Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. január 2016

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/92/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200341
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8814200341.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: CASH

COLLECTORS SK s.r.o., Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 44 703 015, zast. Havel, Holásek
& Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584 proti
žalovanému: E. V.X., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. X. V., V..Č.. X. X. H., zast. opatrovníkom Občianskym
združením Združenie na ochranu občana spotrebiteľa- HOOS, Námestie Legionárov 5, 080 01 Prešov,
IČO: 42 176 778, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: 1. Občianske združenie
slovenskýchspotrebiteľovAZ,93037Lehnice725,IČO:42264154,2.ObčianskezdruženieVšeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava zast. JUDr. Bohdan Jakubis, advokát,

Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava o zaplatenie 1021,43 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 466,62 eur, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo
sumy 466,62 eur od 21.11.2011 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

Vo vzťahu žalobca a žalovaný žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 1. rade a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného
v 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.01.2014 domáhal voči žalovanému
zaplateniasumy1021,43eurspolusúrokomvovýške18,40%ročnezosumy1021,43eurod21.11.2011
do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 1021,43 eur od 21.11.2011 do
zaplateniaanáhradytrovkonania.Svojužalobuodôvodnilatým,žežalovanýuzatvorildňa22.11.2006so
spoločnosťouR.R.,C..R..zmluvuč.XXXXXXXXXX(ďalejlen„zmluva“),ktorejsúčasťouboliVšeobecné

obchodné podmienky R. R. účinné od 1.8.2002 (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“), Osobitné
obchodné podmienky R. R. pre poskytnutie úverov a povolených prečerpaní účinné od 01.02.2006
( ďalej len „ Úverové podmienky“) a Sadzobník poplatkov Slovenskej sporiteľne (ďalej len „Sadzobník
poplatkov“). Žalovaný sa v zmysle zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami,
Úverovými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov a súhlasil s nimi. Na základe zmluvy bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 1646,42 eur (ďalej len „úver“), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 44,41 eur, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol určený dňom

20.12.2006 a konečná splatnosť úveru bola určená dňom 20.11.2011. Splatnosť splátok bola dohodnutá
mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalovaný sa zaviazal splácať úver podľa článku I. zmluvy, kde je
uvedená výška úveru, úroková sadzba, poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru, výška
splátok, periodicita splátok, splatnosť prvej splátky, konečná splatnosť úveru, splatnosť úrokov, úrokz omeškania, spôsob splácania, číslo účtu a iné základné podmienky splácania (ďalej len „Základné
podmienky“). V zmysle Základných podmienok si zmluvné strany dohodli poplatok za správu úveru vo
výške 1,99 eur mesačne. Výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý úver (ďalej len „úroková

sadzba“) bola dohodnutá vo výške 18,40% ročne, ktorá bola dohodnutá ako pevná. V zmysle zmluvy
si zmluvné strany dohodli ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 23,01% ročne. Podľa zmluvy,
Všeobecných obchodných podmienok a Úverových podmienok sa zmluvné strany dohodli, že z došlých
súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky
a istinu, a to v tomto poradí. Žalovaný sa v zmysle Všeobecných obchodných podmienok zaviazal

uhradiť aj náklady, ktoré vzniknú v prípade porušenia jeho zmluvnej povinnosti, najmä náklady na
mimosúdne a súdne vymáhanie. Žalovaný využil možnosť čerpať úver od Slovenskej sporiteľne, avšak
podmienky pre splácanie riadne nedodržiaval a dostal sa so splácaním do omeškania, ktorá ho na
túto skutočnosť upozorňovala a vyzývala ho na úhradu jeho splatných záväzkov. Slovenskej sporiteľni
vznikla pohľadávka voči žalovanému na sumu celkom 3974,13 eur, ktorá pozostáva z istiny úveru po
splatnosti vo výške 3471,76 eur a z úrokov z omeškania z nezaplatených splátok vyčíslených od prvého

dňa omeškania žalovaného so splácaním jeho záväzku do dňa postúpenia predmetnej pohľadávky, t.j.
do 26.10.2010, na sumu 502,37 eur. Slovenská sporiteľňa a spoločnosť Havel, Holásek & Partners
uzatvorili dňa 21.10.2010 v súlade s ustanovením § 524 a nasl. OZ zmluvu o postúpení pohľadávky
č. 0918/2010/CE, na základe čoho predmetná pohľadávka s účinnosťou od 26.10.2010 na uvedenú
spoločnosť.R.R.oznámilapostúpeniepohľadávkyžalovanémudoporučenýmlistomzodňa12.11.2010.

