Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/770/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814204622
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5814204622.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcov: 1/ P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX D. XXX, štátny občan SR, 2/ Mgr. P. L., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, štátny občan
SR, žalobcovia obaja zastúpení splnomocneným zástupcom: Mgr. Pavlom Gavorníkom, advokátom so
sídlom M. XX, XXX XX S., proti žalovanej: B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, , štátny občan
SR, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, v štádiu konania o návrhu na vydanie

predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcov v rade 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo
č.k. 7C/74/2014-15 zo dňa 10. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

UznesenieOkresnéhosúduNámestovoč.k.7C/74/2014-15zodňa10.júla2014 potvrdzuje.

O trovách odvolacieho konania za konanie o návrhu žalobcov na nariadenie predbežného opatrenie r
o z h o d n e súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímokresnýsúdnávrhžalobcovvrade1/a2/nanariadeniepredbežnéhoopatrenia
zamietol.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 01.07.2014 sa žalobcovia
domáhajú, aby súd určil, že pozemok parcela registra „C“ č. 1137/32 - orná pôda o výmere 629 m2,
evidovaný na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie D., patrí do dedičstva po poručiteľovi U. L.,

nar. XX.XX.XXXX, zosnulom XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXX. Žalobu odôvodnili tým, že hoci je
žalovaná evidovaná v katastri nehnuteľností ako výlučná vlastníčka uvedeného pozemku. Tento zápis
však nie je v súlade s právnym stavom, keďže skutočným vlastníkom pozemku bol neb. U. L. - právny
predchodca žalobcov, ktorý pozemok nadobudol vydržaním. Zároveň žalobcovia žiadali, aby súd nariadil
predbežné opatrenie, ktorým by žalovanej zakázal nakladať s uvedeným pozemkom, a to najmä ho
založiť, previesť vlastnícke právo k nej na tretiu osobu, zaťažiť ju vecným bremenom a vykonávať na nej

akékoľvek stavebné práce, s výnimkou bežných udržiavacích prác. Návrh na nariadenie predbežného
opatrenia odôvodnili tým, že potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov vyplýva z ich obavy, že v
prípade nakladania žalovanej (podľa názoru žalobcov nepravého dediča) s pozemkom, nebude možné v
prípade preukázania dôvodnosti žaloby vykonať rozhodnutie súdu v tomto konaní, resp. výkon súdneho
rozhodnutia môže byť sťažený a právne vzťahy medzi účastníkmi konania v súvislosti
s pozemkom sa môžu značne skomplikovať v prípade eventuálnej realizácie výstavby na pozemku zo

strany žalovanej.
Prvostupňový súd citoval ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 2 vety prvej a § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. a
konštatoval, že po oboznámení s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a žalobou dospel k
záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný. Jednou z podstatných náležitostí
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy. Z obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že žalobcovia nebezpečenstvo

bezprostredne hroziacej ujmy vidia v tom, že žalovaná, ktorá je evidovaná ako vlastníčka nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom žaloby v prejednávanej veci, by mohla pozemok previesť, resp. zaťažiť záložnýmprávom alebo vecným bremenom. Ako ďalší dôvod, ktorým odôvodnili nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy je, že by žalovaná na pozemku mohla realizovať výstavbu, čím by sa podľa žalobcov
značne skomplikovali právne vzťahy medzi účastníkmi. Vo vzťahu k prvému dôvodu, ktorým žalobcovia

odôvodnili návrh na nariadenie predbežného opatrenia, (pokiaľ sa žalobcovia obávajú, že žalovaná
prevedie vlastníctvo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu), nakoľko predovšetkým tým v návrhu odôvodnili
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, podľa názoru okresného súdu nie je nevyhnutný zásah
súdu vo forme nariadenia predbežného opatrenia. Žalobcovia majú totiž možnosť požiadať príslušný
okresný úrad, ktorý vedie kataster nehnuteľností, o zápis poznámky na list vlastníctva, že je ohľadne

