Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. august 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12Cb/25/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710213676
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7710213676.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu V.. Š. Č. - Agroreál
Trebišov, so sídlom v Trebišove, Cukrovarská 2/21, IČO: 10 801 201, proti žalovanému C. R. - SHR, so
sídlom v Michalovciach, Františka Hečku 1, IČO: 35 505 516, práv. zast. JUDr. Miroslavom Katunským,
advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 16, v konaní o zaplatenie 356,- Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 760,49 Eur, v lehote do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania žalobcovi v sume 389,62 Eur v lehote do 3
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny 356,- Eur a úroku z omeškania vo
výške 14,25 % ročne zo sumy 159,33 Eur od 20. 10. 2006 do zaplatenia, zo sumy 189,60 Eur od 20.

01. 2007 do zaplatenia. Okrem toho sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 25 % z
nevyplatenej sumy za každý kvartál po uplynutí splatnosti faktúry, vo výške 1.261,09 Eur.

Žalobu odôvodnil tým, že na základe písomnej dohody č. 04/2004 vykonával žalobca pre žalovaného
meranie imisií v hospodárskom obvode žalovaného v Č.. Keďže žalovaný nemal uhradený dlh, ukončil
žalobca činnosť v zmysle Dohody, ku dňu 31. 03. 2007. Ani po tomto období nebola úhrada vykonaná.

Žalobca úhrady fakturoval faktúrami č. 2006/419 a č. 2007/114. Zmluvnú pokutu vyfakturovanú faktúrou
č. 2006/419 žalobca vyčíslil tak, že vychádzal z pôvodne fakturovanej sumy zníženej o 30,27 Eur, ktorá
bola uhradená žalovaným, tzn. zo sumy 159,33 Eur. Z uvedenej sumy predstavovalo 25 % sumu 39,93
Eur a uvedenú sumu násobil počtom štvrťrokov - kvartálov, za ktoré obdobie bol žalovaný v omeškaní. V
tomto prípade 15 kvartálov, spolu 597,49 Eur. Zmluvnú pokutu za obdobie roka 2007 vypočítal žalobca
z fakturovanej sumy 189,60 Eur, kde 25 % predstavovalo výšku 47,40 Eur a táto bola násobená počtom
štvrťrokov, počas ktorých bol žalovaný v omeškaní s úhradou, v tomto prípade 14, spolu zmluvná pokuta

predstavovala sumu 663,60 Eur. Žalobca na pojednávaní dňa 13. 02. 2012 zobral žalobu späť v časti
istiny, úroku z omeškania a zmluvnej pokuty, pretože žalovaný uhradil obidve faktúry aj spolu s úrokom
z omeškania a čiastočne zmluvnú pokutu, dňa 26. 10. 2011. Súčasne rozšíril žalobu v časti zmluvnej
pokuty, pretože došlo k ďalšiemu omeškaniu s plnením peňažného dlhu do úhrady peňažného dlhu.
Trval na zaplatení zmluvnej pokuty vo výške 1.520,98 Eur.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 12Cb/25/2011 - 121 zo dňa 08. 08. 2012 tak, že čiastočne zastavil
konanie do výšky istiny 348,93 Eur, vrátane úroku z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 159,33
Eur, od 20. 10. 2006 do zaplatenia a vo výške 14,50 % ročne zo sumy 189,60 Eur od 20. 01. 2007do zaplatenia. V časti zmluvnej pokuty žalobe súd vyhovel v rozsahu 50 % uplatneného nároku na
zaplatenie zmluvnej pokuty, vo výške 760,49 Eur a vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol o zaplatenie
zmluvnej pokuty. Súčasne priznal žalobcovi náhradu trov konania, zodpovedajúcu pomernému úspechu

v konaní.

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý považoval uplatnenú
zmluvnú pokutu za primeranú, aj s poukazom na obdobie, počas ktorého porušoval žalovaný vo vzťahu
k žalobcovi svoj záväzok.

