Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. december 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/696/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511205703
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3511205703.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa L., zastúpeného P.
proti odporcom 1) X., 2) F., o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a iné, na odvolanie navrhovateľa
a odporcov 1), 2) proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25. júna 2013, č.k.
6C/103/2011-216, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom určil, že nehnuteľnosť - byt č. XX nachádzajúci sa na Ulici A. XX/X
v Z. na X. nadzemnom podlaží obytného domu súpisné č. XX, orientačné č. X, vrátane spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 8375/222550
a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcele č. XXXX o veľkosti 8375/222550,

obytný dom je postavený na parcele č. XXXX o výmere 1.036 m2, pozemok evidovaný
ako parcela registra C, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísané na liste vlastníctva č.
XXXX, vedenom Správou katastra Z. pre Obec Z., k.ú. Z., patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
navrhovateľa L. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom A. XX/X, Z. a odporkyne 1) X..
M. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom A. XX/X, Z.. Návrh navrhovateľa v časti o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy, uzatvorenej dňa 29.07.2010, zamietol . O trovách konania vyslovil, že

žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že
navrhovateľ sodporkyňou1)uzavrelidňaXX.XX.XXXXmanželstvo,ktorébolorozvedené
rozsudkomtamojšiehosúdu,sp.zn.5P/121/2012zodňa12.09.2012,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa
09.10.2012. Z listinných dôkazov, predložených účastníkmi, zistil, že dňa 27.06.1988 bola medzi M. V.,
matkou odporkyne 1) ako prevodcom a odporkyňou 1) ako nadobúdateľom, uzavretá dohoda o prevode
členských práv a povinností v Okresnom bytovom družstve K.. Uvedená dohoda bola predstavenstvom
OkresnéhobytovéhodružstvaK.prejednávanáaschválenádňa12.08.1988uznesenímč.XXX/X/XXXX.

Dňa 26.11.1990 bola uzavretá medzi D.. P. I. ako prevodcom a členom družstva s odporkyňou 1)
ako nadobúdateľom, v tom čase žijúcou v manželstve s navrhovateľom, dohoda o prevode členských
práv a povinností. Predmetom dohody bol prevod členských práv a povinností spojených s užívaním
družstevného bytu č. X (v súčasnosti č. XX) v dome č. X na Ulici A. v Z.. Prevodca v zmysle
prehlásenia v uvedenej dohode žiadal, aby zostatková hodnota členského podielu v sume 26.500,50
Kčs bola prepísaná na meno odporkyne 1). Následne, vychádzajúc z rozhodnutia o schválení dohody

o prevode členských práv a povinností, predstavenstvo SBDO v Z. uznesením zo dňa 14.12.1990 č.
XXX/XII/XXXX predmetnú dohodu schválilo (č.l. 40). Z obsahu správ Stavebného bytového družstva
občanov Z. bolo zistené, že na základe žiadosti X.. B. M. zo dňa 28.01.1991 došlok splynutiu členstiev v zmysle Stanov SBDO Z., čl. 7. Na základe dohody o prevode členských práv
a povinností spojených s užívaním družstevného bytu č. X v bloku XX/X na Ulici A.
v Z. z D.. P. I. vzniklo manželom B. spoločné členstvo a právo na uzavretie zápisnice o Dohode o

odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 08.01.1991. Po vzniku SBDO Z. došlo na
základe delimitačného protokolu k prechodu práv a povinností týkajúcich sa uvedeného členstva na
právneho nástupcu Stavebné bytové družstvo občanov Z.. Stavebné bytové družstvo občanov Z.
bolo založené na ustanovujúcom zhromaždení delegátov konaného dňa 01.06.1990 podľa zákona č.
176/1990 Zb. o bytovom, spotrebnom, výrobnom a inom družstevníctve v zmysle § 48 vyčlenením z

Okresného stavebného bytového družstva K.. Dom na Ulici A. XX/X v Z. bol postavený v roku 1960.
Okresný súd ustálil, že v danej veci odporkyni 1) vzniklo právo na pridelenie družstevného bytu počas
trvania manželstva, či už v nadväznosti na Dohodu o prevode členských práva a povinností zo dňa
27.06.1988, kde prevodcom bola M. V., či už v nadväznosti na Dohodu o prevode členských práv
a povinností zo dňa 26.11.1990, kde prevodcom bol D.. P. I., ktorá dohoda sa priamo
viazala k prevodu členských práv a povinností spojených s užívaním 3-izbového družstevného

bytu v tom čase č. X, v súčasnosti č. XX v dome č. X, v súčasnosti na Ulici A. XX/X v Z.. K
uzavretiu dohody o odovzdaní a prevzatí bytu došlo dňa 08.01.1991. V dohode odovzdaní a
prevzatí bytu sa jasne a v súlade so zákonom konštatuje, že člen družstva M. B. - odporkyňa 1) v čase
uzavretia tejto dohody žije v manželstve s L. B., žije s ním trvale, čím uzavretím tejto dohody vzniká
spoločné užívacie právo manželov. V nadväznosti na ustanovenie § 175 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