tohto pozemku začaté súdne konanie, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam (§ 44a
O.s.p.). Potom v prípade, že by žalovaná počas tohto konania nakladala s pozemkom, ktorý je
predmetom žaloby o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva a za predpokladu, že by žalobcovia
boli v tomto konaní úspešní, podľa § 159a O.s.p. by právoplatný rozsudok v tejto veci bol záväzný
aj pre osoby, ktoré nadobudli vecné práva v čase, keď už v katastri nehnuteľností bola vykonaná
poznámka o prebiehajúcom konaní. Prvostupňový súd vyslovil názor, že účel, ktorý žalobcovia chcú

dosiahnuť navrhovaným predbežným opatrením, t.j. predovšetkým zabrániť prevodu nehnuteľnosti,
možno dosiahnuť zápisom tejto poznámky do katastra nehnuteľností, aj bez nariadenia predbežného
opatrenia súdom. Čo sa týka druhého dôvodu, t.j. obavy žalobcov z výstavby na uvedenom pozemku
žalovanou, tu žalobcovia ani bližšie nekonkretizovali, akým spôsobom by výstavba na predmetnom
pozemku mala značne skomplikovať právne vzťahy medzi nimi a tiež ani netvrdili, že by žalovaná

doposiaľ podnikla nejaké reálne kroky smerujúce k výstavbe na pozemku. Za týchto okolností okresný
súd dospel k záveru, že neexistuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, pre ktoré by mal
nariadiť predbežné opatrenie, v dôsledku čoho návrh žalobcov v rade 1/ a 2/ na nariadenie predbežného
opatrenia v celom rozsahu zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali
jeho zmeny tak, že ich návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bude vyhovené.
Uviedli, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, keď dospel k záveru, že 1/ poznámka
v katastri nehnuteľností má rovnaké právne účinky ako predbežné opatrenie, 2/ účastník
konania má povinnosť využiť pred podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia všetky

dostupné iné právne prostriedky k dosiahnutiu účelu predbežného opatrenia, 3/ žalobcovia nepreukázali
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda 4/ neboli splnené zákonné náležitosti pre vydanie
predbežného opatrenia. Poznámka ako právny nástroj v katastri nehnuteľností má len informatívny
charakter a na rozdiel od predbežného opatrenia nie je spôsobilá zabrániť odporkyni v nakladaní s
nehnuteľnosťou. V prípade prevodu nehnuteľnosti by navrhovatelia museli vykonať ďalšie procesné

úkony, čo by vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu viedlo k nehospodárnemu zvyšovaniu trov konania
a vo vzťahu k účastníkom konania, ako aj k tretej osobe - nadobúdateľovi k výraznej právnej neistote.
Právnym následkom nariadenia predbežného opatrenia je len dočasná úprava pomerov. Tento procesný
prostriedok má za cieľ dočasne a preventívne zabrániť vzniku akejkoľvek škody, sťaženiu výkonu
súdneho rozhodnutia v prípade akceptácie žalobného návrhu, ako aj zamedziť stavu právnej neistoty.

Poznámka v katastri nehnuteľností, na ktorú sa prvostupňový súd odvolával, predstavuje skôr zápis
tzv. „obmedzujúcej“ poznámky, informujúcej tretie strany o existencii predbežného opatrenia. Túto
obmedzujúcu poznámku však navrhovatelia nemôžu zapísať do katastra nehnuteľností pre neexistenciu
predbežného opatrenia. Na podporu svojej argumentácie odvolatelia
poukázali na uznesenie Krajského súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 7Co/6/2013. Odvolatelia

sú toho názoru, že v plnej miere preukázali potrebu dočasnej úpravy pomerov a splnenie všetkých
predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. Záver okresného súdu, že
v predmetnej veci nemal preukázané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, predstavuje jeho
nesprávne skutkové zistenie. Žalobcovia totiž už v samotnom návrhu (žalobe) o určenie vlastníckeho
práva, ktorého súčasťou bol aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, jasne označili, čoho sa budú

