Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/317/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709208028
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6709208028.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v
obchodnoprávnej veci navrhovateľa ELITECH, s.r.o. so sídlom Levická cesta 4, 935 21 Tlmače, IČO:
36 553 701, zast. advokátom JUDr. Danielom Ľahkým, bytom Devičany 203, 935 04 Devičany proti
odporcovi 1/ Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XX, štátny občan SR, podnikajúci pod
obchodným menom Z. N., s miestom podnikania Ladzany 67, 962 65 Ladzany, IČO: 40 539 989, zast.
advokátom JUDr. Ela Kocková, AK so sídlom Hontianske Nemce 406, 962 65 Hontianske Nemce,
odporcovi 2/ AVIP s.r.o. so sídlom Hlavná 155, 900 65 Záhorská Ves a odporcovi 3/ R. M., nar.

XX.XX.XXXX,bytomR.M.D.XXX/XX,XXXXXN.,štátnyobčanSR,zast.LEGAL&CORPs.r.o.,Gajova
11, 811 09 Bratislava o zaplatenie 6.278,27 Eur s prísl., o odvolaní odporcu 3/ proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen č.k. 14Cb 94/2009-551, IČS: 6709208028 zo dňa 17. marca 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 14Cb 94/2009-551, IČS: 6709208028 zo dňa 17. marca 2014
v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd odporcovi 3/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
6.278,27 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 27.04.2010 do zaplatenia a vo zvyšnej časti úrokov

z omeškania, čo do výšky 14,25 % ročne, t.j. vo výške rozdielu 5,25% ročne z tejto sumy, ako aj v
časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 6.278,27 Eur od 13.05.2008 do
26.04.2010 návrh zamietol. Návrh zamietol aj voči odporcovi 1/ a 2/, a to v celom rozsahu. O trovách
konania si vyhradil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi a výsluchmi
účastníkov konania, ako aj svedkov dospel k záveru, že cenu betónu, ktorú si navrhovateľ uplatnil a

ktorý odporca 3/ dňa 19.03. a 08.04.2008 od navrhovateľa reálne na stavbu rodinného domu, ktorého
je vlastníkom prevzal, je povinný zaplatiť. Odporca 3/ v konaní potvrdil, že betónová zmes bola dodaná
na stavbu jeho rodinného domu súp. č. XX v obci M., ktorý bol rekonštruovaný v čase, keď súbežne
vykonával aj funkciu konateľa pre odporcu 2/. Cenu betónovej zmesi vyfakturoval navrhovateľ faktúrou
č. 119/2008 zo dňa 28.04.2008 v sume 6.278,27 Eur (189.139,-Sk) s lehotou splatnosti 12.05.2008
odporcovi 2/, pričom dlh ani jeden z odporcov navrhovateľovi nezaplatil.

Okresný súd mal na základe dokazovania doplneného v intenciách zrušujúceho rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob/130/2012 zo dňa 24.04.2013 za preukázané, že medzi odporcom
1/ a 2/ došlo k uzavretiu zmluvy na vykonanie stavebných prác označenej ako Dohoda o vykonaní
prác podľa § 226 Zákonníka práce. Odporca 1/ bol v čase uzatvárania tejto Dohody fyzickou osoboupodnikateľom, rovnako ako aj odporca 2/, ktorý podnikal v odbore stavebníctvo. Predmetom dodávky
zo strany odporcu 1/ bola rekonštrukcia strechy, vybudovanie stĺpov, vencov a betónové práce na
rodinnom dome odporcu 3/, pričom spôsob úhrady materiálu na stavbu nebol písomne dohodnutý a

nebola dohodnutá ani jeho cena. Odporca 1/ sa zaviazal podľa tejto Dohody vykonať pre odporcu 2/
v čase od 16.02. do 01.05.2008 práce za cenu vo výške 353.450,- Sk, ktorú mu vyplácal odporca 3/
v splátkach. Z tejto Dohody nevyplynula povinnosť pre odporcu 1/ nakupovať materiál, pričom podľa
obsahu posúdil okresný súd túto Dohodu ako zmluvu o dielo. Písomne uzavretá zmluva o dielo bola
doplnená ústnou dohodou o tom, že odporca 1/, a popri ňom aj A. C. budú na základe ústnej požiadavky

odporcu 3/ a po jeho odsúhlasení objednávať a nakupovať materiál, ktorý bol na stavbu potrebný.
Spôsob financovania nákupu materiálu bol medzi nimi presne dohodnutý, preto odporca 1/ a aj p. C.
doklady o nákupe materiálu predkladali odporcovi 3/ potom, ako s ním výdavky na materiál dopredu
dohodli. Medzi pokladničnými dokladmi, ktoré odporca 1/ a A. C. predložili odporcovi 3/ sa doklady za
zaplatenie betónu použitého pri stavebných betonárskych prácach na dome odporcu 3/ nenachádzajú.
Navrhovateľ vystavil pôvodne faktúru za dodávku betónu pre odporcu 2/, pretože podľa jeho tvrdenia

mu tak uviedol odporca 1/, ktorý si myslel, že keď je na rekonštruovanom dome odporcu 3/ od začiatku
vyvesená reklamná tabuľa o údajoch týkajúcich sa odporcu 2/ a keďže na tejto stavbe pracovali aj
pracovníci odporcu 2/, mal za to, že sa jedná o dodávku vykonávanú pre odporcu 3/ odporcom 2/.