Odvolací súd uznesením č. k. 3Cob/239/2012 - 152 zo dňa 30. 09. 2013 zrušil rozsudok v časti výroku,
ktorým prvostupňový súd žalobu zamietol. Povinnosťou súdu v ďalšom konaní bolo podrobne skúmať,
či sú splnené dôvody pre zníženie zmluvnej pokuty a z akých konkrétnych dôvodov. Z odôvodnenia
uznesenia (str. 8 uznesenia) vyplynulo aj zrušenie výroku o náhrade trov konania).

Súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania.

Žalobca trval na dôvodnosti uplatnenej zmluvnej pokuty v celom rozsahu, s poukazom na to, že
na základe odborných konzultácií dospel k záveru, že pokuta je primeraná, pretože v obdobných
obchodných veciach je možné dojednať aj vyššiu zmluvnú pokutu, ktorá má viesť k disciplíne účastníkov

obchodných vzťahov. Žalobca uviedol, že považuje uplatnenú zmluvnú pokutu za dôvodnú, aj z hľadiska
dĺžkytrvaniaobdobia,kedysižalovanýneplnilriadnesvojeplatobnépovinnosti,čímbolžalobcaukrátený
na príjme a následne aj na výpočtovom základe pri určení výšky starobného dôchodku. Nevedel presne
vyčísliť, v akej výške bol ukrátený na dôchodku. Z toho dôvodu trval len na zaplatení žalovanej sumy.
Žalobca tvrdil, že žalovaného upozorňoval na existujúci dlh ústne pri stretnutiach. Domnieval sa, že

existovala aj nejaká písomná výzva, ktorú však počas konania nepredložil. Žalobca okrem toho poukázal
na to, že tunajší súd už rozhodoval v obdobnej veci vo vzťahu žalobcu k inému žalovanému, kde bola
požadovaná zmluvná pokuta za rovnakých podmienok, tzn. za každý štvrťrok omeškania z príslušnej
dlžnejsumy.Jednalosaokonaniesp.zn.5Cb/9/2010.Súdpriznalzmluvnúpokutuvcelomrozsahuatiež
zmluvnápokutapresahovalaniekoľkonásobnedlžnúistinu.Uvedenýrozsudokbolpotvrdenýrozsudkom

Krajského súdu v Košiciach, s poukazom na to, že uplatnená zmluvná pokuta je primeraná.

Žalovaný nesúhlasil so zaplatením zmluvnej pokuty v celom uplatnenom rozsahu, čo vyjadril aj počas
konania. Poukázal na to, že aj keď pôvodne žalovaný nesúhlasil so zaplatením zmluvnej pokuty,
napokon na základe rozsudku súdu prvého stupňa, zníženie zmluvnej pokuty akceptoval ako objektívne

a primerané, a to aj z hľadiska významu zabezpečovanej povinnosti. Podľa názoru žalovaného, hodnota
a význam zabezpečovanej povinnosti je často odôvodňovaná včasným neplnením, čím dochádza ku
škode v tej podobe, že oprávnený nemal k dispozícii svoje peňažné prostriedky. Túto najobvyklejšiu
škodu vzniknutú v dôsledku oneskorených úhrad, však zabezpečuje zákonný úrok z omeškania, ktorý
bol uplatňovaný aj v tomto prípade. Z tohto pohľadu je aj poukaz žalobcu na infláciu neadekvátny,

pretože zákonný úrok z omeškania rádovo predstavuje vyššiu percentuálnu čiastku, ako dosahuje úrok
pri vklade peňažných prostriedkov v peňažných ústavoch. Žalovaný trval na tom, že žalobca mohol skôr
upozorniť žalovaného na zaplatenie dlhu, už aj s poukazom na uplatňovanú zmluvnú pokutu, zvlášť
pokiaľ zmluvná pokuta bola koncipovaná v Dohode č. 04/2004 tak, že nebolo celkom jednoznačné, či
sa jedná o 25 % z dlžnej sumy štvrťročne, alebo z celkovej dlžnej sumy. Dokonca žalobca nevyzval

žalovaného na dobrovoľnú úhradu, ani pred podaním žaloby. Žalovaný bol toho názoru, že pri znížení
zmluvnej pokuty, súd postupoval v súlade so zákonom a opodstatnene moderoval uplatnenú zmluvnú
pokutu a navrhol žalobu vo zvyšujúcej časti zamietnuť ako nedôvodnú.