vo veci domáhať. Z povahy veci a tiež zo žalobného návrhu vyplýva, že žalobcovia nie sú ani formálne
zapísaní ako vlastníci, ani ako faktickí užívatelia nehnuteľnosti, a teda nemajú žiadnu „moc nad vecou.“
Žalovaná má naproti tomu až do okamihu vydania súdneho rozhodnutia v merite veci plné
oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou, t.j. má právo nehnuteľnosť previesť, založiť, zaťažiť ťarchou,
prenajať a podobne bez akejkoľvek možnosti navrhovateľov reálne ovplyvniť jej právne úkony k spornej

nehnuteľnosti. Žalobcom bezprostredne a sústavne hrozí, že žalovaná bude nakladať s nehnuteľnosťou
spôsobom, ktorý by v prípade úspechu žalobcov v konaní výrazne sťažil neskorší výkon súdneho
rozhodnutia. Nariadenie predbežného opatrenia je tak podľa názoru odvolateľov jedinou možnosťou,
ako dočasne upraviť pomery do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vo vzťahu k argumentáciiprvostupňového súdu, že žalobcovia nekonkretizovali, akým spôsobom by výstavba na pozemku mala
skomplikovať právne vzťahy medzi účastníkmi konania, resp. netvrdili, že by žalovaná podnikala nejaké
reálne kroky smerujúce k výstavbe pozemku, odvolatelia uviedli, že žalovaná v súčasnosti realizuje

„navážku“ zeminy na nehnuteľnosť. Žalobcovia nemajú vedomosť o tom, aké práce žalovaná hodlá
ďalej vykonať v súvislosti s touto navážkou. Žalovaná ju však zrealizovala pravdepodobne po vydaní
uzneseniasúduprvéhostupňa,vdôsledkučohomajúžalobcoviadôvodnúobavu,žetamchcerealizovať
stavebnú činnosť. Čo sa týka konkretizácie spôsobu komplikácie právnych vzťahov v súvislosti s
výstavbou, žalobcovia sú toho názoru, že by museli vykonať vo vzťahu k príslušným úradom (stavebný

úrad) viaceré procesné úkony, aby zabránili akejkoľvek stavebnej činnosti (napr. návrh na prerušenie
stavebného konania), čo by opätovne znamenalo nevyhnutnosť ďalších nákladov spojených s riešením
veci. Navyše, nie je isté, či by pri týchto svojich aktivitách voči úradom boli úspešní. Žalobcovia osobitne
poukázali na možné sťaženie výkonu súdneho rozhodnutia, pokiaľ by na nehnuteľnosti bola postavená
stavba, ktorá je samostatným predmetom právnych vzťahov, s možnosťou odlišného vlastníka. Zároveň
zdôraznili, že eventuálne podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia „ad hoc“ až v čase, kedy

bude skutočne realizovaná výstavba, sa môže minúť účinku, a to vzhľadom na skutočnosť, že hrubá
stavba môže byť medzičasom postavená skôr, než príslušný súd nariadi predbežné opatrenie svojim
rozhodnutím.

Žalovaná sa k opravnému prostriedku žalobcov nevyjadrila, keďže doposiaľ jej nebol doručený návrh na

nariadenie predbežného opatrenia, ani napadnuté rozhodnutie a odvolanie žalobcov (§ 75 ods. 8 O.s.p.).

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal uznesenie
okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že v predmetnej veci po preskúmaní všetkých rozhodujúcich otázok, ktoré boli vo veci
vznesené, sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný

súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci pre rozhodnutie o
predbežnomopatrení,vecnesprávnerozhodolasvojerozhodnutieodôvodnilvsúladesust.§157ods.2
s použitím ust. § 167 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom
v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom
konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2

O.s.p.).

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz.

