnútra pozemku
odporcov. Znaleckým posudkom č. 21/2011 zo dňa 19.5.2011 Ing. Pavol Krišpinský - znalec z odboru
Geodézia a kartografia, odvetvie Geodézia, Kartografia a fotogrametria graficky znázornil v znaleckom
nákrese priebeh v katastri nehnuteľnosti evidovanej neznateľnej hranice, užívateľskej hranice, ktorá

zodpovedá podľa zistenia znalca i zistenia súdu v teréne vykolíkovanej hranici a priebeh hranice
založenej Geometrickým plánom č. 762-087-70, vyhotoveným v mesiaci marec roku 1970 bývalým
Strediskom geodézie pre okres Košice, pozemkov parc. č. 1501/3 a parc. č. 1501/4. V doplnku k
znaleckému nákresu (čl. 209) znalec zároveň graficky znázornil priebeh pôvodnej vlastníckej hranice po
celej dĺžke hranice pozemkov, keďže geometrický plán č. 762-087-70 sa tejto časti pozemkov netýkal,
pričom hranica medzi spornými pozemkami v tejto časti teda nikdy nebola založená a spočívala len

na faktickom rešpektovaní predĺženia línie pôvodnej vlastníckej hranice (línia medzi stĺpikom v plote
a medzi stromom Byžalmy). Zároveň znalec v znaleckom nákrese a jeho doplnku graficky vyjadril
polohu stavby, odstránenia ktorej sa navrhovatelia v konaní domáhali, ku každej z týchto hraníc, pričom
z tohto grafického znázornenia je zrejmé, že sporná stavba síce presahuje v katastri nehnuteľnosti
evidovanú neznateľnú hranicu, nepresahuje však, a to je pre posúdenie veci podstatné, predĺženú líniu

pôvodnej vlastníckej hranice. Zo zamerania užívateľskej hranice, ktorá je podľa znaleckého posudku
posunutá do pozemku odporcov, v spojení s dôkazmi majúcimi výpovednú hodnotu k spôsobu užívania
pozemkovodroku1970aždoposiaľsúdskutkovouzavrel,ženavrhovateliaaniichprávnipredchodcovia
nikdy (od roku 1970 až doposiaľ) neužívali pozemok odporcov parc. č. 1501/3 za vlastníckou hranicou
založenou geometrickým plánom č. 762-087-70, vyhotoveným v mesiaci marec roku 1970 bývalým

Strediskom geodézie pre okres Košice, ani za predĺžením pôvodnej vlastníckej hranice až po cestu,
preto k nadobudnutiu vlastníckeho práva k časti pozemku odporcu v 3. rade za touto hranicou vydržaním
dôjsť rozhodne nemohlo. Naopak, užívateľská hranica je oproti pôvodnej vlastníckej hranice posunutá
do pozemku navrhovateľov.

Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa týchto ustanovení zákona:

Podľa ust. § 123 a ust. § 124 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Všetci vlastníci majú
rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana

Podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.(2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

28C/173/2008-232

Podľa ust. § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených

zákonom. (2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom
v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa ust. § 134 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť. (3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe
právny predchodca.

Podľa ust. § 135c Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá
právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho,

kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). (2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže
ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.(3) Súd
môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za
náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.Podľa ust. § 7 zák. č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, kataster obsahuje tieto
údaje: a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území, b) parcelné

čísla, údaje o parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra
"E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje
o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o
cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na
začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje

o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia
a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach, c) údaje o právach k nehnuteľnostiam,
údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len "vlastník") a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam
(ďalej len "oprávnená osoba"), ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, d) údaje o základných

a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach, e) sídelné a nesídelné
geografické názvy.

Podľa ust. § 70 zák. č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, údaje katastra uvedené v §
7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. (2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,

parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako

parcela registra "E".

Podľa ust. § 71 zák. č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, záväzné údaje katastra
sa používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného

prostredia, hospodársku činnosť a na informačné systémy o nehnuteľnostiach. (2) Záväzné údaje

28C/173/2008-233

katastra slúžia ako podklad na písomné vyhotovenie verejných listín a iných listín. (3) Údaje katastra,

ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať.

