Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. február 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/589/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1202899978
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1202899978.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľov: 1/ N.. Y. Á., I.
XX, Z., 2/ N.. Q. Á., I. XX, Z., obaja zastúpení advokátkou JUDr. Angelika Bužek, Björnsonova 14,
Bratislava proti odporcom: 1/ H. P.Í., W. XX, X., zastúpená advokátom JUDr. Jurajom Hadrbulcom,
Riečna2,Bratislava2/Y..Š.R.,naposledybytomU.XX,X.,zastúpenýopatrovníčkouJ.L.,pracovníčkou
Okresného U.J. X. P. P. X., konaní o určenie platnosti odstúpenia od zmlúv a vypratanie bytu, na
odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 12. novembra
2013, č.k. 17C/4/2002-360 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 24. júla

2014, č.k. 17C/4/2002-381, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 12. novembra 2013,
č.k. 17C/4/2002-360, p o t v r d z u j e .

Uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 24. júla 2014, č.k. 17C/4/2002-381, p o
t v r d z u j e .

Odporkyni v 1/ rade a odporcovi v 2/ rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľov zamietol, navrhovateľov v 1/ a 2/ rade
zaviazal povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni v 1/ rade náhradu trov prvostupňového
konania 657,47 eur na účet právneho zástupcu odporkyni v 1/ rade, odporcovi v 2/ rade náhradu trov
prvostupňového konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že
navrhovatelia sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 29.05.2001 domáhali určenia, že sú vlastníkmi
X-N. X. Č.. XX, nachádzajúceho sa v X. na W. D.. Č.. XX, súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX
Katastrálneho úradu v X., U. W. X. N.. Ďalším svojím podaním upravili svoj petit tak, že žiadali, aby

súd určil, že zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 25.01.2001 uzavretá medzi účastníkmi konania
je neplatná.Podaním zo dňa 08.04.2002 upravili opätovne petit návrhu tak, že žiadali, aby súd určil,
že navrhovatelia odstupujú od uzavretej zmluvy o prevode bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. L.
bytového domu na W. D.. Č.. XX P. X., zapísanom na LV č. XXXX, kat. úz. X. - B., súp. č. XXXX, vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/
XXXXXX zo dňa 25.01.2001 a zmluvy o úschove peňazí pri sprostredkovaní prevodu vlastníctva k bytu
zo dňa 25.01.2001.

Zároveň žiadali uložiť odporkyni povinnosť predmetný byt vypratať a vyprataný ho odovzdať
navrhovateľom s tým, že navrhovatelia sú povinní vrátiť odporkyni poskytnutý preddavok na kúpu bytu
vo výške 590.000,- Sk/19.584,- eur.Ďalšou úpravou petitu žiadali navrhovatelia určiť, že zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa
25.01.2001 a zmluva o úschove peňazí zo dňa 25.01.2001 sú neplatné z dôvodu odstúpenia od zmluvy.
Poslednú úpravu petitu návrhu doručili navrhovatelia súdu dňa 02.05.2003 s tým, že žiadali, aby súd

určil, že navrhovatelia 1/ a 2/ platne odstúpili od zmluvy o prevode vlastníctva k bytu zo dňa 25.01.2001
a zmluvy o úschove peňazí pri sprostredkovaní prevodu vlastníctva k bytu zo dňa 25.01.2001. Tieto
zmluvy sú zrušené od samého začiatku. Odporkyni sa ukladá vypratať a odovzdať navrhovateľom 1/
a 2/ predmetný byt.
Súd prvého stupňa uviedol, že dňa 24.05.2007 vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým návrhu navrhovateľov

v celom rozsahu vyhovel, majúc za to, že navrhovatelia od zmluvy o prevode vlastníctva k X-N. bytu
nachádzajúceho sa na X. L. bytového domu na W. D.. Č.. XX P. X., vrátane spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a zariadeniach domu zo dňa 25.01.2001 a od zmluvy o úschove peňazí pri
sprostredkovaním prevodu vlastníctva k bytu zo dňa 25.01.2001 odstúpili platne. Súd určil, že zmluvy sú
zrušené od samého začiatku,, zároveň uložil odporkyni 1/povinnosť vypratať a odovzdať navrhovateľom
1/ a 2/ predmetný J. X. Č.. XX v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd dospel k záveru, že návrh

navrhovateľov mal oporu v zákone, keď navrhovatelia s odporkyňou 1/ uzatvorili zmluvu, (podľa obsahu
zmluvu kúpnu), podľa ktorej vznikla odporkyni 1/ ako kupujúcej povinnosť zaplatiť navrhovateľom ako
predávajúcim kúpnu cenu. V článku V. zmluvy si strany konkretizovali iba spôsob vyplatenia kúpnej
ceny, čo sa odzrkadlilo i v zmluve o úschove, pričom odporca 2/ vystupoval v tejto zmluve iba ako
sprostredkovateľ a uschovávateľ, nie ako zmluvná strana kúpnej zmluvy. Povinnosť zaplatiť kúpnu

cenu preto odporkyni 1/nezanikla ani po uzavretí zmluvy o úschove. Predmet úschovy (peniaze), boli
odovzdané iba do úschovy odporcu 2/, naďalej však zostali vo vlastníctve odporkyni 1/ a to i napriek
tomu, že navrhovatelia s uzavretím takejto zmluvy vyslovili súhlas. Ani tým, že odporca 2/ predmet
úschovy neodovzdal po uplynutí dohodnutej doby navrhovateľom sa na vlastníckom práve odporkyni 1/
k predmetu úschovy nič nezmenilo. Navrhovatelia by teda nemohli byť úspešní v konaní proti odporcovi