Z pripojeného rozsudku č.k. 5Cb/9/2010 - 47 zo dňa 07. 10. 2010 a z rozsudku odvolacieho súdu č.

k. 3Cob/69/2012 - 114 zo dňa 29. 11. 2012 vyplynulo, že prvostupňový súd priznal žalobcovi zmluvnú
pokutu v uvedenom konaní vo výške 4.929,78 Eur oproti dlžnej istine 1.246,76 Eur (37.560,- Sk) s
príslušenstvom. Rozsudok prvostupňového súdu bol potvrdený odvolacím súdom, zmluvná pokuta bola
posudzovaná ako primeraná.

Súd v intenciách uznesenia odvolacieho súdu opätovne prehodnotil splnenie podmienok na moderáciu
zmluvnej pokuty, berúc určitý zreteľ aj na rozhodnutie totožného odvolacieho senátu v obdobnej veci, s
totožným žalobcom. Aj keď je zrejmé , že v danej veci nie je súd viazaný právnym názorom vysloveným
v inej veci, avšak z pohľadu vyjadreného právneho názoru, súd posudzoval podmienky moderácie.Z pripojenej Dohody č. 04/2004 o zriadení a meraní imisií, uzavretej dňa 03. 01. 2004 bolo zistené,
že dohoda bola uzavretá v zmysle ust. § 536 a nasl. OZ Dohoda bola uzavretá medzi žalovaným

ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom. Predmetom dohody bolo okrem meraní imisií aj
zabezpečenie merača exhalátov za dojednanú cenu, vybavenie monitorovacej stanice zhotoviteľom
expozičným materiálom a jej osadenie do terénu. Uvedená dohoda bola uzavretá na dobu neurčitú
(čl. IV.). V zmysle čl. V. bola dojednaná úhrada za monitorovaciu činnosť, na základe ktorej bol
poľnohospodársky podnik povinný previesť do 21. dňa toho mesiaca, v ktorom začínal príslušný kvartál,

dohodnutú sumu 1.600,- Sk za jednu monitorovaciu stanicu. Podľa bodu 3 čl. V., doba splatnosti nesmie
prekročiť bežný kvartál , ak poľnohospodársky podnik je insolventný, doručí doporučeným listom do 15.
dní po doručení faktúry za príslušný kvartál uznanie záväzku podľa ust. § 323 OZ. Zhotoviteľ prijme
uznanie záväzku najviac za dva po sebe idúce kvartále. Podľa bodu 5 čl. V. po prekročení bežného
kvartálu, za ktorý nebola objednávateľom uhradená faktúra za predchádzajúci kvartál, resp. nebolo
doručené uznanie záväzku, si zhotoviteľ vyhradzuje zmluvnú pokutu vo výške 25 % z neuhradených

faktúr, po lehote splatnosti viac ako 60 dní.

Faktúrou č. 2006/419 zo dňa 05. 10. 2006, splatnou 19. 10. 2006, fakturoval žalobca žalovanému za
pravidelné mesačné meranie imisií SO2, NOx a prašného spádu v hospodárskom dvore za obdobie 4
štvrťroku 2006 (za jednu stanicu x 3 mesiace), celkovú sumu vrátane DPH - 5.712,- Sk (189,60 Eur).

Faktúrou č. 2007/114 zo dňa 05. 01. 2007, splatnou 19. 01. 2007, vyfakturoval žalobca žalovanému
totožné činnosti ako v roku 2006 ale za 1. štvrťrok 2007. Fakturovaná suma predstavovala výšku 5.712,-
Sk (189,60 Eur).

Z pripojeného výpisu z účtu V. zo dňa 12. 10. 2006 vyplynulo, že týmto dňom bola vykonaná žalovaným
úhrada v prospech žalobcu v sume 912,- Sk (30,27 Eur).

