Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/602/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911206798
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6911206798.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, okres
P., zast. právnym zástupcom JUDr. Pavlom Balogom, advokátom, Železničná 6/1, Rimavská Sobota,
proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie
13, Bratislava, o zaplatenie sumy 2684,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/120/2011-183 zo dňa 18.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol a vo výroku, ktorým
rozhodol o trovách konania z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 1284,24 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na účet

právneho zástupcu navrhovateľa sumu 347,41 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom konania zostalo len posúdenie nároku na náhradu
škody titulom náhrady trov nutnej obhajoby vo výške 2684,24 Eur. Dospel k názoru, že navrhovateľovi
vzniklo právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, a to uznesením o vznesení
obvinenia a súčasne začatím trestného stíhania vydaným vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva

policajného zboru SR Lučenec, Úrad justičnej a kriminálnej polície, č. ORP/650/OVK-LC-2009 zo
dňa 14.06.2009, ďalej uznesením o vzatí do väzby vydaným Okresným súdom vo Veľkom Krtíši,
č. k. Tp/21/2009 zo dňa 16.06.2009, keďže navrhovateľ bol spod obžaloby oslobodený rozsudkom
OkresnéhosúduVeľkýKrtíš,č.k.9T/136/2009zodňa15.02.2010vspojenísuznesenímKrajskéhosúdu
v Banskej Bystrici, č. k. 5To/153/2010 zo dňa 13.07.2010 z dôvodu, že nebolo preukázané spáchanie
protiprávneho konania zo strany navrhovateľa. Na vznik nároku na náhradu škody spôsobenej

nezákonnýmrozhodnutímsavyžadujeajvznikškodyaexistenciapríčinnejsúvislostimedzinezákonným
rozhodnutím a vznikom škody, pričom práve vznesenie obvinenia bolo výlučnou príčinou vzniku trov
spätých s obhajobou, čím je príčinná súvislosť nepochybná. Všetky uskutočnené úkony obhajoby možno
považovaťzaúčelnéapodmienenéúkonmiorgánovčinnýchvtrestnomkonaní,bezktorýchbytietotrovy
neboli vznikli. Trovy nutnej obhajoby vyčíslené právnym zástupcom navrhovateľa v zmysle Vyhlášky
č. 577/2008 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby predstavujú

sumu 2684,24 Eur. Z pripojeného trestného spisu a vykonaného dokazovania mal súd preukázané,
že všetky úkony právnej služby boli účelne vykonanými úkonmi. Prvostupňový súd ďalej v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že keďže vznikol rozpor v tvrdeniach účastníkov konania a svedkov ohľadne
úhrady týchto trov, súd po doplnení dokazovania, najmä po výsluchu svedkov - rodičov navrhovateľa a
po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že nie je možné jednoznačne
potvrdiť, že navrhovateľ celú sumu týchto trov obhajoby zaplatil sám právnemu zástupcovi a ani

po doplnení dokazovania súd tento rozpor úplne neodstránil. Podľa názoru súdu prvotné doklady,
ktoré boli predložené právnym zástupcom navrhovateľa spolu s návrhom na začatie konania, a tovyúčtovanie trov obhajoby zo dňa 08.11.2010, vyúčtovanie úkonov právnej pomoci zo dňa 16.10.2010,
vyúčtovanie cestovných nákladov zo dňa 16.10.2010 a príjmové pokladničné doklady zo dňa 04.08.2009
a 22.11.2010 sú hodnovernými dôkazmi, ktoré preukazujú, že trovy nutnej obhajoby boli právnemu

zástupcovi navrhovateľa skutočne uhradené. Keďže príjmový pokladničný doklad zo dňa 04.08.2009, na
základe ktorého mala byť uhradená záloha na obhajobu v sume 1400,- Eur, bol vystavený v čase, keď
bol navrhovateľ obmedzený na osobnej slobode, súd ustálil, že túto sumu v každom prípade navrhovateľ
nemohol uhradiť a túto sumu mohli uhradiť jedine jeho rodičia. Následne sumu 1284,24 Eur titulom trov
obhajoby, ktorá bola ohradená dňa 22.11.2010, bola uhradená priamo navrhovateľom, čo vyplýva aj z

