Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/533/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610217498
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7610217498.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobkyne D. Š., Y. J. O., E. E. Č.. XX,
zastúpenej JUDr. Evou Slavkovskou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie
č. 4 proti žalovanému Spoločenstvu vlastníkov bytov JANTÁR, so sídlom v Levoči, Pri prameni č. 16,
zastúpenému Mgr. Adriánovi Bobkovi, advokátovi so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia č. 78, o
určenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 6.8.2013, č.k. 9C 200/2010-339 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo vyhovujúcom výroku o uložení povinnosti žalovanému tak, že žalovaný je povinný

zdržať sa obťažovania žalobkyne hlukom z prevádzky kotolne umiestnenej v bytovom dome G. H..Č..
XXXX, E. E. XX J. O. E. Ž.N. I. Y. Č.. X v tom istom bytovom dome.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch o trovách konania a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
súdny poplatok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému v lehote do 60 dní od právoplatnosti

rozsudku vykonať opatrenia, ktoré zabránia šíreniu nadmerného hluku nad prípustné hodnoty v zmysle
právnych predpisov z kotolne nachádzajúcej sa v bytovom dome H..Č.. XXXX E. E. XX J. O. do bytu
žalobkyne a zároveň žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni na trovách konania sumu 592,41 eura,
trovy konania štátu v sume 2.306,40 eura a uložil mu povinnosť zaplatiť aj súdny poplatok v sume 99,50
eura, všetky platby do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Uvedeným rozsudkom rozhodol súd o návrhu žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanému vykonať

opatrenia smerujúce k zabráneniu šírenia nadmerného hluku z kotolne, nachádzajúcej sa v bytovom
dome súp.č. XXXX, E. E. Č.. XX J. O. do jej bytu.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobkyňa je vlastníčkou bytu č. X J. Y.
I. G., H. Č. XXXX, E. E. Č.. XX J. O., ktorý sa nachádza na prízemí bytového domu pod ktorým v
pivničných priestoroch žalovaný v septembri 2007 umiestnil plynovú kotolňu, určenú pre vykurovanie 34
bytov, ktorej je vlastníkom. Ďalej vychádzal zo znaleckého posudku č. 1/2012, vypracovaného znalcom

Prof. Ing. Dušanom Katunským, CSc., z ktorého vyplynulo, že výsledné ekvivalentné trvalé hladiny
hluku v byte žalobkyne prevyšovali v čase merania prípustné hodnoty hluku v zmysle platných noriem
a predpisov. Prevažná väčšina hluku, t. j. výslednej hladiny akustického tlaku hluku je produkovaná
kotolňou, nachádzajúcou sa pod bytom žalobkyne. Meranie hluku v byte žalobkyne bolo uskutočnené vdňoch 27. 1. a 28.1. 2012 pri vonkajšej teplote mínus 12°C a vnútornej teplote od 17 do 20°C. Meranie
hlučnosti sa uskutočnilo dňa 27.1.2012 v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., kedy bola nameraná
hlučnosť v byte žalobkyne 74,54 decibelov, druhé meranie bolo vykonané vo večernom intervale od

18.00 hod. do 21.00 hod., kedy bolo nameraných 82,53 dB, tretie meranie bolo namerané v nočnom
intervale od 21.00 hod. do 8.00 hod. s výsledným meraním 81,55 dB a posledné meranie v dennom
intervale od 8.00 hod. do 18.00 hod. s výsledkom 81,25 dB. Tieto hodnoty v každom uvedenom prípade
znalec vyhodnotil ako nevyhovujúce, prevyšujúce dovolené hodnoty stanovené ako najvyššie prípustné
podľa Vyhlášky č. 549/2007 Z.z. Ďalej súd vychádzal zo záverov kontrolného znaleckého posudku

č. 10-11/2003, v ktorom znalecký ústav konštatoval zistenú nameranú hlučnosť v byte žalobkyne
spôsobenú výlučne prevádzkou kotolne nachádzajúcej sa pod jej bytom.

Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že hlučnosť kotolne
šíriaca sa do bytu žalobkyne prevyšuje najvyššiu prípustnú hladinu hluku určenú pre obytné miestnosti
vyhl. č. 549/2007 Z.z. Súd mal za to, že znaleckým posudkom č. 1/2012 boli namerané hodnoty

vysoko presahujúce najvyššiu prípustnú hladinu hluku a to cez deň aj v noci, pričom znalcom bolo
konštatované, že prevažná väčšina tohto hluku je produkovaná práve kotolňou nachádzajúcou sa pod
bytom žalobkyne. Podľa názoru súdu aj kontrolným znaleckým dokazovaním bola zistená hlučnosť
šíriaca sa z kotolne do bytu žalobkyne nad mieru prípustnú hladine hluku, avšak len v noci. Jednoznačne
zo znaleckých posudkov vyplýva, že hlučnosť v byte žalobkyne pochádzajúca z miestnosti kotolne

umiestnenej pod jej bytom presahuje najvyššiu prípustnú hodnotu hluku, a to minimálne počas nočných
hodín. Z uvedených dôvodov vychádzajúc zo záverov znaleckých posudkov súd návrhu v celom rozsahu
vyhovel. Ohľadom výroku rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobkyňa ako subjekt dožadujúci sa
súdnej ochrany nemôže žiadať v tomto prípade konkrétne opatrenia, ktorými sa odstráni závadný
stav. Tieto má právo zvoliť si žalovaný a to, či zvolil dostatočné opatrenia, je možné skúmať až v

prípadnom vykonávacom konaní. Žalobkyňa sa teda môže domáhať len uloženia povinnosti zdržať sa
neoprávnených zásahov, resp. vykonania opatrení na jej odstránenie, nie povinnosti niečo konkrétne
konať. Týmto kritériám preto zodpovedá aj výrok rozhodnutia súdu. Podľa názoru súdu podstatou
ochranypodľa§127odsek1Občianskehozákonníkajetedato,abyrušiteľ,ktorýneoprávnenezasahuje
do vlastníckeho práva iného mal možnosť sám zvoliť opatrenie, ktorým odstráni vzniknutý závadný stav.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej
žalobkyni priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia. K úhrade trov štátu
súd vychádzajúc z ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., zaviazal neúspešného žalovaného, u ktorého
ako uviedol, neboli zistené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom na to, že

žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, uložil súd žalovanému podľa § 2 ods. 2
zákona č. 71/1992 Zb. povinnosť zaplatiť aj poplatok z návrhu podľa položky 1 písm. b) sadzobníka
súdnych poplatkov v sume 99,50 eura.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. V odvolaní poukazuje na znalecký posudok

vypracovaný znalcom Prof. Ing. Dušanom Katunským, CSc. a podľa jeho názoru výsledky merania
uvedené v tomto znaleckom posudku sú neakceptovateľné a to z dôvodu, že meranie vykonali osoby,
ktoré nie sú držiteľom osvedčenia odbornej spôsobilosti na meranie hluku v životnom prostredí,
ustanovený znalec nie je držiteľom osvedčenia o akreditácii na meranie hluku v životnom prostredí,
prezentované výsledky merania hluku vyjadrené určujúcou veličinou - ekvivalentnou trvalou hladinou

hluku A akustického tlaku v príslušnom referenčnom časovom intervale nie sú v súlade s vyhláškou
č. 549/2007 Z.z. a to z dôvodu, že pri meraní hluku z plynovej kotolne ako vnútorného zdroja hluku
v chránenej miestnosti kategórie B určujúcou veličinou je maximálna hladina A akustického tlaku. Vo
vzťahu k znaleckému posudku č. 10-11/2013 uviedol, že napriek konštatovaniu znaleckej organizácie
o tom, že prekročenie limitovaných hodnôt nie je nejako výrazné, súd prvého stupňa v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia konštatuje, že v konaní bolo znaleckým dokazovaním preukázané šírenia
hluku z kotolne do bytu k žalobkyne nad mieru primeraným pomerom. V tejto súvislosti poukazuje na
bod 28 doplňujúce informácie a iné zistenia, strana 14 znaleckého posudku, v ktorom sa uvádza, že v
bytoch sa bežne nachádzajú rôzne spotrebiče, ktoré sú zdrojmi hluku. Aj v byte č. 1 sa prevádzkujú také
spotrebiče, ktoré boli však počas výkonu akustickým meraním vypnuté. V byte sa nachádza v kuchyni

chladnička staršieho typu. Vzhľadom na to, že v byte žalobkyne sa nachádza chladnička staršieho
typu, ktorá svojou bežnou prevádzkou vytvára hluk v rozmedzí 40 až 45 dB, pričom ide o spotrebič,
z povahy ktorého vyplýva, že je v prevádzke v nočných hodinách a skutočnosť, že vyššie opísaný
akustický efekt o intenzite 32 dB sa vyskytol v byte žalobkyne už pred inštaláciou kotolne má za to,že záver súdu prvého stupňa o neoprávnenom zásahu žalovaného spočívajúcom v šírení hlučnosti z
kotolne do bytu žalobkyne v rozsahu 32 dB až 35,1 dB, nie je správny. V danom prípade nejde jeho
správanie, ktoré by nad mieru primeranú pomerom obťažovalo žalobkyňu. Podľa názoru, ak by hluk