Keďže odporca 3/ nepoprel, že betónová zmes bola na jeho rodinný dom dodaná, čo vyplýva aj

zo znaleckého posudku P.. C. a do vyhlásenia rozhodnutia navrhovateľovi cenu betónovej zmesi
nezaplatil žiaden z odporcov, neprihliadol okresný súd na tvrdenia odporcu 3/, že si u navrhovateľa nič
neobjednal, že mu navrhovateľ žiadnu faktúru za dodávku betónu nevystavil a že fakturovaná cena
nezodpovedá množstvu dodaného betónu, pretože zo znaleckého posudku P.. C. nesporne vyplýva, že
na stavbu rodinného domu odporcu 3/ bolo dodaných 50,382 m3 betónu zodpovedajúceho kvalitatívne

pevnostnej triede betónu C 16/20-0, hodnota ktorého vrátane dopravy a času čakania na jeho vysypanie
zodpovedala v roku 2008 cenovej úrovni v sume 5.543,69 Eur (167.009,19 Sk) a nákladom na čerpadlo
- putzmaister, ktoré vykonávalo činnosť na stavbe 11 hodín vrátane jeho dopravy na stavbu, umytia a
použitia rozbehového prípravku v sume 1.179,88 Eur (35.545,30 Sk), čo spolu činí sumu 6.723,57 Eur.

Okresný súd v konaní zistil, že odporca 1/ betónovú zmes u navrhovateľa neobjednal, len s A. C.
spresňoval termín jej dovozu na rodinný dom odporcu, čo potvrdil aj A. C.. Samotné zisťovanie ceny
betónuaanimožnosťjehodopravyodporcom1/ešteneznamená,žeodporca1/unavrhovateľaobjednal
pre seba ako fyzickú osobu podnikateľa betón v subdodávke pre odporcu 2/, resp. odporcu 3/ a odporca
3/ na jeho tvrdenia, že betón objednával odporca 1/ s A. C. nepredložil žiadne relevantné dôkazy.

Odporca 3/ v konaní ani nepredložil dôkaz o tom, že poskytol na betónovú zmes odporcovi 1/ a A. C.
zálohu a nevedel ani uviesť, v akej výške, ktorému z nich ju hradil. Navyše odporca 1/, ako aj svedok
A. C. popreli prijatie zálohy na betónovú zmes a ak by tak tomu bolo, potom by pri obvyklom spôsobe
objednávania materiálu a jeho nákupu museli mať o tom, že za betónovú zmes zaplatili navrhovateľovi

jeho cenu, doklad. Podľa názoru okresného súdu preto poskytnutie zálohy odporcom 3/ na zaplatenie
betónovej zmesi v konaní preukázané nebolo.

V konaní nebolo preukázané ani tvrdenie odporcu 3/ o tom, že by bol odporcovi 1/ zaplatil navyše sumu
6.457,88 Eur (194.550,- Sk) tak, ako to tvrdil a nepreukázal ani dôvod, pre ktorý by tak robil. Odporca

3/ v konaní preukázal listinnými dôkazmi len tú skutočnosť, že odporcovi 1/ vyplatil 608.000,- Sk od
marca do mája 2008, A. C. od februára do mája 2008 sumu 220.000,- Sk, spolu v sume 828.000,- Sk
a dokladmi bol preukázaný nákup materiálu v sume 606.846,- Sk.

Okresný súd tak po doplnení dokazovania dospel k záveru, že betónová zmes bola dodaná

navrhovateľom na rodinný dom odporcu 3/, jej prevzatie sporné nebolo, pričom jej cena navrhovateľovi
ako dodávateľovi zaplatená nebola. Na strane odporcu 3/ tak vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je
povinný podľa § 451 a nasl. OZ vydať. Na zistenie rozsahu a ceny dodávky betónovej zmesi, a teda
aj bezdôvodného obohatenia bol v súdnom konaní vypracovaný znalecký posudok znalkyňou P.. B. C..
80/2011 zo dňa 02.10.2011, doplnený dňa 02.01.2012, podľa ktorého bol dodaný odporcovi 3/ na stavbu

