Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. október 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/814/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225571
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112225571.4

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa L., zastúpeného K. proti odporcovi U., o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Trenčín, č.k. 15C/98/2012-121 zo dňa 08. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa dovolacie konanie zastavil. Navrhovateľ podal dovolanie
doručené súdu dňa 02.02.2015 voči rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19Co/380/2014 zo
dňa 04.12.2014, ktorým súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Navrhovateľ súdny poplatok vo
výške 40 Eur, splatný podaním dovolania, nezaplatil. Okresný súd Trenčín výzvou zo dňa 06.02.2015
vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie vo výške 40 Eur, v lehote
10 dní od doručenia predmetnej výzvy s poučením, že ak nebude poplatok v určenej dobe zaplatený,

súd konanie zastaví. Navrhovateľovi bola výzva doručená dňa 11.02.2015. Voči uvedenej výzve podal
navrhovateľ odvolanie. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil §
1 ods. 1, § 2 ods. 4, § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1, 2, § 8 ods. 1, § 10 ods. 1, § 18ca zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Na záver súdu o tom, že na dovolanie
navrhovateľa sa vzťahuje poplatková povinnosť, postačuje jazykový výklad bez použitia analógie a
svojvoľného rozširovania okruhu úkonov, ktoré poplatkovej povinnosti podliehajú. To je dôvodom, prečo

takáto aplikácia zákona nie je ani v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
na ktorú navrhovateľ poukazoval. V danej veci nebolo možné aplikovať ani ustanovenie
zákona platné do 30.09.2012, nakoľko prechodné ustanovenia § 18ca ZoSP to neumožňujú. Podľa §
18ca ZoSP sa poplatky vyberajú podľa doterajších predpisov, len ak konania začali do 30.09.2012. V
uvedenom prípade začalo dovolacie konanie až po tomto dátume, t. j. až podaním dovolania na prepravu
dňa 07.03.2014. Podaním dovolania tak vznikla navrhovateľovi poplatková povinnosť, ktorá sa stala

jeho podaním splatnou (§ 5 ods. 1 písm. a/). Keďže v sadzobníku súdnych poplatkov je v prípade
Položky 7a ustanovený súdny poplatok za konanie vo výške 20 Eur, v prípade dovolacieho konania sa
súdny poplatok za dovolanie vyberá vo výške 40 Eur (§ 6 ods. 2). Na záver súd uviedol, že
podaním dovolania vznikla navrhovateľovi poplatková povinnosť. Navrhovateľ súdny poplatok v súdom
stanovenej lehote nezaplatil, hoci bol riadne poučený, preto súd konanie o dovolaní zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Vychádzajúc zo
znenia pol. č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej súd prvého stupňa vyrubil súdny poplatok,
dôvodil, že spoplatneniu podľa tejto položky podlieha len podanie návrhu na náhradu škody, a nie ďalšie
úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod. Súdu prvého stupňa vytýkal, že svojvoľne
rozšíril okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku a navrhovateľ, ktorý podal dovolanie proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu a nie žalobu, preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku

za podané dovolanie. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 29.03.2007, sp. zn. 4 Cdo 39/2007. Mal za to, že v prílohe zákona o súdnych poplatkoch nie jejasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie dovolania proti rozhodnutiu súdu o
návrhu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Vychádzajúc z uvedeného uzavrel, že navrhovateľovi bola v rozpore so zákonom o súdnych poplatkoch

uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Ďalej zdôraznil, že použitie analógie legis je v
prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy vylúčené, v opačnom prípade
dochádza k zásahu zo strany štátu do základného práva účastníka na súdnu ochranu, zaručeného v čl.
46 ods. 1 Ústavy, ale rovnako tak k porušeniu čl. 12 ods. 1 a 13 ods. 1 písm. a) Ústavy, podľa ktorého
povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a

pri zachovaní základných práv a slobôd. Na podporu svojej argumentácie spomenul nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 252/05 zo dňa 22.03.2006. V nadväznosti na uvedené uviedol,
že súd je pri výkone svojej rozhodovacej právomoci viazaný čl. 2 ods. 2, a teda platí, že môže konať iba
na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Okrem toho v danom
prípade bol návrh podaný pred 01.10.2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012
Z. z., preto bolo podľa jeho názoru v súvislosti s podaným dovolaním potrebné aplikovať právny stav

platnýdo30.09.2012,kedyuvedenékonanieboloodpoplatkuvecneoslobodené.Spoukazomnavyššie
uvedenú argumentáciu považoval za zrejmé, že u neho neexistuje legálna povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za podané dovolanie, preto ani nemôže existovať dôvod na zastavenie konania pre
nesplnenie neexistujúcej povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Vzhľadom na to žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa §

214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a napadnuté uznesenie
okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Podľa § 1 zákona o súdnych poplatkoch, súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie
súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v

sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch (v znení účinnom do 30.09.2012), od
poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie,

rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom
konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného
v sadzobníku.

