Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/30/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112206265
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2112206265.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov

senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci navrhovateľov: 1. Ing. M. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom K., V. X, 2. O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., V. X, zastúpenej navrhovateľom 1., 3.
X.F.,nar.XX.X.XXXX,bytomK.,V.X,4.F.F.,nar.XX.X.XXXX,bytomK.,V.X,zastúpenejnavrhovateľom
3., proti odporcovi: F. O., nar. XX.X.XXXX, bytom K., V. X, zastúpenému advokátkou: JUDr. Zuzana
Mahranová Florišová, so sídlom Trnava, Kapitulská 6, o určenie neplatnosti písomného hlasovania zo
dňa 4.3.2012, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 13C/34/2012-173
zo dňa 10.9.2014 - v zamietajúcej časti, včítane závislého výroku o trovách konania medzi navrhovateľmi

a odporcom, včítane závislého výroku o trovách konania medzi navrhovateľmi a odporcom, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie navrhovateľov 1. a 2. o d m i e t a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, včítane závislého výroku o
trovách konania medzi navrhovateľmi 3., 4. a odporcom p o t v r d z u j e .

Navrhovatelia 1. až 4. s ú p o v i n n í zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania na trovách

právneho zastúpenia v sume 83,86 Eur, k rukám advokátky odporcu, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľov zamietol a uložil im povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo
výške 164,52 Eur, k rukám jeho právnej zástupkyne, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Zároveň odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania proti účastníkom v konaní pôvodne
označeným ako navrhovateľ v 1. rade Ing. B. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, ako navrhovateľka v
2. rade T. L., nar. X.X.XXXX, bytom V. X, K. a ako navrhovateľka v 3. rade Ing. I. L., nar. XX.X.XXXX,

bytom V. X, K., prechodne T. F. str. XX, XXX XX R., Nemecko.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 3 ods. 1, § 8a ods. 1, § 14 ods.
1, 2, 3, 4, 5, 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom
ku dňu písomného hlasovania t. j. dňu 4.3.2012 ako i § 142 ods. 1 O.s.p. Vecne argumentoval
tým, že navrhovatelia sa podaným návrhom domáhajú určenia neplatnosti písomného hlasovania
vlastníkov bytov bytového domu V. č. X, X, X, X v K. konaného dňa 4.3.2012. V zmysle § 14 ods. 1

Zákona o vlastníctve bytov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru má právo a zároveň povinnosť
zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať na zhromaždení alebo na schôdzi vlastníkov
v dome a písomným hlasovaním. Pokiaľ ide o písomné hlasovanie vlastníkov bytov podľa § 14 ods.
6 Zákona o vlastníctve bytov, právna norma obsiahnutá v tomto ustanovení obsahuje jediný zákonnýprostriedok právnej ochrany pre vlastníkov bytov v prípade uskutočneného písomného hlasovania (ide
o lex specialis), avšak zároveň na tento prostriedok právnej ochrany zákon oprávňuje len dva okruhy
vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov, a to tých, ktorí boli buď pri výkone svojich hlasovacích práv

prehlasovaní, alebo ktorí sa o výsledku hlasovania nemohli dozvedieť. Právnym prostriedkom ochrany
týchto vlastníkov je žaloba podaná na súde v zákonom stanovených lehotách, inak právo zaniká, t. j.
prehlasovaný vlastník má právo obrátiť sa na súd v lehote 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania a v
prípade ak sa vlastník bytu nemohol dozvedieť o výsledku hlasovania spôsobom v dome obvyklým, má
právo obrátiť sa so žalobou na súd do troch mesiacov od hlasovania. V predmetnej veci nebola sporná

otázka, či navrhovatelia podali svoj návrh včas, keď zápisnica z písomného hlasovania zo dňa 4.3.2012
bola vyhotovená dňa 8.3.2012, navrhovatelia podali návrh na súd osobne dňa 23.3.2012, t. j. v zákonnej
15-dňovej prekluzívnej lehote.

