Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. január 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 59P/16/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214203902
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1214203902.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou H.. Ľ. Q. vo veci starostlivosti o mal. Y. U., nar.
XX.XX.XXXX zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova
č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov- matky J.. G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, U. a K. N. Č., nar.
XX.XX.XXXX, bytom na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou D. R., tajomníčkou Okresného súdu U.
T., R. XX, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletému Y. U., nar. XX.X.XXXX zo sumy 16,60 € na
sumu 170,- eur mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 14.2.2014.

Zročné výživné za obdobie od 14.2.2014 do 31.12.2015 v sume 2.275,- € súd povoľuje otcovi splácať
v mesačných splátkach po 100,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok k
rukám matky, počínajúc mesiacom január 2016.

Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .

Týmto sa mení výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. Q. XXX/XX-X, XXX/XX zo dňa
1.4.1999 v časti o výške výživného.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX sa matka domáhala zvýšenia výživného zo sumy
16,60-eur na sumu 300-eur na mal. Samuela a to aj 3 roky spätne odo dňa podania návrhu.

Svoj návrh odôvodnila tým, že od roku 1998, kedy Okresný súd Bratislava II rozhodol rozsudkom č.k.
XXX/XX-X zo dňa XX.XX.XXXX o zverení maloletého dieťaťa do rúk matky
a otec sa zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 500,- Sk, náklady spojené s výchovou maloletého
podstatne vzrástli. V čase pôvodného rozhodnutia o výživnom mal maloletý 1 rok, teraz má 15 rokov
a navštevuje 1.ročník Strednej elektrotechnickej školy v Bratislave. Je aktívny športovec Vodáckeho
Klubu Tatran- rýchlostná kanoistika. Jeho náklady matka vyčíslila na cca 400,- eur mesačne, ktoré
spočívajú v strave a oblečení 100,- eur, poplatkoch v športovom klube 20,- eur, športovej výbave 50,-
eur, sústredeniach 4x ročne 78,- eur, výjazdoch na preteky v sezóne 25,- eur, poplatkoch za telefón 12,-
eur, vitamínoch 20,- eur, poplatkoch spojených so štúdiom, ako aj bežných výdavkoch na dieťa v jeho
veku - telefón, notebook, kino, knihy. V čase pôvodného rozhodnutia súdu o výživnom otec nepracoval
a momentálne dlhodobo žije v Írsku, pričom jeho pomery nie sú známe. Otec o maloletého dlhodobo
nejaví záujem, nenavštevuje ho a nevolá mu.

Nakoľko sa súdu napriek viacerým pokusom nepodarilo zistiť pobyt otca, súd mu v súlade s ust. §29
ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníčku na zastupovanie v konaní s poukazom na to, že príbuzní otca- p.
P. Č. a N. Č., nesúhlasili s tým aby boli v konaní ustanovení za opatrovníka otca N. Č..

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky maloletého, výsluchom kolízneho opatrovníka,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom dieťaťa, rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II č.k. Q.-X zo dňa XX.XX.XXXX, poštovými poukážkami ako i ďalším
obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. Q.-X zo dňa XX.XX.XXXX súd schválil dohodu rodičov, v
zmysle ktorej zveril mal. Y. do výchovy a opatery matke a otec sa zaviazal prispievať na výživu dieťaťa
sumou 500-sk mesačne od 1.9. 1998 vždy do 15-teho dňa v mesiaci do rúk matky.

Z poštových poukážok, ktoré priložila matka maloletého, súd zistil, že otec v roku 2011 zaslal matke na
výživné maloletého sumu 400,- eur, v roku 2013 sumu 500,- eur, v roku 2014 sumu 950,- eur a v roku
2015 sumu 600,- eur.

