Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. december 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/509/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710211595
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1710211595.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobkýň: 1/ P. E., A. A. L.. Č.. XX/XX, Š., 2/ Z.
B., A. Ž. L.. Č.. X, C., obe zast. advokátom JUDr. Igorom Kovačikom, Panenská ul. č. 7, Bratislava proti
žalovaným: 1/ T. B., A. M.B. L.. Č.. XX, A., zast. advokátom Mgr. Andrejom Maarom, Dunajská ul. č. 6,
Bratislava, 2/ J.. J. B., A. M. L.. Č.. XX, A., 3/ Q. J., A. Q. L.. Č.. XXX, F.Á. R., 4/ K. J., A. Q. L.. Č.. XXX, F.
R., žalovaní 2/, 3/, 4/ zast. advokátskou kanceláriou Fons iuris, s.r.o., Kominárska ul. č. 2, 4, Bratislava,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Pezinok z 20. mája 2015, č. k. 9C/284/2010- 323, na odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu tohto súdu

z 8. júla 2015, č. k. 9C/284/2010- 387 a na odvolanie žalovaných 2/ až 4/ proti uzneseniu tohto súdu z
8. júla 2015, č. k. 9C/284/2010- 389, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z 08.07.2015, č. k. 9C/284/2010- 387 sa p o t v r d z u j e.
Odvolanie žalovaných 2/ až 4/ proti uzneseniu súdu prvého stupňa z 08.07.2015, č. k. 9C/284/2010-
389 sa o d m i e t a.
Žalovaní 1/ až 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyniam 1/, 2/ k rukám advokáta JUDr.

Igora Kováčika trovy odvolacieho konania 72,91 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalobkyne 1/, 2/ sú podielovými spoluvlastníčkami
každá v X/X nehnuteľnosti zapísanej na LV pre kat. úz. S. č. XXXX ako parc. č. XXX - orná pôda
o výmere XX XXX V.X. Žalovaným 1/ až 4/ súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť žalobkyniam
1/, 2/ na účet ich právneho zástupcu trovy konania 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia 1.393,10 eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyne zdedili po poručiteľke P. E., zomr. dňa
XX.XX.XXXX, každá v podiele X/X v pomere k celku pozemok nachádzajúci sa v kat. úz. S. parc. č.

XXX/XXX - orná pôda vo výmere X XXX V.X. Dňa 12.09.2007 uzavreli žalobkyne ako predávajúce so
žalovanými ako s kupujúcimi kúpnu zmluvu, ktorou žalovaným predali svoje spoluvlastnícke podiely na
tejtonehnuteľnostizakúpnucenu250.000,-Sk.Včl.II.bod2/kúpnejzmluvybolodojednané,žekupujúci
zaplatiakúpnucenunarazpripodpisezmluvy.Včl.IV.bod5/kúpnejzmluvybolodojednané,ževprípade
nezaplatenia kúpnej ceny za podmienok dohodnutých v zmluve sa má za to, že zmluvné strany od
zmluvy odstúpili a zmluva sa od začiatku ruší. Listom z 29.03.2010 žalobkyne odstúpili od kúpnej zmluvy
z dôvodu, že žalovaní im nezaplatili kúpnu cenu. Z lekárskej správy V.. Q. Š. vyplynulo, že žalobkyňa 1/

je ľahko duševne zaostalá, žalobkyňa 2/ je ľahko až stredne mentálne retardovaná. Žalobkyne tvrdili, že
kúpnu zmluvu im priniesol W. S., podpísali iba jej poslednú stranu, so žalovanými sa nikdy nestretli, S. im
vyplácal postupne kúpnu cenu, spolu išlo asi o sumu 75.000,- Sk. Žalovaní tvrdili, že žalobkyniam riadne
vyplatili kúpnu cenu a to ešte pred podpisom kúpnej zmluvy. Žalobkyne si peniaze prepočítali. Kúpnucenuodovzdaližalobkyniamvobálke,vktorejbolo50kusovpäťtisícovýchbankoviek.Súdprvéhostupňa
nariadil znalecké dokazovanie za účelom posúdenia, či žalobkyne neuzavreli predmetnú kúpnu zmluvu
v duševnej poruche, ktorá ich robila neschopnými na tento právny úkon (§ 38 ods. 2 Obč. zák.). Znalkyňa