Úpravou predbežných opatrení umožňuje osnova zákona rýchle a pružne riešiť takú situáciu, keď
je potrebný okamžitý zásah súdu. Výslovne ustanovuje prípady, keď použitie predbežného opatrenia
bude prichádzať najčastejšie do úvahy. Účelom predbežných opatrení je rýchla, aj keď len dočasná
úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci

prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Predbežné opatrenia neprejudikujú
práva a záujmy účastníkov a pre ich vydanie sa predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby
neboli vážne pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie
a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie,
že bezokamžitej,ikeďlendočasnejúpravyprávnychpomerovbyboloprávoúčastníkaohrozené.

Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až
rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného
rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie.
Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti

nároku, ako aj osvedčenie, že hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.

Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo
právami (§ 76 ods. 1 písm. e) O.s.p.).Predbežnéopatreniepodľa§76ods.1písm.f)O.s.p.jesvojímobsahomuniverzálne.Umožňujenariadiť
predbežné opatrenie s cieľom dočasne upraviť pomery účastníkov a vylúčiť obavu zo zmarenia súdneho

výkonu rozhodnutia. Podstata tohto predbežného opatrenia sa sústreďuje do troch aktivít: 1/ odporca má
niečo vykonať, 2/ odporca sa má niečoho zdržať, 3/ odporca má niečo znášať. Je potrebné poznamenať,
že je len na žalobcovi, aby preukázal opodstatnenosť takéhoto návrhu. Predbežným
opatrením podľa citovaného ustanovenia O.s.p. však možno oprávnenému poskytnúť dočasnú ochranu
iba uložením povinnosti druhému účastníkovi (niečo konať, niečoho sa zdržať, niečo strpieť). Je však

vylúčené predbežným opatrením deklarovať určité právo účastníka, t.j. v danom prípade deklarovať
právo uplatnené žalobou. Je totiž nesporné, že obsah výroku predbežného opatrenia nemôže byť
obsahovo totožný s výrokom rozhodnutia súdu vo veci samej.

Účastník, ktorý navrhuje nariadiť predbežné opatrenie (či už pred začatím konania vo veci samej
alebo v priebehu tohto konania) musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť

potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Procesnú zodpovednosť v tomto smere nesie
navrhovateľ predbežného opatrenia.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia v súvislosti s navrhovaným predbežným opatrením
neosvedčili bezprostredne hroziacu ujmu ani ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia. V

tomto smere neuviedli v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žiadne okolnosti, ktoré by čo i
len nasvedčovali skutočnosti, že žalovaná mieni sporné nehnuteľnosti v súčasnosti založiť, previesť
vlastnícke právo k nej na tretiu osobu, zaťažiť ju vecným bremenom a vykonávať na nej stavebné práce
(s výnimkou bežných udržiavacích prác). Podľa aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres
Tvrdošín, obec a katastrálne územie D., je žalovaná stále zapísaná ako výlučná vlastníčka spornej

nehnuteľnosti. Navyše, v súčasnosti sa na predmetnom liste vlastníctva nachádza aj poznámka
v zmysle ust. § 44a O.s.p. o konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 7C/74/2014,
učinená právnym zástupcom žalobcov.

Ak teda žalobcovia podali žalobu o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi

U. L., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX., naposledy bytom D. XXX a podali na príslušnom
okresnom úrade, odbore katastrálnom návrh na zápis začatia súdneho konania (§ 44a O.s.p.), takýto
ich zvolený postup je správny.

Následnevýrokprávoplatnéhorozsudkuourčenívecnéhoprávaknehnuteľnosti,oneplatnostiprávneho

úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby
nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného
práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, kedy v katastri nehnuteľností bola vykonaná
poznámka o tomto súdnom konaní (§ 159a O.s.p.).