2/ o zaplatenie kúpnej ceny, keďže tento súhlas, ktorý s uzavretím zmluvy o úschove pôvodne dali,
následne odopreli.
Na odvolanie odporkyne 1/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 4Co/385/2007 zo dňa
26.11.2008 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľov v celom rozsahu
zamietol. Voči uvedenému rozsudku podala dovolanie odporkyňa 1/ a Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením zo dňa 22.03.2012, sp. zn. 4Cdo/163/2011 rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
26.11.2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
spisovej značky 6Co/261/2012 zo dňa 13.05.2013 bol rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 24.05.2007
zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave preto uložil súdu prvého stupňa opätovne posúdiť vzájomný vzťah medzi

zmluvou o prevode vlastníctva bytu a zmluvy o úschove peňazí, posúdiť platobné miesto a splnenie dlhu
podľa § 562 Občianskeho zákonníka, ako aj postavenie odporcu 2/, posúdiť naliehavý právny záujem
podľa § 80 písm. c) O. s. p. v prípade oboch uzavretých zmlúv.
Odvolací súd vo svojom rozsudku zo dňa 13.05.2013 konštatoval, že odporkyňa si svoj záväzok zaplatiť
navrhovateľom v 1/ a 2/ rade kúpnu cenu za byt splnila tým, že zložila finančné prostriedky v hotovosti

do depozitu uschovávateľa, tak ako to bolo dohodnuté, slobodne, zrozumiteľne a vážne v uvedených
zmluvách. Podľa názoru Krajského súdu nebol preto dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy.
Súd prvého stupňa sa opätovne oboznámil s obsahom listinných dôkazov založených do spisu,
predovšetkým zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 25.01.2001, zmluvy o úschove peňazí zo dňa
25.01.2001, odstúpením od zmlúv, príjmových pokladničných dokladov z výsluchov účastníkov konania,

právnych zástupcov navrhovateľov a odporkyne 1/, poukázal na zmluvu o prevode vlastníctva k bytu a
zmluvo o úschove a zistil že:
Zmluvu o úschove peňazí podpísali tak navrhovatelia 1/ a 2/ ako predávajúci, odporkyňa 1/ ako
kupujúca, ako aj realitná kancelária JUDr. Štefana Gemerského ako uschovávateľa, v tomto konaní
vystupujúci ako odporca 2/. Zmluvné strany prehlásili pred podpisom zmluvy, že súhlasia s podmienkami

v nej určenými a zaväzujú sa zmluvu rešpektovať a dodržiavať. Dňa 28.12.2001 odporkyňa 1/ vyplatila
odporcovi 2/ sumu 549.000,- Sk/19.584,- eur a dňa 08.02.2001 sumu 549.000,- Sk/18.223,- eur. Podľa
príkazu na úhradu a z obsahu potvrdenia Tatra banky a.s. zo dňa 14.12.2006 mal súd za preukázané,
že dňa 22.12.2000 bola z účtu odporkyne 1/ prevedená suma 122.000,- Sk/4.050,- eur s určením účelu
platby: 10 % záloha na byt. Z uvedených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že odporkyňa 1/

ako kupujúca si splnila svoje povinnosti, tak ako jej vyplývali z ustanovenia článku V bod 3, 4 zmluvy
o prevode vlastníctva bytu zo dňa 25.01.2001 a článku II bod 3 zmluvy o úschove peňazí zo dňa
25.01.2001 tým, že zaplatila do úschovy odporcu 2/ celú kúpnu cenu 1.220.000,- Sk/40.496,- eur.
Odporca 2/ vo svojom písomnom vyjadrení, ako aj výpoveďou pred súdom uviedol, že skutočnevystupoval vo vzťahu medzi účastníkmi konania ako sprostredkovateľ pri uzatváraní zmluvy o prevode
vlastníctva bytu na W. D. XX P. X., inú kúpu pre odporkyňu 1/ nesprostredkoval. Potvrdil, že jednu časť
kúpnej ceny navrhovateľom vyplatil avšak druhú časť nevyplatil z dôvodov, ktoré nastali na jeho strane

v dôsledku problémov v podnikaní.