predchádzajúcich písomných dokladov, a to jednak listu - vyúčtovanie trov obhajoby, ktorý bol zaslaný
navrhovateľovi dňa 08.11.2010 jeho právnym zástupcom, pričom vo vyúčtovaní je uvedené, že odmena
za jeho obhajobu predstavuje po odpočítaní zálohy sumu 1284,24 Eur, ktorú má navrhovateľ uhradiť v
lehote do 22.11.2010. Z celkovo vyúčtovaných úkonov zo dňa 16.10.2010 je takisto odpočítaná suma
1400,- Eur ako záloha. Ďalšie dôkazy, ktoré boli súdu predložené neskôr, a to dohoda o uznaní dlhu
a dohoda o splátkach dlhu zo dňa 15.08.2010, ktorá mala byť uzavretá medzi navrhovateľom a jeho

právnym zástupcom, nekorešpondujú s dôkazmi predloženými s podaným návrhom na začatie konania,
pretože k vyúčtovaniu trov obhajoby zo strany právneho zástupcu navrhovateľa došlo dňa 16.10.2010,
toto vyúčtovanie bolo zasielané navrhovateľovi dňa 08.11.2010 s výzvou na úhradu sumy 1284,24 Eur,
pričom v dohode o uznaní dlhu a o splátkach dlhu zo dňa 15.08.2010 sa uvádza, že dňa 12.07.2010 mala
byť uhradená posledná splátka zálohy v sume 100,- Eur a zostávajúca časť v sume 1284,24 Eur mala

byť uhrádzaná už od augusta 2010 v splátkach až do februára 2011. V prípade, že by takáto dohoda o
uznaní dlhu a o splátkach dlhu existovala, nebolo by potrebné zasielať vyúčtovanie trov obhajoby tak,
akotomalsúdpreukázanéužnazačiatkukonaniaspolusnávrhomnazačatiekonania.Ztýchtodôvodov
všetky ďalšie doklady a dôkazy, ktoré boli súdu predkladané zo strany navrhovateľa a jeho právneho
zástupcu, považoval súd za nevieryhodné. Ustálil, že trovy obhajoby v trestnom konaní boli právnemu

zástupcovi navrhovateľa v plnom rozsahu, t. j. v sume 2684,24 Eur uhradené, avšak neboli uhradené len
samotným navrhovateľom, čiže nedošlo v plnom rozsahu len ku škode v majetkovej sfére navrhovateľa,
ale aj ku škode v majetkovej sfére jeho rodinných príslušníkov. Aktívne legitimovaným na uplatnenie
náhrady škody v tomto prípade je však len navrhovateľ a z toho dôvodu súd rozhodol, že suma 1284,24
Eur je sumou, ktorá predstavuje škodu v majetkovej sfére navrhovateľa, keďže z prvotných dokladov

predložených právnym zástupcom navrhovateľa s návrhom na začatie konania vyplýva, že táto suma
bola uhradená navrhovateľom po doručení vyúčtovania trov obhajoby dňa 22.11.2010. V prevyšujúcej
časti návrh navrhovateľa zamietol najmä z dôvodu, že nemal dostatočne preukázané, že sumu 1400,-
Eur navrhovateľ skutočne uhradil z vlastných finančných prostriedkov.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku v časti, v ktorej súd návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol,
ako aj v časti náhrady trov konania podal odvolanie navrhovateľ, čo vyplýva z obsahu podaného
odvolania. V písomnom odvolaní predovšetkým poukázal na tú skutočnosť, že v dobe, keď advokát
prevzal jeho obhajobu, bol už vo väzbe v ÚVV Banská Bystrica. V súvislosti jednak s návštevami a
tiež s tým, že vyšetrovacie úkony sa vykonávali v Banskej Bystrici a vo Veľkom Krtíši, musel advokát

predpokladať výdavky na cestovanie a na stratu času, preto požadoval poskytnúť zálohu na odmenu
za jeho služby. Nedokáže si predstaviť ako by on mohol zaplatiť zálohu, keď bol vo väzbe, pretože
osoba vo väzbe nemôže mať u seba finančnú hotovosť, je celkom logické, že túto zálohu za neho
musela poskytnúť jeho rodina, v jeho prípade rodičia. Po prepustení na slobodu im to jednak vrátil a
sám zo svojich finančných prostriedkov poskytoval ďalšie zálohy. Na slobodu bol prepustený v mesiaci

december 2009, všetky platby do právoplatného skončenia konania už uhrádzal on. Tieto platby boli
do vyúčtovania trov obhajoby započítané jednou sumou vo výške 1400,- Eur. Aj jeho rodičia potvrdili,
že si na zaplatenie časti zálohy obhajoby museli požičať peniaze, resp. ich získať iným spôsobom, po
prepustení z väzby im všetky peniaze vrátil. Súd mal z toho vychádzať a v tomto smere mal aj rozhodnúť.
Keďže v konečnom dôsledku uhradil celú odmenu advokátovi, jemu bola nezákonným rozhodnutím

spôsobená škoda, a preto mu patrí náhrada tejto škody. Súd by mal pri svojom rozhodovaní a výklade
náhrady škody postupovať zo širšieho hľadiska. Vo vzťahu k trovám konania uviedol, že súd mohol
postupovať v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., pričom mal vychádzať zo sumy 7118,64 Eur a nie zo sumy
9118,64 Eur, čo by malo za následok úspech navrhovateľa 80,34% a úspech odporcu 19,65%. Navrhol,
aby odvolací súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 2684,24 Eur a náhradu trov konania

podľa vyčíslenia.