Právo podať návrh na súde podľa ust. § 14 ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov nemajú všetci vlastníci
bytov, ale v zmysle citovaného ustanovenia majú toto právo iba prehlasovaní vlastníci. Z uvedeného

vyplýva, že právnu ochranu nepožívajú vlastníci, ktorí sa hlasovania nezúčastnili, alebo ktorí hlasovali
za prijatie väčšinového rozhodnutia. V predmetnej veci má súd za to, že iba navrhovatelia 3. a 4. sa
preukázateľne, v zmysle v konaní predloženého hlasovacieho lístka, zúčastnili písomného hlasovania
dňa 4.3.2012, pritom hlasovali proti väčšinovému rozhodnutiu ostatných vlastníkov bytov. Navrhovatelia
1. a 2. sa podľa svojich výpovedí hlasovania nezúčastnili, keď síce dostali hlasovací lístok, avšak

tento neodovzdali. Súd má teda za preukázané, že iba navrhovatelia 3. a 4. preukázali aktívnu vecnú
legitimáciu na podanie predmetného návrhu, keď boli títo v zmysle ustanovenia § 14 ods. 6 Zákona o
vlastníctve bytov prehlasovanými vlastníkmi bytu, čo vyplýva z ich hlasovacieho lístka, ako aj výpovedí.
Pokiaľ ide o navrhovateľov 1. a 2., títo v konaní nepreukázali svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie
predmetného návrhu, keď sami v konaní uviedli, že hlasovací lístok neodovzdali, tiež z originálov

hlasovacích lístkov predložených odporcom na pojednávaní dňa 10.9.2014 vyplýva, že medzi nimi
hlasovací lístok navrhovateľov 1. a 2. nebol. Vzhľadom na uvedené považoval súd návrh navrhovateľov
1. a 2. za nedôvodný, pre nedostatok ich aktívnej vecnej legitimácie a vo vzťahu k nim návrh zamietol
z uvedeného dôvodu.

Ustanovenie § 14 ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov obsahuje prostriedok právnej ochrany
prehlasovaných vlastníkov bytov v prípade písomného hlasovania. Z tohto ustanovenia je potrebné
odvodiť aj okruh pasívne legitimovaných osôb v takomto súdnom konaní. Pretože tvorcom prejavu vôle,
ktorý sa transformuje do podoby rozhodnutí prijatých písomným hlasovaním vlastníkov, sú samotní
vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sa mohli zúčastniť písomného hlasovania, len títo môžu

byť žalovanými subjektmi v spore podľa § 14 ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov, lebo len ich prijaté
rozhodnutia právne zaväzujú, t. j. vyplývajú pre nich z nich práva a povinnosti. V prípade, že sa vlastník
bytu domáha právnej ochrany postupom podľa § 14 ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov, je nevyhnutné,
aby žaloval všetkých ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome bez ohľadu na to,
či sa hlasovania zúčastnili, alebo ako hlasovali, pretože prijaté rozhodnutia v písomnom hlasovaní

zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak to tak nie je a žaloba smeruje
iba proti niektorým z vlastníkov bytov, rozsudok súdu by bol nevykonateľný, pretože by nezaväzoval
všetky subjekty, ktoré by podľa práva zaväzovať mal (§ 159 ods. 2 O.s.p.). Vlastníci, ktorý by neboli
účastníkmi súdneho konania, by mohli argumentovať tým, že týmto rozhodnutím súdu nie sú viazaní.
Účastníkmikonaniaožalobepodľa§14ods.6Zákonaovlastníctvebytov,tedamusiabyťvšetcivlastníci

v dome, ktorým tento status vyplýva z evidencie katastra nehnuteľností. Návrh navrhovateľov v danej
veci smeroval iba proti odporcovi, ktorý je zároveň vlastníkom bytu vo vchode č. X, a nie proti všetkým
ostatným vlastníkom bytov (bytový dom má celkom 40 bytov), a keďže navrhovatelia v návrhu neoznačili
všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome s ohľadom na zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností,
v konaní o určenie neplatnosti písomného hlasovania zo dňa 4.3.2012 tak neoznačili za účastníkov

