Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. december 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/140/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110217847
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7110217847.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne D.. O. E., H. Ú. J.C. J. S., J. J. R. P., U. XXX, proti
žalovanému Petit Press, a.s., so sídlom Bratislava, Lazaretská 12, IČO: 35 790 253, odštepný závod
Petit Press, a.s. divízia východ, so sídlom v Košiciach, Letná 47, zastúpenému PALŠA A PARTNERI
ADVOKÁTSKAKANCELÁRIAspol.sr.o.,sosídlomPrešov,Masarykova13,IČO:36492086,vkonanío
uloženie povinnosti uverejniť opravu a o zaplatenie primeranej peňažnej náhrady, o odvolaní žalovaného

proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 11. 12. 2014 č.k. 16C/216/2010-83 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej iba súd prvého stupňa) uznesením z 11. 12. 2014 zastavil konanie a

žalobkyni priznal náhradu trov konania v sume 364,50 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni
do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 96 ods. 1, § 2, 3 O.s.p., pretože
žalobkyňavzalažalobuvcelomrozsahuspäťažalovanýsospäťvzatímsúhlasil.Výrokotrováchkonania
odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. Uviedol, že medzi účastníkmi nebolo

sporné, že dňa 22. 11. 2010 žalovaný v denníku Košický Korzár na strane 15 uverejnil článok redakcie
pod názvom „Oprava“, v znení: „Dňa 10. 5. 2010 sme na strane Politická satira v rubrike Korzovanie v
článku Ústavná fešanda Ivetta má dve rôzne telá, uviedli, že predsedníčka Ústavného súdu SR Ivetta
Macejková má bezplatné letenky z Košíc do Bratislavy. Nie je to pravda. Ako uviedla Ivetta Macejková,
všetky náklady spojené s leteckou prepravou do Bratislavy a späť, si hradí z vlastných finančných
prostriedkov“. Z písomného podania žalobkyne z 15. 12. 2010 je podľa názoru súdu prvého stupňa

zrejmé, že žalobkyňa vzala svoj návrh na začatie konania späť práve z dôvodu konania žalovaného,
ktorý uverejnil opravu, čím uznal dôvodnosť jej uplatneného nároku a vykonal nápravu. Žalobkyňa preto
žiadala priznať náhradu trov konania, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku v sume 364,50
eur. Žalovaný uverejnil opravu, hoci nie v takom rozsahu ako žiadala žalobkyňa, avšak na základe
uvedeného je zrejmé, že iba konanie žalovaného viedlo žalobkyňu k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný
dôvodne.

Proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný, a to proti výroku o trovách konania. Navrhuje, aby odvolací
súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že žalobkyni uloží povinnosť nahradiť trovy žalovaného,
prípadne rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolateľ má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Konanie je tiež zaťažené vadou, pretože sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom. Súd prvého stupňa konanie zastavil uznesením zo dňa 11. 12. 2014 po tom, čosa dňa 19. 11. 2010 uskutočnilo vo veci prvé pojednávanie. Toto bolo odročené na neurčito za účelom
uzavretia mimosúdnej dohody s tým, že žalobkyni bolo uložené oznámiť súdu prvého stupňa v lehote
do 19. 12. 2010, či na žalobe trvá s poukazom na písomné stanovisko a prednes žalovaného na

pojednávaní. Žalobkyňa podaním zo dňa 15. 12. 2010 vzala žalobu späť. K žiadnej mimosúdnej dohode
pritom nedošlo a zo strany žalobkyne nedošlo k iniciovaniu rokovania o mimosúdnej dohode. Žalovaný
je toho názoru, že pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. chýba
nevyhnutná a zákonná náležitosť, a to správanie žalovaného. Uvádza, že oprava bola uverejnená nie s
poukazom na žalobu a uplatnený žalobný nárok, či na základe mimosúdnej dohody a navyše žalovaný

uverejnil iný text opravy, ako žiadala žalobkyňa. Odvolateľ namieta, že absentuje aj ďalšia náležitosť,
a to dôvodnosť podaného návrhu. Žalovaný tvrdí, že dôvodnosť žaloby nie je zrejmá, zo samotnej
žaloby, ani z uznesenia súdu prvého stupňa, ktoré v tejto časti je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Odvolateľ namieta, že žaloba bola od začiatku nedôvodná, žalobkyňa sa domáhala uloženia
povinnostiuverejniťopravupodľatlačovéhozákonaazaplateniasumy4.979,-eur.Žalobkyňavspäťvzatí
žaloby poukazovala na opravu politickej satiry uverejnenú dňa 22. 11. 2011, na základe čoho zobrala