Zároveň súd prvého stupňa poukázal na ust. § 588 Obč. zák., ust. § 747 ods. 1 Obč. zák., ako aj ust. §
749 ods. 1 a 2, ust. § 750 a ust. § 517 ods. 1 Obč. zák.. Uviedol, že judikatúra súdov vychádza z toho,
že ustanovenia Občianskeho zákonníka majú dispozitívnu povahu a je preto vecou jej účastníkov, akým

spôsobom vyjadria odplatný charakter kúpnej zmluvy (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Kúpna cena
ako podstatná náležitosť právneho úkonu je odplata za predmet kúpy a musí byť stanovená uvedením
peňažnej sumy alebo iným spôsobom, ktorými možno nepochybne určiť. Navrhovatelia ako predávajúci
sa s odporkyňou 1/ ako kupujúcou dohodli v zmluve o prevode vlastníctva bytu tak, že kupujúca zaplatí
kúpnu cenu čiastočne pred podpísaním zmluvy a druhú časť zaplatí po podaní návrhu na vklad kúpnej
zmluvy do katastra nehnuteľnosti, v oboch prípadoch do úschovy odporcu 2/. Z obsahu príjmových

pokladničných dokladov vyplýva, že odporkyňa 1/ ako kupujúca si svoje povinnosti z kúpnej zmluvy
splnila a celú kúpnu cenu v celkovej výške 1.220.000,- Sk/40.496,- eur zložila na mieste dohodnutom,
t.j. do depozitu odporcu 2/ ako uschovávateľa. Keďže predávajúci sa s kupujúcou dohodli na takomto
spôsobe uhradenia kúpnej ceny, ktorú povinnosť si kupujúca preukázateľne splnila, nemohlo dôjsť
na jej strane k omeškaniu a tým k platnému odstúpeniu kupujúcich od kúpnej zmluvy. Z uvedeného

teda súd poukazujúc i na vyslovený právny názor Krajského súdu v Bratislave dospel k záveru, že
k omeškaniu dlžníka nedochádza, ak sa dlhu zbavil, aj keď nie do rúk veriteľa, ale iným spôsobom,
ktorý zákon pripúšťa, prípadne, ktorý vyplýva z dohody strán ako náhradný spôsob plnenia dlhu. Tak
je tomu aj v prípade zloženia plnenia do úschovy. Konštatoval, že podľa článku V bodu 5 zmluvy
o prevode vlastníctva bytu zo dňa 25.01.2001 vyplývala povinnosť uschovávateľa vyplatiť uschovanú

sumu predávajúcim, preto sa navrhovatelia mohli domáhať jej vyplatenia priamo od odporcu v 2/. V
článku VI bod 6 si predávajúci vyhradili možnosť od zmluvy odstúpiť v prípade, ak si kupujúca nesplní
svoju povinnosť a nezloží plnú výšku kúpnej ceny do depozitu uschovávateľa. Túto povinnosť si však
odporkyňa 1/ preukázateľne splnila, preto odstúpenie od zmluvy nebolo v súlade s obsahom dohody
medzi účastníkmi konania.

Zároveň poukázal na ust. § 80 písm. c/ O.s.p. s tým, že v časti o určenie neplatnosti zmluvy o prevode
vlastníctva k bytu bol daný naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože bez tohto určenia
by sa v prípade úspechu nemohli navrhovatelia ako pôvodní vlastníci nehnuteľnosti domáhať zápisu
vlastníckeho práva na katastrálnom úrade. Ich nárok o vrátenie veci z odvolacieho súdu súd prvého

stupňa však vyhodnotil ako nedôvodný a v celom rozsahu zamietol. V časti o určenie, že navrhovatelia
platne odstúpili od zmluvy o úschove peňazí zo dňa 25.01.2001 bol návrh zamietnutý z dôvodu
nedostatku naliehavého právneho záujmu na takomto určení, nakoľko v tomto prípade sa navrhovatelia
mohli domáhať svojich práv priamo žalobou na plnenie a určenie, tak ako nimi bolo navrhované, by im
nemohlo privodiť ani iné právne postavenie.

O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnej odporkyni v
1/ rade náhradu trov konania za 11 úkonov právnej pomoci, keď základná sadzba tarifnej odmeny za
1 úkon právnej služby bola vypočítaná z 1/13 výpočtového základu, celkom trovy právneho zastúpenia
priznal v sume 657,47 eur. Odporcovi v 2/ rade náhradu trov prvostupňového konania nepriznal, pretože

odporca podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nenavrhol ich priznanie.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie navrhovatelia v 1/ a 2/ rade a
žiadali, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu vyhovie. Navrhovatelia

v 1/ a 2/ rade konštatovali, že na základe čl. 5 zmluvy o prevode vlastníctva bytu si zmluvné strany
konkretizovali iba spôsob vyplatenia kúpnej ceny, čo sa odrazilo v zmluve o úschove, v ktorej odporca
vystupoval iba ako sprostredkovateľ a uschovávateľ peňazí, nie ako zmluvná strana v kúpnej zmluve.
Kúpna zmluva bola uzatvorená len medzi predávajúcimi - navrhovateľmi v 1/ a 2/ rade a kupujúcim -
odporcom v 1/ rade a povinnosť zaplatiť kúpnu cenu vznikla len odporcovi v 1/ rade. Odporca v 1/ rade si

túto povinnosť nesplnil a preto odstúpenie navrhovateľov v 1/ a 2/ rade od zmluvy o prevode vlastníctva
k bytu podľa § 517 ods. 1 a § 48 ods. 1 Obč. zák. bolo dôvodné. Dôsledkom platného odstúpenia od
zmluvy o prevode vlastníctva bytu malo byť vyporiadanie podľa § 457 Obč. zák.. Uviedli, že odporcovi
v 2/ rade nikdy neudelili splnomocnenie, aby tento konal ako splnomocnený zástupca navrhovateľov.Zdôraznili, že tu absentuje aj dobromyseľnosť na strane odporcu v 1/ rade. Dlžník splní dlh plnením
tomu, kto predloží veriteľovi potvrdenie o tom, že je oprávnený prijať plnenie, iba za predpokladu, že je
dobromyseľný. Navrhovatelia potvrdenie, t.j. splnomocnenie na prevzatie dlhu nikdy nevydali, vždy mali