účinného do 31.12.1991 , keď je nesporné, že právo na pridelenie družstevného bytu vzniklo počas
trvania manželstva, vzniklo s právom spoločného užívania i spoločné členstvo manželov v družstve, z
ktorého členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Tvrdenie
odporcov, že predmetný byt bol bytom vo vlastníctve ľudového bytového družstva, preukázané nebolo,
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 M Cdo 11/2006, na ktoré odporcovia

poukazovali, nadanúvecniejemožnépoužiť,nakoľkoanizobsahupripojenýchspisovOkresnéhosúdu
Trenčín DR 61/R a DR 16/R nevyplynula skutočnosť, že by právny predchodca Stavebného bytového
družstva občanov Z., Okresné stavebné bytové družstvo K. bolo družstvom, ktorého byt by podliehal
„prideľovaciemu režimu“, tvrdenému odporcami. Nie je tiež pravdou tvrdenie odporcov, že „Stanovy ĽBD
(za ĽBD považovali právneho predchodcu SBDO Z.) z roku 1975 neupravovali spoločné členstvo

manželov v družstve, ale len individuálne a neprenosné členstvo“. Vychádzajúc z obsahu pripojených
spisov vo všetkých stanovách, ktoré sú obsahom týchto spisov týkajúcich sa tak SBDO Z.,
ako aj jeho právneho predchodcu Stavebného bytového družstva K., je úprava týkajúca sa spoločného
členstva manželov. Takáto je tiež v stanovách z roku 1975, ktoré spoločné členstvo upravujú v článku
29.V rámci členstva odporkyne 1) v Stavebnom bytovom družstve K. nedošlo k žiadnemu rozhodnutiu o

pridelení bytu vydanému miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov
o hospodárení s bytmi podľa § 154 ods. 1 Občianskeho zákonníka. I keby však došlo k
rozhodnutiu o pridelení bytu, samotným týmto by odporkyni 1) právo osobného užívania bytu nevzniklo.
Vzniklo by jej len právo, aby s ňou organizácia, ktorá s bytom hospodárila, uzavrela dohodu o odovzdaní
a prevzatí bytu, pričom až touto by došlo k zavŕšeniu procesu vzniku práva osobného užívania bytu.

Ak by k takejto situácii došlo a boli by splnené všetky ďalšie predpoklady, mohlo by dôjsť eventuálne
k situácii, ktorú uvádzajú vo svojom vyjadrení odporcovia, používajúc závery a stanovisko uvedené v
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 M Cdo 11/2006. Okresný súd zdôraznil,
že na vznik spoločného užívania a spoločného členstva manželov v družstve nemá žiaden vplyv a
vo vzťahu k tomuto nie je relevantné, že zostatkovú hodnotu členského podielu vo výške 3.000,- Kčs

uhradila matka odporkyne 1), ktorá žiadala túto prepísať na odporkyňu 1), ani, že matka odporkyne 1)
previedla svoje členské práva a povinnosti na odporkyňu 1). Z hľadiska vzniku spoločného užívania bytu
a spoločného členstva navrhovateľa a odporkyne 1) vo vzťahu k prevodu členských práv a povinností
z D.. P. I. na odporkyňu 1) je rovnako ako v prípade dohody o prevode členských
práv a povinností zo dňa 27.06.1988 relevantná len skutočnosť, že k prevodu týchto členských práv a

povinností došlo počas trvania manželstva; v tomto smere tiež nie je relevantné, že poplatok a hodnotu
členského podielu zaplatila matka odporkyne 1) so zámerom daru o vzťahu k odporkyni 1). Na uvedené
tiež nemajú vplyv žiadne ďalšie skutočnosti uvádzané odporcami. Vznik spoločného užívania bytu, ani
vznik spoločného členstva a následne ani prevod predmetného bytu zo Stavebného bytového družstva
občanov Z. i na navrhovateľa nevylučoval ani zákon č. 202/1995 Zb. Okresný súd

považoval preto za nesporné, že navrhovateľovi a odporkyni 1) vzniklo s právom spoločného užívania
predmetného bytu i spoločné členstvo manželov v družstve, z ktorého členstva boli
navrhovateľ i odporkyňa 1) oprávnení spoločne a nerozdielne, pričom podľa ust. § 871 Občianskeho
zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. sa právo osobného užívania transformovalo na spoločnýnájom družstevného bytu. Okresný súd sa ako predbežnou otázkou zaoberal otázkou platnosti zmluvy o
prevode vlastníctva družstevného bytu, uzavretou medzi Stavebným bytovým družstvom občanov Z. a
odporkyňou 1) dňa 09.03.1999, ktorej vklad bol povolený dňa 30.04.1999 pod V XXX/XX. Po preskúmaní

predmetnej zmluvy dospel k záveru, že zmluva spĺňa náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, je určitá, zrozumiteľná, pričom takýmto spôsobom, určite a zrozumiteľne sú
špecifikovaní jednak účastníci zmluvy, jednak predmet zmluvy, t. j. predmet prevodu. Zmluva podľa
názoru súdu nie je ani v rozpore so zákonom, a to ani s § 28 zákona č. 182/1993 Zb., podľa ktorého
nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu

podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu, pretože predmetný
byt bol prevedený na odporkyňu 1) ako na nájomcu a člena družstva (nie na nečlena družstva a nie
na niekoho, kto by nebol nájomcom predmetného bytu) a zákon takýto prevod nevylučoval, pričom
otázku následného posúdenia, či predmetný byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(resp. do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov), možno realizovať cez ustanovenie §
143 Občianskeho zákonníka. Okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý

právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi odporkyňou 1) a odporcom
2) dňa 29.07.2010 formou notárskej zápisnice N 130/2010, Nz 26873/2010, ktorej vklad bol povolený
23.08.2010 Správou katastra Z. pod V XXXX/XX. Uvedeným určením by došlo nanajvýš k obnoveniu
pôvodného zápisu odporkyne 1) ako výlučnej vlastníčky predmetnej nehnuteľnosti, pričom právne
postavenie navrhovateľa by sa týmto určením nezmenilo. Navrhovateľ nemôže a nemá naliehavý právny

záujem na určení neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy, lebo otázka platnosti tejto zmluvy, o ktorej
malo byť rozhodnuté na základe jeho určovacieho návrhu, má povahu otázky predbežnej vo vzťahu
k inej podstatnej otázke, a to otázke, či navrhovateľ je bezpodielovým spoluvlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti. Z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu okresný súd návrh navrhovateľa
v časti, v ktorej sa domáhal určenia neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy, zamietol. Túto posudzoval

len ako otázku predbežnú vo vzťahu k určovacej žalobe, ktorou sa navrhovateľ domáhal určenia,
že predmetný byt, vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho
podielu k pozemku, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa
a odporkyne 1). Z výsledkov vykonaného dokazovania považoval okresný súd za zrejmé, že zmluva
o prevode vlastníctva družstevného bytu, uzatváraná medzi Stavebným bytovým družstvom občanov

Z. a odporkyňou 1) dňa 09.03.1999, ktorej vklad bol Správou katastra Z. povolený dňa
30.04.1999, bola uzatváraná v čase trvania manželstva, v čase, kedy navrhovateľ a odporkyňa 1) boli
spoločnými nájomcami predmetného bytu i spoločnými členmi družstva, ktoré prevádzalo predmetný
byt, z ktorého členstva boli oprávnení spoločne a nerozdielne. Nesporne medzi navrhovateľom a
odporkyňou 1) nedošlo k uzavretiu dohody o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa

§ 143a Občianskeho zákonníka, ktorá by mala za následok, že byt, ktorý bol predmetom prevodu zo
Stavebného bytového družstva občanov na odporkyňu 1), by bol len vo výlučnom vlastníctve odporkyne
1). Predmetný byt, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, na ktorom je dom, v ktorom sa nachádza predmetný
byt, postavený, tak jednoznačne patrí do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne

1), z čoho je zrejmé, že títo sú jeho bezpodielovými spoluvlastníkmi bez ohľadu na skutočnosť, že
ich manželstvo bolo rozvedené, nakoľko od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo ich manželstvo
rozvedené, neuplynuli 3 roky, pričom doposiaľ tiež nedošlo k dohode o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom ku skutočnosti, že
predmetný byt vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku patril do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa
a odporkyne 1), s poukazom na skutočnosť, že nejde o bežnú vec, k ich prevodu bol potrebný
súhlas navrhovateľa. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že navrhovateľ dal odporkyni 1)
súhlas k prevodu predmetnej nehnuteľnosti. Keďže navrhovateľ súhlas k prevodu nedal, predmetná
darovacia zmluva, uzatvorená medzi odporkyňou 1) a odporcom 2), je relatívne neplatným právnym

úkonom. Navrhovateľ sa relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu dovolal v rámci súdneho
konania, v návrhu, ktorý bol riadne doručený odporcom 1) a 2). Nie je teda potrebné,
aby navrhovateľ tak, ako to odporcovia žiadali, predkladal súdu akýkoľvek dokument, ktorým upozorňuje
odporcov 1) a 2) na dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a. S poukazom na
skutočnosť, že predmetná zmluva je neplatná, okresný súd v nadväznosti na výsledky vykonaného

dokazovania určil, že nehnuteľnosť, byt č. XX, nachádzajúci sa na Ulici A. XX/X v Z. na X.
nadzemnom podlaží obytného domu súpisné č. XX, orientačné č. X, vrátane spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 8375/222550 a spoluvlastníckeho
podielu na pozemku parcele č. XXXX o veľkosti 8375/222550, patrí do bezpodielového spoluvlastníctvanavrhovateľa a odporkyne 1). Navrhovateľ na uvedenom určení má naliehavý právny záujem,
nakoľko bez určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva
navrhovateľa a odporkyne 1), by právne postavenie navrhovateľa ostalo neisté, pretože bez tohto

určenia by navrhovateľ nemohol byť zapísaný do katastra nehnuteľností ako bezpodielový spoluvlastník
bytu, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku. O eventuálnom petite, vzhľadom ku skutočnosti, že bolo
vyhovené návrhu navrhovateľa v časti určenia, že predmetný byt, spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku patria do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, okresný súd nerozhodoval. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 154
ods. 1, ods. 2, § 155 ods. 1, ods. 2, § 175 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991, § 143,
§ 143a ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 145 ods. 1, ods. 2, § 40a Občianskeho zákonníka. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie navrhovateľ a odporcovia 1), 2).