všetky osoby, ktorých vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva, pričom bolo ich povinnosťou pred
podaním návrhu zistiť, kto okrem nich je ešte vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom
bytovom dome. V takomto prípade ide u všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome o nerozlučné
spoločenstvo vyplývajúce z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov bez zreteľa na ich vôľu. Ide o nútené
spoločenstvo, kedy sa rozhodnutie súdu musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu (§ 91

ods. 2 Občianskeho súdneho priadku), z čoho vyplýva, že účastníkmi právneho vzťahu musia byť či už
na strane žalobcu alebo žalovaného, všetci účastníci právneho vzťahu. Účinky rozsúdenej veci sa musia
vzťahovať na všetkých, inak musí byť žaloba zamietnutá pre nedostatok vecnej legitimácie. Pretože
navrhovatelia sa domáhali neplatnosti písomného hlasovania len voči odporcovi a nie aj voči všetkýmostatným vlastníkom bytov, ktorí spolu tvoria nerozlučné spoločenstvo, súd návrh navrhovateľov pre
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (O.s.p.) a v konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania proti neúspešným
navrhovateľom.

Proti tomuto rozsudku podľa obsahu v celom jeho rozsahu, s výnimkou rozhodnutia o trovách konania

odporcu proti účastníkom, ktorí zobrali podaný návrh späť a konanie bolo vo vzťahu k ním uznesením
zo dňa 15.4.2013, č.k. 13C/34/2012-95 zastavené, podali odvolanie všetci navrhovatelia. Ako odvolacie
dôvody uviedli všetky tie, ktoré vyplývajú z § 205 ods. 2 o.s.p., pričom argumentovali tým, že podmienky
aktívnej legitimácie sú splnené, súd si väzby účelovo, teda chybne zamieňa, podľa svojej potreby, čím
dospel k nesprávnym záverom. Vecne legitimovaný na zvolanie t.j. oznámenie schôdze vlastníkov podľa
§ 14 ods. 1 vety prvej i druhej je len správca, prípade aj 1/4 vlastníkov, čo vyplýva aj z § 14 ods. 6 vety

prvej, podľa § 14 ods. 1 vety prvej (Zákona o vlastníctve bytov - poznámka odvolacieho súdu) správca
bol povinný ju zvolať, čo neurobil, keď odporca im odňal právo ako vlastníkom, aj oznámenie o výsledku
z hlasovania zo schôdze mal uskutočniť vecne legitimovaný správca vyhlásenie písomného hlasovania
a informácia o otázkach písomného hlasovania malo byť uskutočnené do siedmich dní pred písomným
hlasovaním,načobolvecnelegitimovanýlensprávca,prípadneajzástupca(jeden)vlastníkov,akbybol,

tak zvolený na schôdzi, odporca ním však nie je. Samotný akt hlasovania vyplnením hlasovacích lístkov
mohli uskutočniť len vlastníci a správca potom bol oprávnený zisťovať výsledky písomného hlasovania
a oznámiť ich do piatich pracovných dní. Prehlasovaný vlastník bytu má právo obrátiť sa do 15 dní
na súd, aby vo veci rozhodol. V žalobe o údajnom prehlasovaní nie je žiadna zmienka, ani to z jej
povahy nevyplýva, preto zamietnutie žaloby na tomto princípe, t.j. pre nedostatok vecnej legitimácie

účastníkov konania je v rozpore so zákonom i žalobou. Zbytočne súd rozpisuje bezdôvodné konštrukcie
o prehlasovaní, vrátane zdôvodňovania okolo tzv. nerozlučného spoločenstva, pretože takú žalobu nikto
nepodal. Súd účelovo zamieňa jedno s druhým, keď § 14 ods. 6 vety desiatej je možno vzťahovať len
pre prípad prehlasovania, no o ten v ich prípade nejde. Súd vlastne zamieta, zdôvodňuje žalobu, ktorá
nejestvuje. Ide tu o nesprávne právne posúdenie veci. Veď kto sa má zodpovedať za neoprávnené