Z hromadného platobného príkazu na úhradu z Č., a. s., zo dňa 27. 10. 2011 bolo zistené, že žalovaný
zo svojho čísla účtu poukázal na účet príjemcu sumu 273,54 Eur, 320,97 Eur, 39,83 Eur a 47,40 Eur,

pričom pri posledných dvoch sumách je záznam účelu platby - úhrada 25 % zmluvnej pokuty.

Podľa ust. § 300 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( § 374)
nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

Podľa ust. § 301 ObZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia
porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla
neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.

Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak strany dojednajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Uvedený záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania súd posúdil ako záväzkový vzťah zo zmluvy
o dielo, v zmysle ktorého sa žalobca zaviazal dodať žalovanému materiálne vybavenie súvisiace
s monitorovacou činnosťou, prevádzkovať uvedené zariadenia a súčasne poskytoval ďalšie služby
žalovanému vo forme meraní imisií a ich spracovania pre potreby žalovaného. Súčasťou Dohody

uzavretej medzi účastníkmi konania bola dohodnutá cena diela, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť.
Uvedenéskutočnostinebolispornémedziúčastníkmikonania,pretožeobestranysazhodlinatom,žena
základe Dohody bola služba poskytnutá a bolo povinnosťou žalovaného túto poskytnutú službu zaplatiť.
Žalobca žalovanému vyfakturoval v zmysle Dohody vykonané činnosti, a to za obdobie 4. štvrťroku
2006 a 1. štvrťroku 2007. Fakturovaná suma nebola žalovaným namietaná. Žalovaný fakturovanú sumu

neuhradil v lehote splatnosti, ani po jej uplynutí, neučinil tak ani po ukončení záväzkového vzťahu dňa
31. 03. 2007. Preukázateľne žalovaný vykonal úhradu až dňa 27. 10. 2011, čo vyplynulo z pripojeného
hromadného príkazu.Súd konštatuje, že v čl. V. bod 5. Dohody, bola dohodnutá v písomnej forme zmluvná pokuta, tak
ako to vyplýva z ust. § 544 OZ. Bola dohodnutá aj výška zmluvnej pokuty, 25 % z neuhradenej
sumy faktúr po lehote splatnosti viac ako 60 dní. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty je vždy podstatnou

náležitosťou dohody o zmluvnej pokute. Výška pokuty sa môže stanoviť jednorazovo, alebo vyjadrením
určitého vzťahu k hodnote plnenia alebo iným spôsobom. Môže sa stanoviť aj odstupňovane, najmä v
prípadoch, kedy postihuje povinnosť včasnosti plnenia. Zmluvná pokuta je upravená čiastočne v ust.
§ 300 až 302 ObZ. Táto úprava však nadväzuje na právnu úpravu v Občianskom zákonníku, z čoho
vyplýva, že zmluvná pokuta dohodnutá v rámci obchodno-právneho vzťahu sa riadi ustanoveniami tak

Občianskeho zákonníka, ako aj Obchodného zákonníka, pričom obchodno-právna úprava je k úprave
občiansko-právnej osobitnou úpravou. Podmienkou vzniku práva na zmluvnú pokutu, je platné uzavretie
dohody medzi účastníkmi záväzkového vzťahu. V danom prípade dohoda o zmluvnej pokute bola
súčasťou Dohody č. 04/2004, platnosť tejto dohody nebola namietaná ani spochybňovaná účastníkmi
záväzkového vzťahu, z toho dôvodu súd považuje uvedenú dohodu za platnú. Bola súčasne splnená aj
písomná forma dohody o zmluvnej pokute. Z doslovného znenia bodu 5 čl. V. Dohody vyplýva, že po

prekročení bežného kvartálu, za ktorý nebola objednávateľom uhradená faktúra, resp. nebolo doručené
uznanie záväzku, si zhotoviteľ vyhradzuje zmluvnú pokutu vo výške 25 % z neuhradenej sumy faktúr
po lehote splatnosti viac ako 60 dní. Podľa názoru súdu, práve z uvedeného znenia je zrejmé, že po
každom prekročení bežného kvartálu je zmluvná pokuta zachovaná tak, že predstavuje 25 % z dlžnej
neuhradenej sumy, pokiaľ trvá omeškanie s úhradou faktúr. Obdobie úhrad bolo stanovené v čl. V. bod