žalobu späť. Predmetom konania, ktoré žalobkyňa určila v žalobe bolo iné skutkové tvrdenie uvedené v
žalobnom petite. Žalovaný ďalej poukazuje na formálne a hmotnoprávne nedostatky žiadosti o opravu
a následne aj žaloby. Poukazuje na to, že žiadosť o uverejnenie opravy bola adresovaná adresátovi
Vydavateľstvo Petit Press, a.s. Košice, pritom denník Korzár vydáva spoločnosť Petit Press, a.s.
Bratislava, divízia východ, odštepný závod v Košiciach, preto z formálneho hľadiska žiadosť nespĺňala

zákonom stanovené náležitosti. Žalobkyňa adresovala svoju žiadosť o tlačovú opravu neexistujúcemu
subjektu. V ďalšej časti odvolania poukazuje žalovaný na jednotlivé tvrdenia, o ktorých opravu žalobkyňa
žiadala. Namietaný článok sa netýkal inštitúcie ústavného súdu, ani sudcovského stavu. Išlo o satirický
článok, ktorý nebol nič viac a nič menej, len satira. Žalovaný sa teda domnieva, že žalobkyňa vzala späť
žalobu nie z dôvodov predpokladaných v ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a preto trvá na odvolaní. Uvádza tiež,

že ak bolo konanie zastavené, mal súd rozhodnúť aj o možnosti vrátenia zaplateného súdneho poplatku.
Žalovaný si uplatňuje náhradu trov konania.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdiť ako vecne správne. Tvrdí, že návrh na začatie konania bol podaný dôvodne v súvislosti s

uverejnením článku v denníku Košický Korzár z 10. 5. 2010 na strane 12, ktorý obsahoval nepravdivé
skutkové tvrdenia autora o žalobkyni ako predsedníčke Ústavného súdu SR. Dôvodom podania návrhu
na začatie konania bolo nevyhovenie žiadosti o uverejnenie opravy. Žalobkyňa vzala návrh na začatie
konania späť na základe ústretového konania žalovaného, ktorý po podaní návrhu uznal dôvodnosť
nároku a 22. 11. 2010 uverejnil článok redakcie s názvom oprava. Toto konanie žalovaného sa nedá

interpretovať inak, ako uznanie dôvodnosti uplatneného nároku a vykonanie nápravy, preto žalobkyňa
vzala návrh v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania je
vecne správne.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Citované ustanovenie upravuje spôsob rozhodovania o trovách zastaveného konania s ohľadom na
procesnú zodpovednosť za zastavenie.

V zásade pritom platí, že žalobca, ktorý zoberie žalobu späť, nesie procesnú zodpovednosť za
zastavenie konania. Výnimkou z tohto ustanovenia je však situácia, ak žalobca zoberie návrh na začatie
konania späť, ktorý bol inak podaný dôvodne, pre správanie žalovaného. V takomto prípade znáša trovy
konania žalovaný.

Zavinenie za zastavenie konania je možné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, nie podľa
hmotného práva. Súd totiž pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania neskúma dôvodnosť
nároku vo veci samej, nevykonáva dokazovanie, ani iným spôsobom nepodrobuje uplatnený nárok
skúmaniu.Prerozhodnutieonáhradetrovpodľa§146ods.2druhávetapostačujeskutočnosť,žespäťvzatiežaloby
je vyvolané úkonom žalovaného, ktorý má vecnú súvislosť s uplatňovaným nárokom vo veci samej. V

prípade, ak späťvzatie žaloby je reakciou na takéto konanie žalovaného, je možné konštatovať procesnú
zodpovednosť za späťvzatie na strane žalovaného.

V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti uverejniť opravu a zaplatiť primeranú
peňažnú náhradu podľa § 10 zákona č. 167/2008 Z.z. o politickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon). Žaloba bola podaná po tom, ako žalovaný ako
vydavateľ denníka Košický Korzár odmietol uverejniť opravu, ktorej sa žalobkyňa domáhala listom zo
14. 5. 2010.

Žalobkyňa vzala žalobu späť podaním z 15. 12. 2010 po tom, ako dňa 22. novembra 2010 v denníku
Košický Korzár bol uverejnený článok redakcie pod názvom „Oprava“, v ktorom sa uvádza, že žalobkyňa

si všetky náklady spojené s leteckou prepravou do Bratislavy a späť hradí z vlastných finančných
prostriedkov. Žalobkyňa považovala toto konanie žalovaného za postačujúcu formu opravy, preto využila
svoje dispozičné oprávnenie a vzala žalobu v celom rozsahu späť.

Odvolací súd uvádza, že ust. § 146 ods. 2 druhá veta nepodmieňuje procesné zavinenie za zastavenie

konania takým úkonom žalovaného, ktorý by v celom rozsahu uspokojil všetky uplatňované nároky
žalobcu. Citované ustanovenie preto možno aplikovať aj v situácii, ak žalobca sa uspokojí s čiastočným
plnením žalovaného za situácie, ak takéto konanie žalovaného vyvolá u žalobcu dispozitívny úkon
späťvzatia žaloby.

Odvolací súd je preto toho názoru, že súd prvého stupňa správne postupoval, ak o trovách vo vzťahu
medzi žalobkyňou a žalovaným rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.

Správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o výške trov konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že
žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 364,50 eur.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že tento poplatok nemohol byť žalobkyni vrátený, pretože vo veci sa
uskutočnilo prvé pojednávanie vo veci (§ 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov).

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie v napadnutom výroku o trovách konania podľa

§ 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.
V odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, náhradu trov konania voči žalovanému si neuplatnila.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.