Uvedená spoločnosť uzavrela dňa 01.12.2010 zmluvu o postúpení pohľadávok so žalobcom, na základe
ktorej prešla pohľadávka zo zmluvy, jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Uvedená spoločnosť
oznámila postúpenie pohľadávky žalovanému oznámením zo dňa 3.1.2011, ktorým ho zároveň vyzvala
na okamžitú úhradu pohľadávky. Ďalej žalobca uviedol, že neprikladá k návrhu zmluvy o postúpení
pohľadávky, nakoľko predložené oznámenia o postúpení pohľadávky o odkazom na judikát Najvyššieho

súdu SR R 119/2003 bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky. Žalobca sa domáha zaplatenia len nepremlčaných splátok, ktorých konečná splatnosť
nastala v zmysle čl. I Zmluvy dňa 20.11.2011 s tým, že pri uvedených splátkach ešte neuplynula
premlčacia doba. Vzhľadom na vyššie uvedené si žalobca uplatňuje pohľadávku vo výške 1021,43
eur, ktorá pozostáva z 23 nepremlčaných splátok, každá vo výške 44,41 eur a príslušenstva. V zmysle

základných podmienok Zmluvy bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý zmluvný úrok vo výške 18,40%
ročne, preto má žalobca právo žiadať od žalovaného zmluvný úrok v dohodnutej výške. Zároveň si
uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške, a to 9,25% ročne

Súd vykonal šetrenie pobytu žalovaného a keďže nezistil iný jeho pobyt uznesením zo dňa 27.05.2014

č. k. 13C/92/2014-40 mu ustanovil opatrovníka na zastupovanie v konaní.

Opatrovník žalovaného vzniesol námietku premlčania.
Vedľajší účastník na strane žalovaného v 1. rade oznámil podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa
05.06.2014, že vstupuje do konania na strane žalovaného s tým, že v ďalšom citoval ust. § 93 ods. 2,3,4

Občianskeho súdneho poriadku, ako aj ust. § 25 ods. 1 písm. a) č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Vedľajší účastník na strane žalovaného v 2. rade oznámil vstup do konania podaním doručeným súdu
dňa 08.09.2014 s tým, že vstupuje podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku do konania na
podporu žalovaného.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, písomným vyjadrením

opatrovníkažalovaného,špecifikácioužalovanejsumyspolusprílohami,prednesomprávnehozástupcu
žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

Opatrovník žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 15.06.2014 uviedol, že žalobcom uplatňované
právo je právom zo spotrebiteľskej zmluvy. V takomto prípade je potom nevyhnutné na predmetnú vec

aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva transportované do nášho právneho poriadku s cieľom
harmonizovať slovenské zmluvné právo so zásadami komunitárnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Okrem
ustanovenia § 52 ods. 2 OZ je potrebné poukázať aj na ust. § 54 ods. 1 OZ, v ktorom je uvedený zákaz,
aby sa zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv odchýlili od Občianskeho zákonníka v neprospech
spotrebiteľa a zakazuje sa, aby sa spotrebiteľ vopred vzdal práv, ktoré mu zákon priznáva alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Ide o zákonný zákaz, ktorého porušenie má za následok neplatnosť
právneho úkonu podľa § 39 OZ. Ust. § 52 ods. 2 OZ možno teda subsumovať pod ust. § 54 ods. 1 OZ,
ktoré má širší záber. V ďalšom uviedol, že v zmysle § 54 OZ navrhuje posúdiť absolútnu neplatnosť
nevýhodnejších zmluvných podmienok oproti zneniu OZ, vrátane inštitútov akými sú odstúpenie odzmluvy, premlčanie, strata výhody splátok atď. Následne citoval ust. §54 OZ. Zmysel citovaného
ustanovenia je v tom, že aj keď spotrebiteľ súhlasí, aby sa jeho právny vzťah s dodávateľom riadil
na základe § 262 ods. 1 ObZ režimom obchodného kódexu, nemôže si privodiť zhoršenie svojho