1, kde sa presne stanovuje frekvencia úhrad a časový rozsah fakturácii, ktorý je vymedzený jedným
kvartálom - štvrťrokom v bežnom roku. Žalobca sa teda dôvodne domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty
za omeškanie úhrad za jednotlivé štvrťroky, po lehote splatnosti faktúr.

Výšku uplatnenej zmluvnej pokuty súd posudzoval v súlade s ust. § 301 ObZ, v zmysle ktorého môže

súd neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť, s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej
povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Uvedené moderačné právo je možné využiť v prípade,
že dlžník požiada o využitie tohto moderačného práva. V danom prípade žalovaný navrhol moderáciu.

Moderačné právo spočíva v tom, že súd môže na návrh rozhodnúť, že zmluvnú pokutu neprizná v celej

výške,tzn.vakejbolastranamidohodnutá,ajkeďveriteľovinazaplateniezmluvnejpokutyvznikolnárok.
Účelom moderačného práva je jednak odstrániť tvrdosť zákona, ku ktorej by mohlo dôjsť a tiež zabrániť
neadekvátnym majetkovým dôsledkom v prípade, keď by neprimeraná zmluvná pokuta mohla viesť
až k neodôvodneným ziskom vo vzťahu k majetkovej ujme oprávneného a neprimeranému poškodeniu
primeraného subjektu. Moderačné právo je určitou korekciou zásady zmluvnej slobody. Má význam

hlavne v prípade zmluvnej pokuty, ktorá je dojednaná pre prípad omeškania, keď dochádza ku kumulácii
dvoch majetkových sankcií, a to úroku z omeškania a zmluvnej pokuty. Súd má povinnosť vyplývajúcu
zo zákona pri posudzovaní výšky zmluvnej pokuty spravovať sa hodnotou a významom zabezpečenej
povinnosti. Je nepochybné, že primeranosť výšky zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať individuálne
a z toho dôvodu nie je možné stanoviť určitú paušálnu hranicu, kedy sa považuje zmluvná pokuta za

primeranú alebo neprimeranú. Súd môže pri posudzovaní primeranosti alebo neprimeranosti zmluvnej
pokuty prihliadnuť na výšku ceny, ktorej zaplatenie bolo zmluvnou pokutou zabezpečené. Z hľadiska
súčasnej rozhodovacej činnosti, za relevantné aspekty rozhodovania o primeranosti výšky zmluvnej
pokuty pri moderačnom práve, sa prihliada aj na čas, počas ktorého trvalo omeškanie so zaplatením
dlhu a za ktorý sa zmluvná pokuta požaduje, ako aj na význam iných majetkových práv veriteľa. Z

hľadiska dĺžky doby, za ktorú sa pokuta požaduje, je potrebné zohľadniť prípady, keď zmluvná pokuta
je dohodnutá v závislosti od dĺžky omeškania so splnením zabezpečenej povinnosti. Z tohto hľadiska
je podstatné, či v tomto prípade sa jedná o pevne určenú zmluvnú pokutu, ktorá niekoľkonásobne
prevyšuje zabezpečovanú sumu, alebo či výška zmluvnej pokuty sa odvíja od dlhodobého omeškania
dlžníka. V prípade dlhodobého omeškania je nepochybné, že čím dlhšie omeškanie, tým je vyššia