vyhlásenie písomného hlasovania, ak nie odporca. Vlastníci s tým nemajú nič spoločné. Ich konanie je
vzhľadom k žalobe úplne irelevantné. Treba tu pripomenúť, že ak odporca porušil zákon a tým poškodil
vlastníkov, títo majú právo i vecnú legitimáciu k podaniu žaloby. Samozrejme, v zmysle práva - bez
ohľadu na to, či sa písomného hlasovania zúčastnili alebo nie. Súd im toto právo obmedziť nemôže, ani
odňať, pričom výlučne sám odporca je vecne pasívne legitimovaný. Zo žaloby je celkom jasné, že sa ňou

napáda celý popísaný postup odporcu, lebo on je nositeľom povinností (zodpovednosť za škodu jeho
nezákonným konaním), ktorá je predmetom konania. Súd má podľa žaloby rozhodnúť o nezákonnom
konaní odporcu, nič viac. Je úplne logické, že to (neplatnosť písomného hlasovania) môže mať dopad i
naostatnýchvlastníkov,lenžeinezákonnékonanieodporcumádopadnanich,voformefinančnejškody.
Avšak za nezákonné konanie musí niesť zodpovednosť sám. To je zásada práva. K čomu by vlastne

výrok súdu zaväzoval vlastníkov k ničomu. Súd ani neskúmal chybné tvrdenia odporcu, že dodatok
2 k zmluve o výkone správy bol zrušený údajnou zmluvou z apríla 2012 a že ten odporuje platným
zákonom. Neskúmal ani pravdivosť výpovede Ing. M. I. z TT Komfortu ohľadne citovanej zmluvy, o ktorej
vedel, že bola zmanipulovaná. Súd nezisťoval úplne skutkový stav veci ani pri veľmi sporných a vlastne
rozhodujúcich koeficientoch nepriaznivej polohy miestnosti. Vôbec neskúmal ich zákonnosť, nevykonal

dokazovanie, ako navrhuje žaloba, podporená dôkazmi, vyhláškou. Odporca nemal právo vyhlásiť
písomné hlasovanie, pretože bol zvolený iba ako jeden z viacerých zástupcov pre vchod č. X, teda nie
v zmysle bytového zákona ako „zástupca vlastníkov za celý dom“ (zákon píše o zástupcovi - jednom,
nie o zástupcoch). Ani toto nie je formálna vec, ale rozhodujúca, lebo taxatívna podmienka domnienky,
ani výklad nepripúšťa. Súd tak rozhodol o nejestvujúcej žalobe, teda zamietol žalobu z nejestvujúcich

(vymyslených a prekrútených dôvodov). Poukazujú, že oni ako žalobcovia sú nepochybne vecne aktívne
legitimovaní a zároveň že odporca je výlučne sám pasívne vecne legitimovaný. Odvolaciemu súdu preto
navrhujú, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a rozhodol v prospech žaloby.

Odporca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu navrhovateľov predložil prostredníctvom

svojej advokátky písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v celom rozsahu sa stotožňuje so správnymi
skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa v rozsudku zo dňa 10.9.2014. Podľa jeho názoru
súd vydá vo veci správne rozhodnutie po vykonaní dostatočného dokazovania, ktorého výsledkom bolo
správne právne posúdenie veci. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil vsúlade s § 157 ods. 2 O.s.p. V rozsiahlom odôvodnení rozsudku sa súd veľmi podrobne a presvedčivo
vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho
rozhodnutie podstatné. Právne posúdenie veci súdom prvého stupňa sa opiera okrem iných ustanovení

hlavne o § 14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z. Bytový zákon v citovanom ustanovení „lex specialis“ upravuje
špecifickúavnašomprávnomporiadkuakojedinúmožnúochranu„prehlasovanéhovlastníkabytualebo
nebytového priestoru v dome“ s právom obrátiť sa na súd do 15 dní od oznámenia výsledku písomného
hlasovania, aby tento vo veci rozhodol. Rovnako je týmto ustanovením aj priamo zo zákona daná
a určená naliehavosť právneho záujmu takéhoto účastníka konania a nemusí osobitne preukazovať