betón v hodnote 6.723,57 Eur. Keďže si navrhovateľ uplatnil nárok v nižšom rozsahu, a to len v sume
6.278,27 Eur, bol súd petitom navrhnutým navrhovateľom viazaný, preto mu priznal len tú výšku ceny
betónovej zmesi, ktorú si vo vzťahu k odporcom 1/-3/ uplatnil.Okresný súd neprihliadol ani na dohodu o uspokojení pohľadávky veriteľa podpísanú odporcom
1/ dňa 14.05.2009, na základe ktorej odporca 1/ pristúpil k záväzku odporcu 2/ ako k hlavnému
záväzku. Dohoda bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom 1/ ako pristupujúcim dlžníkom k

záväzku, ktorý neexistoval, preto bola uzatvorená v rozpore s § 533 OZ, v dôsledku čoho je absolútne
neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ. V konaní nebolo preukázané, že by odporca 2/ bol býval
dlžníkom navrhovateľa z titulu objednávky betónovej zmesi a ani tá skutočnosť, že by bol odporca 2/ u
navrhovateľa objednával betónovú zmes. V konaní nebolo preukázané ani to, či betónovú zmes objednal
u navrhovateľa odporca 3/ ako fyzická osoba, resp. ako konateľ odporcu 2/, preto súd posúdil nárok

navrhovateľa na zaplatenie ceny betónovej zmesi a prác s tým spojenými podľa § 451 a nasl. OZ titulom
vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na starne odporcu 3/.

Okresný súd priznal navrhovateľovi okrem istiny 6.278,27 Eur aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne od
27.04.2010 do zaplatenia, pretože navrhovateľovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
až po uplynutí lehoty stanovenej ním vo výzve na jeho vrátenie, ktorú navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi

3/ v konaní nepredložil, preto súd považoval za jedinú kvalifikovanú výzvu podľa § 563 OZ žalobu vo
veci samej, ktorú doručil odporcovi 3/ dňa 26.04.2010. Podľa nej mohol odporca 3/ plniť nasledujúci
deň po jej doručení a ak tak neurobil, dostal sa s vydaním bezdôvodného obohatenia od 27.04.2010
do omeškania. Výšku úrokov z omeškania stanovil okresný súd v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil odporca 3/ a podal proti nemu v celom rozsahu odvolanie.

V odvolaní namietal predovšetkým tú skutočnosť, že si navrhovateľ v priebehu celého súdneho konania
žiadne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči odporcovi 3/ neuplatnil, preto právne závery

prvostupňovéhosúduniesúsprávneajehorozhodnutieprekračujerozsahžaloby,ktorýmjesúdviazaný.
Poukázaltiežnatúskutočnosť,ženavrhovateľzmenilpetittak,žežiadal,abysúdzaviazalodporcov1/-3/
k zaplateniu dlžnej sumy spolu s príslušenstvom spoločne a nerozdielne, pričom z povahy veci vyplýva,
že odporca 3/ by nemohol byť zaviazaný spoločne a nerozdielne popri odporcovi 1/ a 2/ v prípade, ak by
aj k bezdôvodnému obohateniu z jeho strany skutočne došlo. Je tomu tak z dôvodu, že plnenia odporcu

1/ a 2/ a plnenie odporcu 3/ sa navzájom vylučujú. Podľa jeho názoru tak mali byť odporcovia zaviazaní
alternatívne a nie kumulatívne, ako navrhol navrhovateľ.

Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že odporca 3/, resp. odporca 2/ má všetky finančné záväzky z titulu
zmluvy o dielo voči odporcovi 1/ a p. C. vysporiadané. Na základe skutkového a právneho stavu bol

odporca 3/, resp. 2/ povinný plniť jedine odporcovi 1/ a p. C. ako zhotoviteľom diela, pričom odporca 3/
tovar nikdy neobjednával a nebol s navrhovateľom v žiadnom vzťahu. Odporca 3/ uhradil zhotoviteľom v
hotovosti na základe predložených bločkov všetok materiál potrebný na vykonanie diela a po odpočítaní
nároku na odmenu za vykonanie diela a finančných prostriedkov za materiál zostala odporcovi 1/ a p.
C. navyše suma 6.457,88 Eur, pričom zdôraznil, že tieto finančné prostriedky platil odporcovi 1/ aj p. C.,

na čo okresný súd nevzal zreteľ.

Poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ doposiaľ v konaní nepreukázal, kto si u neho skutočne betón
objednal, preto vznik sporu zavinil výlučne navrhovateľ, keď v obchodných vzťahoch nepostupoval s
náležitou starostlivosťou. Podľa jeho názoru betón mohol objednať len odporca 1/, p. C. alebo p. U.,

pričom zdôraznil, že faktúru vystavil navrhovateľ na odporcu 2/. Navrhovateľ tak neuniesol dôkazné
bremeno na svoje tvrdenie, že by bol odporca 3/ povinný zaplatiť cenu betónu.