zmluvná pokuta a z toho nemožno usudzovať na neprimeranosť zmluvnej pokuty, pretože táto bola
dôsledkom dlhodobého omeškania. Z hľadiska posudzovania primeranosti výšky zmluvnej pokuty, s
ohľadom na iné majetkové práva veriteľa, súd konštatuje, že úrok z omeškania je sankciou, ktorá vzniká
na základe zákona, ide o sankciu, ktorá exituje paralelne popri zmluvnej pokute, ktorá je samostatným
majetkovým právom. Z toho teda vyplýva, že dôvodom pre moderáciu zmluvnej pokuty nemôže byť

skutočnosť, že popri zmluvnej pokute vzniklo i ďalšie majetkové právo veriteľovi (nárok na zaplatenie
úroku z omeškania), aj keď z toho istého dôvodu, tzn. z dôvodu omeškania s plnením zabezpečovanej
povinnosti.Súd v súlade s uvedenými aspektmi moderačného práva prehodnotil svoju pôvodnú úvahu a dospel
k záveru, že v danom prípade dojednaná zmluvná pokuta a uplatnená výška zmluvnej pokuty sú
dôsledkom dlhodobého omeškania žalovaného so zaplatením dlžnej sumy (od roku 2007 do roku 2011,

kedy bola vykonaná úhrada). Zjavne nie je v tomto prípade možné poukázať na neprimeranosť zmluvnej
pokuty, pretože v takom prípade by záver súdu zrejme zvýhodnil dlžníka - žalovaného oproti veriteľovi
- žalobcovi a znamenal by spochybnenie funkcie, ktorú má zmluvná pokuta plniť.

Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v tomto prípade je uplatnená zmluvná pokuta aj v zostávajúcej

sume 760,49 Eur dôvodná a preto súd vyhovel žalobe v uplatnenom rozsahu.

Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „ O.s.p.“), účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca si uplatnil náhradu trov konania v celkovej sume 437,97 Eur, pozostávajúcej z náhrady
zaplatených súdnych poplatkov vo výške 117,50 Eur, z cestovných nákladov vo výške 146,12 Eur a za
účasť na pojednávaniach si uplatnil stratu na zárobku vo výške 174,35 Eur, v rámci ktorej si ako stratu
započítal aj stratu času cestovaním na pojednávanie.

V prvostupňovom rozsudku č. k. 12Cb/25/2011 - 121 zo dňa 08. 08. 2012, ktorý nadobudol čiastočne
právoplatnosť bolo rozhodované aj o náhrade trov konania, kde súd žalobcovi priznal pôvodne cestovné
za cesty vykonané na pojednávania v dňoch 13. 02. 2012 a 08. 08. 2012. Keďže z odôvodnenia
odvolacieho uznesenia vyplynulo aj zrušenie rozhodnutia v časti náhrady trov, súd opätovne posúdil
celkový nárok na náhradu trov úspešného žalobcu.

Podľa ust. § 73 ods. 1 zákona č. 543/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, nárok na cestovné má
osoba zúčastnená na konaní, ktorá nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde
sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaná z miesta, kde sa dočasne zdržuje.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné, účelné

a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak
použila osoba zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste
hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa § 74.

Podľa ust.§ 74 uvedeného zákona, ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako

verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa osobe zúčastnenej na konaní pri ceste
náhradapodľaosobitnýchpredpisov.Podľatýchtopredpisovsaposkytujestravnéapreukázanévýdavky
na ubytovanie.

Takýmto osobitným predpisom je zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších

predpisov.

Podľa ust. 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z., náhrada za spotrebované pohonné látky patrí
zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len
"spotreba")uvedenejvtechnickompreukazecestnéhomotorovéhovozidlaalebovosvedčeníoevidencii

cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").
Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o
kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len "doklad o kúpe"). Ak
zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže
vypočítaťaritmetickýmpriemerompreukázanýchcien.Akzamestnanecnepreukážecenupohonnejlátky

dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú
cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad").

Vzhľadom k tomu, že žalobca preukázal počas konania, že sa jedná o osobu s ťažkým zdravotným
postihnutým, odkázanú na individuálnu dopravu rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Trebišov, súd v súlade s ust. § 74 vyhl. č. 543/2005 Z. z. priznal žalobcovi náhradu trov na základe
preukázaných výdavkov formou individuálnej prepravy, nie náhradu zodpovedajúcu výške cestovného
hromadným dopravným prostriedkom.V súlade s citovanými ustanoveniami, súd žalobcovi priznal náhradu cestovných nákladov za cestu
vykonanú z U. do M. a späť, počet kilometrov 123, obojstranne 246 km, v súvislosti s vytýčenými
pojednávaniami v dňoch 13. 02. 2012, 08. 08. 2012, 24. 06. 2014 a 05. 08. 2014.

K vzdialenosti súd uvádza, že žalobca si uplatňoval doposiaľ nároky za jednu cestu v rozsahu 123 km, v
pripojenom vyúčtovaní cestovného zo dňa 24. 06. 2014 a 05. 08. 2014 už uvádzal počet kilometrov 126,
dôvodzmenypočtukilometrovneuviedol.Súdvychádzalzpôvodnéhopočtukilometrov123.Okremtoho
v uvedenom vyúčtovaní uviedol žalobca sadzbu za 1 km 0,274 Eur, pričom z doteraz platného prehľadu
sadzieb základných náhrad za 1 km jazdy, účinného od 01. 01. 2009 doposiaľ, je výška základnej

náhrady pre osobné cestné motorové vozidlo 0,183 Eur. Pri výpočte cestovného súd teda použil sadzu
základnej náhrady vo výške 0,183 Eur/1 km.

Žalobca vyčíslil cestovné za obojstranne vykonanú cestu dňa 13. 02. 2012 v sume 69,62 Eur. Cesta
bola vykonaná osobným vozidlom PEUGEOT, EČ: U. XXX H., priemerná spotreba podľa predloženého
Osvedčenia o evidencii motorového vozidla predstavovala 6,4 lit./100 km, cena pohonných hmôt

predstavovala výšku 1,559 Eur/1lit. Po prepočte cestovné za jednu cestu predstavovalo sumu 34,71
Eur ( /0,183 Sk/ km x 123 km/ + / 123 km x 0,064 lit./100 km x 1,559 Eur/lit./, za obojstranne vykonanú
cestu 69,42 Eur.

Cesta na pojednávanie dňa 08. 08. 2012 bola vykonaná osobným vozidlom značky Mercedes-

Benz EČ: U. XXX X., priemerná spotreba podľa predloženého Osvedčenia o evidencii motorového
vozidla predstavovala 6,6 lit./100 km, cena pohonných hmôt predstavovala výšku 1,419 Eur/1lit. Výška
cestovného za obojstranne vykonanú cestu predstavovala sumu 68,06 Eur. Cestovné za jednu cestu
34,03 Eur (/0,183 Sk/ km x 123 km/ + /123 km x 0,066 lit./100 km x 1,419 Eur/lit./ ).

Za obojstranne vykonanú cestu na pojednávanie dňa 24. 06. 2014 osobným vozidlom značky Mercedes-
Benz EČ: U. XXX X., pri cene pohonných hmôt vo výške 1,379 Eur/1lit., výška cestovného predstavovala
sumu 67,40 Eur. Cestovné za jednu cestu predstavovalo výšku 33,70 Eur ( /0,183 Sk/ km x 123 km/
+ /123 km x 0,066 lit./100 km x 1,379 Eur/lit./ ).

Za obojstranne vykonanú cestu na pojednávanie dňa 05. 08. 2014 osobným vozidlom značky Mercedes-
Benz EČ: U. XXX X., pri cene pohonných hmôt vo výške 1,369 Eur/1lit., výška cestovného predstavovala
sumu 67,24 Eur. Cestovné za jednu cestu predstavovalo výšku 33,62 Eur ( /0,183 Sk/ km x 123 km/
+ /123 km x 0,066 lit./100 km x 1,369 Eur/lit./ ).

Podľa ust. § 72 ods. 1 Zákona č. 543/2005 Z. z., k hotovým výdavkom osoby zúčastnenej na konaní
patria účelne vynaložené náklady, najmä cestovné, stravné a preukázané výdavky na ubytovanie.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, stratu na zárobku osoby zúčastnenej na konaní, ktorá
je v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, vypočíta súd z priemerného
čistého zárobku zisteného podľa osobitného predpisu. Výšku priemerného čistého hodinového zárobku

preukazuje osoba zúčastnená na konaní potvrdením svojho zamestnávateľa, na ktorom sa súčasne
uvedie, či osoba zúčastnená na konaní môže vzhľadom na druh práce, ktorú vykonáva, nastúpiť do
práce na zvyšok pracovného času. Osoba zúčastnená na konaní predloží potvrdenie zamestnávateľa v
lehote, ktorú určí súd, inak nemá nárok na náhradu straty na zárobku.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, osobe zúčastnenej na konaní, ktorá nie je v pracovnoprávnom

vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ale je zárobkovo činná, patrí náhrada za stratu na
zárobku vypočítaná zo základu dane z príjmov fyzických osôb, delená počtom pracovných hodín
pripadajúcich na kalendárny rok, ktorý osobitný predpis pripúšťa ako najvyšší rozsah pracovného času
zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Výšku základu dane z
príjmov fyzických osôb preukazuje osoba zúčastnená na konaní platobným výmerom vydaným orgánom

vykonávajúcimsprávudanezaposlednézdaňovacieobdobie,ktorépredchádzalodňu,vktoromjenárok
na náhradu uplatňovaný, ak bol vydaný; inak daňovým priznaním za posledné zdaňovacie obdobie.
Ak nemožno výšku straty na zárobku spôsobom podľa predchádzajúcej vety preukázať, patrí osobe
zúčastnenej na konaní náhrada za stratu na zárobku za hodinu v sume minimálnej hodinovej mzdy
určenej podľa osobitného predpisu, najviac však osemnásobok tejto sumy za deň.

Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, ak potrebuje osoba zúčastnená na konaní postihnutá ťažkou
telesnou chybou alebo chorobou alebo v iných závažných prípadoch sprievodcu, tvoria nevyhnutné
výdavky sprievodcu a jeho ušlý zárobok súčasť trov konania osoby zúčastnenej na konaní.Žalobca si uplatnil aj stratu na zárobku v zmysle ust. § 72 ods. 2,3 Zákona č. 543/2005 Z. z., v sume
174,35 Eur. K tomu súd uvádza, že v tomto prípade žalobca uviedol, že bol poberateľom invalidného
dôchodku a v súčasnosti je poberateľom starobného dôchodku (č.l. 181 spisu). Pre účely konania

nepreukázal, že by bol v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, nepredložil žiadnu
listinu, z ktorej by vyplynulo, že je, alebo bol zárobkovo činný a došlo k strate na zárobku. Sám žalobca
citoval v uplatnení nároku o náhrade trov ust. § 72 ods. 2,3 Zákona č. 543/2005 Z. z., na základe ktorého
si uplatňoval stratu na zárobku. Je teda nepochybné, že žalobcovi je obsah uvedeného ustanovenia
známy a teda za predpokladu, že vykonával zárobkovú činnosť, alebo bol zamestnaný v obdobnom

pracovnom vzťahu, mal súčasne predložiť potvrdenie zamestnávateľa, alebo platobný výmer orgánu
vykonávajúceho správu dane za posledné zdaňovacie obdobie, ktoré prechádzalo uplatňovanému
nároku na náhradu. Keďže žiaden z uvedených dokladov o príjme nebol predložený, súd z toho
vyvodil, že žalobca nevykonával žiadnu zárobkovú činnosť, je poberateľom starobného dôchodku, a
teda nemohlo dôjsť k strate na zárobku.

Súd žalobcovi priznal celkovú náhradu trov konania vo výške 389,82 Eur, ktorá pozostáva z náhrady
zaplateného súdneho poplatku vo výške 117,50 Eur a z náhrady hotových výdavkoch - cestovných
výdavkoch v sume 272,12 Eur, spolu vo výške 389,62 Eur, ktorý je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi
v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.