Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. december 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 23C/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115225460
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Boris Vittek
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3115225460.2

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky N. O., bytom X. č. XX, XXX XX X. zastúpená Mgr.
Jurajom Jancom, advokátom so sídlom Mierové nám. 52/6, 019 01 Ilava proti odporcovi T. O., bytom X.
č. XX, XXX XX X. o predbežné opatrenie takto

r o z h o d o l :

Odporcovi s a n a r i a ď u j e nevstupovať do domu s. č. XX, na pozemok parc. č. XX/X a na pozemok
parc. č. XX/X, obe parcely registra "C", nachádzajúce sa v k. ú. X., obec X., a to do právoplatného

skončenia konania vo veci samej.

Navrhovateľke s a u k l a d á do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia podať súdu návrh na začatie
konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 02.12.2015 doplneného podaním zo dňa 18.12.2015 domáhala, aby

súd predbežným opatrením nariadil odporcovi nevstupovať do domu s. č. XX a na pozemky parc. č.
XX/X a parc. č. XX/X nachádzajúce sa v k. ú. a obci X..

Návrhdôvodilatým,žedňa02.12.2015vrannýchhodináchbolanapadnutávdome s.č.XXodporcom.
Odporca prišiel po nočnej zmene z práce podráždený a verbálne na navrhovateľku útočil.
Navrhovateľka mu vyčítala jeho správanie, že sa jej nepáči keď na ňu a deti kričí a vulgárne sa

pred nimi vyjadruje, nakoľko deti to po ňom opakujú. Následne išiel za starším synom vo veku 6 rokov a
zblízka naňho reval, či o ňom hovorí, že je debil. Navrhovateľke odporca takisto začal vulgárne nadávať.
Odporca jej následne dal silné zaucho, načo navrhovateľka reagovala tým, že povedala, že ju pred deťmi
byť nebude a šla do kuchyne. Odporca ju následne chytil za ruky a čelom jej vrazil do koreňa nosa.
Z nosa jej tiekla krv a časom sa jej vytvorili modriny okolo očí. Navrhovateľka potom išla po telefón,
ktorý jej odporca vytrhol z ruky. Utekala teda do detskej izby, kde chcela otvoriť okno a zavolať

suseda. Nato jej odporca telefón vrátil a prosil ju nech nevolá políciu. Ona sa dala uprosiť a zavolala
len svojej matke. Tá však zavolala políciu a prišla domov spolu s nimi. V čase príchodu polície bol
už odporca kľudný a mal dobrú náladu. Policajti ich vypočuli, zobrali odporcu na obvodné oddelenie
a následne odporcu vykázali. Odporcovi bolo umožnené zobrať si osobné veci a dom opustil. Podľa
informácii sa odporca k tomuto skutku mal na polícii priznať. Odporca máva a mával záchvaty zúrivosti,
výbuchy zlosti pre banality, pričom jeho reakcie nie sú na danú situáciu adekvátne. Často sa rozzúri i pri

hre s deťmi rozbíja veci, hračky deťom, hádže sa o zem, búcha si hlavu. V období posledných 2 rokov
sa útoky vystupňovali z nadávok, ponižovania na fyzické útoky. Kričí na navrhovateľku, sáče ju, hádže
o stenu, drží ju pod krkom, zaháňa sa päsťami a niekedy ju udrie. Deti sa schovávajú,
plačú, alebo sa snažia tváriť, že nič nevidia. Minulý rok na Vianoce odporca zaútočil na navrhovateľku
aj nožom, ešte pred tým v záchvate zúrivosti rozdupal deťom darček - stolný hokej, pretože keď ho
odložili na skriňu spadol im na zem, čo ho rozčúlilo, že po ňom poskákal a rozdupal ho. Následne matka