Navrhovateľ sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
a rozhodol predbežnou otázkou výrokom o absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode družstevného
bytu č. XX s dátumom 09.03.1999 tak, že určí, že predmetná zmluva, uzavretá medzi predávajúcim
Stavebným bytovým družstvom a kupujúcou odporkyňou 1), týkajúca sa bytu č. XX na Ulici A. XX/

X v Z., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastníckeho podielu na pozemku, je absolútne neplatná a následne, aby rozhodol výrokom, že
darovacia zmluva zo dňa 29.07.2010, uzavretá medzi odporkyňou 1) a odporcom
2), týkajúca sa rovnakej nehnuteľnosti, je absolútne neplatná a ďalším výrokom, aby rozhodol, že sa
určuje, že členský podiel v stavebnom bytovom družstve, viažuci sa k bytu č. XX na X. nadzemnom

podlaží, orientačné číslo X bytového domu súpisné číslo XX, postaveného na parcele č. XXXX na Ulici
A. v Z., patrí do BSM navrhovateľa a odporkyne 1) s tým, že odporcovia 1), 2) sú povinní zaplatiť
mu trovy konania. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nesprávne vyhodnotil predbežnú otázku absolútnej
neplatnosti zmluvy o prevode družstevného bytu č. XX, uzavretej medzi Stavebným bytovým družstvom
a odporkyňou 1), keď konštatoval, že táto spĺňa náležitosti právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho

zákonníka. Vyslovil názor, že pokiaľ bol opomenutý ako účastník predmetnej zmluvy a § 28 zákona č.
182/1993 Z. z. chráni člena družstva bez ohľadu na jeho osobný stav, s odkazom na § 143 Občianskeho
zákonníka považuje túto zmluvu za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor
so zákonom. Mal za to, že v zmluve nie je jasne určený popis bytu č. XX, tak ako by to zodpovedalo
skutkovému stavu bytu, nakoľko sa jedná o byt, ktorý má o 4,5 m2 menej a nie je uvedené príslušenstvo

bytu podľa skutočného stavu, a to balkón a komora nachádzajúce sa v byte. Byt č. XX teda nebol
v zmluve označený a popísaný určite a jasne, čo je nespochybniteľné, a preto je zmluva neurčitá a
nezrozumiteľná, a tým absolútne neplatná podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Ďalej vytýkal, že v
uvedenej zmluve o prevode nie je dátum, nachádza sa len overovacia doložka notára, svedčiaca, že
dňa 09.03.1999 došlo k overeniu, že sa jedná o podpis prevodcu bytu, k zmluve nie sú pripojené

prílohy ako list vlastníctva, situačný plán podlažia, potvrdenie D., pobočka K. o výške nesplatenej
čiastky anuity. Nesúhlasí preto so zisteným skutkovým stavom, ktorý považuje za neúplný, pretože
súd nezisťoval, či predmetný byt v zmluve o prevode družstevného bytu č. XX je uvedený v súlade
so skutkovým stavom predmetného bytu. Tiež nesúhlasí s právnym posúdením veci, napriek tomu,
že výrokom 1) je umožnené zapísať ho do katastra nehnuteľností ako bezpodielového spoluvlastníka,

čo k spravodlivému rozhodnutiu súdu nestačí, nakoľko súd rozhodol len o tom, že je bezpodielovým
spoluvlastníkom bytu č. XX, pričom mal rozhodnúť i o tom, že darovacia zmluva zo dňa 16.08.2010 je
neplatná. Z tohto dôvodu považuje rozhodnutie súdu za neúplné, nakoľko nestačí len rozhodnúť, že
navrhovateľ a odporkyňa 1) sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu, ale je potrebné aj rozhodnúť, že
darovacia zmluva zo dňa 16.08.2010 je neplatná. Poukázal na znenie ust. § 28 zákona č. 182/1993 Z. z.,

z ktorého vyvodil, že pokiaľ je v zmluve o prevode družstevného bytu uvedená len odporkyňa 1), jedná
sa o absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemôže mať právne účinky, nakoľko zmluva je neplatná
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje § 28 zákona č. 182/1993 Z. z., čiže
odporuje zákonu. Pokiaľ súd prvého stupňa zmluvu o prevode družstevného bytu č. XX, uzavretú počas
manželstva účastníkov, nepovažoval za absolútne neplatnú, treba konštatovať, že k platnosti ďalšej

