Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. júl 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/241/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233428
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112233428.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika,
zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy,
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika,

zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy,

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Súd žalobný návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ domáhal
zaviazať odporcu na náhradu majetkovej škody vo výške 175,- Eur a na náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 608,52 Eur a na náhradu trov konania. Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tým, že nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Žilina mu vznikla škoda. Následne podal žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorej v zákonom stanovenej

6-mesačnej lehote nebolo vyhovené.

Následne po vykonaní všetkých potrebných procesných úkonoch súd nariadil pojednávanie na deň
14.11.2013 a následne po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline o tom, že zákonný sudca nie je vylúčený
(rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2014), na deň 11.07.2014, na ktoré predvolal všetkých
účastníkov konania a zástupcov, všetci boli predvolaní riadne a včas.

Na pojednávanie sa nikto nedostavil, preto súd konal v ich neprítomnosti v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.Právny zástupca navrhovateľa síce požadoval svojím podaním zo dňa 11.11.2013 a opätovne zo dňa
03.07.2014, zrušiť pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu,
keďže sú dôvody pre vylúčenie sudcu.

Súdvšakneakceptovaljehonávrh,čomuajvčasoznámil,nakoľkohocinavrhovateľvosvojomžalobnom
návrhu poukazoval na dôvody pre vylúčenie sudcu, vo svojom podaní zo dňa 26.10.2012 (l.č.14 obsahu
spisu) výslovne uviedol, že nepodal námietku zaujatosti v zmysle § 15a ods.1 O.s.p. s tým, že súd by
mal postupovať zákonným spôsobom podľa § 12 O.s.p. s poukazom na § 14 O.s.p.

Súd preto postupoval v zmysle § 14, § 15, § 16 O.s.p. a vec predložil nadriadenému súdu, ktorý
uznesením zo dňa 29.11.2013 rozhodol, že zákonný sudca v tejto veci nie je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania danej veci.

Keďže navrhovateľ neuplatnil procesné právo, neuplatnil námietku zaujatosti voči sudcovi, vec nebola

nadriadenému súdu predložená na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti navrhovateľa. Zákonná
sudkyňa má za to, že o návrhu zákonnej sudkyne na vylúčenie z rozhodovania a prejednávania veci
bolo zákonným spôsobom rozhodnuté nadriadeným súdom.

Rozhodnutie bolo riadne doručené procesným stranám a nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2014.

Na základe uvedeného nebol dôvod pre vyhovenie návrhu navrhovateľa na zrušenie pojednávania.

Súd skúmal vecnú legitimáciu účastníkov konania, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka
konania k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má navrhovateľ a pasívnu má odporca.

Účastníci konania musia disponovať vecnou legitimáciou. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav podľa
hmotného práva, podľa ktorého účastník konania je subjektom práv alebo povinností, ktoré sú
predmetom sporu. Nedostatok pasívnej legitimácie znamená, že niekto, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je. Určenie právneho
subjektu, ktorý v danom prípade je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti má zásadný význam z hľadiska

určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného.

Pasívna legitimácia účastníka konania - Slovenskej republiky je nespochybniteľná.

Posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu, má však len procesný význam z hľadiska

predmetu sporu. Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene
odporcu konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie odporcu, zistené nedostatky v zastúpení odporcu
majú povahu nedostatku procesných podmienok konania (R 48/1967).

V prípade, ak súd je toho názoru, že za štát má konať iný orgán, ako bol označený účastníkom konania

v žalobe, je povinný sa postarať o odstránenie procesnej vady žaloby. Pri odstraňovaní tejto procesnej
vady žaloby je súd povinný žalobcu poučiť o tom, ktorého štátneho orgánu sa prejednávaná vec týka.
Dokonca aj v prípade, ak žalobca neoznačí správne štátny orgán, ktorý konal v mene štátu, je súd
povinný v záujme rýchlo vedeného konania konať s orgánom, ktorý je oprávnený v týchto vzťahoch
menom štátu vystupovať.

Podľa § 21 ods.4 veta prvá O.s.p. za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti
ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 79 ods.1 veta piata O.s.p. ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a
označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods.2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre
to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým
sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.Predmetná žaloba je podaná proti odporcovi, v mene ktorého koná príslušný orgán v zmysle zák.č.
514/2003 Z.z., pričom je povinnosťou navrhovateľa označiť tento orgán.

Navrhovateľ označil Ministerstvo spravodlivosti SR, u ktorého zároveň navrhovateľ podal žiadosť o
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Podľa oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR, žiadosti navrhovateľa nevyhovel.

Následne navrhovateľ podal predmetnú žalobu na náhradu škody.

Podľa § 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Je nepochybné, že pasívne legitimovaným je Slovenská republika a bolo vecou navrhovateľa označiť
aj zastupujúci orgán, keďže predmetom konania bola náhrada škody, ktorá mala byť navrhovateľovi
spôsobená nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného

príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ
finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy,3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.

d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice

Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,f) Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom
súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia

ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických

osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15 ), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých

orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo
veci začal konať ako prvý.