za to, že jediná osoba, ktorá je oprávnená prijať od dlžníka plnenie, je výhradne veriteľ, t.j. predávajúci.
Zároveň zdôraznili čl. III bod 3 zmluvy o úschove, v zmysle ktorého príjemca si vyhradzuje právo od
tejto zmluvy odstúpiť v prípade, že uschovávateľ mu nevyplatí kúpnu cenu bytu. Odstúpenie od zmluvy
o úschove peňazí bolo uskutočnené v súlade s čl. III bod 3 predmetnej zmluvy. Tiež v čl. IV bod 3 zmluvy
o úschove je uvedené okrem iného, že „táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpísania

a ruší sa ňou zmluva o úschove zo dňa 27.12.2000...“. Majú za to, že odporca v 1/ rade zložil do
úschovy odporcu v 2/ rade finančné prostriedky, ktoré mali slúžiť na úhradu úplne inej kúpnej ceny, keď
27.12.2000 ešte vôbec netušili, že bude predmetný byt predávaný. Navrhovatelia považovali odstúpenie
od oboch zmlúv za dôvodné, odstúpenie bolo uskutočnené v súlade s ust. § 517 ods. 1 Obč. zák..
Odstúpením navrhovateľov od citovaných zmlúv sa tieto od počiatku zrušili (ex tunc).

Zároveň navrhovatelia napadli i výrok súdu prvého stupňa o trovách konania, ktorým im bola uložená
povinnosť zaplatiť odporkyni v 1/ rade náhradu trov konania na účet právneho zástupcu odporcu v 1/
rade a to z dôvodu, že v rozsudku odvolacieho súdu pod sp. zn. 4Co/385/2007, ktorý rozhodoval o
náhrade trov konania právneho zástupcu odporcu 1/ nerozhodol o týchto trovách, nakoľko si ich právny
zástupca v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil. Vytkli súdu prvého stupňa pravdepodobnú chybu

v písaní v záhlaví jeho rozsudku, keď súd uviedol, že sa jedná o právnu vec o určenie vlastníctva a
vydanie predbežného opatrenia, pričom predmetné konanie je vedené o určenie platnosti odstúpenia
a vypratanie bytu.

K odvolaniu sa písomne vyjadrila odporkyňa v 1/ rade, prostredníctvom svojho právneho zástupcu a

žiadala, aby súd odvolanie navrhovateľov ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol a rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že svoju povinnosť uhradiť kúpnu cenu si splnila
a to spôsobom, aký bol uvedený a dohodnutý v kúpnej zmluve. Druhú časť kúpnej ceny zložila do
úschovy odporcovi v 2/ rade, tak ako sa zmluvné strany dohodli. Skutočnosť, že odporca v 2/ rade
ako uschovávateľ túto časť kúpnej ceny nevyplatil navrhovateľov, nemôže napĺňať dôvod odstúpenia od

kúpnej zmluvy, pretože si odporkyňa v 1/ rade svoje zmluvné povinnosti splnila. V zmysle dispozitívnych
ustanovení Občianskeho zákonníka bol v zmluve dohodnutý spôsob plnenia kúpnej ceny a to tak, že
druhá časť kúpnej ceny bude plnená k rukám odporcu v 2/ rade ako uschovávateľa, ktorý následne
po zavkladovaní vlastníckeho práva v prospech odporcu v 2/ rade vyplatí druhú časť kúpnej ceny
navrhovateľom. Odporkyňa v 1/ rade zložila druhú časť kúpnej ceny k rukám odporcu v 2/ rade, čiže

plnila riadne a včas, aj keď nie do rúk veriteľa. Plnila spôsobom, ktorý zákon pripúšťa, a ktorý vyplýva z
dohody strán ako náhradný spôsob plnenia dlhu. Z ust. § 588 Obč. zák. síce vyplýva, že z kúpnej
zmluvyvzniknepredávajúcemupovinnosťpredmetkúpykupujúcemuodovzdaťakupujúcemupovinnosť
predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu, ale nikde nie je stanovené, že sa
tak musí stať osobne, inak by došlo k obmedzovaniu zmluvnej voľnosti účastníkov konania. K odvolaniu

v súvislosti s napadnutými trovami prvostupňového konania odporkyňa v 1/ rade uviedla, že jej právny
zástupca zaslal vyčíslenie trov dňa 13.11.2013, t.j. v trojdňovej zákonnej lehote.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie navrhovateľov v 1/ a
2/ rade v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a s poukazom na ust.

§ 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov
nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov.

