Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/140/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815010372
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7815010372.1

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného mladistvého F. H.,
dňa 25. novembra 2015 v Rožňave

r o z h o d o l :

Podľa§280ods.2TrestnéhoporiadkusúdtrestnúvecobžalovanéhomladistvéhoF.H.,A..XX.XX.XXXX
Q. H., S. W. H., H. W. XXX, študenta SOŠ Rožňava, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f)
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 16.06.2015 v čase okolo 14.15 h v Rožňave, na ulici Čučmianskej XX, vošiel do obytného bloku,
odkiaľ z neuzamknutej kočikárne odcudzil kufríkovú elektrickú vŕtačku zn. Makita HR 2450, čím jej
majiteľovi D. H. spôsobil škodu vo výške 150,- €,
a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol rozhodnutím Okresného úradu Rožňava, sp.zn. OU-
RV-OVVS-2015/003128 zo dňa 30.01.2015 právoplatným dňa 23.03.2015 postihnutý za priestupok proti
majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona SNR č. 372/1990 Zb., kedy mu bola uložená pokuta 10,- eur,

p o s t u p u j e

na prejednanie a rozhodnutie Okresnému úradu Rožňava.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 29.10.2015 bola tunajšiemu súdu doručená obžaloba na obvineného mladistvého F. H., stíhaného

pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona na vyššie uvedenom skutkovom
základe.

Dňa 20.11.2015 bolo súdu doručené písomné podanie obvineného mladistvého zastúpeného zákonnou
zástupkyňou P. H., z ktorého vyplýva, že obvinený uhradil pokutu vo výške 10,- Eur poštovou poukážkou
zo dňa 20.11.2015 (priložený ústrižok poštovej poukážky), ako aj spôsobenú škodu vo výške 150,- €

poškodenému D. H.E..

Na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2015 obžalovaný mladistvý síce vyhlásil, že je vinný zo spáchania
skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ale s tým, že je toho názoru, že nespáchal žalovaný trestný čin. Na
základe tejto skutočnosti neprijal toto vyhlásenie a vykonal vo veci dokazovanie.

Obžalovaný mladistvý F. H. sa k spáchaniu skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, v celom rozsahu priznal.
Prejavil ľútosť nad svojim konaním a prisľúbil, že sa to už viackrát nestane. Súd sa oboznámil aj s celým
ďalším spisovým materiálom a po takto vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným záverom:

Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec
tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.Podľa § 128 ods. 5 Trestného zákona postihnutým za obdobný čin sa na účely tohto zákona rozumie
ten, komu bola za obdobný čin uložená sankcia alebo iné opatrenie za priestupok alebo iný obdobný
delikt. To neplatí, ak je uložená sankcia alebo iné opatrenie zahladené.

V danom prípade je zrejmé, že k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona u obžalovaného mladistvého F. H. malo dôjsť v dôsledku
priestupkovej recidívy menovaného, ktorý sa v priebehu zákonom stanovenej lehoty dvanástich
mesiacov mal opätovne dopustiť konania napĺňajúce znaky priestupku proti majetku. Z listinných

dôkazov vyplýva, že rozhodnutím Okresného súdu Rožňava, Odboru všeobecnej vnútornej správy č.
OU-RV-OVVS-2015/003128 zo dňa 30.01.2015 bola obvinenému F. H. pre priestupok proti majetku
podľa § 50 ods. 1 Zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložená
pokuta vo výške 10,- €. Spomenutého konania sa mal dopustiť dňa 19.12.2014. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 23.03.2015.

Napriek predchádzajúcemu postihnutiu mladistvého obžalovaného za citovaný priestupok proti majetku,
nemožno konanie obžalovaného popísané vo výroku obžaloby právne kvalifikovať ako prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona pre absenciu objektívnej stránky tohto trestného činu,
ktorá primárne predpokladá postihnutie páchateľa za obdobný čin pri súčasnej akceptácii citovaného
ustanovenia § 128 ods. 5 Trestného zákona, ktoré legálnou definíciou pojmu „postihnutým za obdobný

čin“ vytvára zákonné predpoklady pre trestno-právnu kvalifikáciu tohto konania ako trestného činu len v
prípade splnenia podmienky nezahladenia uloženej sankcie alebo iného opatrenia za obdobný čin.