spôsobom vyplývajúcim z § 80 písm. c) O.s.p. Hmotnoprávny nárok - aktívnu vecnú legitimáciu na
uplatnenie tohto práva na súde má len ten vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý sa
zúčastnil hlasovania a ktorý hlasoval spôsobom, pri ktorom bol v porovnaní s výsledkom hlasovania
ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov prehlasovaný alebo ten, ktorý sa o výsledku
hlasovania nemohol dozvedieť. Navrhovatelia 1 a 2 sa písomného hlasovania vôbec nezúčastnili a súd
správne vyvodil a právne posúdil, že nemajú hmotnoprávny nárok na uplatnenie práva podľa § 14 ods. 6

Bytového zákona, to znamená, nemajú k podaniu ich žaloby aktívnu vecnú legitimáciu. Iba žalobcovia 3
a 4 preukázali v konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu, keďže obaja hlasovali vyjadrením „nie“ na všetky
tri položené otázky a zároveň na hlasovacom lístku uviedli, že hlasovanie je protizákonné a proti zmluve
o výkone správy. Tiež sa stotožňuje bezvýhradne aj so správnym právnym posúdením súdu ohľadne
stanovenia okruhu pasívne vecne legitimovaných účastníkov tohto konania, tzv. že tými môžu byť podľa

hmotného práva len všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, vrátane neho, ale nemôže
to byť len on sám. Z pohľadu správnosti rozhodnutia súdu pri správnej aplikácii a právnom posúdení
hmotnoprávneho predpisu ako aj z procesného hľadiska tak, ako uviedol, považuje subjektívne tvrdenia
a argumenty, svojský, nezrozumiteľný a neodborný výklad § 14 ods. 6 Bytového zákona a napadnutý
procesný postup súdu prvého stupňa zo strany navrhovateľov za právne irelevantný a samozrejme

nesprávny. Odvolaciemu súdu navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne a právne správny
potvrdiť a zároveň si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,86 Eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu veci na základe podaného

odvolania navrhovateľov 1. a 2., musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie
medziinýmiaprednostnevčasnosťoujehopodania,pričomdospelkzáveru,žeodvolanienavrhovateľov
1. a 2. je potrebné ako oneskorene podané odmietnuť.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje

(§ 204 ods. 1 O.s.p.). Do plynutia lehoty sa podľa § 57 ods. 1 O.s.p. nezapočítava deň, keď došlo ku
skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota je zachovaná, ak sa podľa § 57 ods. 3 O.s.p. posledný deň
lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Jedná sa o
zákonnú procesnú lehotu, teda zásadne nepredĺžiteľnú. Odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene, je
potom odvolací súd v zmysle § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. povinný odmietnuť.

Z obsahu spisu, konkrétne z pripojených doručeniek bolo zistené, že napadnutý rozsudok bol
navrhovateľom 1. a 2. doručené prostredníctvom pošty do vlastných rúk (v prípade navrhovateľky
2. prostredníctvom jej splnomocneného zástupcu - navrhovateľa 1., dňa 2.10.2014. V zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení dňom nasledujúcim po doručení teda dňa 3.10.2014 začala plynúť

zákonná 15-dňová odvolacia lehota, ktorá uplynula navrhovateľom 1. a 2. dňa 17.10.2014 (v piatok).
Podľa prijímacej pečiatky súdu prvého stupňa, bolo odvolanie navrhovateľov 1. a 2. súdu osobne
doručené do podateľne dňa 4.11.2014, teda po uplynutí odvolacej lehoty - oneskorene.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie navrhovateľov 1. a 2. s použitím § 218 ods. 1 písm. a)