Pôvodným návrhom, došlým súdu prvého stupňa dňa 29.05.2001 sa navrhovatelia v 1/ a 2/ rade
domáhali, aby súd určil, že navrhovatelia sú vlastníci J. X. Č.. XX nachádzajúci sa na X. L. bytového

domu v X., W. D.. Č.. XX, súp. č. XXXX z dôvodu, že nebola naplnená podstata zmluvy v bode 6 čl.
VI. Následne po viacerých písomných podaniach, týkajúcich sa úpravy petitu návrhu súd prvého stupňa
uznesením zo dňa 23.09.2004, pod č.k. 17C/4/2002-104 pripustil zmenu petitu v znení, že:
- súd určuje, že navrhovatelia v 1/ a 2/ rade platne odstúpili od uzavretej zmluvy o prevode vlastníctva
k J. X. Č.. XX, nachádzajúceho sa na X. L. bytového domu na W. D.. Č.. XX P. X., zapísanom na LV

č. XXXX, kat. územie X. B., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXXX zo dňa 25.01.2001.
- súd určuje, že navrhovatelia platne odstúpili od zmluvy o úschove peňazí pri sprostredkovaní prevodu
vlastníctva k bytu zo dňa 25.01.2001.- súd určuje, že zmluvy sú zrušené od samého začiatku podľa § 48 ods. 2 Obč. zák.
- súd ukladá odporkyni v 1/ rade povinnosť vypratať a odovzdať navrhovateľom v 1/ a 2/ rade J. X. Č..
XX, nachádzajúci sa na X. L. bytového domu na ul. W. Č.. XX P. X., zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie

X. B. do desať dní od právoplatnosti rozsudku.

Následne ďalšiu zmenu petitu navrhovateľov v 1/ a 2/ rade súd prvého stupňa uznesením zo dňa
16.05.2006, pod č.k. 17C/4/2002-191 nepripustil v súlade s ust. § 95 ods. 2 O.s.p. (správne je teda
upozornenie navrhovateľov, že v záhlaví rozsudku ide pravdepodobne o chybu v písaní týkajúcej sa

predmetu konania vo veci samej).

Súd prvého stupňa po tom, ako bol rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 24. mája 2007, č.k.
17C/4/2002-226 zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, vo veci opätovne,
v zmysle pokynov odvolacieho súdu konal a opätovne vec prejednal, nakoľko odvolací súd vyvodil
iný právny záver, ako súd prvého stupňa, ale aj odlišné skutkové posúdenie a vzhľadom k tomu, aby

nedošlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. bola vec
odvolacím súdom zrušená a daná na prejednanie súdu prvého stupňa. Odvolací súd totiž na rozdiel od
súdu prvého stupňa, po oboznámení sa s obsahom spisu a s listinnými dôkazmi mal za to, že zmluvné
dojednanie, zaplatenie kúpnej ceny bolo také, že práve odporca v 2/ rade vyplatí predávajúcim zloženú
a vinkulovanú cenu a to v súlade s podmienkami uvedenými v kúpnej zmluve, ale i v zmluve o úschove.

Odvolací súd mal za to, že odporkyňa 1/ svoj záväzok zaplatiť navrhovateľom v 1/ a 2/ rade kúpnu cenu
za byt splnila tým, že zložila finančné prostriedky v hotovosti do depozitu u uschovávateľa, tak ako to
bolo dohodnuté (slobodne, zrozumiteľne a vážne) v predmetných zmluvách.

Súd prvého stupňa postupoval tak, že sa opätovne oboznámil s obsahom listinných dôkazov

nachádzajúcich sa v spise, s výsluchom účastníkov, poukázal na jednotlivé články, zmluvy o prevode
vlastníctva bytu zo dňa 25.01.2001 a zmluvy o úschove z totožného dátumu.

Súd prvého stupňa z pokladničných dokladov nachádzajúcich sa v spise konštatoval, že mal za
preukázané, že dňa 28.12.2001 odporkyňa vyplatila odporcovi v 2/ rade sumu 549.000,- Sk a dňa

08.02.2001 sumu 549.000,- Sk. Zároveň dňa 22.12.2000 bola z účtu odporkyne v 1/ rade prevedená
suma122.000,-Sksurčenímúčeluplatby10%zálohanabyt.Ztýchtodokladovvyplynulo,žeodporkyňa
si ako kupujúca splnila svoje povinnosti vyplývajúce z ust. čl. V bod 3, 4 zmluvy o prevode vlastníctva
bytu, ako aj čl. II bod 3 zmluvy o úschove zo dňa 25.01.2001 tým, že zaplatila do úschovy odporcu
2/ celú kúpnu cenu 1.220.000,- Sk. Správne súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovatelia sa ako

predávajúci s odporkyňou v 1/ rade ako kupujúcou dohodli v zmluve o prevode vlastníctva bytu tak,
že kupujúca zaplatí kúpnu cenu čiastočne pred podpísaním zmluvy a druhú časť zaplatí po podaní
návrhu na vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností, v oboch prípadoch do úschovy odporcu
v 2/ rade. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd poukazuje na kúpnu zmluvu (zmluva o prevode
vlastníctva bytu) a to čl. V bod 5, v ktorom sa uvádza, že uschovávateľ - odporca v 2/ rade vyplatí

navrhovateľom zloženú cenu za splnenia podmienok uvedených v zmluve o úschove peňazí. Odvolací
súd konštatuje, že účastníci si takto zmluvne dohodli platobné miesto na splnenie dlhu podľa ust. §
562 Obč. zák., ktoré ustanovenie je výnimkou splnenia dlhu zásadne veriteľovi. Odporkyňa v 1/ rade
splnila svoj záväzok zaplatiť navrhovateľom kúpnu cenu tým, že zložila finančné prostriedky v hotovosti
do depozitu uschovávateľa, tak ako to bolo dohodnuté v zmluve o prevode vlastníctva k bytu, ako aj v