Odvolací súd poznamenáva, že obmedzenie žalovanej ohľadne prípadného prevodu v návrhu bližšie
uvedenej parcely a nevykonávanie iných právnych úkonov spojených s vlastníckym právom k nim je
vážnym zásahom do vlastníckeho práva žalovanej za stavu, keď táto je na liste vlastníctva uvedená
ako vlastník. Primárnym účelom ust. § 44a O.s.p. je preventívny charakter, ktorý možno do istej miery
nachádzať aj v predbežných opatreniach. Ustanovenie § 159a O.s.p. v spojení s ust. § 44a O.s.p.

rozširuje okruh materiálnej stránky súdneho rozhodnutia v rovine záväznosti aj vo vzťahu k tretím
osobám. Z uvedeného vyplýva, že ak v konaní o určenie vlastníckeho práva (vrátane učenia veci
patriacej do dedičstva) dôjde k zápisu poznámky do katastra nehnuteľností v súlade s § 44a
O.s.p. a zároveň k scudzovaciemu úkonu, ktorého sa dotýka návrh na vklad do katastra nehnuteľností,
bude mať v prípade úspechu v spore tento právny úkon za následok jeho neplatnosť a správa katastra

zapíše do katastra nehnuteľností stav, ktorý predchádzal vykonaniu právnej zmeny. Žalobcom je tak
poskytovaná dostatočná ochrana pred ďalšími scudzovacími úkonmi zo strany žalovanej a nie je teda
potrebné ju zvyšovať nariadením predbežného opatrenia, ktoré by smerovalo k rovnakým právnym
účinkom.

Zároveň žalobcovia v prejednávanej veci žiadnym spôsobom neosvedčili, že by žalovaná realizovala na
predmetnej nehnuteľnosti akúkoľvek stavebnú činnosť.Pokiaľ žalobcovia svoj návrh odôvodňovali obavou o výkon súdneho rozhodnutia, odvolací súd dospel
k záveru, že v danom prípade nie je osvedčený právny záujem žalobcov na predbežnom opatrení tiež
z nasledovných dôvodov:

Prvýmpredpokladomprenariadenietakéhotopredbežnéhoopatreniajeexistenciasúdnehorozhodnutia
alebo stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vydaniu rozhodnutia, ktoré môže
byť exekučným titulom, teda predbežné opatrenie je prípustné vtedy, ak má zabezpečovať výkon
exekučného titulu na úrovni súdneho rozhodnutia. V danom prípade, pokiaľ by súd určovacej žalobe

vyhovel, na základe výroku súdu by došlo k určeniu vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcov
k spornej nehnuteľnosti ku dňu jeho smrti, a teda takýto výrok súdu by preto nebol exekučným titulom,
ktorý by ukladal žalovanej povinnosť vyplývajúcu zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia
práva podľa § 80 písm. b) O.s.p., ale v danom prípade by sa jednalo o určovaciu žalobu v zmysle ust.
§ 80 písm. c) O.s.p.. V konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v prípade vyhovenia
návrhu súd určí, že konkrétna osoba je, prípadne, že ku dňu smrti bola vlastníkom presne označených

nehnuteľností (obsahom výroku rozsudku nie je uloženie povinnosti niečo konať alebo strpieť). Po
nadobudnutí právoplatnosti takéhoto rozhodnutia v zmysle § 159 ods. 2 O.s.p. je záväzné pre účastníkov
konania a pre všetky orgány. Ako už bolo konštatované vyššie, vzhľadom na zápis poznámky v zmysle
ust. § 44a O.s.p. do katastra nehnuteľností, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k
nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu

vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, kedy v katastri nehnuteľností bola
vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní (§ 159a O.s.p.). Z uvedeného vyplýva, že ani prípadný
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v priebehu súdneho konania nemôže mať vplyv na
právo žalobcov uplatnené žalobou.

Pokiaľ ide o rozhodnutie Krajského súdu v Žiline o predbežnom opatrení v inej veci, je zrejmé, že
rozhodovacia prax súdov je rozdielna. Zároveň je potrebné doplniť, že rozhodnutie súdu mohlo byť
vydané v skutkovo/procesne odlišných situáciách, pričom otázka potreby dočasnej úpravy pomerov
účastníkov, či obavy ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia je posudzovaná vo vzťahu ku
konkrétnostiam každej jednotlivej veci.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne p o t v r d i l .

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. pri aplikácii

ust. § 145 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. ponechal na konečné rozhodnutie vo veci samej.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.