Podľa § 15 zák.č. 514/2003 Z.z.:
(1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním

alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
(2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť

príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. (v znení do 31.12.2012) ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 16 ods.4 zák.č. 514/2003 (v znení od 01.01.2013) ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,

a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Súd mal preukázané, že navrhovateľ skutočne podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, nakoľko exekučný súd rozhodol o žiadosti
zo dňa 16.09.2010 o zmenu súdneho exekútora až dňa 19.10.2011, a to rozhodnutím o vyhovení žiadosti
o zmenu exekútora, teda k rozhodnutiu došlo podľa uvedenia navrhovateľa až po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty.

Hoci súdu nebola predložená žiadosť o predbežné prerokovanie a doklad o jej podaní odporcovi,
medzi účastníkmi nebolo sporné, že žiadosť bola podaná, odporca toto nerozporoval. Dokonca odporca
predložil súdu zoznam týchto žiadosti, medzi ktorými je aj pod položkou XXXX evidovaná u odporcu táto
žiadosť z titulu nesprávneho úradného postupu, a to na majetkovú škodu 175,- Eur a nemajetkovú ujmu

vo výške 608,52 Eur. (z tabuľky predloženej odporcom do konaní).Z predložených listín mal súd zistené, že žiadosti navrhovateľ podal u odporcu v rozmedzí od 23.04.2012
do 25.09.2012 (viac ako 45.000), ktorým odporca nevyhovel z dôvodu neposkytnutia súčinnosti, čím bol
proces predbežného prerokovania zmarený.

Súd mal zistené, že žiadosť navrhovateľa bola odporcovi doručená, zároveň odporcom nevybavená v
zákonnej lehote, pričom aj keď nie je zrejmé, kedy presne bola žiadosť doručená odporcovi, súd má
za to, že vzhľadom na označenia obdobia doručovania žiadostí (posledné doručenie dňa 25.09.2012)
a vzhľadom na dátum rozhodovania na súde, zákonom stanovená lehota na vybavenie žiadosti

nepochybne uplynula, a to bez ohľadu na to, či bola poskytnutá súčinnosť navrhovateľa alebo nie, a bez
ohľadu na skúmanie, či bola potrebná a nevyhnutná súčinnosť požadovaná odporcom.

Je totiž nepochybné, že nárok na náhradu škody alebo jeho časť nebol uspokojený do šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti, pričom navrhovateľ sa domáhal na súde tohto nároku z totožného titulu a v
nižšom rozsahu než u odporcu.

Teda podmienka pre súdne konanie bola splnená.

Navrhovateľ v návrhu zo dňa 17.9.2012 žiadal, aby mu odporca nahradil škodu vo výške 175,- Eur
a nemajetkovú ujmu vo výške 608,52 Eur. Škoda podľa uvedenia navrhovateľa vznikla nesprávnym

úradným postupom súdu. Nesprávny úradný postup súdu spočíval v prieťahoch v konaní (k rozhodnutiu
o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním viac ako 348 dní), súd porušil
zásadu právnej istoty.

V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu vznikla navrhovateľovi škoda v žalovanej

výške.

Podľa uvedenia navrhovateľa skutočná škoda - majetková škoda vo výške 175,- Eur vznikla
navrhovateľovi ako účelne vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu

exekútora a rozhodnutím o ňom:
– na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému 70,- Eur
– na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- Eur
– na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- Eur

– na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,... 15,- Eur.

Zároveň žiadal aj nemajetkovú ujmu vo výške 608,52 Eur, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o žiadosti o zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.2 Ústavy SR a práva na

prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl.6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú neprávnym
úradným postupom.
Nesprávny úradný postup je podľa názoru navrhovateľa dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej
intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových

práv poškodeného.

V príčinnej súvislosti s tým teda žiadal aj nemajetkovú ujmu vo výške 608,52 Eur, ktorá podľa
tvrdenia navrhovateľa predstavuje 55,32 Eur mesačne za každý mesiac omeškania na základe aplikácie
doktríny ústavného súdu, ktorého rozhodnutia navrhovateľ uviedol v návrhu v častiach výroku o

výške finančného zadosťučinenia. Túto sumu považoval za hodnotu majetkového práva postihnutého
procesnou deformáciou, za satisfakciu porušenia zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa.
Mal za to, že exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 348 dní.

Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy navrhovateľa rizikám:

- neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku
povinného
- neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným- neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko
insolvencii povinného.

Zo spisu Okresného súdu Žilina č.k. XXEr/XXXX/XXXX mal súd zistené, že dňa XX.XX.XXXX bola
doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci EX XX/XXXX. Poverenie bolo
udelené súdnemu exekútorovi dňa XX.XX.XXXX.

Dňa 02.09.2010 bol súdu doručený návrh na zmenu súdneho exekútora. Dovtedy poverený exekútor

bol preto súdom vyzvaný na vyčíslenie vzniknutých trov a na zaslanie exekučného spisu.

Uznesením zo dňa 16.08.2011 súd návrhu na zmenu exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril
súdneho exekútora E.. K..F.. Zároveň rozhodol o náhrade trov pôvodného exekútora.