O.s.p. ako oneskorene podané odmietol.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie navrhovateľov 3.
a 4. bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že

odvolanie navrhovateľov 1. a 2. má zákonom predpísané náležitosti a že navrhovatelia 1. a 2. podľa
obsahu použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p.), preskúmal
napadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahomadôvodmiodvolania,tedasvýnimkourozhodnutia
o trovách konania odporcu proti účastníkom, ktorí zobrali podaný návrh späť a konanie bolo vo vzťahu kním uznesením zo dňa 15.4.2013, č.k. 13C/34/2012-95 zastavené (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v

elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods.
2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov 1. a 2. nie je možné priznať
úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným odvolacou argumentáciou navrhovateľov 1.
a 2. (podľa súdu prvého stupňa aktívne legitimovaných na podanie návrhu na začatie konania ako
prehlasovaní vlastníci bytu) bolo posúdiť, či prvostupňový súd rozhodol vo veci správne, ak návrh
navrhovateľov 1. a 2. o určenie, že písomné hlasovanie zo dňa 4.3.2012 v bytovom dome V.. X až X v
K., v rozsahu všetkých troch otázok v ňom (zavedenie nezákonných koeficientov, zmena rozpočítavania
nákladov za dodané teplo a poverenie cudzieho subjektu k vykonaniu rozpočítania týchto nákladov) je

neplatné,akonedôvodnúzamietolvpodstatestouargumentáciou,žesúdnesprávneposúdilnedostatok
pasívnej vecnej legitimácie odporcu v konaní, ktorý jediný je nositeľom povinnosti (zodpovednosť za
škodu jeho nezákonným konaní), ktorá je predmetom konania. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nebol predmetom odvolacieho prieskumu skutkový stav zistený
súdom prvého stupňa, o ktorý svoje právne závery oprel i súd odvolací.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie platnosti písomné hlasovania zo dňa 4.3.2012 v bytovom dome V.. X až
X v K., keď súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu pre posúdenie veci, jeho výsledky jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach adekvátne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým záverom

a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa vo veci, ktorý na
vec aplikoval náležité hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vyložil a aplikoval, s
poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. už iba odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty navrhovateľov 1. a 2.
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvého stupňa odchýliť a nemôže preto dať

za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa sa žiada potom dodať
už iba nasledovné:

Odvolací súd sa plne zhodol so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je potrebné z ust. § 14 ods.
6 Zákona o vlastníctve bytov odvodiť aj okruh pasívne legitimovaných osôb v takomto súdnom konaní a

v prípade, že sa vlastník bytu domáha právnej ochrany postupom cit. zák. ustanovenia je nevyhnutné,
aby žaloval všetkých ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome bez ohľadu na to, či sa
hlasovania zúčastnili, alebo ako hlasovali, pretože prijaté rozhodnutia v písomnom hlasovaní zaväzujú
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Občiansky súdny poriadok stanovuje, čoho sa môže navrhovateľ domáhať návrhom na začatie konania,
teda aké sú prípustné druhy návrhov na začatie konania z hľadiska petitu. Podľa ustanovenia § 80

písm. c) O.s.p. sa určenie môže týkať len právneho vzťahu alebo práva, ak je na tom naliehavý právny
záujem. Predmetom určenia môže byť len taký právny vzťah alebo právo, o ktorom môže súd rozhodnúť
v rámci právomoci vymedzenej v ustanovení § 7 O.s.p. Iné určenie, než určenie existencie právneho
vzťahu alebo práva (pozitívne určenie), prípadne neexistencie právneho vzťahu alebo práva (negatívne
určenie), rozhodnutím súdu prichádza do úvahy vtedy, len keď to zákon pripúšťa, v ktorom prípade už

nejde o návrh na začatie konania zodpovedajúci ustanoveniu § 80 písm. c) O. s. p. ale o návrh na začatie
konania iný, v ustanovení § 80 písm. c) O. s. p. neuvedený. Všeobecne platí, že určovací návrh nie je
spravidla opodstatnený vtedy, ak právna otázka, o ktorej má byť rozhodnuté na základe určovacieho
návrhu, má povahu otázky predbežnej vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah
alebo právo. Z uvedeného vyplýva, že tam, kde je možné priamo domáhať sa určenia existencie alebo