zmluve o úschove. Správne súd prvého stupňa preto uzavrel, že nebol dôvod na odstúpenie od zmluvy
v zmysle § 517 ods. 1 Obč. zák., pretože neboli splnené zákonné podmienky pre takýto jednostranný
úkon zo strany navrhovateľov a teda ani dôvod na určenie, že navrhovatelia v 1/ a 2/ rade platne odstúpili
od oboch zmlúv, že tieto zmluvy sú zrušené od samého počiatku a že odporkyňa je povinná vypratať a
odovzdať navrhovateľom v 1/ a 2/ rade predmetný byt.

Správny je záver súdu prvého stupňa i pokiaľ sa týka úvahy a záveru súdu, že v časti o určenie, že
navrhovatelia platne odstúpili od zmluvy o prevode vlastníctva k bytu zo dňa 25.01.2001, bol daný
naliehavý právny záujem, tak ako to konštatoval súd prvého stupňa, avšak v časti o určenie, že
navrhovatelia platne odstúpili od zmluvy o úschove peňazí zo dňa 25.01.2001 správne súd prvého

stupňa takýto návrh zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na takomto určení.
Odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené súdom prvého stupňa v jeho odôvodnení.K námietke navrhovateľov uvedenej v odvolaní, že v zmluve o prevode vlastníctva bytu si zmluvné
strany konkretizovali iba spôsob vyplatenia kúpnej ceny, v ktorej mal odporca v 2/ rade vystupovať iba
ako sprostredkovateľ a uschovávateľ peňazí a nie ako zmluvná strana v kúpnej zmluve, odvolací súd

poukazuje na čl. V bod 5a a bod 5b kúpnej zmluvy, kde bolo jasne a zrozumiteľne medzi zmluvnými
stranamidohodnuté,žeodporcav2/radevyplatíkúpnucenuzapodmienoktampresnešpecifikovaných.
Podľa odvolacieho súdu ide o jednoznačné splnomocnenie pre realitnú kanceláriu (odporcu v 2/ rade),
súhlasné stanovisko navrhovateľov a odporkyne vyplýva i z čl. VIII bod 1 kúpnej zmluvy. Na kúpnu
zmluvu nadväzuje zmluva o úschove peňazí z toho istého dňa, z ktorej vyplýva, že odporkyňa v 1/

rade zložila finančné prostriedky za účelom zaplatenia kúpnej ceny bytu prostredníctvom odporcu v 2/
rade a to v zmysle čl. V, bod 3 zmluvy o úschove a t.j. účastníci zmluvy si podľa odvolacieho súdu
takýmto spôsobom dohodli platobné miesto a splnenie dlhu podľa § 562 Obč. zák.. Odvolací súd má
za to, že takéto ustanovenie je výnimkou splnenia dlhu zásadne veriteľovi (§ 488 Obč. zák.). Neobstojí
preto ďalšia odvolacia námietka navrhovateľov v 1/ a 2/ rade, že títo nikdy neudelili uschovávateľovi, t.j.
odporcovi v 2/ rade písomné plnomocenstvo na prevzatie dlhu podľa ust. § 562 Obč. zák. a to vzhľadom

už na vyššie uvedené dôvody.

K námietke navrhovateľov v súvislosti s ust. čl. III bod 3 zmluvy o úschove, v zmysle ktorého príjemca
si vyhradzuje právo od tejto zmluvy odstúpiť v prípade, ak uschovávateľ mu nevyplatí kúpnu cenu bytu,
odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 562 Obč. zák. dlžník splní dlh aj vtedy, ak plní tomu, kto je

oprávnený prijať podľa osobitného zákona plnenie, alebo tomu, kto predloží veriteľovo potvrdenie o tom,
že je oprávnený prijať plnenie. Inak povedané, dlžník je povinný splniť dlh veriteľovi alebo osobe, ktorú
veriteľ splnomocnil prevzatím predmetu plnenia. Opakovane odvolací súd uvádza, že v nadväznosti na
kúpnu zmluvu navrhovatelia a odporkyňa v 1/ rade uzavreli s odporcom v 2/ rade zmluvu o úschove
peňazí, keď odporkyňa v 1/ rade zložila finančné prostriedky za účelom zaplatenia kúpnej ceny bytu a

to prostredníctvom práve odporcu v 2/ rade v zmysle čl. V bod 3 zmluvy o úschove.

Vzhľadom na tieto skutočnosti nedošlo k omeškaniu dlžníka. Odporkyňa v 1/ rade sa uhradením kúpnej
ceny zbavila dlhu, nie priamo do rúk veriteľa, ale spôsobom, ktorý zákon jednoznačne pripúšťa, a ktorý
vyplynul z dohody všetkých zúčastnených strán ako náhradný spôsob plnenia dlhu. Navyše odvolací

súd k odvolacej námietke navrhovateľov, v súvislosti s poukázaním na čl. III bod 3 zmluvy o úschove,
opätovne dáva do pozornosti, že v tejto časti petitu bol návrh navrhovateľov v 1/ a 2/ rade zamietnutý a
to práve z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na takomto určení (absencia predpokladov,
daných ustanovením § 80c O.s.p.), ako to už bolo konštatované i odvolacím súdom v zrušujúcom
uznesení č.k. 6Co/261/2012-347, zo dňa 13. mája 2013. V prípade, ak súd zamieta určovaciu žalobu

(akotobolovdanomprípade)prenedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmu,jevylúčené,abysazároveň
zaoberal vecou samou. V tejto časti je preto odvolací dôvod navrhovateľov v 1/ a 2/ rade nedôvodný.

