Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoE/98/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614204783
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614204783.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT SLOVAKIA, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, proti povinnej: B. S., nar. XX.X.XXXX, bytom W.
R., Q. č. XXX/X, o vymoženie 2.105,83 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5Er/829/2014-15 zo dňa 9. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 17 a § 18
ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) v
nadväznosti na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok má z dôvodu

nedostatku právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúcej sa od neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť tohto rozhodnutia. Praktickým dôsledkom
ustanovenia o rozhodcovskej doložke je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnený podá voči nemu žalobu na ním vybranom
rozhodcovskom súde. Veriteľ je ako autor formulárovej podoby rozhodcovskej zmluvy oprávnený na
základe predmetného ustanovenia predložiť vec na prejednanie a rozhodnutie tomu rozhodcovskému

súdu, ktorý si sám jednostranne vybral a určil v bode 5 zmluvy. Túto skutočnosť treba považovať za
neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa, ktorú si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a ani nemal
na výber vzhľadom na jej vopred pripravené znenie. Okresný súd poukázal aj na fakt, že oprávnený
uzavrel rozhodcovskú zmluvu s povinnou v ten istý deň ako samotnú zmluvu o revolvingovom úvere.
Rozhodcovskázmluvabolauzatvorenávoformulárovejpodobe,nebolaindividuálnedojednaná,nakoľko
povinná nemohla jej obsah žiadnym spôsobom ovplyvniť (doplnili sa len identifikačné údaje dlžníka

a dátum uzavretia zmluvy). Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že oprávnený
sleduje od počiatku riešenie prípadných sporov rozhodcom za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv
spotrebiteľa. Predloženú rozhodcovskú zmluvu považoval okresný súd za neprijateľnú v celom rozsahu,
nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Na potvrdenie správnosti uvedeného rozhodnutia prvostupňový súd poukázal na postup
samotného rozhodcovského súdu pri vydávaní exekučného titulu. Rozhodcovský súd rozhodol v

zrýchlenom konaní podľa článku 15 rokovacieho poriadku, pričom výzva na podanie žalobnej odpovede
bola povinnej doručená až spolu s rozhodcovským rozsudkom. Okresný súd zdôraznil, že žalobná
odpoveď nie je opravným prostriedkom proti rozhodcovskému rozsudku, má slúžiť na zabezpečenie
práva rovnosti účastníkov konania a spolu s prípadnými listinnými dôkazmi je jedným z dôkazných
prostriedkov, ktoré podľa svojej úvahy spravodlivo a nestranne hodnotí rozhodca. Navyše rozhodcovský
súd môže v rozhodcovskom konaní rozhodnúť iba rozsudkom alebo uznesením. Rozhodovanie vo forme

platobného rozkazu (aj napriek tomu, že je rozhodnutie označené ako rozsudok) je v rozhodcovskom
konaní neprípustné.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorým žiadal, aby
odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy v tom
smere, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu alebo nie, pričom ide v súlade s § 53 Občianskeho
zákonníka o podstatnú otázku. Predmetná rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2 zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie
od nej. Podľa oprávneného rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže

byť, resp. jej časť neprijateľnou podmienkou. Ohľadom jednostranného „zrušenia“ rozhodcovskej zmluvy
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012. Súd v
danej veci nezobral na zreteľ fakt, že povinná rozhodcovskú zmluvu uzavrieť nemusela, mohla od nej
odstúpiť, mohla sa domáhať určenia jej neplatnosti, mohla namietať jej neplatnosť v rozhodcovskom
konaní či podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Oprávnený tvrdil, že súd prvého stupňa
vychádzal z výkladu pojmu spotrebiteľ, ktorý nemá oporu ani vo vnútroštátnej ani v komunitárnej úprave.

Ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva je individuálnym dojednaním a nespĺňa definíciu neprijateľnej
podmienky podľa § 53 ods. 1, resp. ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, nakoľko neprijateľnú
podmienku neobsahuje a ani sama takou podmienkou nie je. Výklad prezentovaný exekučným súdom
presahuje rozsah uvedeného ustanovenia, keď tvrdí, že rozhodcovské konanie je v spotrebiteľských
veciach vylúčené. Domnieval sa, že dôvody uvádzané v napadnutom uznesení neobstoja ani pri výklade

§ 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka založenom na princípe nepriameho účinku
smernice 93/13/EHS. Ustanovenie čl. 3 ods. 3 smernice 93/13/EHS v spojení s ustanovením bodu 1
písm. q/ prílohy danej smernice považuje za nekalú podmienku súvisiacu s rozhodcovskou zmluvou iba
takú podmienku, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje riešiť spory, resp. predkladať tieto na riešenie v rámci
takého rozhodcovského, resp. arbitrážneho konania, ktoré nie je upravené právnymi predpismi. Mal

za to, že v tomto smere rozhodcovská zmluva nespĺňa žiadny znak nekalej praktiky, keďže výslovne
odkazuje na úpravu obsiahnutú v zákone o rozhodcovskom konaní (t.j. nejde o arbitráž neregulovanú
právnymi predpismi) a nevyžaduje od spotrebiteľa riešiť veci výhradne cestou arbitráže. Poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Žiline, č.k. 8CoE/4/2014-42 zo dňa 31.01.2014, uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013, ako i uznesenie Krajského súdu v

Banskej Bystrici, sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013, ktoré sa stotožňovali s právnym názorom
oprávneného. Pokiaľ ide o úvahy okresného súdu vyjadrujúce nemožnosť rozhodnúť vec v zrýchlenom
konaní, s týmito sa odvolateľ tiež nestotožnil. Predovšetkým poukázal na ustanovenia zákona o
rozhodcovskom konaní, ktoré upravujú obsah rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. V tomto
možno upraviť okrem iného aj postup konania pred stálym rozhodcovským súdom (§ 14 ods. 1 písm. a/

zákona o rozhodcovskom konaní). Ak by bola v zrýchlenom konaní pred rozhodcovským súdom podaná
žalobná odpoveď dosiahla by povinná zrušenie rozhodcovského rozsudku a následne by konanie
prebiehaloďalej.IdeoobdobnýpostupakovprípadevydaniaplatobnéhorozkazuvzmysleObčianskeho
súdneho poriadku. Povinnej ako spotrebiteľke nebolo zasiahnuté do realizácie jej práv.

Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.

Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd považoval za správny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o revolvingovom

úvere je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinnou bol založený na jej základe
spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd má rovnako ako súd prvého stupňa za to, že povinná v zmluvnom
vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ a oprávnený ako dodávateľ. Predmetná Zmluva o revolvingovom
úvere zo dňa 29.7. 2011, ktorou bol založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, vykazujeznaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v
čase jej uzavretia. Zo spotrebiteľsko-právnej úpravy vyplýva, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana
spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je

fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok, a že pri úverových
zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne, a tak podnikateľ môže získať nefér
výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ
dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie,
sú vylúčené opravné prostriedky a pod.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zastáva právny názor, že za neprijateľnú je potrebné v
predmetnej veci považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania v rovnaký deň
ako oprávnený s povinnou uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola
uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnej, nebola individuálne dojednaná,
jej obsah povinná ani nemohla ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o povinnej ako meno, bydlisko a

dátum narodenia. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ
týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V
súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je aj napriek námietkam oprávneného rovnakého názoru

ako súd prvého stupňa v tom smere, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ.
Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej
podobe,jednostranneurčil,komu,resp.ktorémurozhodcovskémusúdu,budevecpredložená.Poučenie
povinnej o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy s tým, že výber jednej z alternatív riešenia
sporu spočíva na navrhovateľovi, nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych

dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde
a ponechanie spotrebiteľovi sa za primeraných okolností rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve.
Oprávnený povinnej len uviedol, že bude rozhodovať rozhodcovský súd vybratý oprávneným a že spor
môže byť rozhodovaný aj v súdnom konaní a v neposlednom rade, že výber je na navrhovateľovi.
Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti

za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98
až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).

Pokiaľ išlo o ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, že povinný mal právo jednostranne odstúpiť aj

bez uvedenia dôvodu do 14 dní odo dňa jej uzatvorenia, odvolací súd uvádza, od zmluvy možno
odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva
od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy.
Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva,
ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť

ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v
úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič
na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi
v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých
prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská zmluva

uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko
tieto podmienky neboli splnené, samotná možnosť odstúpenia od zmluvy, na ktorú oprávnený vo svojom
odvolaní poukazuje, nerobí z rozhodcovskej zmluvy podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom

takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek
sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Exekučný
titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so
zákonom.