právnehopostavenia,ktorémugarantujeObčianskyzákonník.Zmluvnápodmienkakoncipovanávrámci
preformulovanej štandardnej zmluvy spotrebiteľa nezaväzuje, pokiaľ je formulovaná nevýhodnejšie
oproti právnej úprave podľa OZ. Ide o tzv. jednostrannú kogentnosť ustanovení OZ v záujme vyššej
ochrany spotrebiteľa pri preformulovaných štandardných zmluvách. Z uvedeného teda vyplýva, že nie
je možné akceptovať argumentáciu žalobcu o posudzovaní premlčania podľa noriem Obchodného a nie

Občianskeho zákonníka. Preto vznáša námietku premlčania a navrhuje žalobu zamietnuť.

Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese uviedol, že čo sa týka vyjadrenia opatrovníka žalovaného
poukazuje na to, že tento vzniesol námietku premlčania s odkazom na to, že premlčanie je potrebné
posudzovať podľa noriem Občianskeho zákonníka. Opatrovník žalovaného vychádzal zrejmé z ostatnej
novelyObčianskehozákonníka,ktoránadobudlaúčinnosť12.06.2014atoz§52,avšaktotoustanovenie

nie je možné na tento daný právny vzťah aplikovať, nakoľko žaloba bola podaná v danej veci ešte
17.01.2014.

Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 15.01.2016 v časti A) špecifikácia
do dátumu 21.10.2010 uviedol, že žalobca uzatvoril dňa 22.11.2006 so spoločnosťou R. R., C..R.. ( Ď. Z.

„. R.) Zmluvu o splátkovom úvere. V súlade so zmluvou sa R. zaviazala poskytnúť žalovanému úver vo
výške1646,42euratojednorázovoabezhotovostne.Žalovanýčerpalúvervplnejvýškedňa22.11.2006.
V zmysle zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť R. za úver dohodnutý úrok vo výške 18,40% ročne ( ďalej
len „úrok“). Úroková sadzba bola dohodnutá ako pevná do konečnej splatnosti úveru. Splatnosť úrokov
bola v zmluve dohodnutá mesačne a to vždy v posledný deň kalendárneho mesiaca. V zmysle čl. 5.2

Úverových podmienok sa zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti
stávajú súčasťou istiny. Úroky sa stávali súčasťou istiny len do dňa postúpenia pohľadávky, teda do dňa
21.10.2010, od tohto dňa počítané neboli. Čo s atýka poplatkov uviedol, že R. a žalovaný si v zmluve
dohodli, že žalovaný nie je povinný zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru, takže úver bol poskytnutý bez
poplatku. R. a žalovaný si v zmluve dohodli poplatok za správu úveru a to vo výške 1,99 eur mesačne,

ktorý sa od 01.10.2010 zmenil na sumu 2,99 eur mesačne, poplatok za správu úveru bol splatný vždy ku
koncu mesiaca a v zmysle čl. 5.2 Úverových podmienok sa splatné poplatky stávali súčasťou istiny. V
zmysle čl. 16 Všeobecných obchodných podmienok bol žalovaný povinný zaplatiť aj iné poplatky, ktoré
neboli určené v zmluve a to v zmysle Sadzobníka. Tieto poplatky sa dňom ich splatnosti v zmysle čl. 5.2
Úverových podmienok stávali súčasťou istiny. Poplatky boli účtované do dňa postúpenia pohľadávky. K