Z výpovede matky na pojednávaní súd zistil, že vzhľadom na to, že od poslednej úpravy výživného syn
vyrástol a náklady na jeho starostlivosť sa zvýšili, podala návrh na zvýšenie výživného na sumu 300,-
eur mesačne a to od podania návrhu. Výchovu dieťaťa a celú starostlivosť zabezpečuje sama, pričom
verila, že to dokáže finančne vykryť a s otcom dieťaťa sa nejako dohodne. Nevedela uviesť, kde sa
v súčasnosti otec dieťaťa nachádza, nakoľko jej adresu pobytu odmietol uviesť. Matka ďalej uviedla,
že má uzavretú umeleckú zmluvu v produkcii Gedur a pracuje v Istropolise. Jej mesačný príjem veľmi
kolíše, je v rozmedzí od 400,- eur v lete až do 900,- eur netto v zime. Matka žije v spoločnej domácnosti
s jej partnerom a synom v 2-izbovom byte, ktorý má vo výlučnom vlastníctve a ktorý jej kúpila jej mama.
Partner pracuje ako mechanik v SHMU a jeho príjem je cca do 500,- eur mesačne. Na nájomné jej
prispieva sumou 100,- eur mesačne, robieva nákupy a hradí ďalšie bežné výdavky. Matkine mesačné
výdavky sú nájomné vo výške 150-200,-eur vrátane energií a poplatkov za služby, 350,- eur mesačne
spláca spotrebiteľský úver, ktorý si vzala na stavbu rodinného domu v N.. Mal. Y. navštevuje 3. ročník
Strednej elektrotechnickej priemyslovky a je v reprezentácií rýchlostnej kanoistiky. V klube platí ročne
členské 250,- eur, 4x do roka hradí sústredenia, pričom jedno stojí cca okolo 200,- eur. Celkovo možno
vyčísliť náklady na dieťa v sume 400,- eur mesačne - ide o výdavky na poplatky v škole, stravu, cestovné.
Od začiatku roku 2014 začal otec nepravidelne platiť 100,- eur výživné, pričom v roku 2014 zaplatil za
celý rok 950,- eur a za rok 2015 doposiaľ uhradil 600,- eur. Syn sa s otcom nestretáva ani sa vzájomne
nekontaktujú, naposledy sa videli cca pred 9-10 rokmi. Okrem spomínaného 2-izbového bytu, matka
žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní.

Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 300,- eur mesačne.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 160 ods. 1,2 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v
budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť
rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať
výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti-
deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp.
uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda
aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické
potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom
prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň
ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne
stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
Kedy nastane tento faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce
faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť
vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreby a pod.

Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase
vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré
rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická
zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď. ).
Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie
rovnakej pozície. Pre posúdenie povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové
pomery ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného aj jeho fyzickým stavom, nadaním,
množstvo získaných vedomostí a pracovných skúseností. V prípade, ak rodič stratil povolanie treba
skúmať z akého dôvodu, k tejto strate došlo.

Pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného súd po vykonanom dokazovaní porovnával
okolnosti, ktoré tu boli prítomné v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom a ktoré sa následne
zmenili.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynulo už skoro
17 rokov. Matkin priemerný mesačný príjem je pohyblivý, nakoľko v lete sa pohybuje v rozmedzí 400-eur
a v zime do 900-eur netto. Je vlastníčkou 2-izbového bytu, v ktorom býva so svojím partnerom, ktorý jej
prispieva na domácnosť sumou 100-eur a pomáha jej s nákupmi. Majetkové pomery otca súdu neboli
zrejmé, nakoľko jeho pobyt je neznámy. Mal. Y. je takmer dospelý maldý človek a je nepopierateľné, že
náklady na jeho výživu od poslednej úpravy výživného v roku 1999 vzrástli. Výživné v sume 16,60-eur
je sumou minimálnou a v dnešnej dobe nezodpovedá ani minimu, ktoré je rodič povinný platiť v zmysle
platnej legislatívy. Mal. Y. sa aktívne venuje kanoistike s čím sú spojené vyššie náklady na starostlivosť
o dieťa.