Voči danému rozhodnutiu bol podaný opravný prostriedok, ale nie voči výroku o zmene exekútora.

Podľa § 44 ods.8 Exekučného poriadku v znení do 31.05.2011 oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Z citovaného ustanovenia je nepochybné, že okresný súd v konaní XXEr/XXXX/XX bol povinný
rozhodnúť o zmene exekútora v lehote 30 dní od doručenia žiadosti.

Podľa § 9 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup

sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení od 01.01.20013
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa
nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej
republiky a postup alebo výsledok
postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119

písm. b) Ústavy Slovenskej republiky .
(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci

alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.(3) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správy prokurátorom.
(4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.
Zákonom č. 412/2012 Z.z. došlo k doplneniu §
9 o nové odseky
3 a vnadväznostinamožnosť
dotknutých osôb domáhať sa ochrany svojich práv v prípade prieťahov v konaní pred súdom
alebo iným orgánom, a to s využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa ustanovenia § 127 ods.

1 Ústavy SR . Otázku, či
v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR , je kompetentný preskúmať
Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných
kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02).
Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č.

514/2003 Z.z. , ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti
(resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo
niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z
hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené zákon výslovne ustanovuje, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu
náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z. z. až v
prípade, ak o existencii prieťahov v konaní bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní, a to buď v
rámci disciplinárneho konania, v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva, alebo v konaní pred

Ústavným súdom SR.
Toto však bolo vnesené do právnej úpravy až novelou účinnou od 01.01.2013.
Je nepochybné, že v danom prípade navrhovateľ poukazuje na nesprávny úradný postup a na vznik
škody, ktorej náhradu si uplatnil, všetko pred účinnosťou novelizovaného znenia zák.č. 514/2003 Z.z.
Aj z logického výkladu je zrejmé, že na predmetné konanie je nutné aplikovať právny stav v čase vzniku

škody, resp. uplatnenia náhrady škody. Je neprípustné a bolo by aj nelogické, keby sa obdobné konanie
v rámci súdneho konania, resp. predbežného rokovania nároku na náhradu škody odporcom, spravovali
predchádzajúcim znením zákona č. 514/2003 Z.z. a zároveň v priebehu konania by sa začal aplikovať
novelizovaný predpis. (hmotnoprávny bez prechodného ustanovenia)
Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody u odporcu, ako aj na súde v čase platnosti

predchádzajúceho znenia zák.č. 514/2003 Z.z. Je neprípustné aplikovať novelizované znenie na nárok
navrhovateľa, ktorý si ho uplatnil a aj vznikol v čase pred novelou.
Vzhľadomnato,žeustanovenie§9zák.č.514/2003Z.z.jehmotnoprávneustanovenie,pričomkdátumu
01.01.2013, t.j. k účinnosti novely, ktorou bolo ust. § 9 cit.zák. novelizované, nie je žiadne prechodné
ustanovenie, je nutné aplikovať pre daný prípad, t.j. pre nárok navrhovateľa, znenie § 9 cit.zák. v znení

v čase uplatnenia jeho nároku, t.j. znenie do 31.12.2012.
Keďže ide o hmotnoprávne ustanovenie a nie je dané prechodné ustanovenie k danej novele, musí sa
aplikovať ustanovenie platné v čase vzniku nároku, resp. uplatnenia, a to v súlade s právnou teóriou.Ak by sa aplikovalo na daný prípad ustanovenie § 9 cit.zák. v znení od 01.01.2013, tak by sa postupovalo
podľa nesprávneho ustanovenia, bolo by použité nesprávne ustanovenie.
Na základe uvedeného súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že v zmysle § 9 cit.zák. môže prieťahy

konštatovať len Ústavný súd SR,..., nakoľko taká úprava je platná až od 01.01.2013. Keďže ide o
hmotnoprávne ustanovenie bez prechodného ustanovenia, pre danú vec je nutné aplikovať znenie do
31.12.2012.
Na základe uvedeného súd aplikoval znenie cit.zák platné do 31.12.2012.
Nesprávny úradný postup má značný význam i pri vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej súvislosti

s prieťahmi v konaní. Úprava zodpovednosti za konanie orgánov verejnej moci za prieťahy v konaní ako
dôsledkov nesprávneho úradného postupu umožňuje riešiť spory už na vnútroštátnej úrovni a nie pred
Ústavným súdom SR alebo Európskym súdom pre ľudské práva. Vnútroštátny prostriedok nápravy musí
byť podľa judikatúry ESĽP teoreticky a prakticky efektívnym prostriedkom, musí byť dostupný, musí byť
v stave zabezpečiť nápravu vo veci sťažovateľa a poskytnúť mu dostatočnú nádej na úspech (Akdivaris
and others v. Turecko, rozsudok zo 16. septembra 1996).

Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená charakterom, ako aj právnou a
faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníkov súdneho konania a napokon
aj činnosťou, resp. súčinnosťou štátnych a iných orgánov, ktoré sa zúčastňujú na súdnom konaní.
Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je však organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby
sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa osoba obrátila na súd so žiadosťou

o jeho rozhodnutie.
Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Tvrdené prieťahy a nezákonný úradný postup súdu v konaní nemožno konštatovať s poukazom na Nález

Ústavného súdu SR III-ÚS/69/2011-25 zo dňa 3.5.2011 („každý nech si stráži svoje právo“). Navrhovateľ
nevyužil účinné právne prostriedky nápravy.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody z dôvodu neprávneho úradného postupu nevydaním rozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase.

Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 2Cdom 129/97 zo dňa 29.6.1999, podľa ktorého

nesprávny úradný postup nezakladajú vady konania - napríklad zhromažďovanie podkladov pre
rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo 24/04 - nesprávny úradný postup možno vymedziť
tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu
štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup

nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo
1018/07 zo dňa 25.8.2009 - rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva, nemožno hodnotiť ako
nesprávny úradný postup.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím

podľa zákona č. 514/2003 Z.z., je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené
kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení
všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
alebo nezákonným rozhodnutím sú:1) Porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo
nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy,
§ 3 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).

2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§
3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia občianskeho
zákonníka).
3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.

Navrhovateľ tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným postupom, ktorý
spočíval v nečinnosti - prieťahoch v konaní, pretože o žiadosti rozhodoval po uplynutí zákonnej lehote
30 dní, ale s omeškaním viac ako 348 dní.

Súd poukazuje na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní.
Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky
okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy, neefektívny postup. (I ÚS 16/02, I ÚS 63/00)

1) Porušenie právnej povinnosti súdom, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí, nesprávnom úradnom

postupe.

V tomto prípade navrhovateľ tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti - nesprávnym úradným
postupom, ktorý spočíval v nečinnosti - prieťahoch v konaní, pretože nerozhodol o žiadosti v zákonnej
lehote 30 dní, ale s omeškaním, po uplynutí 398 dní.

Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci:
a) nezákonným rozhodnutím,

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/24/04 konštatuje, že nesprávny úradný postup možno

vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu
postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu a ak
tento postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí.Všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu je nadbytočné a
nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Súd by mohol návrh zamietnuť pri nesplnení čo
i len jednej podmienky.

-Vznikaexistenciaškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,nesprávnymúradnýmpostupomsúdu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci:
a) nezákonným rozhodnutím,
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 5 ods. 1 uvedeného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 17 ods. 1 uvedeného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 uvedeného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju
uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3 uvedeného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje

najmä s prihliadnutím na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 uvedeného zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2
nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 ods. 1 uvedeného zákona ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného

prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

Z uvedeného je zrejmé, že aj na prípad osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorou je aj nárok
na náhradu škody za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie, sa podporne aplikujú
všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd podporne aplikoval ustanovenia

Občianskeho zákonníka, najmä spoločné ustanovenia o náhrade škody uvedené v treťom oddiele
občianskeho zákonníka. Z úradnej moci je potrebné zaoberať sa aj spoluúčasťou poškodeného
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu na vzniku škody podľa § 441 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu

pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Skutočnosť, že aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy nielen
v prípade zodpovednosti škodcu za zavinené konanie (§ 420 Občianskeho zákonníka), ale aj v
prípade zodpovednosti za škodu na základe princípov objektívnej zodpovednosti, vyplýva z rozhodnutí

Najvyššieho súdu SR (R 80/1970 a R 28/1973).

S poukazom na zistené skutočnosti súd skonštatoval, že došlo k prieťahom v konaní.

MAJETKOVÁ ŠKODA

V konaní navrhovateľ nepreukázal vznik škody (majetkovej ujmy). Vyúčtované režijné náklady
navrhovateľa nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané na celkovú
podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ je podnikateľský subjekt, náklady vynakladané v
príčinnej súvislosti s realizáciou predmetu obchodnej činnosti nemožno považovať za škodu. Nie každýobchodný prípad podnikateľa musí byť ekonomicky výhodný. Podnikateľ znáša aj podnikateľské riziko
- možnosť ekonomického neúspechu obchodných prípadov.
Navrhovateľ nepreukázal vznik týchto nákladov v celkovej výške 175,- Eur. Tvrdenie, že vynaložil určité

náklady, nie je postačujúce.
Taktiež je v rozpore s dobrými mravmi požadovať tieto náklady v takmer 45 000 žalobách len z
titulu správy pohľadávok prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorí samozrejme dostávajú mzdu,
ako aj za náklady za spracovanie urgencií súdom, kontrolu stavu konania na exekučnom súde a
za udržiavanie a správu informačného systému, ktoré vyčíslil len nejakou paušalizovaniu sumou

bez riadneho preukázania. Dokonca navrhovateľ nepreukázal nielen výšku týchto nákladov, ale ani
uvádzané urgencie.
Teda navrhovateľ nepreukázal tieto náklady, ani ich výšku.
Dokonca navrhovateľ si túto paušálne určenú výšku uplatňuje aj v iných konaniach o náhradu škody,
pričom je evidentné, že v jednej exekučnej veci sú podané viaceré žaloby - z dôvodu neskorého
rozhodnutia o žiadosti na udelenie poverenia a vo veciach nesprávneho a nezákonného postupu, keď

súd skúmal exekučný titul a následne zamietol žiadosť o udelenie poverenia, avšak v každom takom
konaní si uplatňuje túto paušalizovanú náhradu majetkovej škody.
Navrhovateľ ničím nepreukázal tieto „paušalizované“ náklady.
Dokonca navrhovateľ tvrdil, že mu vznikli náklady za administratívne spracovanie textov urgencií,... vo
výške 15,- Eur, avšak v tomto konaní sa domáha náhrady škody z dôvodu prieťahov v konaní, ale zo

spisu XXEr/XXXX/XX nevyplývajú žiadne urgencie zo strany navrhovateľa, ani iné podania od podania
žiadosti na zmenu exekútora do rozhodnutia. Je teda evidentné, že navrhovateľ takto zavádza súd.