v rozsahu 32 dB až 35,1 dB nad mieru primeraným pomerom obťažoval žalobkyňu, tak by vo svojom
byte nemala v celodennej prevádzke spotrebič - starší typ chladničky, ktorý vytvára hluk v rozmedzí
40 až 45 dB a urobila by výmennú telies radiátorov. Ďalej uviedol, že okrem žalobkyne a jej dcéry
žiadny vypočutý svedok bývajúci v uvedenom obytnom dome nezaregistroval - nezaznamenal hluk
vychádzajúcizkotolneaužvôbecnieneznesiteľnýhlukspôsobujúcivážneohrozenie,ktorépredpokladá

ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval
podľa kritérií uvedených § 132 O.s.p. a teda odvolanie odôvodňuje ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.,
pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
o neoprávnenom jeho zásahu, nakoľko v danom prípade z jeho strany ide o nepodstatné zásahy, jedná
sa o bežné správanie, ktoré sú susedia povinní navzájom strpieť, lebo je spojené s obvyklých užívaním
nehnuteľnosti a s bežnou prevádzkou zariadenia - kotolne, ktorá slúži vlastníkom bytov, teda aj samotnej

žalobkyni na zabezpečenie základných potrieb spojených s bývaním, akým sú ohrev vody a vykurovanie
bytov prevažne v zimnom období. Ďalej poukázal na skutočnosť, že súd mu uložil povinnosť vykonať
opatrenia v zmysle prvého výroku napadnutého rozhodnutia a to napriek tomu, že podľa § 127 ods.
1 Občianskeho zákonníka súd mu môže uložiť ako vlastníkovi kotolne zdržať sa presne opísaného a
vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť niečo pozitívne konať.

Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení podanému odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvého
stupňa považuje za vecne správny a navrhuje, aby ho odvolací súd v plnom rozsahu potvrdil.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu

predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa
§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné.

Odvolacísúdjevprejednávanejvecitohonázoru,žesúdprvéhostupňasprávnezistilskutkovýstavveci,
ak dospel k záveru, že hlučnosť z kotolne šíriaca sa do bytu žalobkyne prevyšuje najvyššiu prípustnú
hladinuhlukuurčenúpreobytnémiestnosti,ktorýnásledneajsprávneprávneposúdil,akžalobevyhovel.
Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho vzťahu, preto odvolací súd
na skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozsudku a na právne normy, ktoré súd použil poukazuje

a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu
prvého stupňa odvolací súd uvádza nasledujúce:

Podľa § 2 písm. c vyhl. č. 549/2007 Z.z. na účely tejto vyhlášky hluk je každý rušivý, obťažujúci,
nepríjemný, nežiadúci, neprimeraný alebo škodlivý zvuk. Vo vnútornom prostredí budov sa hodnotí hluk

najmä z týchto vnútorných a vonkajších zdrojov a to hluk z vnútorných zdrojov v budove, napr. hluk z
technických zariadení budov, hluk z aktivít človeka v budove, hluk prenikajúci z vonkajších zdrojov napr.
zvuk z dopravy, hluk z iných zdrojov.

Podľa § 4 ods. 1 vyhl.č. 549/2007 Z.z. ochrana zdravia pred hlukom, infrazvukom a vibráciami je

zabezpečená, ak posudzované hodnoty určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií nie sú vyššie ako
prípustné hodnoty.

Podľa § 4 vyhl.č. 549/2007 Z.z. na ochranu zdravia pred hlukom a infrazvukom sú v prílohe ustanovené
prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí a prípustné hodnoty určujúcich veličín

hluku a infrazvuku vo vnútornom prostredí budov pre deň, večer a noc.

Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. fyzická osoba - podnikatelia, právnická osoba, ktoré
používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií, správca pozemných komunikácií,
prevádzkovateľ vodnej cesty, prevádzkovateľ dráhy, prevádzkovateľ letiska a prevádzkovatelia ďalších

objektov, ktorých prevádzkou vzniká hluk sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich
prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené
vykonávacím predpisom.Podľa tabuľky č. 3 ktorá tvorí prílohu vyhlášky č. 549/2007 Z.z. prípustné hodnoty určujúcich veličín
hluku vo vnútornom prostredí budov kategória vnútorného priestoru B - obytné miestnosti je počas dňa
40 dB, večer 40 dB a v noci 30 dB, ako prípustná hodnota hluku z vnútorných zdrojov.