V..P.S.V.vznaleckomposudkuuviedla,žežalobkyňa1/jementálneretardovaná,pričomideomentálnu
retardáciu ľahkého stupňa a tento stav je trvalý. Žalobkyňa 2/ podľa znalkyne trpí tiež mentálnou
retardáciou ľahkého stupňa a aj v jej prípade ide o trvalý stav. Obe žalobkyne sú neschopné zodpovedne
robiť právne úkony a neboli schopné v čase podpisu predmetnej kúpnej zmluvy rozpoznať následky
svojho konania. V rámci svojho výsluchu znalkyňa vypovedala, že „mladšia zo žalobkýň“ (žalobkyňa 2/)

určite nevedela, čo podpisuje, nevie čítať ani písať, žalobkyňa 1/ chcela získať peniaze, vedela, že ak
niečopodpíše,takichdostane.Obežalobkynenepoznajúnominálnuhodnotupeňazíaideodefinitívnua
neliečiteľnú diagnózu. Pri uzatváraní predmetnej zmluvy žalobkyne neboli spôsobilé rozpoznať následky
svojho konania. Žalobkyňa 1/ tomu, zjednodušene povedané, detsky rozumela. Z tohto skutkového
stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Súd prvého stupňa zaujal stanovisko,
že žalobkyne majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.), keďže

vyhovujúci rozsudok v prejednávanej veci by bol podkladom pre zápis vlastníckeho práva žalobkýň do
katastra nehnuteľností. Žalobkyne sú mentálne zaostalé, nevedia čítať a ani písať, ich rozpoznávacia
schopnosťainteligenciajenaveľminízkejúrovni.Vzhľadomnatosúdprvéhostupňadospelkzáveru,že
predmetnákúpnazmluvajeabsolútneneplatnýmprávnymúkonomvzmysle§37ods.1Obč.zák..Tento
záver súd prvého stupňa odôvodnil nasledovne: „Posúdiac kúpnu zmluvu zo dňa 12.09.2007 dospel súd

kzáveru,žekúpnazmluvajezmluvouabsolútneneplatnoupodľa§37ods.1O.s.p.,keďnanejabsentuje
jasný, zrozumiteľný, slobodný a vážny prejav vôle na strane navrhovateliek.“ S obranou žalovaných sa
súd prvého stupňa vysporiadal nasledovne: „Námietky odporcov súd vyhodnotil ako nedôvodné. Súd
prvého stupňa uzavrel, že navrhovateľky v 1. a 2. rade neboli doposiaľ právoplatným rozhodnutím súdu
obmedzené, alebo pozbavené spôsobilosti na právne úkony. Spôsobilosť byť účastníkom konania zákon

zásadne priznáva každému, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti. Od spôsobilosti byť účastníkom
konania treba odlišovať procesnú spôsobilosť, t.j. spôsobilosť samostatne konať ako účastník konania.
Účastník konania sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V danom prípade
navrhovateľkysplnomocnilinazastupovanievkonaníprávnehozástupcu,ichprocesnáspôsobilosť bola
teda zabezpečená. Pokiaľ ide o platnosť plnomocenstva a spochybnenie účinkov podaného návrhu na

začatie konania súd uvádza, že spôsobilosť na právne úkony zisťoval v danom prípade súd v súvislosti
so zmluvou uzavretou dňa 12.09.2007, kde znalkyňa konštatovala, že v čase podpisu zmluvy, neboli
navrhovateľky spôsobilé posúdiť následky svojho konania. Uvedený záver však neznamená, že všetky
právne úkony vykonané navrhovateľkami je bez ďalšieho skúmania potrebné označiť za neplatné.“ S
poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vyššie. O

trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešným
žalobkyniam.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný 1/. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne. Vytkol súdu prvého stupňa, že vec po právnej stránke neposúdil
správne. Podľa žalovaného 1/ totiž predmetná kúpna zmluva netrpí žiadnymi takými vadami, ktoré by

spôsobovali jej neplatnosť v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s tým,
že žalobkyne „začali konanie právnym úkonom omnoho zložitejším ako predmet kúpnej zmluvy.“ Súd
prvého stupňa o duševnej spôsobilosti žalobkýň pri podaní žaloby a udelení plnomocenstva vôbec
nepochyboval a bolo mu teda zrejmé, že duševný stav žalobkýň neodôvodňuje niektorý z úkonov na
ich ochranu, napr. zbavenie spôsobilosti na právne úkony. Ak súd prvého stupňa dospel k záveru, že je