Pri úvahách o trestnosti skutku, pre ktorý sa trestné konanie vedie, nemožno prehliadnuť skutočnosť, že
zákon o priestupkoch výslovne neupravuje inštitút zahladenia priestupkov. Z hľadiska pojmových znakov

prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona ide pritom o základnú a nevyhnutnú
podmienku pre vytvorenie trestnej zodpovednosti páchateľa.

Ako už bolo vyššie uvedené, z listinných dôkazov vyplýva, že pokutu za priestupok zo dňa 19.12.2014
obžalovaný mladistvý zaplatil dňa 20.11.2015. Vzhľadom na absenciu zákonnej právnej úpravy

zahladenia priestupku v zákone o priestupkoch je v danej trestnej veci nevyhnutné objektívne posúdiť,
či úhradou pokuty o priestupok bola splnená negatívna podmienka zahladenia uloženej sankcie za toto
predchádzajúce protiprávne konanie mladistvého obžalovaného.

Skutočnosť, že zákon o priestupkoch ani nijaký iný platný a účinný zákon nepozná inštitút zahladenia,

nemôže byť vykladaná v neprospech obžalovaného. Pri riešení tejto problematiky je potrebné
vychádzať z analógie zákona o priestupkoch s Trestným zákonom, ktorý inštitút zahladenia upravuje v
ustanoveniach § 92, § 93 a § 121. Podľa § 93 ods. 1 Trestného zákona ak bolo odsúdenie zahladené,
hľadísanapáchateľa,akokebynebolodsúdený.Podľa§92ods.2Trestnéhozákonaakideoodsúdenie
na tresty uvedené v § 32 písm. b) až l) k zahladeniu dochádza ich vykonaním. Medzi týmito trestami sú

aj peňažný trest, trest prepadnutia veci a trest zákazu činnosti, teda tresty, ktorých charakter je obdobný
so sankciami, ktoré možno uložiť za priestupok podľa zákona o priestupkoch.

Podľa § 121 ods. 4 Trestného zákona na mladistvého, ktorému bol uložený peňažný trest sa hľadí, ako
keby nebol odsúdený, len čo bol trest vykonaný alebo sa od výkonu trestu alebo jeho zvyšku právoplatne

upustilo.

Podľa § 121 ods. 5 Trestného zákona na mladistvého, ktorému bol uložený trest prepadnutia veci sa
hľadí, ako keby nebol odsúdený, len čo bol trest vykonaný.

Podľa § 121 ods. 6 Trestného zákona na mladistvého, ktorému bol uložený trest povinnej práce alebo
trest zákazu činnosti sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, len čo bol trest vykonaný, alebo sa od jeho
výkonu alebo od jeho zvyšku právoplatne upustilo.

Naznačený procesný postup (analógia legis) je v súlade s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ktorý v odôvodnení rozsudku sp.zn. 8Sž/18/2011, 8Sž/22/2011, 8Sž/23/2011,
8Sž/24/2011 z 24.11.2011 uviedol, že: „...trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty
právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu
ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujúobvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd, a deliktami,
za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené
prirodzeno-právnymi princípmi. Keďže čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru hovorí „o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia“ je podľa názoru Najvyššieho súdu SR nevyhnutné poskytnúť záruky
a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného
činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívno-právna zodpovednosť. ...“

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach viackrát poukázal na skutočnosť, že

administratívne trestanie má podľa Štrasburskej judikatúry trestnoprávny charakter a preto pri „mlčaní
zákona“ treba vychádzať analogicky z Trestného zákona.

Použitím analógie Trestného zákona a zákona o priestupkoch, teda možno v trestnej veci obžalovaného
mladistvého dospieť k záveru, že vykonaním sankcie za priestupok mladistvého obžalovaného došlo
zároveň aj k jeho zahladeniu (§ 92 ods. 2, § 121 ods. 4 Trestného zákona).

Z tohto dôvodu aktuálne posudzovaný skutok, ktorý je predmetom obžaloby, nemôže byť kvalifikovaný
akoprečinkrádežepodľa§212ods.2písm.f)Trestnéhozákona,pretoženapredchádzajúcepostihnutie
za obdobný čin (priestupok proti majetku) nemožno v súlade s citovaným ustanovením § 128 ods.
5 Trestného zákona prihliadať. Keďže konanie obžalovaného mladistvého nemožno kvalifikovať ako

trestný čin, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný
súd Rožňava.