Navyše vzniesol aj námietku premlčania, pretože navrhovateľ zmenil petit voči odporcovi 3/ až dňa
02.06.2010, kedy bol doručený návrh na zmenu žaloby zo strany žalobcu, v dôsledku čoho je s

poukazom na § 107 ods.1 a 2 OZ právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané. Ak by bol
odvolací súd toho názoru, že si uplatnil navrhovateľ voči odporcovi právo včas, potom by muselo k
tomuto uplatneniu dôjsť až vyššie uvedenou zmenou návrhu, ktorá bola doučená súdu dňa 02.06.2010,
t.j. po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty, ku ktorému došlo dňa 16.03. a 08.04.2010. Navrhol preto
rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že jeho návrh v celom rozsahu zamietne a prizná odporcovi 3/

právo na náhradu trov odvolacieho konania, výšku ktorých vyčíslil v sume 262,45 Eur.K odvolaniu odporcu 3/ sa vyjadril navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 06.05.2014. Poukázal v
ňom na tú skutočnosť, že odporca 3/ má betón zabudovaný na svojej stavbe, ktorá je jeho vlastníctvom,
čo nepoprel, preto navrhol rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť.

K odvolaniu odporcu 3/ sa vyjadril aj odporca 1/, ktorý poukázal na tú skutočnosť, že ani po doplnení
dokazovania sa nepodarilo navrhovateľovi preukázať, že by bol betón objednal odporca 1/ a že by
bol medzi navrhovateľom a odporcom 1/ býval uzavretý akýkoľvek právny vzťah. V konaní nebolo ani
preukázané, že by bol odporca 3/ odporcovi 1/ poskytol zálohu na objednanie betónu a ani tú skutočnosť,

že by bola bývala odporcovi 1/ vyplatená suma 194.550,- Sk.

Stavbu rodinného domu súp.č. XX v M., ktorý je vo vlastníctve odporcu 3/ organizoval, zabezpečoval, a
to aj finančne odporca 3/, a to či už v osobe vlastníka domu alebo konateľa odporcu 2/. Neprehľadnosť
v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch preto zapríčinil sám svojim konaním, keď dohodu o vykonaní
prác údajne omylom vypísal na odporcu 2/ s odôvodnením, že ju uzatváral ako fyzická osoba a vlastník

rodinného domu, a nie ako odporca 2/.

Ani faktúra na dodávku betónu nebola navrhovateľom doručovaná odporcovi 1/, ale odporcovi 2/, s
ktorým pred vystavením faktúry komunikoval. Súhlasil s tvrdením odporcu 3/, že zaviazať všetkých
troch odporcov spoločne a nerozdielne v prospech navrhovateľa nie je možné, pretože by všetci museli

uzavrieť s navrhovateľom obchodno-záväzkový vzťah, čo sa nestalo.

Poukázal aj na to, že tvrdenie odporcu 3/ o tom, že okrem sumy 606.846,- Sk vyplatil odporcovi 1/ a p. C.
sumu 545.000,- Sk nie je tvrdenie pravdivé, pretože odporca 1/ o takejto platbe nemá žiadnu vedomosť
a peniaze od odporcu 3/ v takejto výške nikdy neprevzal. Na účet jeho manželky bolo poukázaných

celkom 687.000,- Sk, pričom z tejto sumy bola na bloky a pokladničné doklady za nakúpený materiál
v stavebninách započítaná suma 606.846,- Sk a rozdiel predstavoval 80.154,- Sk, ktorý bol započítaný
na práce vykonané odporcom 1/ a p. C., ako aj ostatnými brigádnikmi. Odporca 1/ dodnes nedostal
za prácu vyplatené všetky finančné prostriedky podľa dohody o vykonaní prác, t.j. polovicu zo sumy
353.450,- Sk, pretože druhú polovicu mal dostať p. C.. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu voči

odporcovi 1/ v celom rozsahu potvrdiť. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 218,85 Eur.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané

prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a §
156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom
dospel k záveru, že odvolanie odporcu 3/ nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ došlo k uzavretiu

zmluvy na vykonanie stavebných prác, ktorá je označená ako Dohoda o vykonaní prác podľa § 226
Zákonníka práce. Odporca 1/ bol v čase uzatvárania tejto dohody fyzickou osobou podnikateľom,
čo nebolo medzi zmluvnými stranami sporné. Predmetom dodávky prác bola rekonštrukcia strechy,
vybudovanie stĺpov, vencov a betónové práce na rodinnom dome odporcu 3/. Odporca 1/ sa zaviazal
podľa tejto písomnej dohody vykonať pre odporcu 2/ v čase od 16.02. do 01.05.2008 práce za dohodnutú

cenu - odmenu vo výške 353.450,-Sk, splatnosť ktorej bola dohodnutá v čl. IV Dohody o vykonaní prác.
Spôsob úhrady materiálu na stavbu nebol písomne dohodnutý a ani jeho cena.