Nie je ani zrejmé, akým spôsobom navrhovateľ dospel k celkovej majetkovej škode 175,- Eur, keďže
ničím nepreukázal náklady a ich výšku.

Pokiaľ si uplatňuje za správu, či evidenciu, predsa to vykonávajú jeho zamestnanci za určitú odmenu
a nie je žiadny dôvod, aby tieto náklady znášala tretia osoba, pričom celé exekučné konanie bolo
vyvolané navrhovateľom, keďže jeho dlžník nesplácal dlžnú sumu riadne a včas, čo si čiastočne zavinil
aj sám navrhovateľ, keďže pri poskytovaní úverov,... neskúmal a riadne nepreveroval finančnú situáciu

dlžníkov. Dokonca poskytol niektorým úver aj opakovane, aj keď predchádzajúce úvery nesplácali. Je
teda evidentné, že navrhovateľ nepostupoval obozretne, v dôsledku čoho nie vždy bola úspešná aj
exekúcia a napriek tomu sa navrhovateľ snaží takto nevymožené prostriedky získať od tretej osoby, a
to od odporcu, a to aj čo sa týka majetkovej škody, aj nemajetkovej ujmy.

Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena súd v tejto časti ohľadom majetkovej škody žalobný návrh
zamietol, aj keď nebola súdom dodržaná lehota.

NEMAJETKOVÁ UJMA
Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, navrhovateľ uviedol, že považuje to za satisfakciu za porušenie

jeho zákonného nároku, absolútnu nemožnosť strateného času, čo vyvolalo u navrhovateľa neistotu,
nedôveru v právo a rovnosť v spoločnosti, úzkosť, pocit frustrácie; zánik ďalších podnikateľských aktivít,
spôsobenie neistoty v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Súd však s týmto nesúhlasí a považuje to za účelovú a špekulatívnu obranu navrhovateľa.

Dokoncanavrhovateľaniničímnepreukázalúdajné„následky“,akojepocitúzkosti,frustrácie,neistoty,...
Ani nijako nešpecifikoval, či nekonkretizoval zánik podnikateľských aktivít. Nepresnil, ani nepreukázal,
ako daná situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy.
(Je nepochybné, že navrhovateľ naďalej vykonáva svoju podnikateľskú činnosť.)
Súd poukazuje na to, že pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie,... sú

irelevantné v predmetnom konaní, keďže náhradu si uplatňuje právnická osoba. Odškodnenie právnickej
osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na
fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká
ujma priamo. (30Cdo 675/2011)

Je však nepochybné, že súd rozhodol až po cca 11 mesiacoch od doručenia žiadosti. (navrhovateľ
nesprávne uvádzal viac ako 348 dní)
ZároveňzospisuXXEr/XXXX/XXvyplýva,žesúdsizabezpečovalvšetkypotrebnénevyhnutnépodklady
pre rozhodnutie o žiadostiTeda ak aj došlo k prieťahom, neboli len zo strany súdu. (súd vyzýval exekútora na predloženie listín,
spisu)

Vzhľadom na dĺžku rozhodnutia od podania návrhu na zmenu exekútora uplynula dlhšia doba.
Teda súd skonštatoval, že došlo k prieťahom v konaní.

Navrhovateľsiuplatňujenemajetkovúujmusuvedením,žemárnymuplynutímčasubolireálneohrozené
legitímne očakávania navrhovateľa

Pojem ujma predstavuje ohrozenie subjektívnych občianskych práv a zároveň je aj jedným z
predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti.
Nemajetková ujma je adekvátna, keď ide o stratu dôveryhodnosti, spochybnenie serióznosti a poctivosti
ich konania (vrátane podnikateľských aktivít )
Ujma sa často stotožňuje so škodou, čo je nesprávne. Vzťah ujma - škoda ako pojmy netreba
stotožňovať, nakoľko škoda sa preukazuje a ujma sa zdôvodňuje.

Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy je potrebné predovšetkým zohľadňovať:
- závažnosť a intenzita konania
- dosah konania motívy konania
- úmysel konania
- dĺžka protiprávneho konania.

A zároveň podľa § 17 cit.zák. je potrebné zohľadňovať
- osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
- závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
- závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

- závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Je nepochybné, že navrhovateľ ako veriteľ vo viacerých zmluvných vzťahoch nepreveroval finančnú
situáciu dlžníkov, dokonca im aj opakovane poskytoval úver, hoci tie predchádzajúce nesplácali.
Z toho je zrejmý predpoklad, že ani po vydaní exekučného titulu nebude veriteľ uspokojený dlžníkom.

Takýto postup navrhovateľa súd považuje za rozpor s dobrými mravmi, ktorý nepožíva právnu ochranu.

- Príčinná súvislosť medzi porušením právnych povinností (nezákonným rozhodnutím, nesprávnym
úradným postupom) a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal škodu a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným
porušením povinností a tvrdenou škodou.
Tvrdená škoda nemá bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s rozhodnutím exekučného súdu,
tvrdenými prieťahmi. Navrhovateľ nepreukázal, že bez vydania rozhodnutia exekučného súdu, bez

tvrdených prieťahov exekučného súdu, by nebolo došlo k vzniku tvrdenej škody.

Veď je nepochybné, že predchádzajúci súdny exekútor bol riadne poverený na vykonanie exekúcie a
táto jeho povinnosť trvala do rozhodnutia o zmene exekútora.
Teda exekúcia pokračovala, resp. mohla pokračovať plynule bez ohľadu na to, kedy bol exekútor

zmenený.
Dokonca v danom prípade súdny exekútor L.. E. F. bol poverený dňa XX.XX.XXXX a návrh na zmenu
bol až dňa 02.09.2010 a rozhodnuté bolo až 16.08.2011, teda dovtedy bol poverený na vykonávanie
exekúcie L.. E..F..

Dokonca navrhovateľ tvrdil, že nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy
navrhovateľa rizikám, a to neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným
súdom nastalo riziko zániku povinného, zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,
insolvencii povinného.

Navrhovateľ však ničím nepreukázal žiadne zo svojich tvrdení.
Súd mal nepochybne zistené iba to, že došlo k prieťahom, keďže o návrhu na zmenu exekútora nebolo
rozhodnuté v lehote 30 dní.Je však nepochybné, že súdny exekútor bol poverený a bolo jeho povinnosťou vykonávať exekúciu až
do jeho zmeny. Pokiaľ bol návrh na jeho zmenu, do rozhodnutia o tomto návrhu bol povinný vykonávať
exekúciu doterajší exekútor a nebol žiadny dôvod na vznik škody zo strany súdu, pokiaľ rozhodol o

zmene po 30-dňovej lehote. Pokiaľ oprávnený nebol spokojný s výkonom predchádzajúceho exekútora,
za prípadnú škodu spôsobenú exekútorom nenesie zodpovednosť štát v dôsledku nerozhodnutia o
zmene v lehote.
Navrhovateľ svoje tvrdenia ničím nepreukázal.

Dokonca navrhovateľ si uplatnil v nároku na predbežné prerokovanie škody inú výšku nemajetkovej
ujmy, preto nie je zrejmé, či skutočne sa jedná o totožný nárok. Toto navrhovateľ nepreukázal, a to ani
na výzvu súdu. Odporca však nespochybňoval uplatnený nárok v tomto smere.

Súd nemal preukázaný vznik škody na strane navrhovateľa, a to ani príčinnú súvislosť, ako ani výšku
škody.

Súd opätovne zdôrazňuje, že do rozhodnutia o zmene exekútora bol povinný vykonávať exekúciu
predchádzajúcim exekútorom, a preto navrhovateľovi nevzniklo žiadne riziko ním uvádzané.
Súd ustálil, že navrhovateľ nepreukázal splnenie všetkých podmienok, ktoré zákon vyžaduje, aby súd
mohol konštatovať zodpovednosť odporkyne za vzniknutú škodu. Preto návrh na náhradu škody za
nesprávny úradný postup voči odporkyni v celom rozsahu zamietol.

Súd síce skonštatoval prieťahy v konaní, keďže o návrhu na zmenu exekútora bolo rozhodnuté po
zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, avšak vzhľadom na to, že dovtedy mal vykonávať/bol povinný
vykonávať exekúciu predchádzajúci poverený exekútor, nebol žiadny dôvod pre vznik škody a vzhľadom
na uvedené aj napriek prieťahu súd má za to, že toto konštatovanie je postačujúce a to s poukazom na
všetky okolnosti vyššie uvedené.

Odporca sa k veci vyjadril písomne podaním zo dňa 10.07.2013 doručeného súdu dňa 12.07.2013.
Odporca má za to, že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup
nemá právo konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia
sťažnosti na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre

ľudské práva, rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).
V opačnom prípade by mohlo dôjsť aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.
- takýto výklad sa však týka ustanovení v znení od 01.01.2013, čo však nemožno aplikovať pre daný
prípade vzhľadom na čas podania návrhu a na to, že ide o hmotnoprávne ustanovenie bez prechodného
ustanovenia.

Odporca správne poukázal aj na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný
prieťah v konaní.
Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy a automaticky za porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce
všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy, neefektívny postup (I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00). Ak neexistuje príčinná súvislosť medzi
postupom súdu a porušením základného práva alebo slobody, treba považovať takú sťažnosť za zjavne
neopodstatnenú. Samotná dĺžka konania sama o sebe ešte nemusí bez ďalšieho znamenať závažné
porušenie práv sťažovateľa (I.ÚS 476/2012, IV.ÚS 92/04, III.ÚS 168/05, II.ÚS 93/03).

Odporca pripustil, že v niektorých prípadoch súd nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v 30-dňovej
lehote, ale v takom prípade navrhovateľovi nič nebránilo použiť právny prostriedok nápravy (sťažnosť
predsedovi súdu,...)

Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 2Cdom 129/97 zo dňa 29.6.1999, podľa ktorého

nesprávny úradný postup nezakladajú vady konania - napríklad zhromažďovanie podkladov pre
rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo 24/04 - nesprávny úradný postup možno vymedziť
tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu
štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup

nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo
1018/07 zo dňa 25.8.2009 - rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva, nemožno hodnotiť
ako nesprávny úradný postup). Je teda zrejmé, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno
považovať za nesprávny úradný postup. Za splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/03Z.z. (ak bolo právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom) posúdenie veci a vydanie rozhodnutia možno považovať len za
vydanie nezákonného rozhodnutia. Preto rozhodnutia exekučných súdov, ktorými boli skúmané žiadosti

o vydanie poverenia a skúmanie materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy
rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu.
Odporca zároveň vzniesol námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z. K tvrdenému
nesprávnemu úradnému postupu došlo pred 23.4.2009, ku dňu podania žaloby 27.09.2012 uplynula 3-
ročná premlčacia lehota.

Správne namietal, že navrhovateľ nepreukázal vznik a výšku škody, nevymožiteľnosť pohľadávky.
Pokiaľ uplatňuje nemajetkovú ujmu, nemožno stotožňovať kritéria nemajetkovej ujmy pre fyzické
osoby s kritériami nemajetkovej ujmy pre právnické osoby. Škodu navrhovateľ presvedčivo nevyčíslil,
nezdôvodnil. Podmienkou je preukázať, že konštatovanie porušenia je nedostatočné. Pri priznávaní
nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V tomto prípade práve navrhovateľ koná v rozpore s dobrými mravmi, keď opakovane požaduje od

spotrebiteľov v rozpore so zákonom neprimerane vysoké úroky, poplatky a iné sankcie. Opakovane
porušuje práva spotrebiteľov. Tvrdená škoda mala vzniknúť práve pri negatívne vnímanej podnikateľskej
aktivite navrhovateľa.
Odporca uviedol, že nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností súdu a
vzniknutou škodou (§ 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.). Tento stav si zavinil samotný navrhovateľ

spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv.

Čo sa týka námietky premlčania, súd ju nepovažoval za opodstatnenú z nasledovných dôvodov:
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 2 uvedeného zákona najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za 10 rokov odo
dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú podľa § 7 a 8.

Podľa § 19 ods. 3 uvedeného zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15, odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas 6 mesiacov.

Návrh na zmenu exekútora bol súdu doručený dňa 02.09.2010 a rozhodnutie bolo vydané dňa
16.08.2011, hoci malo byť rozhodnuté do 02.10.2010. O tvrdenej škode sa navrhovateľ dozvedel/mohol

dozvedieť už uplynutím lehoty na rozhodnutie o zmene exekútora, najneskôr vydaním rozhodnutia,
resp. jeho doručením. 3-ročná premlčacia lehota by teda uplynula najskôr dňa 02.10.2013, pričom táto
premlčacia lehota spočíva v zmysle § 19 ods.3 cit.zák. najviac 6 mesiacov z dôvodu predbežného
prerokovania u odporcu. Návrh bol podaný dňa 27.9.2012, teda v zákonnej lehote. Námietka premlčania
je teda neopodstatnená.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol, keďže posúdil, že
došlo síce k prieťahom v konaní XXEr/XXXX/XXXX, ale s poukazom na § 17 ods. 2 uvedeného zákona
iba samotné konštatovanie porušenia práva je postačujúce a je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a preto nie je potrebné uhrádzať aj nemajetková

ujma v peniazoch.

Zároveň navrhovateľ ani nepreukázal výšku majetkovej škody Teda navrhovateľ neuniesol v tej časti
dôkazné bremeno.
Navrhovateľ navrhoval vo svojom elektronickom podaní zo dňa 03.07.2014 doplnenie dokazovania, a to

dodatočným predložením znaleckého posudku, ktorý si navrhovateľ objednal, a to na vyčíslenie škody.

Navrhovateľ následne na tunajší súd doručil znalecký posudok pre všetky obdobné konania vedené na
tunajšom súde, ktorý bol zaevidovaný pod č. XSprV/XXX/XXXX, o čom dokonca navrhovateľ ani riadne
neinformoval súd v jednotlivých konaniach, ale jedným podaním bez konkretizácie jednotlivých konaní.