úrokom z omeškania uviedol, že v zmysle čl. 6.6 a 6.9 Úverových podmienok bol žalovaný povinný z
omeškaných splátok zaplatiť SLSP úroky z omeškania a to vo výške určenej R. zverejnením. V zmysle
prehľadu úrokových sadzieb bola do dňa 14.01.2009 použitá sadzba úroku z omeškania vo výške
26,40% ročne a od 15.01.2009 sadzba úroku z omeškania vo výške 8% ročne. V zmysle zmluvy bol
žalovaný povinný splácať úver v mesačných splátkach vo výške 44,41 eur, pričom prvá splátka bola

splatná dňa 20.12.2006 a posledná splátka dňa 20.11.2011. Žalovaný uhradil celkovo sumu vo výške
62,21 eur ( 1964,5 Sk), pričom prvýkrát v omeškaní bol už s 1.splátkou vo výške 43,68 eur ( 1316 Sk),
ktorú neuhradil riadne a včas
( v deň splatnosti uhradil 16,50 Sk). V zmysle čl. 5.4 Úverových podmienok sa úhrady žalovaného
započítavalinasledovne:nasplatnépoplatkyanákladyR.súvisiacesúverom,úrokyzomeškania,úroky,

istina. Úhrady v celkovej výške 1964,50 Sk boli v sume 41,90 Sk započítané na splatný úrok z omeškania
a v sume 1922,6 Sk na istinu úveru. Čo sa týka špecifikácie sumy 3974,13 eur ku dňu 21.10.2010
uviedol,žetátosumapozostávazistinyvovýške3471,76eurazvyčíslenýchúrokovzomeškaniadodňa
21.10.2010 vo výške 502,37 eur s tým, že v ďalšom bol uvedený výpočet istiny a úrokov z omeškania.
K časti B) špecifikácia od dátumu 21.10.2010 uviedol, že žalovaný nevykonal žiadnu úhradu. Žalobca

žiada okrem žalovanej sumy 1021,43 eur priznať aj príslušenstvo a to zmluvný úrok vo výške 18,40%
ročne zo sumy 1021,43 eur od 21.11.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 1021,43 eur od 21.11.2011 do zaplatenia. Na preukázanie svojich tvrdení predložil výpis z úveru
č. XXXXXXXXXX, ako aj Sadzobník poplatkov a náhrad R. R. C..R.. platný od 01.10.2010.

Právny predchodca žalobcu - spoločnosť R. R., C..R.. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli
dňa XX.XX.XXXX zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX podľa §§ 497 až 507 Obchodného
zákonníka. Podľa čl. I. predmetom zmluvy o úvere bolo poskytnutie splátkového úveru veriteľom
dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere. Výška úveru predstavovalasumu 49 600 Sk, úroková sadzba bola určená ako pevná vo výške 18,40% ročne, splatnosť prvej splátky
bola dňa 20.12.2006 s tým, že výška splátky predstavovala sumu 1338 Sk, bola dohodnutá mesačná
periodicita splatnosti vždy k 20. dňu v mesiaci, splatnosť úrokov mesačne v posledný deň kalendárneho

mesiaca a konečná splatnosť úveru na deň 20.11.2011. RPMN bola vo výške 23,01%.

Podľabodu2.článkuII.zmluvy,dlžníkvyhlasuje,žesaoboznámilsosúčasťamiÚverovejzmluvy,ktorými
sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový
produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Ako vyplýva z bodu 3. článku II. zmluvy všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve
sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a
ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

Podľa bodu 4. článku II. zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú,

podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

Podľa čl. 7 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len VOP) tieto ustanovenia VOP upravujú
záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom - fyzickou osobou, nepodnikateľom, vzniknuté na
základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ zaväzuje, že na požiadanie klienta - fyzickej osoby,

nepodnikateľa ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky v určitej mene a do určitej
sumy a klient - fyzická osoba, nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
a zaplatiť úroky.

Podľa čl. 7 bod 7.2.4. VOP banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky do výšky určenej v

zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere, a to takým spôsobom, že pripíše
peňažné prostriedky v prospech účtu uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie
poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva

spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy. Banka
je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek počas trvania
úverového vzťahu.

Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti splátky a banka má

možnosť s poukázanou sumou nakladať (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).

Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov,
ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať

splatenie pohľadávky zo zmluvy a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka
určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

Podľa čl. 17 bod 17.4. VOP platia aj po skončení zmluvného vzťahu klienta a banky, až do úplného
vysporiadania ich vzájomných vzťahov.

Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky,
a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu
na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ak aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto
pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť akékoľvek

svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť
svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky ( čl.18
bod 18.14 VOP).

