Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/655/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812207096
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6812207096.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému:
Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné

námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 6C/457/2012-76 zo dňa 2. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Revúca (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č.k. 6C/457/2012-76 zo dňa 02.09.2014
(ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť náhradu škody vo výške 2 574,08 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
514,82 Eur z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom okresného súdu. Tvrdený nesprávny úradný postup okresného súdu mal spočívať
v tom, že v exekučnej veci rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po

zákonom stanovenej lehote (dňa 06.07.2011). Náhradu trov konania žalovanému nepriznal. Okresný
súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami účastníkov konania a ich prílohami
a exekučným spisom Okresného súdu Revúca č.k. 3Er/325/2011, z ktorého zistil, že návrh na
vykonanie exekúcie bol žalobcom spísaný u súdneho exekútora dňa 07.04.2011 a dňa 20.05.2011 bola
exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
žalobcu ako oprávneného proti povinnej Andrei Tóthovej, na základe exekučného titulu - rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Exekučný súd dňa 16.06.2011 uznesením zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 08.07.2011. Následne uznesením zo dňa 02.08.2011 exekúciu zastavil. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.08.2011.

Prvostupňový súd konštatoval, že zo strany žalobcu nebol preukázaný nesprávny úradný postup

zo strany exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie.Spoukazomna§44ods.2vetainfineExekučnéhoporiadkuuviedol,žesúdnaprax
sa ustálila na závere, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
neplatí, ak exekučný súd pre rozpor žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietne, pričom poukázal na
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 605/2012 zo dňa 14.12.2012, sp. zn. II.ÚS 520/2012 zo

dňa 10.07.2013, sp. zn. II.ÚS 248/2013 zo dňa 25.04.2013, sp. zn. II.ÚS 112/2013 zo dňa 13.02.2013
uzavrel, že nemožno vzhliadnuť na nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, ženebola dodržaná zákonná lehota na vykonanie úkonu alebo vydanie rozhodnutia, nakoľko táto v tomto
prípade nie je stanovená.

K namietanému prekročeniu právomoci exekučného súdu pri preskúmavaní exekučného titulu uviedol,
že vydanie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 exekučného poriadku musí byť výsledkom náležitého
preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Toto
nespôsobuje vo všeobecnosti Exekučnému súdu väčšie ťažkosti a nie je časove náročné. Avšak
vzhľadom na množstvo takýchto návrhov a žiadostí podaných na tunajšom súde po sebe si vyžadovalo

ich kvalifikované posúdenie exekučným súdom dlhší čas, čo však nemožno považovať za zbytočné
prieťahy v konaní, pričom okresný súd poukázal na uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS
606/2012 zo dňa 14.12.2012 a sp. zn. II.ÚS 245/2013 zo dňa 25.04.2013. Exekučný súd bol povinný
dôsledne skúmať, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Okrem iného
bol povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého exekútor žiadal o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

6Cdo/135/2012, 6Cdo/143/2011 a 6Cdo/1/2012.

Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 02.09.2014, ktoré žalobca navrhol odročiť a súčasne
navrhol konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti,
predmetom ktorej bolo namietané porušenie jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný

súd v tejto veci. Prvostupňový súd uznesením č.k. 6C/457/2012-74 zo dňa 02.09.2014 návrh žalobcu
na prerušenie konania zamietol. Súd vec pojednával v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., keďže nezistil
dôležitýdôvodnaodročeniepojednávania.Vzhľadomktomu,žeprvostupňovýsúdnemalzapreukázaný
nesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúduspočívajúcivnevykonaníúkonualebonevydanírozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote, ani v existencii zbytočných prieťahov v konaní a porušení práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. nezákonnosť vydaného rozhodnutia exekučného
súdu ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ako aj jeden z predpokladov vzniku
nárokunanáhradunemajetkovejujmy,pričomžalobuakonedôvodnúzamietol.Keďženebolpreukázaný
prvý predpoklad vzniku nároku na náhradu škody a nemajetkovú ujmu, nemá podľa prvostupňového
súduprávnyvýznamzaoberaťsaďalšímipredpokladmiichvzniku,akoaniichvýškou.Svojerozhodnutie