Z výsluchu odporcu 1/ doplneného okresným súdom po vydaní zrušujúceho rozhodnutia odvolacím
súdom vyplýva, že práce na rodinnom dome odporcu 3/ vykonával spolu s p. C., ktorý podnikateľom

nebol a ktorého vyplácal odporca 1/ v rozsahu ním vykonaných prác. Na rekonštrukčných prácach
pracovali aj ďalší traja až štyria pracovníci tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, ktorých
vyplácal odporca 1/. Na základe tejto dohody nebol odporca 1/ povinný zabezpečovať materiál, ktorý sa
na rekonštrukciu stavby mal použiť. Tento si mal zabezpečovať odporca 2/ alebo 3/, čo nie je možné
jednoznačne určiť, keďže odporca 3/ bol konateľom odporcu 2/, preto mohol vystupovať súčasne za

oboch odporcov.

Z výsluchu odporcu 3/ vyplynulo, že pre neho bolo jednoduchšie, ak materiál zabezpečoval odporca 1/,
preto sa s ním ústne dohodol, že materiál, ktorý bude potrebný na stavbu a jeho cenu s ním vopredodsúhlasí a následne mu zašle finančnú čiastku, na ktorej sa dohodnú, aby mohol odporca 1/ ním
zakúpený tovar na rekonštrukciu nehnuteľnosti vlastnícky patriacej odporcovi 3/, zaplatiť. Vzájomné
zúčtovanie medzi odporcom 1/ a konateľom odporcu 2/, resp. odporcom 3/ prebiehalo tak, že odporca 1/

priebežne odovzdával bločky o nákupe konateľovi odporcu 2/, resp. odporcovi 3/ a tento odsúhlasoval
rozsah zabudovaného materiálu priamo na stavbe a následne uvoľňoval ďalšie finančné prostriedky.

Z doplneného výsluchu odporcu 3/ vyplýva, že cez odporcu 2/ neboli vedené žiadne faktúry a táto
spoločnosť mala reklamnú tabuľu na jeho dome len preto, že bol v tom čase jej štatutárnym zástupcom,

ako aj preto, že predmetom podnikania odporcu 2/ bola stavebná činnosť a poruchová služba, preto stále
nosil pri sebe dohody o vykonaní práce, ktorú podpísal aj s odporcom 1/. Túto dohodu však neuzatvoril
odporca 2/, ale ju uzatvoril s odporcom 1/ on ako fyzická osoba - R. M.. K uvedeniu spoločnosti
odporcu 2/ na dohode došlo podľa jeho názoru zrejme omylom. Na rekonštrukciu rodinného domu oslovil
odporcu 1/ a p. C., ktorých zavolal na ohliadku, následne sa s nimi dohodol na vykonaní tých prác,
ktoré sú uvedené v dohode. Aj keď pôvodne mal zabezpečovať všetok materiál sám, neskôr sa pre

časovú zaneprázdnenosť dohodol s odporcom 1/ a p. C., že im bude na materiál posielať peniaze,
s čím oni súhlasili. Podpísali príjmové bloky o tom, že peniaze preberali a sľúbili dodanie materiálu
aj so zľavami vo výške od 10-15%. Cenu, na ktorej sa dohodli im platil vo forme záloh a zároveň im
poskytol aj zálohy na materiál. Bloky, ktoré odporca 1/ a p. C. predkladali odporcovi 3/ si tento fyzicky na
stavbe skontroloval a s dodávkou betónu súhlasil, pretože cena, ktorú mu p. C. povedal, bola pre neho

výhodná. Pri konečnom zúčtovaní si vyplatili všetky podĺžnosti, preto bol toho názoru, že im nezostal
nič dlžný. Celková suma diela bola 1.154.846,- Sk, z čoho bloky boli 606.846,- Sk, za vykonanie prác
podľa dohody vyplatil 353.450,- Sk a zostatok v sume 194.550,- Sk zostal u nich. Žiaden betón si on
u navrhovateľa neobjednával a ani s navrhovateľom do žiadneho kontaktu nikdy neprišiel. Faktúru,
ktorú zaslali odporcovi 2/, odporca 2/ navrhovateľovi vrátil. Nepoprel však, že betón bol na rodinný dom

dodaný, avšak nie v takom množstve, ako navrhovateľ fakturoval.

