Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. február 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/227/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311213496
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8311213496.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: E. J., H. XXXX/X, U., O.: XX
XXX XXX, Q.. Č.. T. U., P. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Kukorelliho
1505/52, Humenné proti žalovaným: 1. E. P., H. XXXX/X, U., X. E. P., T. J. XXXX/XX, U., zastúpených
JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, Námestie slobody 12, Humenné, o náhradu škody, o odvolaní
žalovanej v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 12C/123/2011-344 zo dňa 17.6.2015,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým bolo
žalobe vo veci samej proti žalovanej v 1. rade vyhovené.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovanú v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 2.446,15 eur spolu
s 9 % úrokom z omeškania od 21.11.2012 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie 9
% úroku z omeškania zo sumy 2.446,15 eur od 4.3.2011 do 20.11.2012 zamietol, a súčasne zamietol
žalobu voči žalovanej v 2. rade, a to v celom rozsahu a o trovách konania rozhodol tak, že vyslovil, že
rozhodne o nich po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobe
je potrebné vyhovieť iba vo vzťahu k žalovanej v 1. rade. Uviedol, že v predmetnej veci je nespornou
skutočnosťou, že žalobca bol súkromným podnikateľom a mal svoju prevádzku na ulici P. Č.. X R.
U. s tým, že na základe Dohody o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť zo dňa
28.12.2009 mu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v U. poskytol finančný príspevok vo výške 3.775,24
eur, pričom táto skutočnosť je nesporná a nikto z účastníkov ju nespochybňoval. V konaní bolo ďalej
preukázané, že žalobca dňa 17.2.2011 obdŕžal výzvu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v U.,
na základe ktorej bol vyzvaný k vráteniu pomernej časti poskytnutého príspevku z dôvodu zrušenia
prevádzky na ulici P. Č.. X R. U. a neoznámením adresy novej prevádzky, čím mal žalobca porušiť
dohodu o poskytnutí finančného príspevku a žalobca na základe tejto výzvy sumu 2.446,15 eur na
účet Štátnej pokladnice aj uhradil. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania a zo záverov znaleckého
posudku, tlačivo „Oznámenie o zriadení/zrušení prevádzkarne“ doniesla na Obvodný úrad U., odbor
živnostenského podnikania žalovaná v 1. rade, ktorá nepoprela skutočnosť, že toto tlačivo tam doniesla,
avšak tvrdila, že nemala so sebou plnú moc žalobcu. V konaní však bolo preukázané, že toto tlačivo
bolo vypísané vlastnoručne žalovanou v 1. rade, ktorá ho aj za žalobcu podpísala a na základe tejto
žiadosti potom došlo k zrušeniu prevádzkarne žalobcu na K. P.Q. Č.. X od 15.9.2010, čo spôsobilo to,
že žalobca bol povinný vrátiť pomernú časť poskytnutého finančného príspevku. Podľa názoru súdu,
žalovaná v 1. rade svojím úmyselne konala v rozpore s dobrými mravmi, keď bez vedomia žalobcu,
jeho súhlasu a bez splnomocnenia zrušila prevádzkareň žalobcu na K.. P. Č.. X R. U.. Z tohto dôvodu

potom žalovaná v 1. rade nesie zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla žalobcovi tým, že ten musel vrátiť
pomernú časť poskytnutého finančného príspevku vo výške 2.446,15 eur a z tohto dôvodu súd žalobe
vyhovel iba vo vzťahu k žalovanej v 1. rade. K týmto záverom súd prvého stupňa dospel z vykonaného
dokazovania, najmä z obsahu listiny Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v U. zo dňa 14.2.2011, ktorým
listom predmetný úrad vyzval žalobcu na vrátenie pomernej časti poskytnutého finančného príspevku
na základe dohody zo dňa 28.12.2009 vo výške 2.446,15 eur s odôvodnením, že dňom 15.9.2010 mal
žalobca zrušiť svoju prevádzkareň na adrese P. X, U. a neoznámil ani novú adresu prevádzkovania
samostatnej zárobkovej činnosti, čím porušil článok 2 bod 3 dohody a článok 2, bod 9 a preto bol povinný
vrátiť pomernú časť poskytnutého finančného príspevku. Ďalej z obsahu tlačiva „Oznámenie o zriadení/
zrušení prevádzkarne“ Obvodného úradu U., odbor živnostenského podnikania vyplýva, že dňa 6.9.2010
bolo toto tlačivo predložené Obvodnému úradu U. ako žiadosť o zrušenie prevádzkarne žalobcu na ul.