prvostupňový súd oprel o ustanovenie § 3 ods. 1 písm. d) a § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a §
44 ods. 2 Exekučného poriadku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní poukázal na
to, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento

postup neboli splnené zákonné podmienky. Odvolateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania,
uviedol dôležité dôvody a predložili súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd preto podľa
odvolateľa nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu. Ak
tak spravil, odňal tým žalobcovi právo na konanie pred súdom. Súd ignoroval jeho žiadosť o zrušenie
(odročenie)nariadenéhopojednávania,žalobcapritomtrvalnaosobnejúčastisvojhoprávnehozástupcu

na pojednávaní, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Žalobca nemal možnosť
sa vyjadriť k tvrdeniu žalovaného, ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje
rozhodnutie, čím došlo aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Odvolateľ ďalej namietal, že
tvrdenia okresného súdu o dodržaní zákonných lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými
úsekmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Je dôležité skúmať nielen moment, kedy

súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil súdnemu exekútorovi. Žalobca nebol
oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov a nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom
vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Ďalej namietal, že
neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v situácii, kedy bolo
potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutými dôkazmi - listinami založenými v exekučnom

spise a za stavu, kedy sa žalovaný vôbec nevyjadril k podanej žalobe mal súd umožniť žalobcovi
uplatňovať svoje stanoviská v súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Ak tak neurobil a vo
veci konal, s konečnou platnosťou rozhodol, porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces.
Okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého rozsah a obsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu
určil sám. Ak súd zistil, že existuje skutočnosť brániaca vydať pre žalobcu pozitívne rozhodnutie,

musel o tom informovať účastníkov konania v spore umožnením, aby sa k tomu konkrétne vyjadrili.
Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní - rozhodnutie v zákonnej lehote
a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo stranyexekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberal
uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalobca predložil znalecký posudok o vzniku
škody, ktorým je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny

dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku a to v posudku určenej výške. Žalobca v odvolaní
zároveň namietal, že prvostupňový súd bol povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej osobitne
rozhodnúť o jeho návrhu na prerušenie konania.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p., pretože nebolo potrebné zopakovať ani doplnené dokazovanie vykonané prvostupňovým
súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1, 3
O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 27.05.2015, pričom

navrhnutý rozsudok okresného súdu bol odvolacím súdom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdený.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.,
(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená

orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.,
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v

zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.

b) Ústavy Slovenskej republiky.
(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd po preskúmaní veci z dôvodov uvedených v odvolaní dospel
k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia
vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu v exekučnom konaní, ktorý nesprávny postup mal spočívať v zamietnutí žiadosti o
vydanie poverenia na vykonanie po uplynutí zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty. Žalobca priamo
v žalobe vzniesol námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej rozhodol nadriadený

súd tak, že zákonného sudcu z prejdnávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil. Okresný
súd doručil žalobný návrh žalovanému na vyjadrenie, podané vyjadrenie žalovaného k žalobe riadne
doručil žalobcovi dňa 22.04.2013. Prvostupňový súd účastníkov konania na pojednávanie riadnepredvolal, lehota na pojednávanie bola zachovaná. Súd na pojednávaní po vykonanom dokazovaní
vyhlásil rozsudok.

Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že prvostupňový súd si v rámci prípravy pojednávania
zadovážil predmetný exekučný spis sp. zn. 3Er/325/2011, z ktorého vyplýva, že súdny exekútor
doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 20.05.2011 a to na základe
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného u súdneho exekútora dňa 07.04.2011, pričom
exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská,

a.s.,Bratislavasp.zn.SR13899/10zodňa25.01.2011.Exekučnýsúduznesenímsp.zn.3Er/325/2011-9
zo dňa 16.06.2011 žiadosť o vydanie poverenia zamietol. Predmetné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 08.07.2011. Následne exekučný súd uznesením sp. zn. 3Er/325/2011-14 zo dňa
02.08.2011 exekučné konanie zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.08.2011. Z
uvedeného nesporne vyplýva, že tvrdenie žalobcu v žalobe, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutím žiadosti dňa 06.07.2011 s omeškaním viac ako

90 dní nemá oporu v zistenom skutkovom stave a nevyplýva ani z obsahu pripojeného exekučného
spisu. Súd uvádza, že v tomto prípade je zrejmé, že aj z dôvodu predkladania enormného množstva
typových odvolaní žalobcu na rôzne súdy, odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a
skutkovými zisteniami uvedenými v odôvodnení rozsudku okresného súdu. Ide len o zhrnutie rozličných
dôvodov reagujúcich na rôzne dôvody zamietnutia návrhu na začatie konania prvostupňovými súdmi SR

v obdobných veciach. V odvolaní odvolateľ namieta, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie bez
nariadeniapojednávania,zároveňvšaknamieta,ževecsúdprejednalvjehoneprítomnostibeztoho,aby
na to boli splnené zákonné podmienky; ďalej namieta, že nebolo rozhodnuté o jeho návrhu na prerušenie
konania, hoci z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že o návrhu na prerušenie konania okresný súd
rozhodol samostatným uznesením a podobne. V odvolaní je tak viacero rozporov a protirečení a žalobca

pripisuje súdu závery, ktoré tento v odvolaním napadnutom rozhodnutí nevyslovil, resp. ktoré nemajú
podklad v obsahu súdneho, resp. exekučného spisu.

Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu
smerujúce voči konkrétnym záverom okresného súdu uvedeným v napadnutom rozhodnutí, ako aj

predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom. V plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými
a právnymi závermi okresného súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu
odkazuje. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na
ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a vec správne právne posúdil. Záver okresného
súdu o nenaplnení predpokladu zodpovednosti žalovaného za škodu je správny, pretože žalobca

nepreukázal ním tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v spornom exekučnom konaní.
Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.) sa pri posudzovaní
veci krajský súd zaoberal len námietkami odvolateľa a procesným postupom okresného súdu, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré by mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolaciu námietku, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca, odvolací súd nepovažuje za
dôvodnú. Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodnutia veci založil žalobca na
argumentácii, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu mal ako exekučný súd svojim nesprávnym
úradným postupom spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod

na vylúčenie sudcu nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
je žalovaným súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (napríklad Uznesenie NS SR sp. zn.
3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho nie je ani to, že vykonáva
súdnictvo na súde, ktorý podľa tvrdení žalobcu svojim nesprávnym úradným postupom v inej právnej
veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu (napríklad Uznesením

NS SR sp. zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 a sp.
zn. 3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013). Obdobne možno poukázať aj na Uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 23.06.2013 sp. zn. 7Cdo/141/2013. Rovnako možno poukázať aj na obdobnú rozhodovaciu
prax v Českej republike pri zhodnej právnej úprave (napríklad Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 31Nd/209/2009 zverejnené pod č. 65/2010 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). O žalobcom

vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu riadne rozhodol nadriadený súd , keď Uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3NcC/234/2012 zo dňa 18.10.2012 bol z rozhodovania a
prejednávania tejto veci vylúčený sudca Okresného súdu Revúca JUDr. Peter Csank, pretože konal
v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu a vzniku škody. Následnenáhodným výberom bola vec pridelená zákonnému sudcovi JUDr. Rastislavovi Sikorjakovi. Po zmene
zákonného sudcu (resp. po preložení zákonného sudcu na iný súd), v dôsledku oznámenia skutočností
novým sudcom, pre ktoré je podľa jeho subjektívneho názoru vylúčený, rozhodol Krajský súd v Banskej

Bystrici Uznesením sp. zn. 12 NcC/46/2013-52 zo dňa 17.12.2013 tak, že zákonný sudca JUDr. Ľubomír
Šabla nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného
sudcu navrhovateľ v odvolaní neuviedol.

Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti a

vykonaním dokazovania exekučným spisom v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom a
porušil jeho právo na kontradiktórne konanie, rovnako nie je dôvodná. Žalobca sám svojou neúčasťou na
pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, zmaril svoju možnosť vlastným zavinením dôsledne
uplatňovať svoje práva a chrániť svoje záujmy, pričom O.s.p. v ustanovení § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje
v rámci princípu arbitrárneho poriadku uskutočniť konanie tak, aby bolo vydané meritórne rozhodnutie i
bezsúčinnostiúčastníkov.Zhľadiskaokolnostíuvedenéhoprejednávanéhoprípadunedošlokporušeniu

práva účastníkov na spravodlivý súdny proces bez toho aby bola zároveň narušená plynulosť priebehu
súdneho konania. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutých dôkazov žalobcom,
a to spisom exekučného súdu, kde žalobca bol účastníkom tohto exekučného konania. Je teda zrejmé,
že súd rozhodol na základe skutočností tvrdených žalobcom a na základe skutkového stavu zisteného
vykonaním dokazovania, ktoré navrhol žalobca. Žalobca, resp. jeho právny zástupca boli včas na súdne

pojednávanie predvolaní. Pojednávania sa nezúčastnili nie z objektívnych, ospravedlniteľných dôvodov,
ale preto, že v dôsledku subjektívneho názoru nepovažovali svoju účasť na pojednávaní za potrebnú
predpokladajúc, že ústavnej sťažnosti, ktorú podali na Ústavnom súde SR bude vyhovené, hoci vedeli,
že v skutkovo obdobných veciach Ústavný súd SR odmietol sťažnosti žalobcu pre nedostatok právomoci
Ústavného súdu SR na ich prerokovanie a rozhodnutie o nich. Žalobca žiadal o zrušenie pojednávania

z dôvodu, že zákonný sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci a že podal ústavnú
sťažnosť v súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici o námietke zaujatosti sudcov
okresného súdu vznesenej žalobcom. Nesúhlas žalobcu s rozhodnutím nadriadeného súdu o námietke
nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, pretože žalobcovi zostáva zachovaný odvolací
dôvod spočívajúci v tvrdení, že rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221

ods. 1 písm. g) O.s.p.). Odvolací súd, zhodne s názorom okresného súdu dospel k záveru, že k odňatiu
možnosti navrhovateľa konať pred súdom nedošlo ani postupom okresného súdu, ktorý napadnutým
rozhodnutím rozhodol vo veci samej pred právoplatným rozhodnutím o zamietnutí návrhu žalobcu na
prerušenie konania. O návrhu žalobcu na prerušenie konania bolo rozhodnuté samostatným uznesením
Okresného súdu č. k. 6C/457/2012-74 zo dňa 02.09.2014. Z uvedeného dôvodu námietka odvolateľa, že

okresný súd do jeho návrhu na prerušenie konania nerozhodol, teda rovnako nie je dôvodná. Postupom
okresného súdu v súlade so zákonom nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý sa
podľa neho nezaoberá vôbec uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou, ani túto

námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych
obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
- nesprávny úradný postup exekučného súdu. Nebolo preto potrebné, aby sa prvostupňový súd v
odôvodnení rozhodnutia osobitne zaoberal nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto
skutočnosť preto nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Okresný súd sa správne

v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považoval za rozhodujúce, pretože všeobecný prvostupňový súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Okresný súd stručne a jasne objasnil skutkový, ako aj
právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre záver o tom, že návrh žalobcu nie je dôvodný.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za dôvodné, a preto
napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom rozsahu ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Tieto si však do doby rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a ich vznik nemal
odvolací súd preukázaný ani zo súdneho spisu. Odvolací súd mu preto náhradu trov konania nepriznal.Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 75/2004 Z.z. o
súdoch a uznaní a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.