Podľa ust. § 63 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, po vyhotovení nového
súboru geodetických informácií a nového súboru popisných informácií novým mapovaním (ďalej len
"obnovený katastrálny operát") správa katastra zverejní obnovený katastrálny operát na nahliadnutie

prostredníctvom obce s poučením o možnosti podať námietky. V súbore popisných informácií o fyzickej
osobe sa zverejňujú osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia a
miesto trvalého pobytu. O možnosti nahliadnuť do obnoveného katastrálneho operátu obec písomne
upovedomí vlastníkov, ktorí nie sú obyvateľmi obce.

Podľa ust. § 64 ods. 2 a ods. 4 zák. č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov,
správa katastra vyhlási platnosť obnoveného katastrálneho operátu vyhotoveného novým mapovaním,
ak v lehote neboli podané námietky proti chybám v obnovenom katastrálnom operáte alebo ak sa
o námietkach rozhodlo a rozhodnutie sa stalo právoplatným. (3) Vyhlásením platnosti obnoveného
katastrálneho operátu sa doterajší katastrálny operát stáva neplatným a pre kataster sa začne používať

obnovený katastrálny operát. Správa katastra vyznačí neplatnosť katastrálneho operátu vo všetkých
jeho častiach.

Podľa ust. § 69 vyhl. Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z. v
znení neskorších zmien a doplnkov, v znení účinnom dom 30.11.2009, obnova katastrálneho operátu

je katastrálne konanie, ktorého cieľom je vyhotovenie nového súboru geodetických informácií a nového
súboru popisných informácií katastrálneho operátu. (2) Obnova katastrálneho operátu sa vykonáva
a) novým mapovaním, b) skrátenou formou, c) vyhotovením duplikátu platného stavu. (3) Obnova
katastrálneho operátu nadväzuje na platný katastrálny operát. Výsledok obnovy katastrálneho operátunovým mapovaním, skrátenou formou, ako aj vyhotovením duplikátu platného stavu nemá vplyv na
vznik, zmenu alebo zánik práva k nehnuteľnosti.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovaných právnych predpisov posúdil súd návrh
na začatie konania navrhovateľov ako nedôvodný. Základným predpokladom dôvodnosti uplatneného
nároku smerujúceho k ochrane vlastníka alebo toho, kto je oprávnený mať vec u seba (držiteľa i
detentora) pred zásahom do jeho vlastníckeho práva, je preukázanie vlastníckeho alebo iného práva
k veci, vo vzťahu ku ktorej má k neoprávneným zásahom dochádzať. V prípade ak tento zásah

má spočívať v umiestnení stavby nerešpektujúcom usporiadanie vlastníckeho práva k susediacim
pozemkom je nevyhnutné aby táto stavba v celosti alebo svojou časťou zasahovala do pozemku vo
vlastníctve alebo v držbe inej osoby. V tomto zmysle neoprávneným zásahom, pred ktorým poskytuje
ochranu Občiansky zákonník, nie je ani zhotovenie stavby bez stavebného povolenia či ohlásenia stavby
a ani umiestnenie stavby bez zachovania právnym predpisom stanoveného minimálneho odstupu
stavby od hranice pozemkov či susednej stavby, pokiaľ v celosti alebo svojou časťou do pozemku vo

vlastníctvealebovdržbeinejosobynezasahuje.Zriadenienepovolenejstavbyaleboumiestneniestavby
bez zachovania minimálneho odstupu stavby od hranice pozemkov či susednej stavby na pozemku
stavebníka zakladá prípadný rozpor s verejnými záujmami a administratívnu zodpovednosť podľa
stavebného zákona, postupom podľa ktorého môže stavebný úrad nariadiť takúto stavbu odstrániť. Na
tomto základe sa súd v konaní zaoberal dôvodnosťou uplatneného nároku navrhovateľov z hľadiska, či