Odporca k podanému odvolaniu sa písomne nevyjadril.Krajský súd, ako súd odvolací, v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust.
§ 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok
okresného súdu vo výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol, v zmysle § 221 ods. 1,

písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v odôvodnení rozsudku súd
uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že vzhľadom na obsah odvolania navrhovateľa je potrebné jeho
námietky v odvolaní považovať za námietky smerujúce aj k nepreskúmateľnosti rozsudku okresného

súdu, keďže v odvolaní uvádzal, že v čase vyplatenia finančnej hotovosti bol vo väzbe, nemohol
teda zálohu obhajcovi zaplatiť. Túto zálohu zaplatili rodičia, ktorí potvrdili, že si na zaplatenie časti
zálohy museli peniaze požičať, pričom po jeho prepustení z väzby im všetky peniaze vrátil a sám zo
svojich finančných prostriedkov poskytol aj ďalšie zálohy. Namietal, že súd mal z tohto vychádzať a
v tomto smere aj rozhodnúť. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ prvostupňový súd považoval dohodu o

uznaní dlhu a o splátkach dlhu uzavretú medzi právnym zástupcom, ktorý obhajoval navrhovateľa v
trestnom konaní a navrhovateľom, datovanú dňom 15.08.2010, ktorý dôkaz bol súdu predložený až
neskôr v priebehu súdneho konania, vzhľadom na časový sled jednotlivých dokladov za nevieryhodnú,
možno považovať jeho úvahu za úvahu logickú a nateraz aj správnu, keďže navrhovateľ žiadnymi inými
dokladmi nepreukázal, že by časť zálohy, resp. celá záloha vo výške 1400,- Eur nebola zaplatená

tak, ako to preukázal navrhovateľ písomným dokladom, ktorý pripojil k návrhu na začatie konania, a
to konkrétne príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 04.08.2009, z ktorého vyplýva prijatie zálohy
na obhajobu vo výške 1400,- Eur právnym zástupcom navrhovateľa. V tomto smere nepochybne
dôkaznápovinnosťzaťažujenavrhovateľa.Odvolacísúdpoukazujenato,žeprvostupňovýsúdnásledne
potom, čo odvolací súd rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/120/2011-121 zo dňa

17.04.2013 v napadnutej časti, v ktorej súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
2684,24 Eur zrušil, doplnil dokazovanie výsluchom svedkov, rodičov navrhovateľa (ktorí boli vypočutí
už aj v predchádzajúcom priebehu konania) a zároveň navrhovateľ následne doložil aj písomnú listinu
- uznanie dlhu zo dňa 05.04.2010, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ uznáva dlh voči svojim rodičom v
sume 500,- Eur, ktorú sumu vyplatili v jeho mene na jeho obhajobu advokátovi JUDr. Pavlovi Balogovi

v roku 2009, keď bol vo väzbe, pričom v tejto listine je zároveň uvedené, že dlh rodičom splatí v
splátkach po 20,- Eur počnúc mesiacom apríl 2010 a svoj dlh uhradí do 31.05.2012. Odvolací súd
uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia žiadnym spôsobom nemožno zistiť, ako sa prvostupňový súd
vysporiadal s týmito dôkazmi, pričom z výpovedí rodičov navrhovateľa v zásade vyplýva, že na trovy
obhajoby navrhovateľa oni zaplatili sumu celkovo vo výške 500,- Eur, pričom rovnakým spôsobom

vo veci vypovedal aj navrhovateľ. Svedkovia a navrhovateľ v konaní zhodne tiež vypovedali, že
navrhovateľ rodičom nimi vyplatenú zálohu uhradil. Hoci rozsudok okresného súdu obsahuje v súlade
s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. všetky štyri časti, trpí vadou nepreskúmateľnosti. Štruktúra odôvodnenia
rozsudku musí byť vždy v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje

ust. § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie
je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia účastníkom konania dovoľuje posúdiť, ako
súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy, akými úvahami sa spravoval pri svojom
rozhodovaní o veci. Odôvodnenie rozsudku je veľmi významnou časťou rozsudku, a to z hľadiska

jeho presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Okresný súd pri
vypracovaní rozhodnutia, čo sa týka jeho odôvodnenia, sa dôsledne ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.
neriadil a podľa neho nepostupoval, keď nevyhodnotil všetky dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané,
konkrétne nevyhodnotil svedecké výpovede rodičov navrhovateľa, ktorí uvádzali, že zaplatili na nutnú
obhajobu navrhovateľa sumu 500,- Eur, pričom navrhovateľ im nimi vyplatenú čiastku vrátil. Žiadnym

spôsobom nevyhodnotil ani uznanie dlhu navrhovateľa vo vzťahu k rodičom zo dňa 05.04.2010 a tiež ani
výpoveď samotného navrhovateľa, že rodičia za neho zaplatili sumu 500,- Eur, ktorú čiastku im následne
v splátkach vrátil, pričom práve vyhodnotenie týchto dôkazov vo vzťahu k ostatným predkladaným
dôkazom je podľa názoru odvolacieho súdu zásadné a dôležité a pokiaľ prvostupňový súd sa týmitohore uvádzanými vykonanými dôkazmi v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite nezaoberal, trpí z
týchto dôvodov rozhodnutie prvostupňového súdu vadou nepreskúmateľnosti. Odvolací súd na záver
ešte zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia, rešpektujúc ust. § 157 ods. 2 O.s.p. musí

obsahovať skutočnosti, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie súdu, a to základnú myšlienkovú líniu,
ktorou sa súd riadil, keď dospel k záverom uvedeným v rozhodnutí. Formulačne má byť odôvodnenie
rozhodnutia dostatočne pochopiteľné pre účastníkov konania a musí byť natoľko presvedčivé, aby
odôvodňovalo záver uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia. Nevyhnutnou súčasťou takéhoto postupu
súdu je povinnosť zaoberať sa tými námietkami účastníkov, ktoré sú relevantné vzhľadom na prijaté

rozhodnutie súdu a uviesť argumenty, ktoré súd viedli v súvislosti s uvedenými námietkami k právnemu
vyjadreniuvovýrokurozhodnutia. Napadnutýrozsudokprvostupňovéhosúdutakétonáležitostinespĺňa.
Vzhľadom už na hore uvedené, ani odvolací súd nemôže posúdiť na základe akých úvah, akého
zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia dospel prvostupňový súd k rozhodnutiu tak, ako
je toto uvedené vo výrokovej časti rozsudku prvostupňového súdu, ktorým súd návrh navrhovateľa v
prevyšujúcej časti zamietol. Odvolací súd nemôže posúdiť, či prvostupňový súd postupoval správne,

pretože nevie z akých skutočností okresný súd vychádzal, akými úvahami a právnym posúdením sa
riadil. Písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu, ktorá skutočnosť zakladá dôvod pre zrušenie rozhodnutia v zmysle § 221 ods. 1,
písm. f) O.s.p.

V ďalšom konaní prvostupňový súd sa náležite vysporiada so všetkými dôkazmi, ktoré boli v priebehu
konania vykonané, vyhodnotí výpovede vypočutých svedkov - rodičov navrhovateľa, vrátane výpovede
navrhovateľa a písomného dokladu - uznania dlhu zo dňa 05.04.2010. Následne prvostupňový súd vo
veci rozhodne a v odôvodnení svojho rozhodnutia bude dôsledne postupovať v zmysle § 157 ods. 2
O.s.p. tak, aby vyhodnotil všetky dôkazy, pričom vykoná hodnotenie dôkazov v súlade s ust. § 132 O.s.p.

Keďže odvolací súd čiastočne zrušil rozsudok okresného súdu, v súlade s ust. § 224 ods. 3 O.s.p.
odvolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu v časti trov konania, pričom prvostupňový súd o náhrade trov
konania rozhodne v novom rozhodnutí o veci. Odvolací súd k odvolaniu navrhovateľa v časti rozhodnutia
o trovách konania uvádza, že súd pri rozhodovaní o trovách konania je povinný zohľadňovať celý

uplatnený nárok a o trovách konania rozhodnúť podľa výsledku celého konania.

Keďže z obsahu odvolania je nepochybné, že navrhovateľ nenapáda rozsudok prvostupňového súdu
vo výroku, ktorým prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1284,24
Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, v tejto časti zostáva rozsudok prvostupňového súdu

nedotknutý.

Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.