zmluve, darovacej, bolo potrebné, aby dal súhlas v súlade s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý
súhlas daný nebol, a preto darovacia zmluva zo dňa 29.07.2010 je minimálne relatívne neplatná. Vytýkal
potom súdu prvého stupňa, že zamietol jeho určovací návrh, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti
tejto darovacej zmluvy z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu s tým, že vec treba riešiťv inom konaní o určenie vlastníckeho práva, čo pôsobí protirečivo, keď práve v tomto konaní bolo
určené, že byt č. XX patrí do BSM s tým, že darovacia zmluva zostala platná. Vyslovil
názor, že súd mal určiť prioritu pri posudzovaní relatívnej a absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode

družstevného bytu č. XX, pričom prioritu má absolútna neplatnosť zmluvy a následne mal rozhodnúť
o určení absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy. Pri právnom stave neurčenia neplatnosti darovacej
zmluvy súdom, uzavretej medzi odporcami 1), 2), rozhodnutie súdu umožňuje odporcovi 2) akúkoľvek
dispozíciu s bytom č. XX, napríklad aj predaj tohto bytu, a preto konštatuje, že je daný jasný dôvod a
je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy č. XX. Mal za to, že len pri

opätovnom posúdení a objektívnom rozhodnutí ako predbežnej otázke o absolútnej neplatnosti zmluvy o
prevode družstevného bytu č. XX, uzatvorenej medzi SBDO Z. a odporkyňou 1) s dátumom 09.03.1999 a
určení neplatnosti darovacej zmluvy bytu č. XX, uzatvorenej medzi odporkyňou 1) a odporcom 2), môže
súd vydať spravodlivý rozsudok, ktorý by zodpovedal skutočnému stavu prejednávanej veci. Na
základe zrušenia oboch uvedených zmlúv sa stane vlastníkom bytu č. XX SBDO Z. a
členský podiel v SBDO pripadne tomu z bývalých manželov, ktorého pri vyporiadaní BSM určí dohoda

alebo súdne rozhodnutie.

Odporcovia 1), 2) podaným odvolaním navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
vo výroku I. tak, že rozsudok zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, ktorý
po vykonanom dokazovaní vysloví názor, že predmetná nehnuteľnosť, byt č. XX v k.ú. A. XX/X v Z.

nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne 1) a v ostatných
častiach, aby rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedli, že odporkyni 1) vzniklo právo na pridelenie
družstevného bytu za trvania manželstva, či už v náväznosti na dohodu o prevode členských práv a
povinností zo dňa 27.06.1988, kde prevodcom bola M. V., alebo v náväznosti na dohodu o prevode
členských práv a povinností zo dňa 26.11.1990, kde prevodcom bol D.. P. I., ktorá dohoda sa priamo

viazala k prevodu členských práv a povinností spojených s užívaním 3-izbového družstevného bytu, v
súčasnosti číslo XX na Ulici A. XX/X v Z.. K uzavretiu dohody o odovzdaní a prevzatí bytu
došlo dňa 08.01.1991 a jasne sa v nej konštatuje, že člen bytového družstva -
odporkyňa 1) žije v manželstve s navrhovateľom, čím vzniká spoločné užívacie právo manželov. Z ust.
§ 175 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že z členstva v bytovom družstve sú obaja manželia

oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, pričom odporkyňa 1) si povinnosti plnila, navrhovateľ nie.
Keďže si navrhovateľ žiadnu zo zákonných povinností neplnil, nemá právo na zmenu vlastníckych práv
k bytu tak, že patrí do jeho vlastníctva, ani do BSM, pretože sa na zákonom stanovených obligatórnych
podmienkach nepodieľal. Ďalej uviedli, že práva získala odporkyňa 1) darom a uhradením zostatkovej
hodnoty členských podielov formou finančného daru získala sama práva na prevod vlastníckych práv

k predmetnému bytu. Je teda správne, že účastníkom zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu č.
XX, kde ako prevodca bol uvedený SBD, bola správne uvedená iba odporkyňa 1), ktorá nadobudla
výlučné vlastnícke právo k tomuto bytu. Navrhovateľ účastníkom tejto zmluvy nebol, čo je podľa súdu v
rozpore s § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka a jedná sa preto o úkon relatívne neplatný podľa § 40a
Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991, ktorý úkon treba považovať za platný, pokiaľ sa ten,

kto je ním dotknutý, neplatnosti nedovolá, pričom toto právo podlieha premlčaniu podľa § 100 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Tento právny úkon nebol navrhovateľom v premlčacej dobe napadnutý, čím
vznikol platný právny stav. Z tohto dôvodu vyslovili názor, že tvrdenie súdu v prvom výroku jeho rozsudku
o určení napadnutej nehnuteľnosti, že patrí do BSM, je mylné. Ďalej uviedli, že v priebehu konania pred
súdom prvého stupňa vzniesli námietku premlčania, ktorú súd neakceptoval. Zotrvali na svojom názore,