Ak navrhovatelia v odvolacom návrhu uvádzajú, že považujú odstúpenia od oboch zmlúv za dôvodné,
pokiaľ sa týka odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktoré malo byť podľa navrhovateľov uskutočnené v súlade

so zákonom § 517 ods. 1 Obč. zák., odvolací súd uvádza a poukazuje na čl. VI bod 6 cit. zmluvy, v
zmysle ktorého článku si predávajúci vyhradili možnosť od zmluvy odstúpiť v prípade, ak si kupujúca
nesplní svoju povinnosť a nezloží plnú výšku kúpnej ceny do depozitu uschovávateľa. Túto povinnosť
si však odporkyňa v 1/ rade splnila. Pokiaľ sa týka odstúpenia od zmluvy o úschove peňazí, odvolací
súd poukazuje na už vyššie uvedené zdôvodnenie zamietnutia návrhu navrhovateľov v tejto časti bez

ďalšieho dokazovania, z dôvodu absencie predpokladov daných ust. § 80c O.s.p..

K ďalšej a to v poradí poslednej námietke navrhovateľov, týkajúcou sa výroku o trovách prvostupňového
konania, ktoré má vychádzať z údajného nesprávneho posúdenia veci s tým, že si právny zástupca
odporkyne v 1/ rade trovy prvostupňového konania neuplatnil, odvolací súd po oboznámení sa s

obsahom spisu uvádza, že zo zápisnice o pojednávaní na súde prvého stupňa zo dňa 12.11.2013 (č.l.
353) vyplýva, že právny zástupca odporkyne v 1/ rade priamo na pojednávaní žiadal priznať náhradu
trov konania, ktoré následne, v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. písomne vyčíslil a súdu prvého stupňa
doručil dňa 13.11.2013 (č.l. 357) a následne v súlade s ust. § 42 ods. 1 O.s.p. aj doplnil predložením jeho
originálu (č.l. 359). Ani táto odvolacia námietka preto podľa odvolacieho súdu nebola dôvodná, nakoľko

odvolací súd v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p. je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a nakoľko
navrhovatelia nenapádali jednotlivé úkony a uplatnenú výšku trov právneho zastúpenia, odvolací súd v
súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, túto časť rozhodnutia (počet
úkonov právnej pomoci, vyčíslená výška) nepreskúmaval.Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 os. 1
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľom v 1/ a 2/ rade, aby v lehote 10 dní odo
dňa doručenia tohto uznesenia zaplatili spoločne a nerozdielne súdny poplatok za podané odvolanie
v sume 398,- eur (4 x 99,50 eur). Súdny poplatok bol vyrubený podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka
zák. č. 71/1992 Zb.. Zároveň v napadnutom uznesení súd prvého stupňa konštatoval, že ak poplatok v

určenej lehote nebude zaplatený, bude ho vymáhať.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie prostredníctvom ich právneho
zástupcunavrhovateliav1/a2/rade ažiadali,abyuzneseniesúduprvéhostupňabolozrušenéaabybol
následne po opätovnom posúdení výšky poplatku za konanie o odvolaní navrhovateľov vyrubený súdny
poplatok 2 x 99,50 eur, t.j. spolu 199,- eur. Uviedli, že výška súdneho poplatku za odvolacie konanie

nebola stanovená v správnej výške. Poukázali na ust. § 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov a na položku 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov s tým, že
výška súdneho poplatku je 99,50 eur. Navrhovatelia vo svojom návrhu špecifikovali dva petity - výroky,
v rámci ktorých si uplatnili svoje nároky voči odporcom, z ktorých je každý samostatným predmetom
konania a teda aj samostatným predmetom poplatkového úkonu. Keďže predmet konania nebolo možné

ani v jednom prípade oceniť peniazmi, vznikla navrhovateľom v 1/ a 2/ rade poplatková povinnosť podľa
položky č. 1 písm. b/ zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení, t.j. za dva výroky, čo predstavuje sumu 99,50
eur za jeden petit a t.j. spolu 199,- eur. Zároveň vytkli odvolaciemu súdu, že tento mohol vo veci na
základe uznesenia NS SR rozhodnúť a nielen zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie a tým automaticky vygenerovať odvolanie účastníkov konania - navrhovateľov v 1/ a 2/

rade, a tým aj novú poplatkovú povinnosť. Uviedli, že svojich práv sa domáhajú od roku 2002. Napriek
tomu práve odvolací súd porušil práva na spravodlivé súdne konanie.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie
je dôvodné.

Podľa§1ods.1zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestovsúdne
poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú

na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené
v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí
prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 4 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestovvodvolacomkonaníjepoplatníkomten,ktopodalodvolanie,pridovolaníten,ktopodaldovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou.