Podľa § 127 ods. 1 Obč. zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť
susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,
že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú

pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Citované ust. § 127 ods. 1 poskytuje ochranu proti obťažovaniu, presahujúcemu mieru primeranú

pomeromalebovážneohrozujúcemuvýkonpráv,spôsobenúčinnosťouvlastníkaveci,prijejužívaní(tzv.
imisie).Aksúdzistí,žedochádzakobťažovaniužalobcunadmieruprimeranúpomerom(prípadnežeide
ovážneohrozenievýkonujehopráva), žalobejepotrebnévyhovieťavodôvodnenírozsudkujepotrebné
vymedziť mieru obťažovania, ktorá je ešte v danej veci primeraná pomerom a mieru obťažovania v
danej veci. V konaní o výkon rozhodnutia potom bude súd skúmať, či obťažovanie žalobcu sa znížilo na

mieru primeranú pomerom uvedenú v odôvodnení vykonávaného rozsudku. Ak súd zistí, že obťažovanie
žalobcu mieru primeranú pomerom nepresiahlo a nejde o vážne ohrozenie výkonu jeho práva, žalobu
zamietne.

Pri užívaní veci je vlastník obmedzený okrem iného i právami iných osôb. V citovanom ust. § 127

ods. 1 sú upravené dve skutkové podstaty - obťažovanie iného a vážne ohrozenie výkonu jeho práv.
Obťažovanie je právne významné len v prípade, že je „nad mieru primeranú pomerom“, zatiaľ čo pokiaľ
by v dôsledku imisie došlo k vážnemu ohrozeniu výkonu práva, je otázka miery primeranej pomerom
bez významu.

Podľa § 417 ods. 2 Obč. zákonníka ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd
uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.

Ak sa domáha žalobca, aby súd žalovanému uložil povinnosť vykonať určité opatrenia (nie zdržať sa
určitého rušenia), lebo žalobcovi hrozí závažná škoda, ide o žalobu podľa § 417 ods. 2 Obč. zákonníka

nie o vlastnícku žalobu. Ochranu proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva nemôže
súd odoprieť len z toho dôvodu, že závadný stav, znemožňujúci obvyklé užívanie veci, je vyvolaný i
konaním vlastníka veci.

Vprejednávanejvecisažalobkyňapodanýmžalobnýmnávrhomdomáhalaochranyvýkonuvlastníckeho

právakbytu,priužívaníktoréhoakouviedla,bolarušenážalovanýmspôsobovanýmnadmernýmhlukom
z prevádzky kotolne, nachádzajúcej sa pod jej bytom. Obytné miestnosti v byte žalobkyne patria podľa
vyhlášky č. 549/2007 Z.z. do kategórie B vnútorného priestoru a posudzovanie hluku z kotolne je hlukom
z vnútorných zdrojov. Vzhľadom na to, že na posúdenie skutočnosti, či sa jedná o nadmerný hluk, ktorý
by nad mieru primeranú pomerom rušil žalobkyňu pri výkone jej vlastníckeho práva (užívanie bytu) sú

potrebné odborné znalosti, správne postupoval súd prvého stupňa, ak do konania ustanovil znalca
a vzhľadom na námietky žalovaného nariadil vykonať aj kontrolné znalecké dokazovanie znaleckým
ústavom.

Zo záverov znaleckého posudku č. 10-11/2013, vypracovaným Technickým a skúšobným ústavom

stavebným, n.o. so sídlom v Bratislave vyplýva, že pri vykonaných meraniach hluku v byte žalobkyne sa
zistili posudzované hodnoty určujúcej veličiny hluku pre jednotlivé prevádzkové stavy kotolne od 32,0
do 35,1 dB, čo je viac ako pripúšťa vyhláška č. 549/2007 Z.z. pre kategóriu vnútorného priestoru B,
hluk z vnútorných zdrojov a referenčný časový interval noc, a teda nameraná hlučnosť pochádzajúca z
prevádzky kotolne prevyšuje prípustné hodnoty hluku v zmysle tejto vyhlášky. V závere ďalej znalecký

ústav konštatoval, že meraním zistená nadmerná hlučnosť v byte žalobkyne je spôsobená výlučne
prevádzkou kotolne nachádzajúcej sa pod bytom žalobkyne.Za takejto situácie správne konštatoval súd prvého stupňa, ak dospel k záveru, že obťažovanie
žalobkyne hlukom z prevádzky kotolne žalovaného je nad mieru primeranú pomerom, lebo predstavuje
najvyššie prístupnú hodnotu hluku zdroja pre nočnú prevádzku podľa vyhlášky č. 549/2007 Z.z. pre

kategóriu vnútorného priestoru B (obytnej miestnosti) a hluk z vnútorných zdrojov a sú väčšie oproti
hodnote 30 dB, čím prekračujú vo všetkých simulovaných prevádzkových stavoch prípustnú hodnotu
hluku zdroja pre nočnú prevádzku.