Podľa § 7 ods. 10 zákona o súdnych poplatkoch, v odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku

uplatňovaného v odvolaní. To platí i pre dovolanie.

Podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na
začatiekonaniaalebodovolania,prvostupňovýsúdvyzvepoplatníka,abypoplatokzaplatilvlehote,ktorú
určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v

lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania
predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydaniaplatobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia
ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Podľa § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do
30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po
30.09.2012.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal na súde prvého stupňa návrh na začatie konania,

ktorým sa voči odporcovi domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. O tomto návrhu
rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom, č.k. 15C/98/2012-53 zo dňa 26.11.2013, ktorým návrh v
celom rozsahu zamietol a odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, ktorý bol na základe
podaného odvolania potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 19Co/380/2014-86 zo dňa
04.12.2014. Proti predmetnému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal dňa 02.02.2015

navrhovateľ dovolanie, ktorým rozsudok odvolacieho súdu napadol v celom rozsahu. V nadväznosti
na uvedené súd prvého stupňa výzvou zo dňa 06.02.2015, doručenou navrhovateľovi dňa 11.02.2015,
vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za dovolanie vo
výške 40 Eur, poukazujúc na § 7a sadzobníka súdnych poplatkov. Zároveň ho poučil, že ak nebude
poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví. Na túto výzvu reagoval navrhovateľ podaním

odvolania a nakoľko súdom prvého stupňa stanovenú poplatkovú povinnosť v určenej lehote nesplnil,
napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil.

Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa treba
za daných procesných okolností jednoznačne považovať za vecne správne, a to s prihliadnutím na

skutočnosť, že navrhovateľ využil svoje právo podať mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej, na základe čoho bol v súlade s citovanou procesnoprávnou úpravou
zákona o súdnych poplatkoch súdom prvého stupňa riadne vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku v
lehote 10 dní od doručenia výzvy spolu pri súčasnom poučení o následkoch nezaplatenia poplatku,
avšak napriek uvedenému svoju poplatkovú povinnosť v stanovenej lehote a ani do okamihu vydania

napadnutého rozhodnutia nesplnil. Súdu prvého stupňa pritom nepochybne vzniklo oprávnenie a
zároveň aj povinnosť vyrubiť navrhovateľovi súdny poplatok za podané dovolanie, keďže toto smerovalo
proti meritórnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, pričom v prípade jeho nezaplatenia
poplatníkom mu s poukazom na § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch neostávalo iné, než konanie
o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 19Co/380/2014-86 zo dňa

04.12.2014 zastaviť.

Námietky navrhovateľa, uvedené v odvolaní, odvolací súd nepovažoval za opodstatnené.
Pokiaľ ide o výzvu súdu prvého stupňa na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie,
ktorú navrhovateľ neúčinne napadol odvolaním, odvolací súd túto považuje za výsledok

správneho procesného postupu súdu prvého stupňa. Je totiž nepochybné, že navrhovateľ využil svoje
právo podať proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej mimoriadny opravný prostriedok v
zákonom stanovenej lehote, s čím zákon o súdnych poplatkoch v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) ex
lege spája vznik poplatkovej povinnosti na strane poplatníka, za ktorého treba s poukazom na § 2
ods. 4 citovaného zákona považovať toho, kto podal dovolanie. Poplatková povinnosť by podľa tohto

ustanovenia nevznikla dovolateľovi výlučne za predpokladu, že by bol oslobodený od platenia súdnych
poplatkov. Zákonom č. 286/2012 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.10.2012 vypustené § 4
ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch, čoho dôsledkom je v tejto súvislosti skutočnosť, že z
úkonov navrhnutých alebo za konania začaté po nadobudnutí účinnosti tejto novelizácie sa poplatky
vyberajú podľa aktuálne účinných predpisov (§ 18ca zákona o súdnych poplatkoch a contrario). Na

základe uvedeného treba dospieť jednoznačne k záveru, že navrhovateľovi podaním dovolania dňa
02.02.2015 vznikla poplatková povinnosť a úlohou súdu prvého stupňa bolo vyrubiť mu výzvou súdny
poplatok podľa príslušnej položky sadzobníka, k čomu aj pristúpil.