Z doplneného výsluchu odporcu 1/, p. C., ktorý odporcovi 1/ pomáhal vykonávať všetky práce na
rekonštruovanej stavbe, ako aj z výsluchu odporcu 3/, a to aj ako konateľa odporcu 2/ vyplynulo, že
na stavbu bola dovezená betónová zmes, použitá na rodinný dom od navrhovateľa, čo navrhovateľ

preukázal7dodacímilistinami,4záznamamioprevádzkevozidlaa2záznamamiopoužitídomiešavača,
ktorými preukazoval splnenie dodania tovaru - betónovej zmesi pre rodinný dom odporcu 3/. Faktom
je, že na dodacích listoch sa nachádza podpis odporcu 1/, p. C. a ďalšie nečitateľné podpisy, rovnako
ako aj na zázname o prevádzke vozidla. Podpis odporcu 1/ sa nachádza aj na zázname o poskytnutí
domiešavača, ktorý bol nevyhnutný preto, aby sa betónová zmes z domiešavača dostala na rodinný

dom odporcu 3/. Skutočnosť, že betón bol v rozsahu vyfakturovanej sumy aj na stavbe odporcu 3/ reálne
zabudovaný, odporca 3/ nepoprel.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je

dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ods. 2 cit. ust., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri

roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne,
preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Nazdôraznenie jeho správnosti, a to aj s prihliadnutím na rozsah dôvodov uvádzaných odporcom 3/ v jeho
odvolaní, dopĺňa ďalšie skutočnosti.

Okresný súd doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu a správne
zistil, že betónová zmes, ktorú navrhovateľ dodal na stavbu rodinného domu vlastníkom ktorého je
odporca 3/ bola pri jeho zhotovovaní a rekonštrukcii zabudovaná bez toho, že by ju bol ktorýkoľvek
z odporcov navrhovateľovi zaplatil. Na zistenie rozhodujúcej skutočnosti, kto objednal u navrhovateľa
dodávku betónovej zmesi, ktorá zaplatená nebola, vykonal súd opakovaný výsluch navrhovateľa,

odporcu 1/ a odporcu 3/, z obsahu ktorých, a to aj v nadväznosti na prv vykonané dokazovanie výsluchmi
ďalších svedkov, ako aj z listinných dôkazov zistil, že medzi navrhovateľom a odporcom 1/, 2/ a 3/
nedošlo pred dodaním betónovej zmesi navrhovateľom na dom odpprcu 3/ k uzavretiu žiadnej zmluvy,
a to ani ústnej a ani v písomnej forme.

Napriek rozsiahlému dokazovaniu sa v konaní nepodarilo jednoznačne preukázať, ktorý z odporcov

objednal u navrhovateľa dodávku betónovej zmesi u navrhovateľa, aby tak bolo možné s určitosťou
stanoviť, medzi ktorými z účastníkov sporu došlo ku vzniku ústnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej
navrhovateľ ako dodávateľ dodal betónovú zmes na rodinný dom odporcu 3/. Keďže predmetom
sporu je peňažný nárok, okresný súd správne vyhodnotil skutkový stav tak, že bez ohľadu na to, kto
dodávku betónovej zmesi u navrhovateľa objednal, k jej dodaniu zo strany navrhovateľa na rodinný

dom odporcu3/, kde bola betónová zmes zabudovaná došlo, v dôsledku čoho sa majetok odporcu 3/ o
hodnotu betónovej zmesi, ktorú navrhovateľovi nezaplatil, zväčšil.

Aj keď navrhovateľ v návrhu žiadal zaplatenie sumy titulom kúpnej ceny dodaného tovaru - betónovej
zmesi, je v tejto súvislosti nutné uviesť, že tak, ako to vyplýva z § 153 ods.1 O.s.p., v ktorom sú upravené

základné zásady rozhodovania, je pre rozhodnutie súdu o veci samej základom dokazovaním zistený
skutkový stav veci. Toto však platí, len ak zákon súdu neukladá, aby o veci samej rozhodol na inom
podklade. Je tomu tak vtedy, ak súd rozhodol v neprospech účastníka len preto, že tento neuniesol
dôkazné bremeno.

V spornom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný návrhom, a teda že
nemôže navrhovateľovi priznať viac, než žiadal v petite, ako aj to, že by navrhovateľovi priznal niečo
iné, než žiadal alebo že by priznal navrhovateľovi ním požadované plnenie, avšak z iného skutkového
základu, než ktorý bol predmetom konania. Nie je však prekročením návrhu, ak súd skutok, ktorý bol
predmetom konania posúdil po právnej stránke inak, než to urobil navrhovateľ a ak na základe takéhoto

právneho posúdenia veci priznal navrhovateľovi ním požadované peňažné plnenie. V tejto súvislosti je
preto argumentácia odporcu 3/ v odvolaní o tom, že okresný súd priznal navrhovateľovi niečo iné než
žiadal, keďže si žiadne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči odporcovi 3/ neuplatnil právne
irelevantná, a to najmä z toho dôvodu, že právna kvalifikácia, ktorú navrhovateľ zvolí pri podaní návrhu
nie je pre súd, ktorý vo veci rozhoduje právne záväzná, pričom ju navrhovateľ nemusí ani meniť.