K odvolacím námietkam žalovaného je potrebné uviesť, že tieto nemožno považovať za dôvodné,

ak vychádzajú z názoru, že kontrolný znalecký posudok č. 10-11/2013 bol vypracovaný v rozpore
s metodikou zisťovania miery hlučnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na stanovisko
znaleckého ústavu č. 10-26/2013 zo dňa 17.7.2013, v ktorom znalecký ústav vo vzťahu k tejto námietke,
dostatočne objasnil dôvody svojho postupu pri vykonávaní merania hlučnosti, ktoré spočívajú v postupe
meraní, pričom oproti metodike sa upravilo rozdielne poradie meraní s tým, že sa najskôr vykonalo
meranie v byte nad kotolňou a až následne meranie v kotolni. Táto operatívna zmena mala príčinu práve

v tom, aby sa meranie v byte stihlo vykonať v čase, kedy bol v dome relatívny pokoj. Vzhľadom na to, že
momentálne prevádzkové podmienky v dome poskytli veľmi priaznivú situáciu na zistenie hluku pozadia,
merania sa vydarili a bolo možné ich ukončiť už v doobedňajších hodinách. Realizovaný postup merania
je teda v súlade s metodikou (až na poradie meraní), najmä však nijako neodporuje ustanoveniam
vyhl. č. 549/2007 Z.z. Ústav dostatočne vysvetlil aj situáciu, prečo sa neuskutočnili merania v nočných

hodinách, keďže vzhľadom na ťažiskový zdroj hluku v kotolni, ktorým je čerpadlo, zapínanie tohto
čerpadla,praktickynijakoniejepodmienenédennýmčinočnýmrežimomapodľavyjadreniadodávateľa,
zariadeniesaspínajedenaždvakrátza24hodín.Spusteniečerpadlapretoniejevylúčenéanivnočných
hodinách a na túto skutočnosť sa prihliadalo pri hodnotení výsledkov meraní.

Vychádzajúc z uvedeného kontrolného znaleckého posudku aj odvolací súd je toho názoru, že zo strany
žalovaného dochádza k obťažovaniu žalobkyne nad mieru primeranú pomerom (§ 127), lebo hlučnosť z
prevádzky kotolne prekračuje najvyššiu prípustnú hodnotu hluku vnútorného zdroja pre časový interval
noc. Z uvedených dôvodov preto treba považovať nárok žalobkyne za dôvodný.

K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvého stupňa v rozpore s ustanovením § 127 ods. 1
Občianskeho zákonníka, uložil mu povinnosť vykonať opatrenia i napriek tomu, že v zmysle tohto
ustanovenia mu môže súd uložiť povinnosť zdržať sa presne opísaného vymedzeného rušenia, nie však
povinnosť niečo pozitívne konať, odvolací súd uvádza, že ust. § 79 ods. 1 O.s.p. neukladá žalobcovi
formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby sa zo žaloby dalo zistiť, čoho sa žalobca domáha. Žalobca

uvedie, čoho sa domáha aj vtedy, ak v žalobe presne, určite a zrozumiteľne označí spôsob určenia
právneho vzťahu rozhodnutím súdu alebo povinnosť, ktorá má byť rozhodnutím súdu žalovanému
uložená. Ak súd použitím iných výrazov vyjadrí vo svojom výroku rovnaké práva a povinnosti, ktorých
sa žalobca domáha, neporuší tým ust. § 155 ods. 1 O.s.p. Iba súd totiž rozhoduje o tom, ako bude
formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia nie je

pritom viazaný.

Z obsahu žalobného návrhu je zrejmé, že žalobkyňa podaným žalobným návrhom sa domáhala ochrany
výkonu svojho vlastníckeho práva k bytu, pri užívaní ktorého je rušená žalovaným, a to nadmerným
hlukom, pochádzajúcim z prevádzky kotolne nachádzajúcej sa pod jej bytom. Žalobkyňa teda v žalobe

presne, určite a zrozumiteľne označila povinnosť, ktorá má byť rozhodnutím súdu žalovanému uložená,
t.j. uloženiu mu povinnosti zdržať sa obťažovania hlukom z prevádzky kotolne, preto z uvedeného
dôvodu odvolací súd iba formálne „zmenil“ napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa obťažovania žalobkyne hlukom z prevádzky kotolne.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody, preto
odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobkyňa,

ktorá však náhradu trov odvolacieho konania nežiadala priznať a žalovaný úspech v odvolacom konaní
nemal, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.