platné plnomocenstvo udelené žalobkyňami ich právnemu zástupcovi na ich zastupovanie v konaní, mal
zdôvodniť, v čom bol duševný stav žalobkýň v čase udelenia plnej moci odlišný od ich duševného stavu v
čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy. Pokiaľ sa podľa žalovaného 1/ preukáže, že žalobkyne v čase
uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy trpeli duševnou poruchou, ktorá ich robila na tento právny úkon
neschopnými, treba zvážiť, či boli procesne spôsobilé začať súdne konanie alebo splnomocniť tretiu

osobu na svoje zastupovanie. Ak súd prvého stupňa zistil, že žalobkyne by mali byť do nejakej miery
pozbavené spôsobilosti na právne úkony, mal dať podnet na začatie konania o pozbavenie spôsobilosti
na právne úkony podľa § 81 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 186 O.s.p.. Ďalej žalovaný 1/ v odvolaní
argumentoval tým, že v konaní bolo preukázané, že žalovaní ako kupujúci zaplatili žalobkyniam kúpnu
cenu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie aj žalovaní 2/ až 4/. Navrhli, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Rovnako ako žalovaný 1/ aj žalovaní 2/ až 4/
namietli, že mal aplikovať závery znaleckého posudku o duševnom stave žalobkýň aj na splnomocnenie
a na samotnú žalobu. Žaloba je podľa žalovaných 2/ až 4/ absolútne neplatným právnym úkonom a pretoju mal súd prvého stupňa zamietnuť. Ak žalobkyne neboli spôsobilé urobiť právny úkon, neboli spôsobilé
podať ani žalobu. Ďalej žalovaní 2/ až 4/ v odvolaní poukázali na to, že žalobu treba zamietnuť aj z
dôvodu, že žalobkyne v petite žaloby nevyjadrili vzájomnú viazanosť plnení (synalagmatický záväzok),

ku ktorému dochádza v prípade neplatnosti zmluvy (§ 457 Obč. zák.). Predmetná kúpna zmluva netrpí
podľa žalovaných 2/ až 4/ takými vadami, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť v zmysle § 37 ods. 1
Obč. zák.. Znalkyňa bola podľa žalovaných zaujatá. Napokon žalovaní 2/ až 4/ namietli, že napadnutý
rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok odôvodnenia. Vo vzťahu k výroku o trovách konania
žalovaní 2/ až 4/ uviedli, že súd prvého stupňa mal zohľadniť ich dobromyseľnosť a to, že duševnú

poruchu žalobkýň nemohli predvídať. Preto mal súd prvého stupňa podľa žalovaných 2/ až 4/ o trovách
konania rozhodnúť podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a nepriznať ich náhradu žalobkyniam.
Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolania bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolania
nie sú dôvodné.

Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia z 30.08.2012, č. k. 6Co/291/2012- 142 okrem iného
uviedol: „Ak by sa zistilo, že pri uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy žalobkyne neboli schopné posúdiť
následky svojho konania (rozumová - intelektuálna schopnosť) alebo svoje konanie ovládnuť (určovacia
schopnosť), prípadne oboje, predmetná kúpna zmluva by bola absolútne neplatným právnym úkonom
v zmysle § 38 ods. 2 Obč. zák.“

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním a najmä zo znaleckého posudku znalkyne V.. P. S. V. zistil,
že obe žalobkyne v čase podpisu predmetnej kúpnej zmluvy neboli spôsobilé posúdiť následky svojho
konania. V dôsledku toho treba urobiť záver, že žalobkyne v čase podpisu predmetnej kúpnej zmluvy
trpeli duševnou poruchou, ktorá ich robila na tento právny úkon neschopnými. Predmetná kúpna zmluva
je preto absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 38 ods.2 Obč. zák..

Vzhľadom na vyššie uvedený právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v zrušujúcom uznesení a
tiež vzhľadom na zistený skutkový stav veci nie je odvolaciemu súdu jasné, z akých dôvodov sa súd
prvého stupňa od tohto právneho názoru odchýlil a zaujal stanovisko, že predmetná kúpna zmluva je
neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. Treba pritom súhlasiť so žalovanými v
tom, že táto kúpna zmluva netrpí žiadnymi takými vadami, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť v zmysle

tohto zákonného ustanovenia. V konaní nebolo preukázané, že by kúpnu zmluvu žalobkyne uzavreli nie
slobodne, teda že by ju uzavreli pod vplyvom psychického alebo fyzického donútenia (samé to ani v
žalobe netvrdili). Nebolo tiež preukázané, že by predmetnú kúpnu zmluvu žalobkyne neuzavreli vážne,
teda že by ju uzavreli napr. v rámci stávky alebo hry. V predmetnej kúpnej zmluve sú práva a povinnosti
zmluvných strán definované určitým spôsobom, teda nevzniká žiadna pochybnosť o tom, aká presne

nehnuteľnosť bola predmetom prevodu a za akú kúpnu cenu ju žalobkyne predali žalovaným (podstatné
náležitosti kúpnej zmluvy). Nie je možné tiež urobiť záver o tom, že by predmetná kúpna zmluva bola
nezrozumiteľná, teda že by ani jej výkladom nebolo možné objektívne zistiť, čo ňou malo byť po slovnej
stránke vyjadrené. Súd prvého stupňa sa teda odchýlil od právneho názoru odvolacieho súdu,
čím postupoval v rozpore s § 226 O.s.p.. Súd prvého stupňa by sa mohol od tohto právneho názoru

odvolacieho súdu odchýliť iba za predpokladu, že by po zrušení prvého v poradí rozsudku vyšli najavo
také nové skutočnosti, vedľa ktorých by právny názor odvolacieho súdu nemohol obstáť. Žiadne také
skutočnosti však v konaní nevyšli najavo.
K obrane žalovaných treba uviesť, že žaloba nie je právnym úkonom a preto sa na ňu nevzťahujú
ust. § 37 a nasl. Obč. zák. upravujúce neplatnosť právnych úkonov. Ani jedna zo žalobkýň nebola

pozbavená spôsobilosti na právne úkony a ich spôsobilosť na právne úkony ani nebola obmedzená
(§ 186 a nasl. O.s.p.). Súd prvého stupňa samozrejme nemohol v čase podania žaloby vedieť o tom,
že žalobkyne trpia duševnou poruchou, najmä keď táto skutočnosť zo žaloby nie je zrejmá. Po tom,
ako v konaní vyšlo najavo, že žalobkyne trpia duševnou poruchou, súd prvého stupňa mohol, teda
nebolo to jeho povinnosťou, ustanoviť žalobkyniam opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O.s.p., a to v prípade,

ak by v prípade neustanovenia opatrovníka mohlo dôjsť k tomu, že procesné práva žalobkýň by boli
ohrozené, resp. ak by dospel k záveru, že žalobkyne by bez zastúpenia opatrovníkom neboli schopné
vykonávať svoje procesné práva v konaní. K takejto situácii však nedošlo, keďže žalobkyne boli najprv
v konaní zastúpené Ing. Máriou Slivovou a od 27.03.2012 sú v konaní zastúpené advokátom. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ust. § 109 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého súd konanie

preruší, ak účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom (procesná spôsobilosť) a nie je zastúpený
zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie. To znamená, že súd konanie nemusí prerušiť, ak je
takýto účastník zastúpený napr. advokátom a v takom prípade v konaní pokračuje s týmto zástupcom
účastníka bez toho, aby účastníkovi musel byť ustanovený opatrovník podľa § 192 a nasl. O.s.p..Obdobne aj v prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu nie je potrebné ustanoviť opatrovníka
podľa § 29 ods. 2 O.s.p. žalobkyniam, ktoré neboli pozbavené spôsobilosti na právne úkony a ich
spôsobilosť na právne úkony ani nebola obmedzená, trpia však duševnou poruchou, keďže obe sú v

konaní zastúpené advokátom. Ak totiž nie je potrebné ustanoviť opatrovníka účastníkovi, ktorý stratil
spôsobilosť konať pred súdom a ktorý je zastúpený advokátom, tým viac nie je potrebné ustanoviť
opatrovníka účastníkovi, ktorý je síce postihnutý duševnou poruchou, ale jeho spôsobilosť na právne
úkony nebola ani obmedzená a je zastúpený advokátom.
V prípade neplatnosti právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Obč. zák. ide o neplatnosť absolútnu pôsobiacu

od počiatku, ktorú nie je možné konvalidovať. Na neplatnosť právneho úkonu podľa tohto ustanovenia
nemá žiadny vplyv to, či kupujúci - žalovaní boli prípadne v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy
dobromyseľní v tom zmysle, že nevedeli o duševnej poruche žalobkýň.
Námietky žalovaných týkajúce sa znaleckého posudku považoval odvolací súd za neopodstatnené a
ničím nepodložené. Žalovaní mali možnosť namietnuť osobu znalkyne v lehote 5 dní od doručenia
uznesenia, ktorým bolo nariadené znalecké dokazovanie. Žalovaní tak neurobili. Preto nie je možné

akceptovať ich tvrdenie, že znalkyňa nebola nestranná, resp. že bola zaujatá, najmä keď toto tvrdenie
žalovaní ničím nepodložili.
Vust.§457Obč.zák.jeupravenýzvláštnyspôsobvydaniabezdôvodnéhoobohatenia,akzmluva,podľa
ktorej si strany vzájomne plnili, bola neplatná alebo bola zrušená. Znamená to, že právo jednej zmluvnej
strany na vydanie poskytnutého plnenia je podmienené jej povinnosťou vrátiť druhej zmluvnej strane to,

čo podľa zmluvy od nej prijala. Za synalagmatický pritom možno vzťah z neplatnej alebo zrušenej zmluvy
považovať iba za predpokladu, že už došlo na základe zmluvy ku vzájomnému plneniu zmluvných strán.
V prejednávanej veci žalobkyne v žalobe tvrdili, že žalovaní - kupujúci im nezaplatili kúpnu cenu a preto
sa v zmysle čl. IV ods. 5 kúpnej zmluvy má za to, že od nej účastníci odstúpili a zmluva sa tak ruší.
Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či a v akom rozsahu kupujúci - žalovaní zaplatili žalobkyniam

kúpnu cenu. Súd prvého stupňa nezameral dokazovanie na zistenie, či kupujúci zaplatili žalobkyniam
kúpnu cenu a to z dôvodu, že absolútna neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy vyplýva z § 38 ods.
2 Obč. zák.. Inými slovami, v konaní nebol dôvod skúmať, či došlo k zaplateniu kúpnej ceny, keďže
predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom bez ohľadu na to, či k zaplateniu
kúpnej ceny došlo alebo nie. Za tohto stavu nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné požadovať

od žalobkýň, aby v petite žaloby vyjadrili vzájomnú viazanosť plnení, t. j. aby v petite žaloby vyjadrili
svoju povinnosť vrátiť žalovaným kúpnu cenu. Ak totiž žalobkyne tvrdia, že žalovaní - kupujúci im kúpnu
cenu nezaplatili, logicky nie je možné, aby sa v petite žaloby zaviazali kúpnu cenu žalovaným vrátiť.
Okrem toho, samotní žalovaní sa počas prvostupňového konania ani nedomáhali vrátenia kúpnej ceny,
keďže tvrdili, že predmetná kúpna zmluva je platným právnym úkonom. Preto je odvolací súd toho

názoru, že žalovaní môžu podať samostatnú žalobu, ktorou sa budú proti žalobkyniam domáhať vrátenia
kúpnej ceny. Túto žalobu môžu podať po právoplatnosti rozsudku, ktorým bude určené, že žalobkyne
sú vlastníčkami predmetnej nehnuteľnosti.
Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, v konaní nebolo preukázané, že žalovaní zaplatili žalobkyniam
kúpnu cenu nehnuteľnosti, resp. či ju zaplatili v celom rozsahu. Za tohto stavu je odvolací súd toho

názoru, že ani dobromyseľnosť žalovaných pokiaľ ide o ich vedomosť, že žalobkyne trpia duševnou
poruchou, nemôže odôvodniť použite § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania a teda ich
nepriznanie žalobkyniam, ktorým na náhradu trov konania vznikol nárok.
Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219
ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd nepripustil proti svojmu rozsudku dovolanie, ako to požadovali žalovaní 2/ až 4/ v odvolaní,
pretože pre tento postup neboli splnené zákonné podmienky (§ 238 ods.3 O.s.p.).
Napadnutým uznesením z 08.07.2015, č. k. 9C/284/2010- 387 súd prvého stupňa uložil žalovanému 1/
povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie 99,50 eur v lehote 10 dní od doručenia uznesenia.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný 1/. Navrhol, aby ho odvolací súd zrušil. Uviedol, že

žalovaní majú v prejednávanej veci postavenie nerozlučných spoločníkov (§ 91 ods. 2 O.s.p.) a súd
prvého stupňa preto pochybil, keď povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie uložil iba žalovanému 1/.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Žalovaní ako kupujúci tvoria tzv. nútené procesné spoločenstvo; ide tu o takú procesnú situáciu, keď
hmotnoprávna úprava vyžaduje existenciu procesného spoločenstva v konaní. Žalobkyne totiž museli
žalovať všetkých účastníkov kúpnej zmluvy na strane kupujúcich, pretože ak by tak neurobili, ich žalobe
by nebolo možné vyhovieť. Nútené procesné spoločenstvo je vždy spoločenstvom nerozlučným.Keďže žalovaní tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. platia úkony
jedného z nich i pre ostatných. Všetci žalovaní sú teda povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne poplatok
za odvolanie spolu vo výške 99,50 eur (nie teda 4 x 99,50 eur). To však neznamená, že súd prvého

stupňa pochybil, keď napadnutým uznesením žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť poplatok za
odvolanie 99,50 eur. Žalovaní 1/ až 4/ sú totiž povinní zaplatiť poplatok za odvolanie 99,50 eur spoločne
a nerozdielne. Súd prvého stupňa uznesením z 08.07.2015, č. k. 9C/284/2010- 389 uložil žalovaným 2/
až 4/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť poplatok za odvolanie 99,50 eur. Za tejto situácie môže
súd prvého stupňa tento poplatok vymáhať od ktoréhokoľvek žalovaného s tým, že ak ho ktorýkoľvek

žalovaný zaplatí, poplatkovú povinnosť splnia všetci žalovaní. Okrem toho, žalovaný 1/ medzičasom
poplatok za odvolanie zaplatil.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Napadnutým uznesením z 08.07.2015, č. k. 9C/284/2010- 389 súd prvého stupňa uložil žalovaným 2/
až 4/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť poplatok za odvolanie 99,50 eur do 10 dní od doručenia
uznesenia.

Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalovaní 2/ až 4/. Navrhli, aby ho odvolací súd zrušil. Uviedli,
že žalovaní majú v prejednávanej veci postavenie nerozlučných spoločníkov (§ 91 ods. 2 O.s.p.) a súd
prvého stupňa preto pochybil, keď povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie uložil aj žalovanému 1/ a
aj im.
Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie treba

odmietnuť.
Súd prvého stupňa uznesením z 21.08.2015, č. k. 9C/284/2010- 403 zrušil uznesenie z 08.07.2015, č.
k. 9C/284/2010- 389 s odôvodnením, že žalovaní sú povinní zaplatiť poplatok za odvolanie 99,50 eur
spoločne a nerozdielne, pričom žalovaný 1/ ho už zaplatil.
Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie odmietol podľa § 218 ods.1 písm. e/ O.s.p..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a priznal ich náhradu žalobkyniam, ktoré mali v odvolacom konaní úspech. Trovy odvolacieho
konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobkýň. Ich právny zástupca vykonal v odvolacom
konaní 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) za 32,26 eur podľa § 11 ods.1 písm. a/, v spojení
s § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Keďže právne zastúpené boli obe žalobkyne, advokátska odmena

predstavuje 64,52 eur (32,26 x 2 = 64,52 eur). Po pripočítaní rež. paušálu 1 x 8,39 eur advokátska
odmena predstavuje 72,91 eur. Právnemu zástupcovi žalobkýň nič nebránilo, aby sa k odvolaniam
žalovaného 1/ a žalovaných 2/ až 4/ vyjadril jedným podaním, najmä keď obe odvolania boli z veľkej časti
obsahovo zhodné. Odvolací súd preto nepovažoval za účelný postup právneho zástupcu žalobkýň, ktorý
sa vyjadril osobitným podaním k odvolaniu žalovaného 1/ a osobitným podaním k odvolaniu žalovaných

2/ až 4/ a požadoval tak advokátsku odmenu za 2 úkony právnej služby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.