neexistencie samotného práva alebo právneho vzťahu, nie je možné spravidla žiadať určenie neplatnosti
právnychúkonovaleboprávnychskutočností.Dôležitýmjevymedziťpojmyprávoaprávnyvzťah.Právny
vzťah je spoločenský vzťah normovaný všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak povedané,
akýkoľvek vzťah definovaný subjektmi, objektom a obsahom (právami a povinnosťami), ktorý spadápod reglementáciu všeobecne záväzných právnych predpisov. Právnym vzťahom je dvoj a viacstranný
právny vzťah (napr. zmluvný alebo zodpovednostný). Len uvedeným spôsobom definovaný právny
vzťah môže byť predmetom určovacej žaloby. V prípade práva ide o určenie existencie či neexistencie

subjektívneho práva (napr. práva vlastníckeho). Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacie žaloby), sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci
majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie,
či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o
ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení je daný hlavne tam, kde by sa bez tohto určenia

jeho právne postavenie stalo neistým alebo kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa
(žalobcu).

Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva účastníkom konania, je potrebné rozlišovať tzv. vecnú
legitimáciu. Kto je účastníkom konania, vymedzuje právo procesné, a kto je vecne legitimovaný,
vymedzuje výlučne právo hmotné. Vecnou legitimáciou rozumieme stav vyplývajúci z hmotného práva

podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej
legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, alebo o ktorom
žalobcatvrdí,žejenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti,niejenositeľomhmotnéhooprávnenia(hmotno-
právnej povinnosti), o ktoré v konaní ide. Nedostatok vecnej legitimácie vyplýva až zo samotného
konania. V prípade, ak žalobu podá osoba, ktorá síce tvrdí svoje hmotno-právne oprávnenie, ale nie je

jej nositeľom, ide o nedostatok aktívnej legitimácie. Ak žalobu podá žalobca proti osobe, ktorá nemôže
byť povinnou z právneho pomeru, ktorý je predmetom konania, ide o nedostatok pasívnej legitimácie.
Vo všetkých týchto prípadoch nejde o otázku okruhu účastníkov konania (žalobca/žalovaný), ale o to, či
účastníci konania sú tými účastníkmi, ktorí podľa hmotného práva správne mali (a mohli) žalovať, popr.
ktorí mali (a mohli) byť podľa hmotného práva žalovaní. Ide o otázku vecnej - aktívnej alebo pasívnej

legitimácie.

V danom prípade je predmetom konania určenie neplatnosti hlasovania - právneho vzťahu, na ktorom
sa zúčastnili vlastníci bytov a nebytových priestorov v obytnom dome v K., na V. ul. č. X - X v počte 30.
Z uvedeného vyplýva, že osobami zúčastnenými uvedeného právneho vzťahu hlasovania, ktorí žiadali

určiť neplatným navrhovatelia 1. a 2., sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v počte 30. Uvedené
vyplýva z nasledujúceho.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a

hlasovanímrozhodovaťakospoluvlastníkospoločnýchčastiachdomuaspoločnýchzariadeniachdomu,
spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o
schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového
priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten,
kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze

vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.

Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v
dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol,
inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku

hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak
jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že subjektmi zúčastnenými na práve hlasovania sú len vlastníci bytov

a nebytových priestorov. Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre
účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Z citovaného ustanovenia vyplýva záväznosť vecného rozhodnutia, vyslovujúceho sa konečným
spôsobom o tom, čo platí ako právo medzi účastníkmi konania a odstraňujúceho tak konfliktnosť
v predprocesných právnych vzťahoch a zároveň, že o veci záväzne medzi účastníkmi konania

rozhodnutej, nemôže byť konané a rozhodnuté znovu (§ 159 ods. 3 O. s. p.).