Súd mal v konaní za to, že hoci súdu neboli známe príjmy, výdavky a majetkové pomery otca, je
potrebné vychádzať z potencionálnych možností a schopností otca, vzhľadom na jeho vek, vzdelanie,
jeho zdravotný stav, odbornosť, kvalifikáciu, nadanie, vedomosti, pracovné skúsenosti a pod.. Otec je v
aktívnom veku (cca 48 rokov), vychádzajúc z údajov matky a rodinných príslušníkov, žije na neznámom
mieste v zahraničí.
V nadväznosti na zistené skutočnosti, súd poukazuje na to, že je povinnosťou rodiča, aby vyvinul
maximálne úsilie smerujúce k tomu aby dokázal plniť si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, ktoré je na
neho odkázané výživou.

Pri posudzovaní výšky výživného súd zohľadnil i skutočnosť, že otec sa o syna nezaujíma, nikdy dieťaťu
nezabezpečoval osobnú starostlivosť, neprispieval nad rámec určeného výživného nijakým vecným
plnením navyše, pričom o dieťa sa stará od narodenia výhradne len matka. Výška výživného určená
v období kedy malo dieťa jeden rok, v súčasnej dobe v žiadnom prípade nezodpovedá potrebám
študujúceho mladého človeka vo veku takmer 18 rokov.

Nakoľko sa obaja rodičia majú podieľať na výživnom pre maloleté dieťa v rovnakej miere (berúc v
úvahu, ktorému rodičovi je dieťa zverené do osobnej starostlivosti) súd zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia majúc za to, že pomery na strane mal. Samuela

sa od poslednej úpravy výrazným spôsobom zmenili. Tieto pomery sú podmienené najmä jeho vekom,
potrebami, záujmami, voľno-časovými aktivitami, či športovými krúžkami.

Na základe citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania súd návrhu matky na zvýšenie
výživného vyhovel len z časti a vo zvyšnej ho zamietol, majúc za to, že uvedené výživné odzrkadľuje
dôvodné potreby dieťaťa a zodpovedá potencionálnym možnostiam a schopnostiam otca.

Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. Y. počnúc dňom podania návrhu, čím mu vzniklo
zročné výživné celkovo vo výške 2.275-eur, čo predstavuje rozdiel medzi pôvodne určeným výživným
a zvýšeným výživným odo dňa podania návrhu t.j. od 14.02.2014 do 31.12.2015 t.j. konca mesiaca
predchádzajúcemu vyhláseniu rozhodnutia t.j. za 22 mesiacov a 14 dní. Za jeden mesiac vzniklo zročné
výživné v sume 153,40-eur (170-16,60) a za jeden deň v mesiaci február 5,47-eur (153,40 : 28)
Rok 2014 - 10 mesiacov + 14 dní (10 x 153,40-eur + 14 x 5,47-eur)... t.j. 1.610,70-eur
Rok 2015 - 12 mesiacov (12 x 153,40-eur).......................................... t.j. 1.840,80-eur
Spolu 3.451,50-eur
Za obdobie odo dňa podania návrhu do 31.12.2015 vzniklo otcovi zročné výživné vo výške 3.451,50-eur,
od ktorého však súd odpočítal platby, ktoré otec plnil nad rámec. V roku 2014 zaplatil titulom výživného
sumu 950-eur, pričom mal povinnosť zaplatiť len 174,30-eur (950-174,30-eur) čiže za uvedené obdobie
zaplatil navyše 775,70-eur. V roku 2015 zaplatil titulom výživného sumu 600-eur, mal zaplatiť 199,20-
eur (600 - 199,20-eur ) takže za uvedený rok zaplatil navyše 400,80-eur. (3.451,50 - 400,80 - 775,70-
eur = 2.275-eur.)

Súd povolil otcovi splácať zročné výživné formou mesačných splátok vo výške po 100,- EUR popri
bežnom výživnom aplikujúc ust. § 160 ods. 1, 2 O.s.p..

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. l písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne, trojmo na Okresnom súde Bratislava II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.