P. Č.. X R. U. od 15.9.2010. Keďže žalovaní v 1. a 2. rade spochybňovali, resp. tvrdili, že predmetné
tlačivo nevypisovali, ani ho nepodpísali v mene žalobcu, súd v danej veci nariadil znalecké dokazovanie
znalcom z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo a zo záveru znaleckého posudku znalca D..
O. F. Č.. XX/XXXX, ako aj doplnku č. 1 k tomuto znaleckému posudku vyplýva jednoznačný záver, že
sporný podpis oprávnenej osoby napodobneného podpisu J. a text paličkové písmo na č. l. 122 súdneho
spisu na tlačive „Oznámenie o zriadení/zrušení prevádzkarne“ zo dňa 15.12.2009, urobila žalovaná v
1. rade E. P.Á.. Právne súd rozsudok odôvodnil ustanovením § 424 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, ktorý uplatňoval, pretože výška úroku z omeškania je v súlade
s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z. z., avšak súd nepriznal žalobcovi úrok z omeškania od dátumu, ako ho žalobca požadoval,
pretože čas plnenia medzi účastníkmi konania dohodnutý nebol a z tohto dôvodu súd považoval ako
začiatok omeškania žalovanej v 1. rade
za deň, ktorý nasledoval po dni, kedy bola žaloba doručená žalovanej v 1. rade, resp. jej zástupcovi a
až nasledujúci deň súd určil ako deň omeškania, t. j. začiatok omeškania, čo vyplýva z ustanovenia §
563 Občianskeho zákonníka. Súd však nezistil porušenie právnej povinnosti, ani neúmyselné konanie
zo strany žalovanej v 2. rade, ktoré by spôsobilo vznik škody na strane žalobcu a preto žalobu voči
žalovanej v 2. rade z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) s tým,
že o trovách konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná v 1. rade E. P., , ktorá žiadala, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie,
resp. ho zmenil tak, že žalobu voči žalovanej v 1. rade zamietne a žalobcu zaviaže na náhradu trov
konania. Uviedla, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za nesprávne a nezákonné, pretože
súd neúplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla ďalej, že chce
poukázať na skutočnosť, že žalobcovi v skutočnosti žiadna škoda nevznikla, pretože žalobca nikdy
reálne neprevádzkoval predajňu na K.. P. XXXX/X R. U., pričom mal len formálne uzavretú nájomnú
zmluvu, zriadenú prevádzkareň a na dohodu zamestnanú pracovníčku a splnené ďalšie formálne
náležitosti, ale v skutočnosti prevádzku na K.. P. Č.. X R. U. riadila a prevádzkovala žalovaná v 2.
rade E. P.. Táto mala uzavretú nájomnú zmluvu na rovnaký nebytový priestor a podnikala v totožnom
predmete podnikania, ako žalobca. Má za to, že aj keď došlo k zrušeniu prevádzkarne na K.. P. X R. U.,
žalobca spĺňal podmienku vykonávania SZČ v mieste podnikania H. XXXX/X, a teda podmienky dohody
neporušil a nebol teda povinný vrátiť alikvótnu časť poskytnutého príspevku. Žalovaná v 1. rade ďalej
namietala pasívnu legitimáciu v tomto spore. Pokiaľ teda na základe oznámenia o zrušení prevádzkarne,
ktoré nebolo podpísané konajúcou osobou a ktorej totožnosť konajúca úradníčka neoverila, došlo
k neoprávnenému a nezákonnému zásahu do práv a oprávnených záujmov fyzickej osoby a tým k
spôsobeniu škody, zodpovedá za takéto pochybenie podľa jej názoru jedine štátny orgán, ktorý takto
nesprávne a nezákonne postupoval a rozhodol. Má za to, že došlo k pochybeniu a nezákonnému
konaniu pracovníčok Obvodného úradu U., odbor živnostenského podnikania, za ktoré nesú plnú právnu
zodpovednosť, alebo je chybný znalecký posudok D.. O. F. Č.. XX/XXXX zo dňa 29.9.2014. Súčasne v
odvolaní uviedla, že žiadala o vypočutie znalca na odstránenie rozporov, avšak ani v tomto prípade súd
jej návrh neakceptoval a takisto neakceptoval žiadosť o výsluch vedúcej odboru Obvodného úradu U.,
odbor živnostenského podnikania a rovnako aj pracovníčky, ktorá uvedené oznámenie vybavovala.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že rozsudok považuje za vecne
správny, nakoľko vo veci bolo rozhodnuté po dôkladnom vykonaní dokazovania. Uviedol, že žalovaná
v 1. rade počas celej doby vedenia konania popierala, že by bez súhlasu, bez splnomocnenia a bez
pokynu žalobcu podala žiadosť o zrušenie prevádzky, pričom však počas celej doby konania sa netajila
tým, že rovnakú prevádzku na rovnakom mieste zriadila pre svoju dcéru, ktorá v konaní vystupovala
ako žalovaná v 2. rade.