Keďže z právnej normy, upravujúcej riešený právny vzťah vyplýva, že na súd sa môže obrátiť
prehlasovaný vlastník, alebo aj ktorýkoľvek vlastník bytu, pre záväznosť rozhodnutia súdu, musia byťúčastníkmi konania všetky osoby na právnom vzťahu zúčastnené, v tomto prípade všetci vlastníci bytov
a nebytových priestorov na oboch procesných stranách, t. j. na strane žalobcu/navrhovateľa tí vlastníci,
ktorí namietajú neplatnosť hlasovania a na odporujúcej strane žalovaného/odporcu tí vlastníci, ktorí ich

nárok popierajú. Z uvedeného vyplýva, že na danom právnom vzťahu odporca, ktorý je len zástupca
vlastníkov bytov vyhlasujúci sporné písomne hlasovanie, súčasne i jeden z ostatných 40 - tich vlastníkov
bytov, nie je zúčastnený sám, jediný.

Odvolací súd sa tak stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie

odporcu, ktorý nie je v postavení zástupcu vlastníkov bytov nositeľom povinností z právneho vzťahu,
ktorý je predmetom konania - písomného hlasovania v bytovom dome, ale sú nimi všetci vlastníci bytov a
nebytových priestorov, ktorí sú oprávnení hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
resp. v písomnom hlasovaní.

Právnym posúdením veci v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nemožno súhlasiť s odvolateľmi, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pretože zistený
skutkový stav posúdil podľa správnych právnych ustanovení právneho predpisu. Nadbytočným je potom
zaoberanie sa platnosťou zmluvy o výkone správy a jej dodatkov a tiež vyhodnotením namietaného
hlasovania z hľadiska jeho súladu so zákonom. Uvedené vyplýva zo záveru, že účastníkmi konania nie

sú všetci tí, ktorých by sa rozhodnutie malo týkať, a na ktorých by sa malo vzťahovať (ktorí by ním mali
byť viazaní) a byť pre nich záväzné. Z hľadiska hospodárnosti je nadbytočným zaoberať sa uvedenými
skutočnosťami, ktoré by nemohli ovplyvniť spôsob rozhodnutia súdu pri súčasnom nedostatku vecnej
legitimácie, jednej z podmienok úspešnosti určovacej žaloby.

Pokiaľ odvolatelia namietajú, že súd mal rozhodnúť výlučne o nezákonnom konaní odporcu, ktorý
nebol oprávnený vyhlásiť písomné hlasovanie, pretože bol len zástupcom vlastníkov pre vchod č. X,
nie pre všetkých vlastníkov a jeho nezákonné konanie má dopad na ostaných vlastníkov vo forme
finančnej škody, z rozhodnutia súdu prvého stupňa, vyjadreného v odôvodnení vyplýva, že posudzoval
určenie neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov a jeho výsledku (t.j.

rozhodnutia dosiahnutého hlasovaním) z hľadiska vecnej legitimácie.

Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac ako sa
domáhajú. Zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než
akého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom,

čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania
vymedzený v žalobnom návrhu. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 122/2012 z
3. októbra 2012)

Pokiaľ potom odvolatelia namietajú, že súd mal rozhodnúť o nezákonnom konaní odporcu, nič viac,

za ktoré nezákonné konanie musí odporca niesť zodpovednosť sám, mali to spraviť predmetom
rozhodovania a tomu prispôsobiť žalobný návrh.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov, odvolací
súd potom rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, včítane závislého výroku
o trovách konania medzi navrhovateľmi 3., 4. a odporcom, inak odvolacími argumentmi osobitne

nenamietaným, s použitím § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vo výroku vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2
veta prvá O.s.p. per analogiam vo vzťahu k navrhovateľom 1. a 2., keďže výsledok odvolacieho konania
obdobný jeho zastaveniu zavinili práve oni oneskoreným odvolaním sa a v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

vo vzťahu k neúspešným navrhovateľom 1. a 2. a tým potom plne úspešnému odporcovi v odvolacom
konaní priznal voči všetkým navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania, ktoré spočívajú z trov
právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu za ktorý v zmysle § 10 ods.
1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v účinnom znení prináleží odmena 61,85 Eur, k čomu je potrebné
pripočítať tzv. režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, v roku 2015 vo výške 8,04 Eur,
spolu s 20% DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky vo výške 83,86 Eur.

Odvolací súd zaviazal navrhovateľov 1. až 4. zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania, k rukám
advokátky odporcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.), do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 160 ods. 1
O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.