Odvolací súd preto nesúhlasí s právnym názorom odporcu 3/, že by bol navrhovateľ povinný kvalifikovať
ním uplatnený nárok ešte pred vydaním rozhodnutia ako nárok z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia, pretože okresný súd nerozhodol vo veci na základe iného skutkového stavu, než stavu
zisteného z vykonaného dokazovania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného

súduSRsp.zn.IÚS122/2012z03.10.2013,podľaktorého„súdneprekročínávrhyúčastníkovaneprisúdi
viac, ako sa domáhajú, ak plnenie prizná z iného skutkového základu, než aký bol predmetom konania,
ktorý bol vymedzený v žalobnom návrhu“. Podľa odôvodnenia Ústavného súdu SR „ nie je porušením
zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania“.
Odvolací súd tiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 3Cdo 83/2011 zo dňa 30.06.2011,

z odôvodnenia ktorého vyplýva,“ že právna kvalifikácia, ktorú navrhovateľ zvolí pri podaní návrhu na
súd nie je pre súd rozhodujúca a ani právne záväzná“. Súd je preto oprávnený inak právne kvalifikovať
skutok, ktorý bol predmetom konania, v dôsledku čoho nie je argumentácia odporcu 3/ v odvolaní
správna. Súd preto nepochybil, keď aj bez návrhu navrhovateľa na zmenu návrhu mu priznal nárok z
iného právneho titulu než žiadal, preto porušenie § 153 ods.1 O.s.p. neprichádza do úvahy.

Ani odporcom 3/ uvádzaný argument v jeho odvolaní, že petit navrhovateľa formulovaný tak, aby súd
zaviazal odporcov 1/-3/ k zaplateniu dlžnej sumy spolu s príslušenstvom spoločne a nerozdielne nie je
správny, pretože z povahy veci vyplýva, že odporca 3/ by nemohol byť zaviazaný spoločne a nerozdielnepopri odporcovi 1/ a 2/ v prípade, ak by aj k bezdôvodnému obohateniu z jeho strany skutočne došlo,
keďže sa plnenia odporcu 1/ a 2/ a plnenie odporcu 3/ navzájom vylučujú nie je v prejednávanej veci
podstatný, pretože návrhu navrhovateľa nebolo v celom rozsahu vyhovené a súd neukladal povinnosť

trom odporcom, ale len jednému a voči dvom z nich návrh zamietol.

Bezdôvodné obohatenie je upravené v § 451 OZ a nasl., ktorý je potrebné aplikovať v prejednávanej veci
na vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom a odporcom 3/ aj preto, že odporca 3/ nie je v prejednávanej
veci podnikateľom. Predpokladom bezdôvodného obohatenia je majetkový prospech jedného subjektu

a s ním súvisiaca majetková ujma u druhého subjektu, ktorá nie je zákonom alebo zmluvou predvídaná.
Z dokazovania vykonaného okresným súdom jednoznačne vyplýva, že medzi majetkovým prospechom,
ktorý vznikol na strane odporcu 3/ tým, že sa jeho majetok zväčšil o hodnotu betónovej zmesi
zabudovanej do jeho rodinného domu a majetkovou ujmou navrhovateľa, ktorý za dodávku betónovej
zmesi nezískal žiadnu cenovú náhradu je daná príčinná súvislosť, ktorá má za následok u odporcu 3/
bezdôvodné obohatenie. Právo toho, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia sa premlčí v

subjektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods.1 OZ za dva roky odo dňa, keď sa dozvie, že sa na jeho
úkor niekto iný obohatil. Objektívna premlčacia doba pre bezdôvodné obohatenie je upravená v § 107
ods.2OZ.Keďžesapovinnosťvydaťbezdôvodnéobohatenienepovažujezazodpovednostnúpovinnosť
stačí, aby sa oprávnený dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Nie je rozhodujúce ani to, že sa oprávnený o týchto skutočnostiach pri vynaložení akejkoľvek

starostlivosti mohol dozvedieť, pretože relevantná je len reálna vedomosť o nich.

Potom, ako okresný súd účastníkov pred vyhlásením rozhodnutia poučil podľa § 120 ods.4 O.s.p. o tom,
ževšetkyskutočnostiadôkazymusiaoznačiťalebopredložiťnajneskôrdovyhláseniauznesenia,ktorým
sa dokazovanie pred okresným súdom končí, inak na nimi označené a predložené skutočnosti a dôkazy

odvolací súd neprihliadne, nie je možné na námietku premlčania vznesenú odporcom 3/ až v odvolaní
o tom, že nárok navrhovateľa je voči nemu premlčaný, prihliadnúť. Odporca 3/ v konaní namietal len
nedostatok pasívnej legitimácie, avšak námietku premlčania v konaní pred okresným súdom nevzniesol.