stavba "garaže", v skutočnosti monolitická betónová stavba v stavebno-technickom význame, položená
na betónových kockách, zasahuje čo i len svojou časťou do pozemku navrhovateľov parc. č. 1501/4
kat. úz. Krásna. Vychádzajúc zo zistenia ( bližšie rozvedené na inom mieste odôvodnenia), že v katastri
nehnuteľností v súčasnosti evidovaná neznateľná hranica medzi
28C/173/2008-234

parc. č. 1501/3 a parc. č. 1501/4 jednoznačne nezodpovedá stavu, v akom tieto pozemky nadobudli
právni predchodcovia účastníkov, ktorý bol založený v roku 1970 na podklade geometrického plánu
č. 762-087-70, vyhotoveného v mesiaci marec roku 1970 bývalým Strediskom geodézie pre okres
Košice, a že v súčasnosti v katastri evidovaná hranica dotknutých pozemkov i údaj o ich výmere

je výsledkom len obnovy katastrálneho operátu ukončenej v roku 1997, nenadväzujúcej na v tom
čase platný katastrálny operát, ktorá sama o sebe podľa ust § 69 ods. 3 vyhl. 79/1996 Z. z. nemá
vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práva k nehnuteľnosti, súd považoval za dostatočne vyvrátenú
domnienku o hodnovernosti a záväznosti údaja katastra nehnuteľností o geometrickom určení sporných
nehnuteľností, včítane lomových bodov hranice susediacich pozemkov a ako z takého z neho nemohol

vychádzať. Za smerodajnú, vzhľadom na to, že podľa zistenia súdu nenastala právna skutočnosť,
na základe ktorej by došlo k posunu vlastníckej hranice sporných pozemkov založenej v roku 1970
na podklade geometrického plánu č. 762-087-70, na úkor odporcov pričom časť pozemku za líniou
pôvodnej vlastníckej hranice predĺženej až po cestu, tak ako ju vyznačil znalec v doplnku znaleckého
nákresu (čl.209) navrhovatelia nikdy neužívali, vzal súd za rozhodujúcu pre posúdenie uplatneného

nároku práve túto hranicu (pôvodnú vlastnícku hranicu predĺženú až po cestu) a ustálil, že sporná
stavba túto hranicu, ani len sčasti nepresahuje. Na tomto základe súd právne uzavrel, že v konaní
nebolo preukázané, aby stavba, odstránenia ktorej sa v konaní navrhovatelia domáhali, svojou časťou
zasahovala do pozemku, vlastnícky im patriaceho, a teda že v danom prípade nie je naplnený základný
predpoklad pre poskytnutie ochrany ich vlastníckeho práva. Pri takomto spôsobe právneho posúdenia

vecipovažovalsúdzanadbytočnévrámciriešeniapredbežnejotázkyustáliťskutočnúvlastníckuhranicu
medzi parc. č. 1501/3 a parc. č. 1501/4, i posúdiť povahu stavby a vlastnícke právo k nej, nakoľko
k tomu by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie pričom pre rozhodnutie o uplatnenom nároku
súd považoval za postačujúce a zodpovedajúce zásade hospodárnosti konania, vylúčenie vlastníckeho
alebo iného práva navrhovateľov k pozemku zastavanému spornou stavbou. Určenie vlastníckej hranice

pozemkov netvorilo predmet konania a preto ani prípadné predbežné vysporiadanie sa s touto otázkou
by k usporiadaniu vlastníckych vzťahov účastníkov neviedlo, pričom je nepochybné, že pokiaľ nedôjde
k vyriešeniu tejto otázky dohodou účastníkov, k stanoveniu tejto hranice môže dôjsť len meritórnym
rozhodnutím súdu na podklade geometrického plánu. Riadiac sa týmito úvahami súd návrh na začatie
konania navrhovateľov zamietol.

O trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle
ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Všetci odporcovia,ktorí mali v konaní plný úspech boli v konaní zastúpený advokátkou (odporca v 3. rade od vstupu do
konania dňa 26.8.2010). Za úkony právnej služby ako spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo
viacerých osôb tak patrí právnej zástupkyni odporcov odmena v rozsahu základnej sadzby tarifnej

odmeny zníženej o 20% (ust. § 13 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.5.2010)
a od 1.6.2010 v rozsahu základnej sadzby tarifnej odmeny zníženej o 50% (ust. § 13 ods. 2 vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov). V súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, nakoľko hodnotu práva o ktoré v danom prípade
išlonebolomožnévyjadriťvpeniazoch,základnásadzbatarifnejodmenyzajedenúkonprávnejslužbyje

jedna trinástina výpočtového základu. Výpočtový základ platný pre rok 2010 činí 721,40 Eur; výpočtový
základ platný pre rok 2011 činí 741,- Eur. Vychádzajúc z ust. § 9 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v
znení neskorších zmien a doplnkov, v zmysle ktorého sa základná sadzba tarifnej odmeny stanoví podľa
tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát
vo veci vykonal, v spojení s ust. § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien
a doplnkov, druhovo vymedzujúcim jednotlivé úkony právnej služby za ktoré patrí advokátovi odmena

a v spojení s ust § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č.
28C/173/2008-235

655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, upravujúcim náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (režijný paušál) vo výške jednej stotiny výpočtového

základu, súd priznal odporcom náhradu trov právneho zastúpenia advokátom za jednotlivé úkony
právnej služby takto: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - odmena v sume
92,49 Eur + režijný paušál v sume 7,21 Eur, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa
8.3.2010 - odmena v sume 92,49 Eur + režijný paušál v sume 7,21 Eur, účasť na pojednávaní dňa
21.6.2010 - odmena v sume 13,88 Eur (1/4 zo sumy 55,50 Eur podľa ust. § 14 ods. 5 vyhl. MS SR

č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov) + režijný paušál v sume 7,21 Eur, účasť na
pojednávaní dňa 30.8.2010- odmena v sume 83,24 Eur + režijný paušál v sume 7,21 Eur, účasť na
pojednávaní dňa 8.11.2010 - odmena v sume 83,24 Eur + režijný paušál v sume 7,21 Eur, účasť na
ohliadke na mieste samom vykonanej znalcom dňa 20.4.2011 - odmena v sume 85,50 Eur + režijný
paušál v sume 7,41 Eur, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 9.6.2011 - odmena

v sume 85,50 Eur + režijný paušál v sume 7,41 Eur, účasť na pojednávaní dňa 19.9.2011- odmena
v sume 85,50 Eur + režijný paušál v sume 7,41 Eur, účasť na pojednávaní dňa 24.10.2011- odmena
v sume 85,50 Eur + režijný paušál v sume 7,41 Eur, účasť na ohliadke na mieste samom vykonanej
sudcom dňa 27.10.2011 - odmena v sume 85,50 Eur + režijný paušál v sume 7,41 Eur a účasť na
pojednávaní dňa 28.11.2011- odmena v sume 85,50 Eur + režijný paušál v sume 7,41 Eur. Spolu s

náhradou trov právneho zastúpenia v celkovej sume 958,85 Eur súd priznal odporcom náhradu trov
spočívajúcich v zaplatení preddavku na trovy znaleckého dokazovania v sume 200,- Eur.

O trovách štátu súd rozhodol s poukazom na ust. § 148 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého štát má
podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Trovy štátu

pozostávajú zo znalečného v sume 14,35 Eur, ktoré štát, po zohľadnení účastníkmi zaplatených
preddavkov ( navrhovatelia 200,- Eur; odporcovia 200,- Eur) zaplatil z celkovej sumy 414,35 Eur za
vypracovanie znaleckého posudku č. 21/2011 zo dňa 19.5.2011 Ing. Pavlovi Krišpinskému - znalcovi z
odboru Geodézia a kartografia, odvetvie Geodézia, Kartografia a fotogrametria, s tým, že vzhľadom na
plný neúspech navrhovateľov v konaní, uložil súd povinnosť nahradiť trovy štátu navrhovateľom.

O povinnosti navrhovateľov nahradiť odporcom trovy konania na účet ich právnej zástupkyne súd
rozhodol podľa ust § 149 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému
bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť
ju advokátovi.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje zanesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
28C/173/2008-236

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

V Košiciach 28. novembra 2011