že pokiaľ navrhovateľ v zákonom dovolenej lehote nenapadol súdnou žalobou vzniknutý stav, ani zápis
do katastra nehnuteľností, je odporca 1) výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti, a preto následne mal
i zákonné právo nehnuteľnosť ako výlučný vlastník v roku 2010 darovať. Zdôraznili, že predpokladom
uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, uzavretej medzi SBDO Z. a odporkyňou 1)
dňa 09.03.1999, bolo vyplatenie zostatkovej hodnoty členského podielu bytu vo výške 26.000,- Sk, ktorú

hodnotu poskytla matka odporkyne 1) darom výlučne odporkyni 1), a pretože všetky obligatórne
zákonné náležitosti ohľadom členských a vlastníckych práv vykonala len odporkyňa 1), došlo k prevodu
vlastníckeho práva do jej výlučného vlastníctva. Navrhovateľ zákonné požiadavky nesplnil, nemá preto
nárok považovať sporný byt za bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Vyslovili názor, že sporný byt
nemôže byť v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a odporkyne 1), nakoľko odporkyňa 1) ho

síce nadobudla za trvania manželstva do výlučného vlastníctva, ale byt bol v čase uzavretia zmluvy o
prevode družstevného bytu vlastníctvom družstva a odporca 1) získal darom vznik členstva v bytovom
družstve a na platbu zostatkového členského podielu, čím získal práva byť účastníkom zmluvy o prevode
vlastníckych práv, navrhovateľ sa na tomto nepodieľal, a preto analogicky tieto práva nezískal.Správne preto súd prvého stupňa konštatoval, že zmluva, uzavretá medzi SBDO a odporkyňou 1), má
náležitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je platná.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil v súlade s jeho podaným odvolaním. Uviedol, že vznik jeho členstva
v bytovom družstve bol preukázaný listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to
predovšetkým dohodou o prevode členských práv a povinností v bytovom družstve od prevádzajúceho
D.. P. I. na nadobúdateľov navrhovateľa a odporkyňu 1) zo dňa 26.11.1990, v ktorom bol uvedený i

navrhovateľ, zápisnicou o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 08.01.1991 a prehlásením odporkyne 1)
zo dňa 31.05.1994 o jeho prispení na zaplatenie bytu v rovnakej sume ako odporkyňa 1). Z ust. § 175
ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného do 01.01.1992, ako i stanov SBDO z júna 1990 článku 6 ods.
1 vyplýva, že ak vznikne jednému z manželov za trvania manželstva právo na pridelenie bytu,
vznikne s právom spoločného užívania aj spoločné členstvo manželov v družstve, z ktorého členstva sú
obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Prevodom členských práv a povinností z

M. V. na odporkyňu 1) v roku 1988 nedošlo k prideleniu družstevného bytu navrhovateľovi a odporkyni
1), keď dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu bola spísaná až po prevode členských práv a povinností
z D.. P. I. zo dňa 26.11.1990. K obstaraniu tohto bytu prispel rovnakou čiastkou ako odporkyňa 1), čo táto
potvrdila dokladom zo dňa 31.05.1994. Zotrval na svojom tvrdení, že zmluva o prevode družstevného
bytu z SBDO Z. na odporkyňu 1) je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho

zákonníka, pretože odporuje § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. a i § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
pre neurčitosť právneho úkonu. Poukázal na žiadosť o prevod družstevného bytu č. XX do osobného
vlastníctva, na ktorom tlačive bolo uvedené jednak meno odporkyne 1), ako i jeho meno.
Ak je zmluva o prevode družstevného bytu zo dňa 03.09.1999 absolútne neplatná, je neplatnou i druhá
zmluva, darovacia zmluva, spísaná notárskou zápisnicou N 130/2010, NZ 26873/2010, uzavretá medzi

odporkyňou 1) a odporcom 2) dňa 29.10.2010.

Odporcovia 1), 2) sa k odvolaniu, podanom navrhovateľom, písomne nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaných odvolaní a ich dôvodovo a

dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods.
1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

V danej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal určenia, že darovacia zmluva zo dňa
16.08.2010 (správne 29.07.2010), uzavretá medzi odporkyňou 1) ako darkyňou a odporcom 2) ako

obdarovaným, predmetom ktorej bol byt č. XX na X. poschodí, vchod č. X bytového domu súpisné číslo
XX, postaveného na parcele č. XXXX na Ulici A. v Z., zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. Z., je neplatná.
Na pojednávaní dňa 28.03.2012 okresný súd pripustil zmenu žalobného petitu spočívajúcu v rozšírení
žalobného návrhu tak, že navrhovateľ sa domáhal určenia, že predmetný byt patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne 1). Na pojednávaní dňa 10.06.2013 súd prvého stupňa

pripustil zmenu žalobného petitu spočívajúceho v rozšírení žalobného návrhu navrhovateľa, ktorým sa
domáhal v prípade, že súd dospeje k záveru, že zmluva, uzavretá medzi SBDO Z. a odporkyňou 1) dňa
09.03.1999, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k spornému bytu, je absolútne neplatná,
aby eventuálne určil, že členský podiel v SBD Z., viažuci sa k bytu č. XX, patrí do masy BSM.

Súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel vo výroku, ktorým určil, že sporné nehnuteľnosti,
špecifikované v predchádzajúcej časti rozhodnutia, patria do bezpodielového spoluvlastníctva
navrhovateľa a odporkyne 1), návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa
29.07.2010 zamietol. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd jednoznačne ustálil, že
navrhovateľovi a odporkyni 1) vzniklo s právom spoločného užívania predmetného bytu i spoločné

členstvo manželov v družstve, z ktorého členstva boli navrhovateľ a odporkyňa 1) oprávnení spoločne
a nerozdielne. V tomto smere okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, dôkazy riadne vyhodnotil,
každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, správne zistil skutkový stav a aplikoval
na vec správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, týkajúcom sa vzniku spoločného nájmu družstevného bytu

a spoločného členstva v družstve navrhovateľa a odporkyne 1) a na správne a výstižné odôvodnenie
jeho rozsudku s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Zdôrazňuje, že podanými odvolaniami
navrhovateľa a odporcov 1), 2) tento právny záver súdu prvého stupňa nebol žiadnym kvalifikovaným
spôsobom spochybnený.Následne sa súd prvého stupňa zaoberal otázkou platnosti zmluvy o prevode vlastníctva družstevného
bytu, uzavretou medzi Stavebným bytovým družstvom občanov Z. a odporkyňou 1) dňa 09.03.1999,

ktorej predmetom bol sporný byt s prísl. Dospel k záveru, že uvedená zmluva je
platným právnym úkonom, spĺňa náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
nie je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so
zákonom (s § 28 zákona č. 182/1993 Z. z.). Mal za to, že zákon nevylučoval prevod družstevného
bytu na odporkyňu 1) ako nájomcu a člena bytového družstva, pričom otázku následného

posúdenia, či predmetný byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (resp.
do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov), bolo možné realizovať cez ust. § 143
Občianskeho zákonníka, čo je i prípad danej veci.

Navrhovateľ v podanom odvolaní dôvodil, že predmetná zmluva, uzavretá medzi SBDO Z. a odporkyňou
1) o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 09.03.1999, je absolútne neplatným

právnym úkonom pre jej neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a pre rozpor so zákonom
podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Odporcovia 1), 2) v podanom odvolaní dôvodili, že predmetná zmluva o prevode vlastníctva
družstevného bytu medzi SBDO Z. a odporkyňou 1) zo dňa 09.03.1999 je relatívne neplatným právnym
úkonom, ktorej neplatnosti sa navrhovateľ nedovolal v zákonom stanovenej premlčacej lehote, a preto

je potrebné na túto zmluvu prihliadať ako na zmluvu platnú.

V danej veci bolo významné posúdenie, či zmluva, uzavretá medzi SBDO Z. a odporkyňou 1) zo dňa
09.03.1999 o prevode vlastníctva družstevného bytu, je zmluvou platnou, absolútne neplatnou, resp.
relatívne neplatnou.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor

možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon), alebo použitím dispozitívnych
ustanovení zákona, namiesto neurčitých častí prejavu vôle.

Pokiaľ navrhovateľ vytýkal predmetnej zmluve neurčitosť spočívajúcu v nepresnej výmere bytu a v jeho
nedostatočnej špecifikácii (absentovalo uvedenie balkóna a komory), odvolací súd zhodne so súdom

prvého stupňa dospel k záveru, že i v prípade preukázania tvrdení navrhovateľa, nejedná sa o neurčitosť
právneho úkonu s následkami jeho absolútnej neplatnosti v zmysle § 37 ods. l Občianskeho zákonníka,
nakoľko nebolo sporné, ktorý byt je predmetom zmluvného vzťahu, čo je jeho súčasťou.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodilé alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže
odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v § 39 vyvoláva iba rozpor
podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú podstatné ex

lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho úkonu. Účelom
právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárske určenie, ktoré je, alebo nie je v súlade s účelom
dovoleným zákonom.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa je toho názoru, že pokiaľ odporkyňa 1) ako nájomkyňa

družstevného bytu a členka bytového družstva uzavrela s SBDO zmluvu o prevode vlastníctva
družstevného bytu, ide o dovolený a zákonný postup a tento právny úkon nie je v rozpore s ust. § 28
zákona č. 182/1993 Z. z.

Námietky navrhovateľa v súvislosti s absolútnou neplatnosťou predmetnej zmluvy ohľadne dátumu

podpisu zmluvy uvedenom výlučne na overovacej doložke notára podpisu prevodcu bytu a
nedostatočné, resp. absentujúce prílohy k zmluve sú v súvislosti s posúdením absolútnej neplatnosti
právneho úkonu právne bezvýznamné a nemajú na platnosť predmetnej zmluvy žiaden vplyv.Vzhľadom na uvedené zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu, uzavretá medzi SBDO a
odporkyňou 1) dňa 09.03.1999, nie je absolútne neplatným právnym úkonom.