navrhovateľky zobrala deti do svojho bytu, nech sa pozrú, či tam ešte nie sú iné darčeky. Odporca a
navrhovateľka ostali sami a vtedy odporca išiel pre nôž a zahnal sa na navrhovateľku, ktorá skríkla apredpokladá, že tento výkrik pomohol odporcovi sa spamätať a útok nedokončil. Jeho dovtedajšie útoky
nehlásila navrhovateľka na polícii, nakoľko vždy keď ho záchvat prešiel, ju uprosil, že všetko bude v
poriadku. Ujmou, ktorá jej hrozí, ak by predbežné opatrenie nebolo vydané, je pokračovanie odporcu v

týchto útokoch s možným vystupňovaním. Hrozí ujma na zdraví, majetku i psychická ujma, najmä
na strane detí. Návrhom vo veci samej sa mieni domáhať vylúčenia odporcu z užívania nehnuteľnosti,
do ktorých mu chce zakázať vstup v zmysle § 146 ods. 2 OZ. Ich vlastníkom v zmysle zápisu v
katastri je navrhovateľka. Zmluva bola spísaná XX.XX.XXXX, ku vkladu došlo v roku XXXX pričom však
účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Nehnuteľnosti tak patria do BSM.

Súd sa oboznámil s LV č. XXXX pre k.ú. X., potvrdením o vykázaní zo spoločného
obydlia zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o oznámení priestupku zo dňa XX.XX.XXXX, čestným
vyhlásením matky navrhovateľky, čestným vyhlásením krstných rodičov navrhovateľky, kúpnou zmluvou
zo dňa X.XX.XXXX, rodnými listami spoločných detí účastníkov, sobášnym listom účastníkov a súdom
vyžiadaným záznamom od OO PZ Ilava o podaní vysvetlenia.

Podľa § 75 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej tiež "O.s.p."), predbežné opatrenie nariadi súd
na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd
začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme
maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou

osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu
žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať
návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté
dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má
byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu

ujmy.

Podľa§146ods.2Občianskehozákonníka(ďalejtiež"OZ")aksazdôvodufyzickéhoalebopsychického
násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v
spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z

manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového
spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Podľa § 853 ods. 1 OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným
zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im

najbližšie.

Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

V prípade rozhodovania o predbežnom opatrení nie je potrebné, aby účastník predložil dôkazy, ktoré by
s istotou preukázali ohrozenosť jeho práva alebo výkonu rozhodnutia, musí však predložiť aspoň také
dôkazy, ktoré by jeho právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a
jeho tvrdenia aspoň spravdepodobňovali. Predbežné opatrenie je totiž zabezpečovacím prostriedkom,

ktorým sa dočasne upravujú pomery účastníkov, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní
samotného predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný
charakter). Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať
súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti,

z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených
listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právnehoposúdenia veci. Účelom predbežného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá
vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo
3/2010).

Medzi skutkové okolnosti, ktoré je potrebné osvedčiť sú zaradené 1. okolnosti, ktoré odôvodňujú
bezprostredne hroziacu ujmu, 2. okolnosti, ktoré odôvodňujú dôvodnosť nároku navrhovateľa, teda toho
čoho sa navrhovateľ chce domáhať žalobou vo veci samej; v tomto prípade vylúčenie odporcu z užívania
nehnuteľností. V uvedenom prípade násilie alebo hrozba násilia, ktoré v tomto prípade prestavujú

dôvodnosť nároku ako i hroziacu ujmu.

Z listu vlastníctva vyplýva, že ako výlučná vlastníčka predmetného domu a pozemkov je vedená
navrhovateľka. Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX,
kúpna zmluva na predmetný dom a pozemky bola uzavretá navrhovateľkou ako kupujúcou dňa
XX.XX.XXXX, pričom podľa sp. zn. vkladového konania, bol vklad vykonaný v roku 2011. Z uvedeného

je osvedčené, že predmetný nehnuteľnosti môžu byť súčasťou BSM.