Podľa § 6 ods. 2 prvá a druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom
stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia v 1/ a 2/ rade sa pôvodným návrhom doručeným súdu prvého
stupňa dňa 29.05.2001 domáhali určenia, že sú vlastníci dvojizbového bytu nachádzajúceho sa v X.
na D.. W. Č.. XX, zapísaného na LV č. XXXX. Svoj návrh však v priebehu prvostupňového konania
niekoľkokrát menili. Prvý krát menili petit návrhu oproti pôvodne podanému návrhu svojim podanímzo dňa 08.10.2001 (č.l. 13), keď upravili petit tak, že žiadali, aby súd určil, že zmluva o prevode
vlastníctva bytu zo dňa 25.01.2001, uzavretá medzi účastníkmi konania je neplatná. V poradí druhým
podaním a to podaním zo dňa 08.04.2002 sa domáhali určenia, že navrhovatelia odstupujú od uzavretej

zmluvy o prevode bytu a zmluvy o úschove peňazí pri sprostredkovaní prevodu vlastníctva k bytu zo
dňa 25.01.2001 a zároveň žiadali uložiť odporkyni povinnosť predmetný byt vypratať a vyprataný ho
odovzdať navrhovateľom s tým, že navrhovatelia sú povinní vrátiť odporkyni poskytnutý preddavok na
kúpu bytu vo výške 590.000,- Sk (č.l. 21 spisu).

Podaním zo dňa 25.09.2002 (č.l. 33 spisu) žiadali navrhovatelia určiť, že zmluva o prevode vlastníctva
bytu a zmluva o úschove peňazí, obe zo dňa 25.01.2001 sú neplatné z dôvodu odstúpenia od zmluvy.

Na č.l. 37 je úprava petitu navrhovateľov z 27.11.2002.

Na č.l. 63 je úprava petitu navrhovateľov z 28.04.2003.

Ďalšia úprava petitu návrhu navrhovateľov je zo dňa 02.05.2003. V tejto úprave petitu žiadali, aby súd
určil, že navrhovatelia platne odstúpili od zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 25.01.2003, že platne
odstúpili od zmluvy o úschove peňazí, že zmluvy sú zrušené od samého začiatku a že odporkyni sa
ukladá vypratať a odovzdať navrhovateľom predmetný byt.

Ďalším podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 19.09.2005 žiadali navrhovatelia opätovne, aby súd
pripustil zmenu petitu jeho rozšírením, ktoré posledné rozšírenie a zmenu petitu navrhovateľov súd
prvého stupňa uznesením zo dňa 16.05.2006 nepripustil. Súd prvého stupňa teda, pokiaľ sa týka návrhu
navrhovateľov vychádzal z petitu, ktorý pripustil uznesením zo dňa 23.09.2004, č.k. 17C/4/2002-104,

ktorý pozostáva nie z dvoch, ale zo štyroch výrokov a to určovacieho výroku, že navrhovatelia v 1/ a 2/
radeplatneodstúpilioduzavretejzmluvyoprevodevlastníctvakdvojizbovémubytu,ďalej,žesúdurčuje,
že navrhovatelia platne odstúpili od zmluvy o úschove peňazí pri sprostredkovaní prevodu vlastníctva
k bytu zo dňa 25.01.2001, že súd určuje, že zmluvy sú zrušené od samého začiatku podľa § 48 ods. 2
Obč. zák. a z ďalšieho nároku a to, že súd ukladá odporkyni v 1/ rade povinnosť vypratať a odovzdať

navrhovateľom v 1/ a 2/ rade dvojizbový byt v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku. Keďže ide o
štyri nároky, každý nárok sa spoplatňuje samostatne. Keďže nejde o osobitnú sadzbu a predmet konania
nebolo možné oceniť peniazmi, výška súdneho poplatku za štyri nároky predstavuje súdny poplatok 4 x
99,50 eur, spolu 398,- eur, tak ako to správne v napadnutom uznesení vyrubil súd prvého stupňa.

K námietke navrhovateľov o neprimeranej dĺžke konania, odvolací súd bez ďalšieho poukazuje i na
neustále meniace petity návrhov zo strany účastníkov konania, navrhovateľov v 1/ a 2/ rade. K námietke
navrhovateľov, týkajúcej sa postupu odvolacieho súdu, ktorý zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, i
keď mohol vo veci rozhodnúť sám, odvolací súd dáva do pozornosti tú časť svojho odôvodnenia, v

ktorej uvádza, že po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu Najvyšším súdom SR bolo povinnosťou
odvolacieho súdu dať možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii iného zákonného ustanovenia, aby
účastníci konania neboli ukrátení na svojich právach a nebola im nesprávnym postupom súdu odňatá
možnosť konať pred súdom. Navyše obe strany mali možnosť doplniť dokazovanie, a podrobne sa
vyjadriť i k prípadným novým dôkazom.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. §

142 ods. 1 O.s.p.. Odporcovia v 1/ a 2/ rade mali úspech v odvolacom konaní, avšak odporkyňa v 1/
rade si trovy odvolacieho konania neuplatnila, odporcovi v 2/ rade trovy odvolacieho konania nevznikli
a ani si ich v odvolacom konaní neuplatnil. Preto odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.