V súlade s § 205a/ ods.1 O.s.p. môže odvolací súd prihliadnuť len na tie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré

neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, ak by ich bolo možné podčleniť pod okruh podmienok
stanovených v § 205a/ ods.1 písm. a/-d/ O.s.p. Túto skutočnosť mohol navrhovateľ bez svojej viny uviesť
už v konaní pred súdom prvého stupňa a na jej preukázanie označiť alebo predložiť dôkazy. Z vyššie
uvedených dôvodov nemohol odvolací súd túto novú skutočnosť, na ktorú navrhovateľ poukázal až v
odvolacom konaní akceptovať.

Odvolací súd však poukazuje na rozhodujúce fakty, z ktorých by okresný súd nesporne pri rozhodovaní
o námietke premlčania, keby ju bol odporca 3/ v konaní vzniesol vychádzal a z ktorých vyplýva,
že rozšírenie návrhu navrhovateľom vo vzťahu k odporcovi 3/ bolo doručené okresnému súdu dňa
16.03.2010, a nie dňa 02.06.2010 tak, ako to odporca 3/ v odvolaní tvrdil, pričom k prevzatiu betónovej

zmesinastavbeodporcu3/došlovdňoch19.03.a 08.04.2008.Podanímzodňa01.06.2010,doručeným
okresnému súdu dňa 02.06.2010, na ktoré odporca 3/ v odvolaní poukázal žiadal navrhovateľ len to,
aby súd zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy všetkých troch odporcov spoločne a nerozdielne.

Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že proti zamietavej časti rozhodnutia napadnutého

odvolaním sa odporca 3/ nemohol odvolať, pretože mu rozhodnutím prvostupňového súdu v tejto časti
neboli uložené žiadne povinnosti a nebola mu ním spôsobená na jeho právach žiadna ujma.

Z vyššie uvedených dôvodov je preto odvolací súd toho právneho názoru, že okresný súd správne zistil
skutkový stav o tom, že k bezdôvodnému obohateniu mohlo dôjsť výlučne na strane odporcu 3/, pretože

k zväčšeniu majetku o hodnotu betónovej zmesi došlo len na jeho strane, ktoré však nie je možné v
naturálnej podobe tak, ako ho zabudovaním betónovej zmesi získal, vrátiť. Na tvrdenia odporcu 3/ o
tom, že si u navrhovateľa nič neobjednal a že mu navrhovateľ žiadnu betónovú zmes nefakturoval, ako
aj to, že má všetky finančné záväzky z titulu zmluvy o dielo voči odporcovi 1/ a p. C. vysporiadané
nemohol okresný súd, ale ani odvolací súd prihliadnuť, pretože ich v konaní žiadnym relevantným

spôsobom nepreukázal. Nepreukázal ani to jeho tvrdenie, že betón mohol objednať len odporca 1/,
p. C. alebo p. U., pretože títo by len samotným objednaním betónovej zmesi, nie pre seba ale pre
odporcu 3/, žiadne bezdôvodné obohatenie nezískali. Vystavenie faktúry za dodávku betónovej zmesi
navrhovateľom odporcovi 2/ nemá za súdom zisteného skutkového stavu, keď v konaní aj samotnýodporca 3/, ktorý bol v čase dodania betónovej zmesi konateľom odporcu 2/ potvrdil, že odporca 2/
nič u navrhovateľa neobjednal, že zmluvu s odporcom 1/ nepodpisoval za odporcu 2/, ale za seba ako
odporcu 3/ a že zmes bola dodaná na rekonštrukciu jeho domu, žiadnu relevanciu.

Nie je preto pravdivé tvrdenie odporcu 3/ v odvolaní, že by navrhovateľ na svoje tvrdenia, že cenu betónu
má zaplatiť odporca 3/, ktorý betónovú zmes nesporne prevzal, čo aj v konaní vierohodne preukázal,
neuniesol dôkazné bremeno.

Okresný súd správne rozhodol aj o výške bezdôvodného obohatenia, keď vychádzal zo zároverov
znaleckého dokazovania, ale aj z dodacích listov, kde je jednoznačne potvrdené prevzatie takého
množstva kubíkov betónovej zmesi, aké navrhovateľ dodal odporcovi 3/, cenu ktoého si v tomto konaní
uplatnil. Navyše cena betónovej zmesi určená znalcom bola ešte vyššia, než si navrhovateľ v konaní
uplatnil.

V ostatnom odkazuje odvolací súd na odôvodnenie prv vydaného zrušujúceho rozhodnutia v tejto veci.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v
napadnutej časti výroku vecne správne, preto ho podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 224 ods. 4 O.s.p. o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.