Navrhovateľ sa v odvolaní snažil predostrieť argumentáciu, v zmysle ktorej spoplatneniu podľa položky

č. 7a podlieha len podanie návrhu na náhradu škody a súd prvého stupňa tak svojvoľne rozšíril
okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, ak tento vyrubil aj za podanie dovolania. S uvedeným
názorom odvolací súd nemôže súhlasiť a v danej súvislosti poukazuje na znenie
samotného zákona o súdnych poplatkoch, ktorý podanie dovolania (vo veci samej) v § 5 ods. 1 písm. a)priamo spája so vznikom poplatkovej povinnosti na strane poplatníka, teda toho, kto dovolanie podal, a
to vychádzajúc z § 6 ods. 2 vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku (za konanie na
prvom stupni). Pritom platí, že poplatok za podané dovolanie sa stanovuje podľa sadzobníka platného

a účinného v čase podania dovolania a zásada rovnakej sadzby bola zachovaná aj v tomto prípade, keď
v rovnakom čase podaný návrh na začatie konania by bol spoplatnený sumou podľa rovnakej sadzby
ako podané dovolanie navrhovateľa odhliadnuc od toho, že za iniciovanie konania na
dovolacom súde sa vyberá poplatok v dvojnásobnej výške.

Ak by sa akceptovala právna úvaha navrhovateľa o striktnej definícii spoplatneného úkonu v sadzobníku
súdnych poplatkov, založená podľa všetkého na tom, že položka č. 7a neobsahuje doslovnú zmienku
(poznámku) o okolnostiach vyrubenia poplatku v prípade podania dovolania, potom by došlo k
obchádzaniu vyššie citovaných ustanovení a súdny poplatok by nebolo možné vyrubiť za využitie
práva podať mimoriadny opravný prostriedok proti meritórnemu rozhodnutiu v celej rade osobitných
konaní, ktoré nespadajú pod položku č. 1, na ktorú poukázal navrhovateľ. Uvedené by sotva mohlo

byť zámerom zákonodarcu, najmä ak zohľadníme, že súdny poplatok slúži na zabezpečenie úhrady
aspoň časti nákladov objektívne vzniknutých v súvislosti s vedením dovolacieho konania iniciovaného
poplatníkom na Najvyššom súde Slovenskej republiky. V poznámke k spomínanej položke sadzobníka
zákonodarcazopakovalskutočnosť,ževodvolacomkonanísapoplatkyvyberajúpodľarovnakejsadzby,
ako v konaní pred súdom prvého stupňa, právny základ pre vyrubenie súdneho poplatku za podanie

dovolania ako všeobecného pravidla však vytvára samotný zákon o súdnych poplatkoch, ktorý následne
prostredníctvom svojej prílohy špecifikuje položky spoplatňujúce jednotlivé úkony vrátane prípadných
odchýlok. S prihliadnutím na uvedené jeho obrana spočívajúca v poukazovaní na
neprípustnosť analógie legis nemôže obstáť.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, v zmysle ktorej bol návrh podaný pred
01.10.2012 a konanie tak začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z., kedy bolo od súdneho
poplatku oslobodené, túto odvolací súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú. Z ust. § 18ca zákona o
súdnych poplatkoch vyplýva, že za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov
účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. V preskúmavanej veci však

dovolacie konanie, ktoré navrhovateľ inicioval využitím práva podať mimoriadny opravný prostriedok
proti rozsudku odvolacieho súdu, začalo dňa 02.02.2015, a to doručením dovolania súdu prvého stupňa.
V tomto čase už bol účinný zákon č. 286/2012 Z. z., preto sa navrhovateľ nemôže odvolávať na vecné
zákonnéoslobodenieodsúdnychpoplatkov,ktorémukonanieonáhraduškodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podliehalo v danom prípade výlučne na prvom

stupni.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .