Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/338/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209955
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5312209955.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty

Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená
spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie
13, Bratislava, IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/204/2012-82 zo dňa 20. 06. 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 125,00 Eur z
titulu majetkovej škody a sumy 330,00 Eur z titulu nemajetkovej ujmy. Odporcovi náhradu trov konania
nepriznal. Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a nestranný súd
zamietol.

Z dôvodov rozsudku vyplýva, že z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn.
10Er/529/2009 mal preukázané, že dňa 25.09.2009 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom vyšší súdny úradník dňa 23.10.2009
poverenie na vykonanie exekúcie vydal. Poverenie nebolo vydané v lehote 15 dní od doručenia
žiadosti, avšak nie s omeškaním viac ako 6 mesiacov, ako to zavádzajúco navrhovateľ vo svojom
návrhu tvrdil. Z exekučného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 10Er/529/2009 bolo preukázané,
že navrhovateľ uzavrel s povinnou L. M. zmluvu o úvere a táto bola povinná na základe vydaného

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12727/08 zo dňa 12.05.200, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29.06.2009 a vykonateľnosť dňa 02.07.2009, zaplatiť navrhovateľovi sumu 334,59
Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 326,63 Eur od 27.08.2008 do
zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania vo výške 130,30 Eur. Z pripojeného exekučného spisu
vyplynulo, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 16.09.2009, ktorá bola
doručená súdu dňa 25.09.2009, mala formálne nedostatky, z ktorého dôvodu bol súdny exekútor
postupom podľa § 40 Exekučného poriadku vyzvaný na opravu, resp. doplnenie pôvodného návrhu.

Lustráciou sporov mal súd preukázané, že dlh v rámci exekučného konania nebol jediným dlhom
povinnej, pretože je účastníkom konania a dlžníkom aj v iných sporoch (veci vedené na okresnom
súde pod sp. zn. 12P/32/2008, sp. zn. 1T/133/2008, sp. zn. 10Er/529/2009, sp. zn. 14Er/793/2009,
sp. z. 5Er/24/2010). Tým mal súd preukázané, že navrhovateľ nezisťoval zadĺženosť povinného kudňu poskytnutia úveru u iných subjektov, dokonca poskytol povinnej úver, hoci bola neplatičom
skorších úverov poskytnutých navrhovateľom, čo muselo byť navrhovateľovi objektívne zrejmé z jeho
vlastnej evidencie ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Navrhovateľ svoju pohľadávku nezabezpečil

preventívnezabezpečovacímiprostriedkami(napr.ručenie,dohodaozrážkachzomzdy,záložnázmluva
a podobne). Napriek výzve súdu navrhovateľ neprodukoval žiadne dôkazy, že skúmal majetkovú situáciu
povinnej (návratnosť úveru) pred uzavretím zmluvy o úvere. V danom prípade exekučným titulom bol
rozhodcovský rozsudok a súd mal za to, že možno na tento prípad aplikovať novelu Exekučného
poriadku, a to § 44 ods. 2 účinného od 01.06.2010. Podľa tohto ustanovenia lehota 15 dní pre vydanie

poverenia neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku tak, ako
tomu bolo v prejednávanej veci. Súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I.ÚS 16/02, sp. zn. II.ÚS 63/00. Nakoľko poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané len s
omeškaním niekoľkých dní, takéto omeškanie aj s poukazom na vyššie citované rozhodnutia a zistené
skutočnosti nemožno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v konaní. Z uvedených dôvodov mal súd
preukázané, že navrhovateľ nespĺňal prvú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím. Nepreukázal nesprávny úradný postup. Keďže
všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne pri aplikácii logického výkladu, je nadbytočné a
nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Súd by mohol návrh zamietnuť pri nesplnení čo i
len jednej podmienky, preto nesplnenie ďalších dvoch podmienok súd zdôvodňoval nad rámec zákonnej
povinnosti. Súd má za to, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody ako majetkovej ujmy, nepreukázal,

v akom rozsahu sa nedomohol exekuovanej sumy ani to, že sa nemôže domôcť exekuovanej škody
pri aplikácii iných právnych prostriedkov. Nepreukázal, že škoda už vznikla. Nepreukázal ani výšku
škody v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu. Vyúčtované režijné náklady navrhovateľa
nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané na celkovú podnikateľskú činnosť
navrhovateľa, ktorý je podnikateľský subjekt a náklady vynakladané v príčinnej súvislosti s realizáciou

predmetu obchodnej činnosti nemožno považovať za škodu. Rovnako nepreukázal ani vznik podmienok
podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. na náhradu nemajetkovej ujmy. Návrh je v tomto smere
všeobecný, nepreskúmateľný. Navrhovateľ v návrhu vychádzal len z predpokladov, nepredložil žiadne
dôkazy, ani konkrétne tvrdenia, nezdôvodnil, aká nemajetková ujma mu vznikla vzhľadom na subjekt
navrhovateľa, ktorý je právnickou osobou, závažnosť ujmy, závažnosť následkov. Navrhovateľ neuniesol

dôkazné bremeno na preukázanie druhej podmienky pre zodpovednosť za škodu za nesprávny úradný
postup, a to vznik a existenciu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu, podmienky
pre náhradu nemajetkovej ujmy. Tvrdená škoda nemá bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť
s rozhodnutím exekučného súdu, tvrdenými prieťahmi. Navrhovateľ nepreukázal, že bez tvrdených
prieťahov exekučného súdu by nebolo došlo k vzniku tvrdenej škody. V nadväznosti na uvedené okresný

súd konštatoval nesplnenie zákonných podmienok pre priznanie nároku navrhovateľa podľa zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov.
V dôvodoch svojho rozhodnutia tiež uviedol, že nevyhovel procesnému návrhu, ktorým sa navrhovateľ
domáhal zrušenia nariadeného termínu pojednávania a prerušenia konania (§ 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.

a § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej
sťažnosti ohľadne tvrdeného porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Poukazoval na fakultatívnu
povahu inštitútu prerušenia konania z daných dôvodov, ktorá ponecháva možnosť prerušenia na úvahu
konajúceho súdu. V súdenej veci nebolo preukázané naplnenie niektorého z uvedených dôvodov, pre
ktoré by mohol súd konanie prerušiť. Dôvodom prerušenia konania je závislosť súdneho rozhodnutia od

otázky, ktorú nie je súd oprávnený v tomto konaní riešiť ani ako otázku predbežnú. Ide najmä o prípady
uvedené v ust. § 135 ods. 1 O.s.p.. V danom prípade krajský súd ako nadriadený orgán rozhodoval o
vylúčení/nevylúčení sudcov okresného súdu z prejednávania veci (uznesenie Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 5NcC/11/2013 zo dňa 28.02.2013), a preto už nie je žiaden dôvod zaoberať sa otázkou zaujatosti
sudcu. Navyše podanie sťažnosti na Ústavný súd navrhovateľ nijako nepreukázal. Vo väzbe na uvedené

prvostupňový súd konštatoval nesplnenie zákonných predpokladov pre postup v zmysle ust. § 109 ods.
2 písm. c/ O.s.p..

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešným účastníkom konania je odporca,
patrí mu právo na náhradu trov konania. Odporca si právo na náhradu trov konania uplatnil. Trovy

konania však nevyčíslil, preto súd rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namieta, že v konaní došlo
k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodovalvylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukazuje na to, že súd je povinný bezodkladne doručiť navrhovateľovi
vyjadrenie odporcu k žalobe. V prejednávanej veci tak súd neurobil. Navrhovateľovi vyjadrenie odporcu
nedoručil pred termínom pojednávania, hoci ho mal k dispozícii. Navrhovateľ tak nemal vedomosť o
argumentácii a návrhoch na dokazovanie zo strany odporcu. Konajúci súd tak vykonaním pojednávania,

ale predovšetkým vykonaním dokazovania a vyhlásením uznesenia o ukončení dokazovania odňal
navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Poukazuje na ust. § 101 ods. 2 O. s. p., keď súd v
zmysle citovaného ustanovenia prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Z
citovaného ustanovenia je zrejmé, že možnosť súdu konať v neprítomnosti účastníka je obmedzená
splnením formálnej podmienky, spočívajúcej v podaní žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého
dôvodu. Navrhovateľ podal návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou ústavnou sťažnosťou.

Riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania. Poukazuje na ust. § 15 O. s. p., v zmysle ktorého
ustanovenia, ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne
predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Navrhovateľ
uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému
bola pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania

vylúčiť. V tejto súvislosti navrhovateľ upozorňuje na rozhodovaciu prax Krajských súdov v Trnave, Nitre
a Prešove. Tiež poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva
v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Za týchto okolností, s vedomím, že názor krajského
súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu
SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí a navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť

pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo
ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodol vylúčený sudca. V konaní bolo možné
uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo.
Tým, že žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal, nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje

rozhodnutie, došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľa na súdnu
ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Navrhovateľ ako strana konania nebol
oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom
vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Navrhovateľ zásadne
namieta skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím novej právnej úpravy

obsiahnutejvust.§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.Vprávnomštáteniejemožné,abysúdinterpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu
pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti
a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd pri rozhodovaní vychádzal
z právneho záveru, že Exekučný poriadok neustanovuje lehotu 15 dní na rozhodnutie o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia. Uvedený záver neobstojí. Je síce pravdou, že Exekučný poriadok v ust.
§ 44 ods. 2 výslovne upravuje len, že súd vydá poverenie v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonane exekúcie alebo návrhu na vykonanie návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom. Z uvedenej dikcie však nevyhnutne vyplýva, že súd je povinný preskúmať súlad žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu

so zákonom v lehote 15 dní a dospieť k jednoznačnému záveru, či poverenie vydá alebo nevydá. Súd
musí uskutočniť rozhodovací proces v zákonom určenej lehote 15 dní bez ohľadu na konečný výsledok,
t. j. bez ohľadu na to, či poverenie udelení alebo neudelí. Ak exekučný súd včas nevydá či už poverenie
alebo uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia (ku ktorému musel dospieť v lehote 15 dní od
podania návrhu), spôsobuje zbytočné prieťahy a táto jeho pasivita predstavuje neodôvodnenú nečinnosť

súdu, ktorú je nevyhnutné hodnotiť ako nesprávny úradný postup spôsobilý privodiť účastníkom konania
škodu. Navrhovateľ ďalej namieta, že konajúci súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberá výlučne
otázkou nesprávneho úradného postupu v podobe zbytočných prieťahov. Navrhovateľ však poukazuje
na podstatu nesprávneho úradného postupu, ktorý pozostáva z kumulovaných právnych skutočností,
ktoré predstavujú jednak nerozhodnutie v zákonnej lehote, jednak neodôvodnenú nečinnosť, ako aj

existenciu zbytočných prieťahov. Prvostupňový súd požadoval na konštatovanie zbytočných prieťahov
ako okolnosti ovplyvňujúce vznik škody, splnenie podmienky, ktorá v právnom poriadku nebola v čase
vzniku škody. Ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. bolo do právneho poriadku včlenené až dňa
01.01.2013. Potom taký výklad, ktorým by žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody, ak nebolapodaná sťažnosť na prieťahy pred účinnosťou predmetného ustanovenia, je ústavne nekonformný a
neprípustný. Konajúci súd rozhodol bez toho, aby vo veci vykonal dokazovanie zákonným spôsobom a v
rozsahu potrebnom na rozhodnutie. Práve na preukázanie výšky škody a príčinnej súvislosti navrhovateľ

navrhol vykonanie dokazovania, ktoré súd nevykonal. Uvedeným postupom došlo k odňatiu možnosti
navrhovateľovi konať pred súdom a došlo k zásahu do práva na spravodlivý súdny proces. Navrhovateľ
navrhol ako esenciálny dôkaz vykonať oboznámenie sa s exekučným spisom exekučného súdu, v
ktorom došlo k vzniku škody. Na vyčíslenie nákladov nechal spracovať znalecký posudok znaleckou
organizáciou, ktorý je v súčasnosti v štádiu rozpracovanosti a bude súdu predložený ihneď po jeho

spracovaní. Ak súd rozhodoval o návrhu bez oboznámenia sa s týmto dôkazom, je dôvodné očakávanie,
že budú naplnené dôvody na obnovu konania. Na základe uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil. Nesúhlasil s vyhodnotením námietky premlčania nároku.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.
s. p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219
ods. 1, 2 O. s. p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a pokiaľ návrh zamietol, rozhodol vecne správne.

V zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní nekorešpondujú s
právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Navrhovateľ
zrejme tým, že podáva hromadné podania, dostatočne nerozlišuje medzi jednotlivými rozhodnutiami
súdov.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní
proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje

nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2 O. s. p.
vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len
vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný
vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce

vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto
vady neprihliadne.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového

súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Navrhovateľ opakovane namieta postup okresného súdu, ktorým mu mala byť odňatá možnosť konať
pred súdom, keď okresný súd napriek jeho neprítomnosti vykonal pojednávanie, neoboznámil ho s

vykonanými dôkazmi, neumožnil mu byť oboznámený s obsahom prednesov protistrany, vyjadriť sa k
nim, keď vyjadrenie odporcu mu nebolo doručené, neumožnil mu navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania

realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť však o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.Je právom a zároveň povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie
môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu.

V zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ
vykonané dôkazy.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Predvolanie
na nariadený termín pojednávania bolo navrhovateľovi, ako aj jeho právnemu zástupcovi doručené včas,
viac ako 5 dní pred termínom pojednávania. Právnemu zástupcovi navrhovateľa, ktorý podal žiadosť
o odročenie pojednávania, bolo pred konaním pojednávania elektronicky oznámené, že jeho žiadosť o
odročenie nebude akceptovaná. Dôvody uvedené navrhovateľom nebolo možné považovať za dôležité

dôvody pre odročenie pojednávania. Tieto spočívali v námietke, že vo veci nekoná nestranný sudca.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje
na pojednávaní. Svoje oprávnenia môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania
zúčastní. Za odňatie možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod možno považovať iba odňatie práv

spôsobené procesnou činnosťou súdu, nie opomenutím alebo pasivitou účastníka. Navrhovateľ a jeho
právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Tým si sami zmarili možnosť
realizovaťnapojednávanísvojeprocesnéoprávnenia,atonajmämožnosťnavrhovaťdôkazy,vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s.
p., ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo

vzťahu k prítomným účastníkom).

Písomné vyjadrenie odporcu vo veci samej bolo súdu doručené dňa 14.06.2013. Nemožno preto
považovať za porušenie požiadavky bezodkladnosti doručenia vyjadrenia postup súdu (nemajúceho
navyše dňa 14.06.2013 ešte vedomosť o neúčasti navrhovateľa na súdnom pojednávaní), ktorý

oboznámenie navrhovateľa s vyjadrením odporcu ponechal až na samotné súdne pojednávanie. V
konečnom dôsledku však platí aj skutočnosť, že dôvodom meritórneho neúspechu navrhovateľa nebola
argumentácia predložená v písomnom vyjadrení odporcu. Bez právneho významu nie je ani skutočnosť,
že obsah vyjadrenia odporcu v súdenej veci je totožný s obsahom jeho vyjadrení vo všetkých konaniach
o náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy medzi tými istými účastníkmi v rovnakom

procesnom postavení v ďalších stovkách súdnych konaní, ktorá skutočnosť je známa tak navrhovateľovi,
ako aj odvolaciemu súdu z jeho úradnej činnosti.

Okresný súd postupoval správne, keď na základe vykonaného dokazovania vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti navrhovateľa.

Podstatná časť odvolacích námietok navrhovateľa je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval
nestranný sudca. Krajský súd v Žiline, ako súd nadriadený, rozhodol uznesením č. k. 5NcC/11/2013
zo dňa 28.02.2013, že sudkyňa Okresného súdu Čadca JUDr. Anna Plichtíková nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania veci aktuálne vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. 4C/204/2012. Od

vydania tohto rozhodnutia, v ktorom krajský súd podrobne uviedol dôvody, pre ktoré zákonnú sudkyňu
možno považovať za nestrannú zo subjektívneho aj objektívneho hľadiska, nedošlo k žiadnym novým
skutočnostiam, majúcim vplyv na nestrannosť zákonnej sudkyne.