V zmysle preambuly Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie splátkových

a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom ( ďalej len
Obchodné podmienky), úverové podmienky upravujú právne vzťahy medzi bankou a dlžníkom vzniknuté
na základe zmluvy. Úverové podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy a akejkoľvek
inej zmluvy, uzatvorenej medzi bankou a dlžníkom, príp. treťou osobou v súvislosti s úverom alebopovoleným prečerpaním. Ak úverové podmienky obsahujú úpravu odlišnú od VOP, má úprava úverových
podmienok prednosť pred VOP.

Banka poskytne úver spôsobom dohodnutým v úverovej zmluve, a to v primeranej lehote po splnení
odkladacích podmienok, ktorých splnenie banka vyžaduje v súvislosti s poskytnutím úveru ( čl. 1 bod
1.1 Obchodných podmienok).

Pohľadávku banky splatí dlžník splátkami v periodicite splátok dohodnutej v úverovej zmluve a vo

výške splátky, pričom konkrétny spôsob splácania je dohodnutý v úverovej zmluve ( čl. 5 bod 5.5.1.
Obchodných podmienok).

Ak dôjde k prípadom porušenia, banka je oprávnená najmä vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky
banky, t.j. požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote, ktorú banka určí v Oznámení o mimoriadnej
splatnosti, a dlžník je povinný v tejto lehote splatiť pohľadávku banky ( čl. 8 bod 8.4 písm. a) Obchodných

podmienok).

Podľa záverečných ustanovení Obchodných podmienok všetky zmluvné vzťahy uzatvorené medzi
bankouadlžníkomsariadiaÚverovýmipodmienkami,akvnichniejeuvedenéinak.Dlžníksúhlasístým,
aby Úverové podmienky nahradili pôvodné obchodné podmienky a obdobné dokumenty banky, ktoré

dovtedy upravovali úverový vzťah, a to v rozsahu, v ktorom sa tieto podmienky nahrádzajú úverovými
podmienkami,ažetakétozmluvnévzťahysabudúriadiťVOPaúverovýmipodmienkami,akvúverových
podmienkach nie je uvedené inak. Úverové podmienky nadobúdajú účinnosť dňa 01.02.2006.

V liste zo dňa 12.11.2010 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že R. R., C..R.. postúpila

na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2010 pohľadávku voči nemu na spoločnosť
Havel & Holásek s.r.o..

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2011 adresovaným žalovanému spoločnosť Havel
& Holásek s.r.o. žalovanému oznámila, že jeho pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy č. XXXXXXXXX,

ktorú uzatvoril so spoločnosťou R. R., C..R.., bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
01.12.2010 postúpená na spoločnosť CASH COLLECTORS s.r.o.. Zároveň mu oznámil, že ku dňu
postúpenia pohľadávky, t.j. ku dňu 01.12.2010 bol jeho záväzok voči spoločnosti CASH COLLECTORS,
s.r.o. evidovaný vo výške 3974,13 eur. Zásielka sa vrátila spoločnosti Havel & Holásek s.r.o. z dôvodu,
že adresát je neznámy.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa§525ods.2Občianskehozákonníkanemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenieodporovalo

dohode s dlžníkom.

Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ
postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi

dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení ( §526 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 52 ods. 1, Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti

tohto zákona a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. ( §
52 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( §
54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov

z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa

osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,

ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny

predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy, je potrebné na nich
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou
sporiteľňou, a.s. a žalovaným bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere. Aktívna legitimácia žalobcu v
konaní je daná na základe predložených oznámení o postúpení pohľadávky zaslaných žalovanému ako
aj v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR citovaného žalobcom v žalobnom návrhu.

Ďalej súd zistil, že podľa Zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich

občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne

obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutnéju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej

únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného

zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s
ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle
Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o

spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.11.2011. Začiatok

plynutia premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo
dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú
zo splátok. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby, teda
splátky splatné po 17.01.2011, žaloba bola podaná dňa 17.01.2014. Keďže v danom prípade bola
splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú
splatné odo dňa 20.01.2011, takto je spolu nepremlčaných 11 splátok, nakoľko konečná splatnosť bola

dojednaná na deň 20.11.2011.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považujeza potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava

premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý
cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov
(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1

Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na

druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Čo sa týka jednotlivých nárokov, úver bol žalovaným poskytnutý pri úrokovej sadzbe 18,40% ročne.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( november 2006, spotrebiteľský

úver od 1 do 5 rokov ) činila úrok 13,29% ročne. Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške
úrokov za platnú, keďže mal za to, že táto výška úroku nepresahovala v podstatnej miere úrokovú mieru
poskytovanú peňažnými ústavmi.
V zmysle VOP klient splácal pohľadávku z úveru, ktorá sa skladala z istiny, jej súčastí a príslušenstva,
teda súčasťou dojednanej výšky splátky bol aj poplatok za správu úveru v sume 1,99 eur (60 Sk)

mesačne. Potom splátka istiny a úroku z úveru po odpočítaní poplatku za správu úveru v sume 1,99
eur predstavuje sumu 42,42 eur ( výška splátky 44,41 eur - poplatok 1,99 eur ) a keďže žalobca má
nárok na 11 nepremlčaných splátok, pričom nepremlčanými boli splátky, ktorých splatnosť nastala po
20.01.2011 každá v sume 42,42 eur, súd vyčíslil pohľadávku z úveru vo výške 466,62 eur preto súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 466,62 a čo do zvyšku žalobu zamietol.

Čo sa týka poplatku za správu úveru, tak v zmysle zmluvy bol žalovaný ako klient povinný platiť banke
poplatok za správu úveru v sume 1,99 eur mesačne.

Ako vyplýva z § 2 písm. e) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie poplatkami akákoľvek platba, ktorú je
spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu

alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo
inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je
vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013

od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.

V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali splatnými
ako súčasť splátky úveru pred uvedenou novelou zákona o bankách. Súd však predmetné dojednania
o poplatku za vedenie úveru podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a
predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že žalovaný ako
klient a dlžník z úverového vzťahu bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatok za správu úveru.
Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom, žalovaní boli povinní platiť
žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového
účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď

žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne
predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášali žalovaní ako
spotrebitelia, ktorí predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatili žalobcovi ako
veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto na žalovaných ako spotrebiteľov a dlžníka nemožno
prenášať úhradu takýchto nákladov. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí o poplatkov akéhokoľvek

druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, no nemožno prijať
záver, že pod takto definovaný pojem poplatku možno subsumovať akúkoľvek sumu určenú veriteľom
predstavujúci úhradu jeho nákladov, pričom sa jedná o poplatok a úhradu predmetnej sumy, za ktoré
spotrebiteľovi nie je poskytované žiadne protiplnenie, keď žalovaným zrejme nebol poskytovaný výpis
z predmetného úverového účtu a ani nemali prístup k informáciám a údajom vedených na účte, teda

jednalo sa čisto o administratívno-technické údaje pre žalobcu ako veriteľa. Na základe uvedeného
potom súd nárok žalobcu na zaplatenie tejto časti nároku tak ako je uvedené vyššie zamietol.

Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť
aj úrok z omeškania vo výške 9,25% z dlžnej sumy od 21.11.2011 ( t.j. dňom nasledujúcim po postúpení

pohľadávky na žalobcu), ktorá je v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení
s nariadením vlády, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania vo vzťahu žalobca a žalovaný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Z uplatnenej sumy
1021,43 eur bolo žalobcovi priznaných 466,62 eur, teda žalobca mal v konaní úspech 46% a neúspech
54%, čo predstavuje úspech žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že úspech účastníkov v predmetnej
veci je približne rovnaký, súd preto rozhodol o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Čo sa týka vedľajšieho účastníka, ktorý vystupuje na strane žalovaného, jeho nárok na náhradu trov
konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje.Súdvedľajšiemuúčastníkoviv1.radeavedľajšiemuúčastníkoviv2.radenáhradutrovkonanianepriznal,
nakoľko bral zreteľ na to, že mimo oznámenia o vstupe a doručení všeobecne formulovaného vyjadrenia
nevykonali vo veci žiadne iné úkony, nevyjadrili sa k veci ani po doručení žaloby a príloh a nezúčastnili

sa ani pojednávania a teda možno konštatovať, že im ani nevznikli účelne vynaložené trovy.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.