Ďalej uviedol, že napriek zavádzaniu súdu a klamstvám zo strany žalovanej v 1. rade, sa na základe
znaleckého posudku podarilo dokázať, že práve žalovaná v 1. rade podpísala žiadosť o zrušenie
prevádzky a týmto konaním spôsobila žalobcovi škodu spočívajúcu v tom, že na základe tohto jej
konania žalobca musel vrátiť časť finančného príspevku štátu vo výške 2.446,15 eur. Neobstojí ani jej
snaha preniesť zodpovednosť na zamestnankyňu živnostenského úradu, pretože žalovaná v 1. rade
svojím úmyselným konaním v rozpore s dobrými mravmi spôsobila škodu žalobcovi a týmto naplnila
podmienky zodpovednosti za škodu voči nemu podľa ustanovenia § 424 Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že zodpovednosť pracovníka úradu, ktorý prijal oznámenie o zrušení bez overenia, či existencie
plnomocenstva zo strany živnostníka, nebola predmetom tohto konania, pretože sa preukázalo, že
žalovaná v 1. rade sama tlačivo vyplnila, podpísala a v konečnom dôsledku túto zrušenú prevádzku
žalobcu následne prevádzkovala jej dcéra, t. j. žalovaná v 2. rade, čo jednoznačne svedčí o úmysle
žalovanej v 1. rade. Taktiež poukázal, že nie je možné súhlasiť ani s tvrdením žalovanej v 1. rade, ktorá
spochybňuje vypracovaný dodatok k znaleckému posudku, pretože tento dodatok bol vypracovaný na
základe jej žiadosti a napriek tomu sa jej tvrdenia nepreukázali. Žiadal preto, aby odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa a priznal žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Zodpovedajúco ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok
v rozsahu, v ktorom sa odvolateľ domáhal jeho preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie
nie je dôvodné. Treba konštatovať, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby proti
žalovanej v 2. rade ani výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti proti žalovanej v 1. rade neboli
napadnuté odvolaním, preto nadobudli právoplatnosť (§ 159 ods. 2, 3 O.s.p.) a nebolo preto v právomoci
odvolacieho súdu tento výrok preskúmavať (§ 206 ods. 2 O.s.p.). Vo vzťahu ku výroku o plnení žalobe
súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací súd v
zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie
správnosti rozsudku súdu prvého stupňa považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné:

Odvolací súd je podľa § 212 ods. 1 O.s.p. rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. V danom
prípade odvolateľ namieta, že žalobcovi v skutočnosti žiadna škoda nevznikla, pretože tento reálne
neprevádzkoval predajňu na K.. P. XXXX/X R. U., pričom mal síce formálne uzavretú nájomnú zmluvu,
zriadenú a označenú ako prevádzkareň, ale v skutočnosti prevádzku na K.. P. Č.. X, zriadila a
prevádzkovala žalovaná v 2. rade E. P. a úmyslom žalobcu bolo od počiatku vylákať od Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v U. poskytnutie príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť vo výške 3.775,24
eur a za tým účelom boli vypracované fiktívne nájomné zmluvy, dohody o vykonaní práce, zriadená
prevádzkareň na K.. P. Č.. X a podobne, pričom poukazuje aj na ďalšie podmienky získania príspevku. K
uvedenému odvolací súd udáva, že predmetom tohto konania nie je preskúmavanie, resp. posudzovanie
platnosti, či neplatnosti dohody o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť uzatvorenej
podľa § 49 ods. 7 zákona číslo 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 44/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva ustanovenie § 69 ods. 2 Zákona
o službách zamestnanosti a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov č. 438/
§49/2009/NP I-2, ktorú uzavreli Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v U. a E. J. dňa 28.12.2009 v
U.. Nárok uplatňovaný žalobcom v tomto konaní je odvádzaný od plnenia, ktoré žalovaný realizoval na
výzvu ÚPSVaR U. č. 217267/2011 zo 14.2.2011, v ktorej ako dôvod požadovaného vrátenia príspevku je
zrušenie predmetnej prevádzky dňom 15.9.2010, ktoré bez akýchkoľvek pochybností (podľa vykonaných
dôkazov) realizovala žalovaná v 1. Rade bez jeho vedomia. Odvolací súd v tomto konaní nebol
oprávnený ani preskúmavať správnosť určenej výšky vracanej pomernej časti príspevku po dobu
nevykonávania samostatnej zárobkovej činnosti od 15.9.2010 do 31.12.2011 a to vo výške 2.446,15
eur, o ktoré vrátenie bol žalobca požiadaný a túto sumu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v U. aj
zaplatil, čo vyplýva z potvrdenia vydaného príslušnou bankovou inštitúciou. Nedôvodnou je námietka
žalovanej v 1. rade o nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore. Podľa jej názoru, ona

nespôsobila škodu, za takéto spôsobenie škody zodpovedá jedine štátny orgán, ktorý takto nesprávne
a nezákonne postupoval a rozhodol. Aj v tejto časti sa však odvolací súd stotožňuje so závermi súdu
prvého stupňa, ktorý v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaná v 1. rade úmyselne konala v rozpore
s dobrými mravmi, keď bez vedomia žalobcu, jeho súhlasu a splnomocnenia realizovala úkony na
príslušnom správnom orgáne potrebné pre zrušenie prevádzkarne žalobcu na K.. P. Č.. X R. U.. Žalovaná
v 1. rade preto má povinnosť nahradiť žalobcovi škodu, ktorá mu vznikla, že musel vrátiť pomernú
časť poskytnutého finančného príspevku. Svojím konaním naplnila podmienky zodpovednosti za škodu
podľa ustanovení § 424 Občianskeho zákonníka. Aj tu treba doplniť ,že základnými predpokladmi
zodpovednosti za úmyselné konanie proti dobrým mravom podľa § 424 Občianskeho zákonníka je
a/konanie škodcu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, b/vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi
a/ a b/, d/ zavinenie vo forme úmyslu. Odvolací súd poukazuje na správnosť záverov súdu prvého
stupňa ,ktorý toto ustanovenie Občianskeho zákonníka takto aplikoval, pretože Tato žalovaná v 1.
rade svojím úmyselným konaním proti dobrým mravom ako družka žalobcu účelovo požiadala príslušný
správny orgán o zrušenie prevádzky žalobcu, a to bez jeho vedomia či súhlasu a týmto konaním
mu v konečnom dôsledku spôsobila škodu. Ide pritom o jej zlomyseľné konanie, ktorého cieľom bolo
spôsobiť žalobcovi takouto jej činnosťou majetkovú ujmu, t. j. škodu. Tento jej úmysel bol v tomto konaní
nepochybne preukázaný.

Žalovaná v podanom odvolaní namieta aj skutočnosť, že v predmetnom konaní aj napriek žiadosti
žalovaných, neboli vypočuté vedúca odboru živnostenského podnikania Obvodného úradu v U. a
rovnako pracovníčka odboru živnostenského podnikania, ktorá oznámenie vybavovala a nebol vypočutý
ani znalec na odstránenie rozporov uvádzaných v znaleckom posudku. K tomuto odvolací súd
poukazuje na ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie,
čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný),
prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa sa s touto námietkou
vyporiadal, ak v odôvodnení rozsudku uviedol, že zamietol aj návrh zástupcu žalovaných na ďalšie
dokazovanie, a to výsluchmi svedkov,
pracovníkov živnostenského úradu, pretože toto dokazovanie je podľa názoru súdu neúčelné
vzhľadom na jednoznačnosť záverov znaleckého posudku znalca z odboru písmoznalectva. Pokiaľ
sa jedná o žalovanou namietané nevypočutie znalca na pojednávaní, odvolací súd poukazuje na
ustanovenie § 127 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého vyplýva, že namiesto výsluchu znalca môže sa
súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca, pričom z obsahu podaného
znaleckého posudku a jeho doplnku k nemu nepochybne vyplýva jednoznačnosť záverov znaleckého
posudku. Z tohto dôvodu považuje aj tento postup súdu prvého stupňa za správny a zákonný.
Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, dospel na základe jeho záverov k správnemu
rozhodnutiu vo veci samej a jeho
rozhodnutie má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, ale o trovách odvolacieho konania rozhodované nebolo,
pretože odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupna vo veci samej, ktorým
nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p. a o trovách
odvolacieho konania preto rozhodne súd prvého stupňa postupom podľa § 224 ods. 4 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.