Z uvedeného dôvodu nebolo dôvodné akceptovať návrh navrhovateľa na prerušenie konania. Okresný

súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania dostatočne a presvedčivo odôvodnil,
s ktorými dôvodmi sa krajský súd stotožňuje. Riešenie otázky prípadnej zaujatosti sudcov patrí medzi
otázky, ktoré sú všeobecné súdy oprávnené riešiť a o tejto otázke právoplatne rozhodli.

Pravdivé nie sú tvrdenia navrhovateľa uvedené v odvolaní, že súd bezdôvodne neakceptoval návrh

na vykonanie dôkazov oboznámením exekučného spisu a vykonaním znaleckého dokazovania na
určenie výšky škody a príčinnej súvislosti. Dôkaz oboznámením exekučného spisu exekučný súd riadne
vykonal. Toto dokazovanie vyhodnotil a založil na ňom svoje právne závery. Pokiaľ ide o návrh navykonanie dôkazu znaleckým posudkom, okresný súd tento dôkaz nevykonal, pričom v dôvodoch svojho
rozhodnutia vysvetlil svoje úvahy, na základe ktorého zamietol návrh na vykonanie tohto dôkazu.

Navrhovateľ namietal, že súd v predmetnej veci nesprávne aplikoval ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z., účinné od 01.01.2013 na danú vec, majúc za to, že navrhovateľovi nevznikol nárok na náhradu
škody, ak nebola podaná sťažnosť na prieťahy aj pred účinnosťou predmetného ustanovenia, ktorý
výklad považuje navrhovateľ za ústavne nekonformný a neprípustný.

Na danú vec je potrebné aplikovať ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného do 31.12.2012.

Podľa citovaného ustanovenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto
postupom spôsobená škoda.

Krajský súd sa nestotožňuje s čiastkovým záverom okresného súdu, keď konštatoval, že nie každé
nedodržanie zákonnej lehoty sa považuje za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Z hľadiska dikcie citovaného ustanovenia nemožno stotožňovať porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote a zbytočné prieťahy
v konaní, pričom ide o osobitné dôvody nesprávneho úradného postupu. Ak zákonodarca explicitne

ustanovil, že za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydaťrozhodnutievzákonomustanovenejlehote,akýkoľvekextenzívnyvýkladbybolvrozporesúčelom
zákona. Pokiaľ nebola v súdenej veci dodržaná zákonná 15-dňová lehota na vydanie poverenia, takýto
stav predstavuje nesprávny úradný postup.

Nesprávny úradný postup však bez splnenia ostatných predpokladov - vzniku škody a danosti príčinnej
súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, nezakladá vznik zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci.

Okresný súd v napadnutom rozsudku podrobne odôvodnil nenaplnenie ďalších predpokladov vzniku

zodpovednosti štátu a konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody a príčinnú súvislosť medzi
škodou a nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ skutkové a právne závery okresného súdu o
nenaplnení ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu (neexistenciu škody a príčinnej
súvislosti) relevantným spôsobom v odvolacom konaní nespochybnil.

Potom hoc sa krajský súd nestotožnil so záverom o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu
okresného súdu, nič to nemení na vecnej správnosti napadnutého rozsudku, keď pre nenaplnenie
všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktoré musia byť naplnené kumulatívne, je
zamietnutie nároku navrhovateľa z titulu škody vecne správne. Pokiaľ aj okresný pri svojom rozhodovaní
vychádzal z ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. v aktuálnom znení, táto nepresnosť nemala vplyv na

vecnú správnosť výroku rozhodnutia okresného súdu.

Okresný súd zamietol návrh v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy, navrhovateľ v odvolaní nenapadol
hmotnoprávne dôvody zamietnutia uvedeného nároku, a preto tieto nie sú ani predmetom odvolacieho
prieskumu.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že okresný súd vec prejednal a rozhodol zákonným
spôsobom, keď v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom
konania realizáciu ich procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom. Po vykonaní
a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne

rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. odôvodnil.Krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil vrátane odvolaním
nenapadnutého, závislého výroku o trovách prvostupňového konania, ktoré taktiež vykazuje vecnú
správnosť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil
a z obsahu spisu mu vznik trov odvolacieho konania nevyplýva, preto odvolací súd odporcovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.