Z čestných prehlásení matky navrhovateľky a krstných rodičov navrhovateľky, ako aj zo záznamu OO
PZ Ilava je osvedčené násilné správanie odporcu voči navrhovateľke. Z čestného vyhlásenia matky
je osvedčené násilné správanie odporcu voči navrhovateľke dňa 02.12.2015, nakoľko matka uvádza, že

keď v uvedený deň prišla domov, dcére tiekla z nosa krv, mala modriny pod očami a matke povedala,
že jej dal odporca facku a narazil jej čelom do nosa. Zo záznamu OO PZ Ilava vyplýva, že odporca
sa doznal k facke odporkyni. Čestné vyhlásenia navyše v zhode s tvrdeniami navrhovateľky vykresľujú
povahu odporcu, ktorá sa z týchto listín javí ako prchká, agresívna prejavujúca sa nedostatkom
sebakontroly odporcu, nedostatkom jeho sebaovládania, ktoré by odporcovi umožnili adekvátne zvládať

jeho prežívanie. Rovnako čestné vyhlásenia osvedčujú trvalejšie psychické násilie odporcu voči svojej
rodine, ktoré spočíva v nadávaní, ponižovaní členov rodiny, ničení ich vecí, keď sa v nich udáva,
že odporca im nadáva, ponižuje ich, rozbíja veci. Zároveň odporcu nevykresľujú len čisto v negatívnom
svetle, keď z nich vyplýva, že odporca je schopný sebareflexie (uznáva, že sa nevie ovládať, plače a
podobne), žiaľ až následnej, t.j. až po vykonaní určitého násilného deja. Z uvedeného má súd

zato, že sa v tomto prípade nejedná o snahu dosiahnuť účelovo vylúčenie odporcu z domu, ale že sú
tu skutočné dôvody, pre ktoré možno na základe zákona, odporcu z užívania vylúčiť. Teda vzhľadom
nato, že bolo osvedčené násilie odporcu, je osvedčená bezprostredne hroziacu ujmu spočívajúca v
možnom ublížení na zdraví či fyzickom alebo psychickom, ktoré by svojej rodine mohol odporca pri
nedostatočnom zvládaní svojej povahy spôsobiť a zároveň je osvedčená aj dôvodnosť nároku, keď

navrhovateľka môže byť v konaní o vylúčenie odporcu z užívania úspešná, nakoľko je osvedčená
hypotéza normy uvedená v § 146 ods. 2 OZ a to, že predmetné nehnuteľnosti sú v BSM a samotné
násilie odporcu vedúce neznesiteľnosti ďalšieho spolužitia.

Súd dodáva, že aj v prípade, ak by navrhovateľka bola výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností,

by sa takisto skrz analógiu § 853 OZ mohla domáhať vylúčenia odporcu z užívania na základe
ustanovenia § 146 ods. 2 OZ, nakoľko v danom prípade by odporca užíval dom, ktorého vlastníkom
je druhý z manželov, pričom právo odporcu v tomto dome bývať sa odvodzuje od existujúceho
rodinnoprávneho vzťahu lebo obsah tohto vzťahu je okrem iného tvorený povinnosťou manželov žiť
spolu (§ 18 ZR zákona o rodine). Na tomto základe má manžel - nevlastník právo bývať so svojím

manželom v byte vo vlastníctve druhého manžela a druhý manžel (vlastník) má povinnosť mu toto
bývanie (užívanie bytu) umožniť (uvedené dovodila judikatúra R 14/1978, v súčasnosti sa k nej naďalej
hlási NS ČR napr. 26 Cdo 1290/2010 a iné). Vzhľadom nato, že občianskoprávne predpisy neupravujú
vylúčenie z užívania bytu, ktorý je vo vlastníctve len jedného z manžela, je treba v zmysle§ 853 OZ
na posúdenie dôvodnosti nároku použiť analógiu, teda ustanovenia zákona obsahom aj účelom najbližší

k pomerom prejednávanej veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.