Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. jún 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Er/424/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610203379
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5610203379.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej Advocate s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 36 865 141, proti povinnému Vladimír Nagran, naposledy s miestom podnikania Partizánska Ľupča
313, IČO: 40 980 049, Vladimír Nagran, nar. XX. XX. XXXX, F. T. Ľ. XXX, pre vymoženie pohľadávky
1 052,- eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom

Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod spisovou značkou Ex 3191/10, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e.

Súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Právny zástupca oprávnenej spísal pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým do zápisnice zo

dňa 22. 03. 2010 návrh na vykonanie exekúcie, čím sa začalo exekučné konanie pod spisovou značkou
Ex 3191/10 na vymoženie pohľadávky vo výške 1 052,- eur s príslušenstvom. Oprávnená svoj návrh
podložila rozhodcovským rozsudkom zo dňa 25. 01. 2010, sp. zn. SR 22199/09, ktorý
vydalJUDr.MiroslavRác,rozhodcaStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhoobchodnouspoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. Súdny
exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 027682* zo dňa 14. 06. 2010.

V priebehu vykonávania exekúcie súd zistil, že predmetné konanie sa vedie na základe titulu, ktorý nie
je vykonateľný, nakoľko ho vydala osoba bez právomoci rozhodovať vo veci.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Rozhodovacia prax súdov je jednotná v názore, že v každom štádiu konania je exekučný súd povinný
zaoberať sa aj tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s
právomocou na jeho vydanie. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pritom nie je viazaný účinkami rozhodnutia v zmysle

§ 35 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko zo spomínaného ustanovenia je zrejmé, že účinky
rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov konania a teda štátne orgány nie sú viazanéúčinkamirozhodnutia,nakoľkoakýkoľvekrozhodcovskýrozsudok,resp.uznesenie,nemožnopovažovať
za akt orgánov verejnej moci.

Exekúciu možno vykonať len na základe rozhodnutia, ktoré je vykonateľné po formálnej a materiálnej
stránke.Neodstrániteľnýmnedostatkomvykonateľnostirozhodnutiajeto,akbolovydanéorgánom,resp.
osobou bez právomoci konať a rozhodovať vo veci. V predmetnej veci nebola uzavretá rozhodcovská
zmluva v zákonom požadovanej písomnej forme.

Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že účastníci konania uzatvorili Zmluvu o
úvereč.5581324zodňa17.03.2009(ďalejlen„zmluvaoúvere“),predmetomktorejjeposkytnutieúveru
vo výške 400,- eur a povinnosť povinného vrátiť úver spolu s poplatkom za jeho poskytnutie vo výške
392,- eur pravidelnými dvanástimi mesačnými splátkami po 66,- eur. Povinný bol v zmluve označený ako
podnikateľ pričom finančné prostriedky získané úverom mali byť použité na jeho podnikanie. Z výpisu
zo živnostenského registra vyplýva, že povinný dňa 11. 05. 2009 ukončil podnikateľskú činnosť.

Rozhodca pri posudzovaní podmienok konania vychádzal z rozhodcovskej doložky, ktorá sa nachádza
v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

Konanie pred rozhodcovským súdom možno začať iba v prípade, ak zmluvné strany platne uzavrú

rozhodcovskú zmluvu buď vo forme osobitnej zmluvy, alebo rozhodcovskej doložky k zmluve. Účelom
rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie sporu medzi zmluvnými stranami, ku ktorému môže
v budúcnosti dôjsť, rozhodcom. Rozhodca pritom vystupuje v konaní ako súkromná osoba, na ktorú
zmluvnéstranydelegovaliprávomocrozhodnúťichspor.Rozhodovaniemajetkovýchsporovvzniknutých
z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto

rozhodcovského konania v Slovenskej republike, upravuje zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý je pre
rozhodcu alebo rozhodcovský súd záväzný.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu

rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 6a zákona o rozhodcovskom konaní, kto prijme funkciu rozhodcu, zaväzuje sa, že ju bude
vykonávať nestranne a s odbornou starostlivosťou tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov a aby nedochádzalo k porušovaniu ich práv a právom chránených

záujmov a aby sa práva na ich úkor nezneužívali.