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pokiaľ je byt v spoločnom
nájme manželov, subjektmi dohody o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom
družstve musia byť obaja manželia, inak je táto dohoda (za splnenia podmienok vyplývajúcich z ust. §
40a Občianskeho zákonníka) neplatná.

Aplikujúc uvedený právny záver na danú vec, dospel odvolací súd k záveru, že pokiaľ zmluvu o prevode
vlastníckeho práva k družstevnému bytu uzavrela s SBDO Z. výlučne odporkyňa 1), jedná sa o relatívne
neplatný právny úkon podľa § 40a Občianskeho zákonníka.

Z právnej teórie a ustálenej súdnej praxe nesporne vyplýva, že právny úkon, u ktorého je daný dôvod tzv.
relatívnej neplatnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými

dôsledkami z toho na právne vzťahy vyplývajúcimi), pokiaľ sa ten, na ktorého ochranu je dôvod
neplatnosti právneho úkonu určený, neplatnosti nedovolá, čo je i prípad danej veci.

Uvedená skutočnosť však nemá za následok nemožnosť domáhať sa úspešne zo strany navrhovateľa
určenia, že sporná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne 1).

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k predmetnému bytu vzniklo navrhovateľovi a odporkyni 1)
právo spoločného užívania predmetného bytu i spoločné členstvo manželov v družstve, z ktorého
členstva boli navrhovateľ i odporkyňa 1) oprávnení spoločne a nerozdielne, čiže obaja mali nárok na
prevod vlastníctva bytu podľa zákona č. 182/1993 Z. z. Pokiaľ bola zmluva o prevode vlastníctva

družstevného bytu uzavretá za trvania manželstva účastníkov výlučne s odporkyňou 1), zastáva
odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa názor, že predmetný byt patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne 1), a to s poukazom na ust. § 143 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ odporcovia 1), 2) v podanom odvolaní dôvodili, že navrhovateľ si neplnil povinnosti vyplývajúce

mu z členstva v bytovom družstve (§ 175 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991), bol
pasívny, nepodieľal sa na získaní členských práv v bytovom družstve (tieto mala získať darom od matky
výlučne odporkyňa 1/), nepodieľal sa na platbe zostatkovej hodnoty členského podielu (peniaze mali
byť získané darom od matky odporkyne 1/), a preto „analogicky“ nezískal právo na prevod vlastníckeho
práva k predmetného bytu, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorý sa s uvedenými totožnými tvrdeniami odporcov 1), 2) vo svojom obsiahlom odôvodnení
rozsudku podrobne zaoberal, vykonal rozsiahle dokazovanie ohľadne uvedených tvrdení odporcov 1),
2),zktoréhovyvodilsprávneskutkovézistenia,navecaplikovalsprávneprávnepredpisy,ktoréisprávne
vyložil, preto sa odvolací súd s jeho odôvodnením rozsudku v súvislosti s týmito odvolacími námietkami
odporcov 1), 2) v celom rozsahu stotožňuje.

Z týchto dôvodov odvolací súd prvý výrok rozsudku súdu prvého stupňa považoval za vecne správny.

Pokiaľ ide o druhý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh navrhovateľa, ktorým
sa domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 29.07.2010, uzavretej medzi odporkyňou 1)

a odporcom 2) pre nedostatok naliehavého právneho záujmu s poukazom na § 80 písm. c) O.s.p.,
odvolací súd je zhodného názoru, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
predmetnej darovacej zmluvy.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Návrh na začatie konania o určenie neplatnosti právneho úkonu vyžaduje preukázanie naliehavého
právneho záujmu, čo vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia. Takýto návrh sa uplatňuje najmä v
prípade, ak určovací výrok je potrebný z hľadiska občianskoprávnej prevencie (predchádzanie ďalším
sporom), alebo v prípade, keď výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej

ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej súdom (napríklad
v konaní pred správou katastra nehnuteľností). Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že
navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a
ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovacípetit a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti
práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa
predpokladá posúdenie, či bol určovací návrh, správne zvoleným a prípustným procesným nástrojom

ochrany jeho práva, či bol návrhom, ktorý spornosť odstraňuje, alebo zbytočne vyvoláva konanie, po
ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie.

Súd prvého stupňa konštatoval, že sa platnosťou darovacej zmluvy zo dňa 29.07.2010 zaoberal ako
predbežnou otázkou pri posúdení nároku navrhovateľa o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do

bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne 1), ktorému návrhu vyhovel i z dôvodu, že
spornádarovaciazmluvajerelatívneneplatnýmprávnymúkonom,ktorejneplatnostisanavrhovateľvčas
dovolal. Bol názoru, že za danej situácie nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení
neplatnosti darovacej zmluvy, nakoľko právne postavenie navrhovateľa by sa požadovaným určením
nezmeniloavyhovenímnávrhunavrhovateľaourčenie,žespornénehnuteľnostipatria do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je právne postavenie navrhovateľa neisté. Odvolací súd

tento záver súdu prvého stupňa považuje za správny.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z

účastníkov nemá právo na ich náhradu pri čiastočnom úspechu každého z nich v odvolacom konaní.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .