Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/797/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713207678
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7713207678.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobkyne V. P., L., L. XXXX/XXX, zastúpenej
JUDr. Valériou Ščecinovou, Vranov nad Topľou, sídl. JUH 1056/21, proti žalovanej POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou,
Malinovo, Slnečná 765/3, IČO: 42 174 902, o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku 20C/123/2013-64 z 2.6.2014 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov z

30.9.2010 (ďalej len dohoda) uzavretá k Zmluve o úvere č.900300739 z 30.9.2010 (ďalej len zmluva)
uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou je neplatná, žalobkyni náhradu trov konania nepriznal a
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok 99,50 € za žalobu Slovenskej republike na účet súdu,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobkyňa žalobou, podanou naň 17.5.2013, domáhala a čím
svoju žalobu odôvodnila (čo v nej uviedla a na čo poukázala), čo uviedla žalovaná vo svojom vyjadrení k
žalobe z 30.5.2014 (čl.58-59), čo uviedla žalobkyňa na pojednávaní 2.6.2014 a, čo na tomto pojednávaní

predniesla jej zástupkyňa. Vychádzajúc z § 51,§ 53 ods.1,5,§ 54 ods.1 a § 551 ods.1,2 O. z. (ich
znenie citoval), na základe vykonaného dokazovania a cit. zák. právne uzatvoril: Je nepochybné, že
zmluva uzavretá medzi účastníčkami konania, je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 51 O. z. a teda aj na
dohodu, ktorá bola uzavretá na zabezpečenie plnenia z úverovej zmluvy sa vzťahujú zákonné ust. o
spotrebiteľských zmluvách. Dohoda je zabezpečovacím inštitútom vyžadovaným veriteľom pre prípad
nesplácania úveru, resp. pôžičky. Podľa § 551 O. z. je však možné vykonať zrážky zo mzdy až po
zročnosti veriteľovej pohľadávky, teda nie je možné zabezpečovať budúcu pohľadávku. Dohoda bola

medzi žalobkyňou a žalovanou uzavretá v rovnaký deň ako samotná zmluva o úvere (ďalej len zmluva),
teda ešte pred okamihom splatnosti samotnej pohľadávky veriteľa. Takto uzavretá dohoda spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ide teda o
neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods.1 O. z., ktorá je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná
podľa 53 ods.5 O. z. Dohoda uzavretá ešte pred splatnosťou zabezpečovanej pohľadávky sa odchyľuje
od O. z. v neprospech spotrebiteľa, čo je vylúčené podľa § 54 ods.1 O. z. Z uvedených dôvodov a v
súlade s uvedenými zákonnými ust., vyhovel žalobe v plnom rozsahu a určil, že dohoda je neplatná.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. v platnom znení, tak že žalobkyni náhradu trov
konania nepriznal, pretože úspešná žalobkyňa trovy nežiadala a žiadne trov jej ani nevznikli. Napokon,
citujúc znenie § 2 ods.2 a § 4 ods.2 zák.č.71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, uviedol, že v danom konaní je žalobkyňa oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods.2písm. za) a vzhľadom na cit. § 2 ods.2, keďže poplatník - žalobkyňa je oslobodená od súdnych poplatkov
ajejžalobe„vyhovej“,uložilžalovanejpovinnosťzaplatiťsúdnypoplatokzažalobu99,50€podľapoložky
1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov.

I. Proti rozsudku podala žalovaná v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie, okrem výroku o nepriznaní
náhrady trov konania žalobkyni. II. Uviedla, že predmetný rozsudok napáda z nasledovných dôvodov:
a) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods.1 písm. f)
O. s. p., b) súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávny skutkovým zistenia podľa § 205
ods.4 písm. d) O. s. p. III. Ad 1/ K dohode. Tunajší súd napádaným rozhodnutím určil, že dohoda je

neplatná. Uvedené rozhodnutie je - podľa jej názoru - nepreskúmateľné. Citovala, čo súd v odôvodnení
rozsudku, ktoré plní kľúčovú úlohu, len stručne konštatuje. Na základe uvedeného súd rozhodol tak
ako je uvedené vo výrovej časti tohto rozhodnutia. Podľa právnej teórie odôvodnenie rozsudku musí
obsahovať, o. i., aj právne posúdenie veci, čo znamená, že súd musí zistený skutkový stav subsumovať
pod hypotézu príslušnej právnej normy. Súd musí uviesť, ako daný skutkový stav právne posúdil, ktorú
právnu na daný skutkový stav aplikoval a ako ju v nadväznosti na konkrétny prípad interpretoval. Z

uvedeného dôvodu považuje predmetné rozhodnutie za nepreskúmateľné. Nestotožňuje sa s právnymi
závermi súdu, že dohodou nie je možné zabezpečiť budúcu pohľadávku veriteľa. Dohoda predstavuje
zabezpečovací inštitút upravený § 551 O. z. Zabezpečovanie záväzkov je v praxi používaný ako
právny spôsob zabezpečenia vymožiteľnosti práv veriteľov. Tieto inštitúty, dohodu nevynímajúc, znižujú
majetkové riziko veriteľa a posilňujú jeho postavenie v záväzkovom vzťahu. Dohoda slúži na ochranu

zmluvnej strany, ktorá znáša riziko a ktorá musí mať istotou, že plnenie druhej zmluvnej strany sa neskôr
uskutoční. Uvedený inštitút plní v záväzkovom vzťahu 2 primárne funkcie a to, do splatnosti záväzku
zvyšujú istotu veriteľa, zabezpečujú jeho uspokojenie pohľadávky proti dlžníkovi, že sa včas uskutoční
a po splatnosti záväzku dávajú veriteľovi možnosť uspokojiť svoju pohľadávku. Ak by bol správny názor
súdu, že budúcu pohľadávku nie je možné zabezpečiť dohodou, odporovalo by to základným funkciám,

ktoré sa so zabezpečovacími inštitútmi spájajú. Je úplne nelogické, aby veriteľ pristúpil k zabezpečeniu
svojej pohľadávky až po jej splatnosti, došlo by k absolútnemu nesúladu so zabezpečovacou funkciou
týchto inštitútov. O. i., je viac než nepredstaviteľné, ako veriteľ po splatnosti dlhu presvedčí dlžníka,
aby súhlasil so zabezpečením jeho pohľadávky. Uvedené úvahy súdu odporujú základným zásadám
O. z. Ad 2/ K posúdeniu zmluvy. Dovolila si poukázať na to, že zmluva nie je zmluvou spotrebiteľskou,

žalobkyňa v danom prípade nemá ani postavenie spotrebiteľa. Podľa Zák. o spotrebiteľských úveroch
(zák.č.129/10 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý bol účinný v čase uzavretia zmluvy, ďalej aj
Zák. o spotrebiteľských úveroch alebo ZoSÚ; poznámka žalovanej) je spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania. Je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa už len podľa jej vlastných tvrdení

a zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle [a v tomto smere nepreukázala nič iné) vstúpila do zmluvných
vzťahov za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon zamestnania. Žalobkyňa v zmluve
výslovne prehlásila a svoje vyhlásenie potvrdila osobitne svojím podpisom, že finančné prostriedky sú
poskytnuté na výkon zamestnania. V zmluve a Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (ďalej len
VPPÚ) žalobkyňa vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy (vrátane VPPÚ) a že nemá

k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Žalobkyňa tiež prehlásila, že informácie, ktoré jej
poskytla pred uzavretím zmluvy, sú pravdivé. Žalobkyňa tiež vyhlásila, že zmluvu uzatvorila slobodne,
vážne, zrozumiteľne a nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdzuje, svojím
podpisom. Žalobkyňa vyhlásila, že akékoľvek jej tvrdenie v budúcnosti o tom, že nebola oboznámená
s podmienkami zmluvy, bude na jej ťarchu a nebude považované za právne relevantné. Je treba ešte

raz zdôrazniť, že uvedené skutočnosti predložila a preukázala súdu sama žalobkyňa. Ako už bob
uvedené, podľa Zák. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité
teda je. na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel dlžník poskytnuté peňažné prostriedky v
skutočnosti použil. V danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzala z vyhlásenia žalobkyne, že ide

o úver poskytnutý na výkon zamestnania. Žalobkyňa toto svoje vyhlásenie potvrdila svojím osobitným
podpisom v zmluve, pričom je potrebné zdôrazniť, že zmluva umožňuje aj iný obsah vyhlásenia v podobe
poskytnutia úveru na účel zamestnania, podnikania alebo iného účelu. Je potrebné tiež zdôrazniť,
že žalobkyňa podľa zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle vstúpila do zmluvných vzťahov za účelom
poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon zamestnania (a tento účel v zmluve vyznačila) a toto

vyhlásenie potvrdila svojím podpisom. Toto jej vyhlásenie akceptovala Táto skutočnosť je pritom jasne
preukázaná zmluvou. Záverom tejto časti treba uviesť, že pri poskytovaní peňažných prostriedkov
vychádza čo do účelu z vyhlásenia jednotlivých klientov. Oblasť predmetu podnikania „žalobcu“ je
charakterizovaná ako rýchle pôžičky, kde nie je žiaden čas na preukazovanie pravdivosti zmluvnýchvyhlásení klientov. Ak by tieto vyhlásenia napokon boli nepravdivé, má k dispozícii viacero právnych
inštitútov na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (§ 49a O. z.) - dovolanie sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu pre uvedenie do omylu; § 507 Obch. zák.(citovala jeho znenie). V prípade jej

postavenia treba akcentovať aj jej dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupovala.
Jej argumentácia v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora
v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa, na ktorú zjavne zabudla poukázať žalobkyňa. Pri výklade
pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že
druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa

[ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG publikovaný o. i. v Švestka, J., Spáčil, J., J.
Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1-459. Komentář. 2. vydání. Praha: C. H. Beck,
2009, s.468-469). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere
uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský
záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným
princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04 publikovaný o. i. v

Eliáš, K. a kol.: Občanský zákoník. Velký akademický komentář. 1. svazek. § 1-487. Praha, Linde 2008,
s.324; Selucká, M. Ochrana spotřebitele v soukromém právu. 1. vydání. Praha: C. H. Beck 2008, s.54).
Analogicky, ak žalobkyňa v zmluve uviedla a aj podpísala, že poskytované peňažné prostriedky sú na
účel výkonu jej zamestnania, treba chrániť jej (žalovanej) dobrú vieru a žalobkyni nepriznať právne
postavenie spotrebiteľa. Nakoľko žalobkyňa nemienila použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú

potrebu, nie je spotrebiteľom. Vzájomný právny vzťah účastníkov konania je teda obchodnoprávny a
uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste. Vo vzťahu k účelu
poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon povolania (analogicky teda aj na výkon zamestnania) si
dovolila poukázať na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, sp. zn. P/0355/01/2012 vydané v
konaní proti nej, ktorým bob toto zastavené z dôvodu, že nebol preukázaný spotrebiteľský charakter

zmluvy, ktorej všeobecné podmienky boli predmetom kontroly, preto správny orgán dospel k názoru,
že v danom prípade nie je možné objektívne vyvodiť zodpovednosť účastníka konania za porušenie
§ 4 ods.2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods.3 a § 7 ods.1 v spojení s § 7 ods.2a),b) zák.č.250/07 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.372/90 Zb. o priestupkoch,
v znení neskorších predpisov. Z odôvodnenia rozhodnutia o zastavení konania si dovolila citovať:

Dlžníčka v posudzovanej zmluve nemá právne postavenie spotrebiteľa, pretože nenapĺňa definíciu
spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a ) Zák. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jej bol úver poskytnutý
na výkon POVOLANIA a dojednaná zmluva uzavretá podľa § 497 a n. Obch. zák. sa spravuje ako
absolútny obchod jeho právnym režimom. Uvedené rozhodnutie je potrebné analogicky aplikovať aj
na poskytnutie finančných prostriedkov na účel zamestnania. Ak by aj odvolací súd dospel k záveru,

že zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, je možné aj takýto vzťah možné zabezpečiť dohodou, ak spĺňa
všetky zák. požadované náležitosti. Predmetnú jej argumentáciu podporuje aj zák.č.205/07 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, kde zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo
splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov,
ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Má za to, že súd sa nedostatočne vysporiadal

s charakterom zmluvy. IV. Predmetná „dohody“ bola uzavretá platne v súlade s § 551 O. z. a taktiež
v súlade so všetkými právnymi predpismi SR a obsahuje všetky zák. požadované náležitosti. Ide o
právny úkon, ktorý patrí 2 spôsobilým subjektom práva, o ktorého platnosti nemožno nijakým spôsobom
pochybovať. Dohoda bola uzavretá písomne medzi žalobkyňou ako dlžníkom a ňou ako veriteľom
ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy. Dohoda obsahuje tiež

súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet
veriteľa. Má za to, že zák., v prípade splnenia všetkých predpísaných náležitostí nezakazuje veriteľovi
zabezpečiť dohodou budúcu pohľadávku, a to s prihliadnutím na jej zabezpečovaciu funkciu, ktorú plní
pred splatnosťou dlhu. V neposlednom rade treba uviesť, že z hľadiska výkladu právneho úkonu je
v zmysle judikatúry ústavného súdu potrebné uprednostniť výklad zachovávajúci platnosť právneho

úkonu, a nie výklad, ktorý platnosť právneho úkonu popiera. Úmyslom zmluvných strán každej zmluvy je
totiž uzavrieť platnú zmluvu a tento úmysel je potrebné pri výklade právneho úkonu chrániť. Žiadala, na
základe uvedených dôvodov, napadnutý Rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie
konania s tým, že žalobkyňa je povinná nahradiť jej trovy odvolacieho konania, vrátane trov právneho
zast., ktoré jej v predmetnom konaní vznikli a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.
Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., leboje vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku
má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,
pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa v podstate iba

opakujú skutočnosti uvádzané žalobkyňou už v konaní na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd výstižne
a presvedčivo vyrovnal.
Uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho

rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132

O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli

najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-
§ 135 O. s. p.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil

zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach

účastníkov konania.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku sa doplňuje nasledovné:
Zákonodarca - ako tvrdí žalovaná - pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo
splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov,
ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny, ale až s účinnosťou od 1.5.2014 (Čl. VIII bod 11. a

Čl. XIV zák.č.102/14 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe
zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o
zmene a doplnení niektorých zákonov), pričom predmetná dohoda bola uzavretá 30.9.2010.
Žalobkyňa na pojednávaní 2.6.2014 (zápisnica na č.l.61-62) vypovedala, o. i., že len musela oznámiť
svojho zamestnávateľa, na tejto dohode sa podpísala a vlastne nič iné tam nebolo napísané, ani dátum

dohody, kedy bola uzavretá, že vtedy ani nevedela na akú výšku sumy sa bude musieť vzťahovať cela
táto zrážka zo mzdy, či na istinu, či na úrok, čo je v nej zahrnuté, na čo všetko sa môže táto dohoda
vzťahovať, keďže pani (zamestnankyňa žalovanej) tam ozaj nemala času jej nič vysvetľovať, keďže
vonku čakalo veľa ľudí, ona na ňu ponáhľala, len nech toto tu vypíšu zamestnávateľa, sumu, ktorá jejpožičiava sa tamto vypísalo a všetky ostatné náležitosti aj o tom, v akej výške budú mesačne splátky
jej povedal, že to všetko jej vysvetlí I.. L. Š..
Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nemala nijakú možnosť ovplyvniť obsah dohody, čo malo za

následok vznik značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech, ako
spotrebiteľky.
Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 ods.1 prvá veta O. z. neslúži len ako zabezpečovací
prostriedok, ale súčasne sa na jej základe pohľadávka žalovanej ako veriteľa žalobkyne aj uspokojuje,
preto žalobkyni ako spotrebiteľke sa musí poskytnúť súdna ochrana v situácii, keď na základe dohody

je umožnené mimosúdnym výkonom zrážok z jej mzdy uhradiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez
súdnej kontroly jej podmienok.
Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.
Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobkyňa v odvolacom konaní neuplatnila žiadne trovy a žalovaná v ňom nemala úspech, preto nemá
právo na náhradu jeho trov.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.