Takýto postup navrhovateľa je neštandardný, ak nie až šikanózny voči súdu, keďže len na tunajšom
súde je daných konaní cca 900, ale navrhovateľ predložil znalecký posudok tak, ako je vyššie uvedené,
a predsa je neprípustné, aby súd nahliadal do daného jedného znaleckého posudku vedeného pod SprV
v cca 900 veciachNapriektomusúdsavdanejvecioboznámilsoznaleckýmposudkomakznaleckémuposudkusavyjadril
aj odporca podaním zo dňa 04.07.2014, v ktorom, znalecký posudok spochybnil. Považuje znalecký
posudokzajednostranný,pričomsamotnýznalecuviedol,ževychádzalzoskutočností,ktorébolizistené

len z podkladov predložených navrhovateľom. (Odporca výslovne uviedol, že nežiada zaslanie daného
znaleckého posudku v každej veci, nakoľko mu bol zaslaný priamo navrhovateľom.)
Súd však poukazuje na to, že pre vznik škody je nutné naplnenie jej skutkovej podstaty, k čomu však
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nedošlo.
Súd zároveň poukazuje na to, že znalecký posudok je pre množstvo konaní, avšak nie všetky konania

sú identické, dokonca aj tie konania, ktorých základ je totožný, nie je postup súdu identický, či už v
právnej úprave, v zákonom stanovených lehotách, vo vykonávaní procesných úkonov v jednotlivých
konaniach,...
Súd sa stotožnil s názorom odporcu, že znalecký posudok je len prepočtom nepreukázaných a
navrhovateľom tvrdených sumárnych údajov. Predložený posudok žiadnym relevantným spôsobom
nepreukazuje navrhovateľom tvrdené skutočnosti..

Súd sa stotožnil v celom rozsahu s vyjadrením odporcu zo dňa 04.07.2014 k znaleckému posudku a
dospel k záveru, že navrhovateľ hodnoverne nepreukázal výšku škody, ako ani príčinnú súvislosť.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že znalecký posudok bol vypracovaný na základe údajov

predložených navrhovateľom, bez použitia exekučných spisov, či spisov vedených na tunajšom súde,
bez riadnych vedomostí ohľadom vykonávania procesných úkonov súdu a dôvodov nerozhodnutia v
určitých lehotách. Dokonca je nepochybné, že navrhovateľom neboli poskytované skutočné údaje, čo
vyplýva aj z listín založených v spise, keďže navrhovateľ v žalobnom návrhu tvrdí, že súd bol v omeškaní
viac ako 348 dní, pričom je zrejmé, že žiadosť o zmenu exekútora bola súdu doručená dňa 02.09.2010

a rozhodnuté bolo dňa 16.08.2011, čo nie je viac ako 348 dní.
Navrhovateľ tak zavádzal nielen súd, ale aj znaleckú organizáciu.

Navrhovateľ po predložení znaleckého posudku a po doručení vyjadrenia odporcu k znaleckému
posudku, ďalšie návrhy na dokazovanie nenavrhol.

Pokiaľ pôvodne navrhovateľ navrhoval vykonanie/doplnenie dokazovania znaleckým posudkom, ktorý
si navrhovateľ objednal, a to na zodpovedanie otázok týkajúcich sa interpretácie a aplikácie smernice
Rady 93/13/EHS, súd poukazuje na to, že navrhnutý dôkaz je pre rozhodnutie súdu za tohto skutkového
a právneho stavu právne irelevantný. Naviac znalecký posudok by mal preukázať správnosť skutkových

tvrdení navrhovateľa, čo nemôže nahrádzať skutkové tvrdenia, či právne posúdenie. Daný dôkaz však
podľa uvedenia navrhovateľa by mal zodpovedať otázky týkajúce sa interpretácie a aplikácie smernice
Rady 93/13/EHS, čo je však v danom prípade neprípustné, aby bol znaleckým posudkom predkladaný
nejaký právny názor, či stanovisko na interpretáciu, či aplikáciu smernice, toto je na posúdení súdov,
berúc ohľad na zásadu „iura novit curia“.

Tento dôkaz však navrhoval iba pre prípad, že ide žalobu agendy ISTINA RS, čo nie je v danom prípade.
Súd poukazuje na to, že taký navrhovaný dôkaz - znalecký posudok, nebol vypracovaný v súdnom
konaní, nemá charakter znaleckého posudku, ale listinného dôkazu. Daný navrhnutý dôkaz je pre
rozhodnutie súdu za tohto skutkového a právneho stavu právne irelevantný. Naviac znalecký posudok
by mal preukázať správnosť skutkových tvrdení navrhovateľa, nemôže nahrádzať skutkové tvrdenia, či

právne posúdenie. Daný dôkaz však podľa uvedenia navrhovateľa by mal zodpovedať otázky týkajúce
sa interpretácie a aplikácie smernice Rady 93/13/EHS, čo je však v danom prípade neprípustné, aby
bol znaleckým posudkom predkladaný nejaký právny názor, či stanovisko na interpretáciu, či aplikáciu
smernice, toto je na posúdení súdov, berúc ohľad na zásadu „iura novit curia“.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.V konaní bol úspešný odporca, ktorému patrí právo na náhradu trov konania. Keďže si trovy konania
uplatnil, pričom ich nevyčíslil, súd mu náhradu trov konania nepriznal, pričom ani nezistil vznik trov na
jeho strane.

Podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch od poplatku je oslobodené súdne konanie
vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho)
alebo obsadenia súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. f) OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné nákladysúdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).