Odvolacísúduvádza,žepokiaľjezmluvnápodmienkaažvhrubomnepomerevneprospechspotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória
i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takátozmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej
rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj
bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky (v tomto

prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide
o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom,
ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,

je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia
§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je
ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola
vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu

nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012).

Okresný súd na potvrdenie správnosti svojho rozhodnutia poukázal aj na postup samotného
rozhodcovského súdu, ktorý sa vyznačuje vadou, v dôsledku ktorej ani nemôže z takéhoto konania vzísť

akýkoľvek spôsobilý exekučný titul. Táto vada spočívala v tom, že dokazovanie v rámci rozhodcovského
konania bolo vykonané len z tvrdení žalobcu (oprávneného) v žalobe a z predložených dôkazov a že
rozhodcovskýsúdrozhodolvzrýchlenomkonanívzmyslečl.15rokovaciehoporiadkustým,žežalovaná
(povinná) mohla do 10 dní odo dňa doručenia rozsudku podať žalobnú odpoveď (výzva na podanie
žalobnej odpovede bola povinnej doručená až s rozhodcovským rozsudkom).

S týmto názorom okresného súdu sa odvolací súd taktiež stotožnil. Rozhodcovské konanie je právnym
prostriedkom mimosúdneho riešenia sporov a jeho efektívnosť spočíva v rýchlom a hospodárnom
vyriešení sporov tam, kde to umožňuje zákon a kde spory účastníkov nemusí nevyhnutne prejednávať
súd v občianskom súdnom konaní. V porovnaní s občianskym súdnym konaním sa vyznačuje väčšou

flexibilitou, nižšími trovami konania a neformálnym prístupom. Preto aj právna úprava obsiahnutá
v zákone o rozhodcovskom konaní je stručnejšia a predpokladá podporné použitie ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku na situácie, ktoré tento zákon neupravuje (§ 51 ods. 3 zákona o
rozhodcovskom konaní).

V danom prípade konanie prebiehajúce u rozhodcu malo povahu tzv. skráteného, resp. zrýchleného
konania, upraveného rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu. V porovnaní s obvyklým priebehom
civilného konania vykazovalo skrátené konanie výrazné odlišnosti. Skrátené konanie sa realizovalo bez
nariadenia pojednávania a bez dokazovania, len na základe tvrdení žalobcu. Za splnenia zákonných
podmienok umožňovalo rozhodnúť o žalobe rýchlo a efektívne, bez vypočutia žalovanej. Takéto konanie

však nemohlo byť na ujmu žalovanej, ktorej bol z tohto dôvodu poskytnutý osobitný prostriedok ochrany,
a to podanie žalobnej odpovede. V súlade s rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu, ak žalovaný
podá žalobnú odpoveď riadne a včas, rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok zruší a vykoná
rozhodcovské konanie v zmysle ustanovenia tohto rokovacieho poriadku.

Oprávnený obhajujúc použitie zrýchleného konania poukazoval na podobný postup podľa Občianskeho
súdneho poriadku pri vydaní platobného rozkazu či zmenkového platobného rozkazu, kedy súd tiež
môže bez vypočutia žalovaného vydať rozhodnutie, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie
peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočností uvedených žalobcom (resp. ak je predložený rovnopis
zmenky). Avšak tu je potrebné upozorniť, že v zmysle § 172 ods. 9 O.s.p., ak sa uplatňuje právo na

zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný
rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Je nezlučiteľné s týmto cieľom, aby súd platobným
rozkazom uložil spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť peňažnú sumu vyplývajúcu z takej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 Občianskeho zákonníka).

Pokiaľ teda okresný súd vychádzal zo záveru, že zrýchlené konanie pred rozhodcovským súdom, v
ktorom došlo k vydaniu exekučného titulu, bolo nezákonné, s týmto sa krajský súd stotožnil, a to (okrem
použitia § 18 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, ako to učinil okresný súd) aplikujúc analogicky
aj § 172 ods. 9 O.s.p. Nemožno sa totiž spoliehať na aktivitu spotrebiteľa, ktorý bude uplatňovať svojepráva ex post, po doručení rozsudku, ak právna úprava ukladá súdu skúmať neprijateľné podmienky z
úradnej povinnosti a umožniť účastníkovi riadny proces pred rozhodcovským súdom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.