Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/975/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614205587
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7614205587.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobkyne D. J., Y. J. E., H. Č.. XXX,
zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom v Košiciach, Urbánkova č. 1562/6, proti
žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného
AdvokátskoukanceláriouJUDr.AndreaCviková,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Kubánihoč.16,ozrušenie
rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
zo dňa 7.10.2014 č.k. 10C/38/2014-77 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 69,91 eura platbou JUDr.
Monike Marjanovič, advokátke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho
súduzodňa3.2.2014sp.zn.297/11/13azároveňodložiljehovykonateľnosťdoprávoplatnostiukončenia
konania vo veci samej a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni na trovách konania sumu 525,36 eura
a na súdnom poplatku sumu 99,50 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o návrhu žalobkyne na zrušenie rozhodcovského
rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu.

Prirozhodovanívychádzalsúdprvéhostupňazozistenia,žehoreuvedenýmrozhodcovskýmrozsudkom
bolažalobkyňazaviazanázaplatiťžalovanémusumu2892,69eura,zmluvnúpokutuvovýške0,065eura
denne a úrok z omeškania vo výške 1,775% ročne zo sumy 80,37 eura od 20.10.2012 do 22.10.2012,
zo sumy 44,37 eura od 23.10.2012 do 29.11.2012, zo sumy 79,74 eura od 20.2.2013 do 13.5.2013,

zo sumy 80,37 eura od 20.3.2013 do 13.5.2013, zo sumy 79,74 eura od 14.5.2013 do 13.6.2013, zo
sumy 80,37 eura od 20.4.2013 do 13.6.2013, zo sumy 79,74 eura od 14.6.2013 do 11.7.2013, zo sumy
80,37 eura od 20.5.2013 do 11.7.2013, zo sumy 79,74 eura od 12.7.2013 do 13.8.2013, zo sumy 80,37
eura od 20.6.2013 do 13.8.2013, zo sumy 79,74 eura od 14.8.2013 do 13.10.2013, zo sumy 80,37 od
20.7.2013 do 13.10.2013, zo sumy 79,74 eura od 14.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eura od
20.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eura od 20.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 2 652,21 eura od
23.9.2013 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu

1 500,00 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto
zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 500,00 eur len 8,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 2 892,60 eura
do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovského konanie 32,40 eura
a trovy právneho zastúpenia vo výške 428,46 eura. Ďalej vychádzal súd zo zistenia, že zmluva o úvereuzavretámedziúčastníkmionároku,oktoromrozhodovalrozhodcovskýsúdjespotrebiteľskouzmluvou.
Účastníci konania uzavreli úverovú zmluvu dňa XX.X.XXXX, na základe ktorej bol žalobkyni schválený
revolvingový úver vo výške 1 500,00 eur so splatnosťou po dobu 48 mesiacov s výškou mesačnej splátky

80,37 eura. Dňa XX.X.XXXX bola uzavretá aj rozhodcovská zmluva, ktorá nie je súčasťou úverovej
zmluvy a nenachádza sa na tej istej listine.

Na základe uvedených zistenia a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že
nárok žalobkyne je dôvodný. Po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy dospel súd k záveru, že ide o zmluvu

neprimeranú, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi v tej istý deň ako zmluva o úvere. Bola uzavretá
vo formulárovej podobe, ktorú predkladal žalovaný žalobkyni, nebola teda individuálne dojednaná a jej
obsah žalobkyňa nemohla ovplyvniť. Dopĺňali sa len údaje ako je meno, bydlisko, dátum narodenia.
Žalovaný mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému
súdu, ktorý sám určil a vylúčil tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Vychádzajúc z komplexnej úpravy
rozhodcovskej zmluvy považoval súd túto v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú zmluvu preto
považoval za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 Občianskeho zákonníka.
Bol toho názoru, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom. Rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú aj v zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona o

rozhodcovskom konaní, podľa ktorého zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na
osobe rozhodcu alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Rozhodcovskú zmluvu považoval
za neplatnú aj z dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnený určiť
výlučne žalovaný. Uvedené spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníka rozhodcovského
konania v neprospech spotrebiteľa. V prejednávanej veci sa rozhodcovské konanie uskutočnilo na

rozhodcovskom súde podľa výberu žalovaného bez toho, aby tento výber mal žalobca mal možnosť
akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že rozhodcovská zmluva je
neprijateľnou podmienkou a teda absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou, vzhľadom na jej rozpor
s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe

tejto doložky a teda nemal právo zvoliť si konať. Keďže rozhodcovská doložka v danej veci núti
spotrebiteľa podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu, je v rozpore s dobrými
mravmi a teda je neplatná aj podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním teda
súd mal za to, že návrh podaný zo strany žalobkyne je dôvodný. Dôvodom zrušenia rozhodcovského
rozsudku podľa názoru je skutočnosť, že rozhodcovský súd rozhodol o veci na základe neplatnej

rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský súd podľa jeho názoru nemohol rozhodnúť na základe tejto
doložky a teda nemal právomoc vo veci konať. Súd návrhu žalobkyne preto vyhovel a rozhodcovský
rozsudokzrušil.Vzmysleust.§48ods.2zákonač.244/2002Z.z.odložilvykonateľnosťrozhodcovského
rozsudku do právoplatného skončenia konania. Bol toho názoru, že odkladom vykonateľnosti sa
predíde možnému navyšovaniu nákladov, ktoré by mohli vzniknúť prípadnou exekúciou rozhodcovského

rozsudku.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal
náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia. Vzhľadom na to, že žalobkyňa je
oslobodená od platenia súdneho poplatku a v konaní bola úspešná, uložil žalovanému zaplatiť aj súdny

poplatok podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd nedostatočne
vyhodnotil obsah a spôsob uzatvárania rozhodcovskej zmluvy, kedy nedôvodne tvrdí, že rozhodcovská

zmluva ho zbavuje možnosti brániť sa pred všeobecným súdom a pod. Rovnako podľa jeho
názoru súd dospel k nesprávnemu záveru o tom, že rozhodcovská zmluva má spôsobovať značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strany v neprospech spotrebiteľa. Podľa jeho názoru v
rozsudku je nepreskúmateľné, v čom konkrétne má spôsobovať uzavretá rozhodcovská zmluva značnú
nerovnováhu v právach a povinnosti zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ďalej bol toho názoru,

že súd nesprávne v rozpore s podaným vyjadrením ponechal stranám mechanizmus, za ktorého sa
rozhodcovská zmluva uzatvára. Individuálny charakter má rozhodcovská zmluva vďaka spôsobu jej
konštituovania,t.j.predpokladaniajejvzniku.Vtejtosúvislostisavôbecsúdnezaoberaltým,čižalobkyňa
mala možnosť ovplyvniť uzavretie rozhodcovskej zmluvy nielen z hľadiska nepodpísania danej zmluvy,ale práve z hľadiska toho, že možnosť odmietnuť uzavretie rozhodcovskej zmluvy a jej využitie boli
výslovne v texte rozhodcovskej zmluvy spomenuté. Na základe takto obsiahnutého poučenia o možnosti
neuzavrieť rozhodcovskú zmluvu a o tom, že takýto úkon nemá vo vzťahu k poskytnutiu úveru žiadne

účinky predstavuje jej uzavretie slobodne a jednoznačne vyjadrenú vôľu spotrebiteľa, ktorá ovplyvňuje
obsah vzájomného vzťahu s dodávateľom. Práve tým, že žalobkyňa mohla fakticky a nezávisle ovplyvniť
obsah vzájomných vzťahov s dodávateľom, ale len na základe vlastného úkonu, rozhodcovská zmluva
mohla vzniknúť, nadobúda rozhodcovská zmluva povahu individuálneho právneho úkonu. Je zjavné,
že žalobkyňa mohla vlastným úkonom ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda jej obsah

vzájomného vzťahu s ním. Má za to, že vlastným úkonom mohla ovplyvniť aj existenciu rozhodcovskej
zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu s ním. Rozhodcovská zmluva podľa jeho názoru teda spĺňa
charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Ďalej poukázal
na skutočnosť, že z napadnutého rozsudku nevyplýva v prvom rade označenie žiadneho zákonného
ustanovenia, podľa ktorého by rozhodcovské konanie v spotrebiteľskej veci nemohol začať veriteľ. Súd
v tomto prípade vyvodzuje neprijateľnosť, ktorá vyplýva z dôsledku začatia rozhodcovského konania

veriteľom, kedy spotrebiteľ má stratiť právo brániť sa voči nárokom na všeobecnom súde. Takáto
argumentácia znamená, že neprijateľnosť nastáva až začatím daného konania. Takýto záver je podľa
jeho názoru nesprávny, pretože ak je niečo absolútne neplatné, potom je to neplatné od začiatku.
Z toho je zrejmé, že spájaním neprijateľnosti zmluvnej podmienky s výkonom práv v nej neobstojí
a rozhodcovská zmluva nebude neplatnou preto, ak konanie začne dodávateľ. Súd v napadnutom