Podľa § 21 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej
právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje
k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

Základnou povinnosťou rozhodcovského súdu je už v štádiu začatia konania skúmať otázku svojej
právomoci. V prípade, ak rozhodca prehliadne túto svoju povinnosť, má nasledujúce konanie vadu, v
dôsledku ktorej nemôže z takéhoto rozhodcovského konania vzísť akýkoľvek spôsobilý vykonateľný
exekučný titul. Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci je daná okrem negatívneho výpočtu

konaní (§ 1 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní) aj platnou rozhodcovskou zmluvou, ktorá má
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Zákonnou podmienkou platnosti
rozhodcovskej zmluvy je písomná forma a podpis zmluvných strán. Exekučnému súdu neprislúcha
rozhodovať o neplatnosti rozhodcovskej doložky, môže však posúdiť vykonateľnosť rozhodnutia, ktoré
vydal rozhodcovský súd bez právomoci konať vo veci samej.

Z citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je nepochybné, že na platnú existenciu
rozhodcovskej zmluvy je potrebné splniť okrem iných aj podmienku písomnej formy a to pod následkom
neplatnosti tejto zmluvy. Zákon zároveň bližšie konkretizuje, čo je potrebné považovať za zachovaniepísomnej formy. Platne možno rozhodcovskú zmluvu uzatvoriť tak, že zmluva je obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o

rozhodcovskom konaní o forme rozhodcovskej zmluvy je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu
(taktiež v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn. 2
Cdo/245/2010).

Pre úplnosť súd uvádza, že zákonná povinnosť uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy výlučne v písomnej

podobe je absolútna a teda sa nevzťahuje len na spotrebiteľské právne vzťahy. Exekučný súd môže
odobriť vykonanie exekúcie iba v prípade, ak mu je predložený spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ zistí,
že listina, na základe ktorej si oprávnený uplatňuje svoju pohľadávku, bola vydaná osobou, ktorá
na rozhodovanie nemala žiadnu právomoc, je povinný takúto exekúciu zastaviť, lebo nikoho majetok
nemôže byť postihovaný exekúciou na základe nulitného aktu.

Podriadenie sa právomoci súkromnej osoby, naviac určenej druhou stranou, je takým zásadným
právnym úkonom, pri ktorom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že bol urobený slobodne,
vážne, určite a zrozumiteľne. Rozhodcovská doložka bola v danom prípade obsiahnutá takmer na
konci textu všeobecných obchodných podmienok. Je preto sporné, či mal povinný vôbec vedomosť o
tom, že zároveň uzatvára aj ďalšiu samostatnú zmluvu s oprávnenou. Táto ako tvorca formulárovej

zmluvy a všeobecných obchodných podmienok mala v rámci odbornej starostlivosti dbať o to, aby
neboli žiadne pochybnosti o vôli druhej zmluvnej strany uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Tým, že
rozhodcovskú doložku obsiahla do spleti iných všeobecných ustanovení, vyvstáva otázka, či aj ona
určite mienila uzatvoriť dvojstranný právny úkon s povinným a text doložky vo všeobecných obchodných
podmienkach nie je len návrhom na uzatvorenie zmluvy (§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nič na

tom nemení ani doložka v zmluve o úvere, podľa ktorej dlžník vyhlasuje, že súhlasí so všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli predložené rozhodcovi,
nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán, preto z nich nemožno vyvodiť, že účastníci by
v nich uzatvorili rozhodcovskú zmluvu. Oprávnenej nič nebránilo, aby text návrhu na uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy, ktorá v sebe obsahuje tak zásadný právny záväzok účastníkov, zahrnula do

samotnej zmluvy o úvere a dala klientovi na výber, či súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej doložky,
alebonie.Vkonanízároveňnebolopreukázané,žebybolarozhodcovskádoložkauzavretávovzájomne
vymenených listoch. Táto písomná forma uzavretia rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na charakter
všeobecných obchodných podmienok vylúčená.

Rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou a to aj vtedy, ak je uzatvorená vo forme doložky k
zmluve. Okrem legálnej definície rozhodcovskej zmluvy v § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní
to potvrdzuje aj právna úprava obsiahnutá v § 5 spomínaného zákona, podľa ktorej prípadná neplatnosť
zmluvy, súčasťou ktorej je rozhodcovská doložka, nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej doložky, ak sa
naňunevzťahujedôvodneplatnostizmluvy.Zrovnakéhoprincípuvychádzaajprávnaúpravaodstúpenia

od zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy možno časť jej obsahu určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky. Súčasťou všeobecných obchodných podmienok tak môžu byť len ustanovenia o časti tej
ktorej zmluvy. Rozhodcovská doložka pritom nie je časťou zmluvy o úvere, ale ako samostatná zmluva
má vlastný právny osud. Preto nie je možné konštatovať, že bola platne uzatvorená len tým, že ju
oprávnená obsiahla do všeobecných obchodných podmienkach, ktoré neboli podpísané zmluvnými

stranami.

Rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzavierania rozhodcovskej zmluvy. Štandardne by sa
mala doložka použiť priamo v konkrétnej zmluve ako jej článok alebo ustanovenie. Iba takým spôsobom
sa totiž odstránia akékoľvek pochybnosti o slobodnom, vážnom, určitom a zrozumiteľnom právnom

úkone zmluvných strán. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou, musí sa v
„základnej“ zmluve uviesť odkaz na túto konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V danej veci nebola
dodržaná písomná forma rozhodcovskej zmluvy, preto súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku exekúciu zastavil, nakoľko na výkon exekúcie chýba od začiatku spôsobilý exekučný titul.
Absencia písomnej formy rozhodcovskej zmluvy stanovenej zákonom má za následok jej absolútnu

neplatnosť, na ktorú je potrebné prihliadať ex offo.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanejhodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Písomnou výzvou zo dňa 05. 11. 2012 súd vyzval súdneho exekútora na oznámenie, či si uplatňuje trovy
exekúcie a v prípade ak áno, nech predloží ich špecifikáciu a kompletný exekútorský spis.

Podaním zo dňa 11. 03. 2014 exekútor uviedol, že si trovy exekúcie uplatní v prípade zastavenia

exekúcie. Až do právoplatného rozhodnutia súdu je totiž poverený na vykonanie exekúcie.
V predmetnej veci súd zistil, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. V súlade s §
200 ods. 2 Exekučného poriadku preto najprv vyzval súdneho exekútora na oznámenie, či si uplatňuje
trovy exekúcie. Uvedený postup je plne súladný s právnymi predpismi a podľa názoru súdu žiadnym
spôsobom nemôže ukrátiť účastníkov konania o právo na spravodlivý proces a nemožno ho považovať

za svojvoľný. Súd nie je povinný oznamovať súdnemu exekútorovi dôvody, pre ktoré bude rozhodovať
o zastavení exekúcie. Exekútor s výnimkou rozhodovania o trovách exekúcie totiž nie je účastníkom
konania. Trovy exekúcie sú procesným nárokom, ktorý si musí súdny exekútor riadne uplatniť, spravidla
pri postúpení návrhu na zastavenie exekúcie, resp. pri podaní podnetu na zastavenie exekúcie alebo
na základe výzvy súdu. Zároveň je exekútor povinný súdu predložiť špecifikáciu trov a kompletný

exekútorský spis. Nakoľko si súdny exekútor aj napriek riadnej výzve súdu neuplatnil náhradu trov
exekúcie, tieto nevyčíslil, nepredložil ich špecifikáciu a kompletný exekútorský spis, súd mu náhradu
trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súd, proti

rozhodnutiu ktorého smeruje, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu

prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.