rozsudku tvrdí neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, avšak zistiť, aké konkrétne skutkové okolnosti
spôsobujú značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v sporovanej rozhodcovskej zmluvy je podľa
napadnutého rozsudku nemožné. Na to, aby súd mohol dospieť k takému záveru je potrebné určiť, že
je tu nejaká nerovnováha v právach strán, táto nerovnováha dosahuje intenzitu hrubej nerovnováhy a
súčasne na úkor spotrebiteľa. Z napadnutého rozsudku nie je možné nič takéto zistiť. Z odôvodnenia

nemožno zistiť, aké právo sa povinnému uzavretím rozhodcovskej zmluvy malo odňať či obmedziť.
Teda aké výhodnejšie postavenie by mal spotrebiteľ, ak by sa postupovalo v konaní pred súdom, čo
by bol stav, ak by neexistovala rozhodcovská doložka vôbec. Argument súdu, že rozhodcovská zmluva
je neplatná aj preto, že subjekt, ktorý má spor rozhodovať v rozhodcovskom konaní je určený ním,
je nepreskúmateľným. Formuláciu rozhodcovskej zmluvy pripravil síce, avšak táto skutočnosť sama o

sebe nespôsobuje právne účinky medzi účastníkmi konania. Záver súdu by odporoval aj ustanoveniam
o spôsobe vzniku zmluvy, ktorý predpokladá, že jedna strana dá návrh na uzavretie zmluvy a druhá
strana ho buď akceptuje alebo nie.

Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý

rozsudokakovecnesprávnypotvrdil.Zastávanázor,žeakospotrebiteľovijejbolaodňatámožnosťbrániť
svoje práva pred všeobecným súdom a vo všetkých prípadoch, ak žalovaný ako dodávateľ podá voči
nej žalobu na rozhodcovskom súde.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu

predchádzajúceho podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
veci, ak dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorý následne aj správne právne posúdil,

ak žalobe vyhovel. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu,
preto odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v
celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádzal

z názoru, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy predstavuje slobodne a jednoznačne vyjadrenú vôľu
žalobkyne.

Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv zákon vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako
tzv. slabšej zmluvnej strany (toto postavenie vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ je z hľadiska

informovanosti a vyjednávacej pozície v slabšom postavení a nemá možnosť individuálne ovplyvniť
obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom), a tiež zo zásady neprípustnosti zneužívania
monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. V ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmúobsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstrán,vneprospechspotrebiteľa(tzv.neprijateľnépodmienky).Toneplatíibavprípade,akide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné

podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, a nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa§53ods.4písm.r/Občianskehozákonníkaneprijateľnoupodmienkouuvedenouvspotrebiteľskej
zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Z cit. ustanovenia vyplýva, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo zahŕňa

aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúceho od spotrebiteľa riešenie sporov s dodávateľom
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Ak žalovaný namietal, že rozhodcovská zmluva nenúti žalobkyňu ako spotrebiteľa podriadiť sa výlučne
rozhodcovskému konaniu je potrebné uviesť, že ide len o iluzórnu možnosť spotrebiteľa vybrať si spôsob

riešenia prípadného sporu s dodávateľom, pretože vo väčšine prípadov (ak nie vo všetkých) je to
práve dodávateľ, ktorý ako prvý využije možnosť riešenia sporu rozhodcovským súdom. Rozhodcovská
doložka, ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul (tak ako aj v tomto prípad) znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte predtým podal žalobu na
rozhodcovskom súde. Takto dochádza k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa.

Rovnako za dôvodné nemožno považovať tvrdenie žalovaného, že rozhodcovská zmluva a jej následky
boli individuálne dojednané.

Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, čo je práve prípadom typových rozhodcovských zmlúv.
Rozhodcovská zmluva, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie MS SR

6MCdo 9/2012). Žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa ani v odvolacom konaní nepreukázal, že
v tomto konkrétnom prípade bola rozhodcovská doložka individuálne dojednaná.

Vzhľadom na uvedené treba považovať za správny záver súdu prvého stupňa, že dojednanie
rozhodcovskej doložky je pri spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou zmluvou podmienkou, ktorá

je absolútne neplatná, a preto nebola založená ani právomoc rozhodcovského súdu. Neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporov medzi
účastníkmi a rozhodcovský rozsudok bol tak vydaný v rozpore so zákonom, a preto žalobu žalobkyne
treba považovať za dôvodnú.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody, preto
odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobkyňa,

preto jej súd priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia a to za 1 úkon
právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu podľa § 13a ods. 1, vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume 61,87
eura a k tomu je potrebné prirátať 1 x režijný paušál v sume 8,04 eura.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.