Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/220/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114224350
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114224350.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci
navrhovateľa: Ing. Eduard Bartoš - Bartex, IČO: 33 491 411, Košecké Podhradie 277, Košecké
Podhradie, právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24,
Žilina, proti odporcom: 1/ Z. E., nar. XX.X.XXXX, bytom O. č. XXX/XX, J., 2/ F. E., nar. XX.X.XXXX,
bytom O. č. XXX/XX, J., právne zastúpení JUDr. Vladimírom Žiakom, advokátom, so sídlom Kubínska
č. 1104/4, Žilina, o neúčinnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že darovacia zmluva zo dňa 6.7.2012, ktorej vklad bol povolený Správou katastra
Žilina pod č. V dňa 6.8.2012 uzavretá medzi Ing. K. E., nar. XX.X.XXXX, bytom O. č. XXX/XX, XXX
XX J. s manželkou F.. P. E., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX J. a odporkyňou v rade 1/
a odporcom v rade 2/, na základe ktorej bol na odporkyňu v 1/ rade v spoluvlastníkom podiele 1 a
na odporcu v 2/ rade v spoluvlastníckom podiele 1/2, prevedený trojizbový byt s príslušenstvom č. XX
na siedmom poschodí, vchod č. XX obytného domu s.č. XXX postaveného na. A. parc. č. XXXX/X a
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 350/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
s.č. XXX a pozemku A. parc. č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XXX mX pre k. ú. J. na ul. O.
16X/XX, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. J., v časti B LV pod r.č. XX v spoluvlastníkom podiele 1 a
pod r.č. XX v spoluvlastníckom podiele 1, je voči navrhovateľovi právne neúčinná.

Odporcovia v 1/ a 2/ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania
vo výške 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 255,29 eur a tieto zaplatiť na účet právneho
zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 10.7.2014 domáhal voči odporcom v 1/ a 2/ rade určenia, že darovacia
zmluva zo dňa X.X.XXXX, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žilina pod č. V dňa 6.8.2012
uzavretá medzi D.. K. E., nar. XX.X.XXXX, bytom O. č. XXX/XX, XXX XX J. s manželkou F.. P. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX J. a odporkyňou v rade 1/ a odporcom v rade X/, na základe
ktorej bol na odporkyňu v 1/ rade v spoluvlastníkom podiele X a na odporcu v 2/ rade v spoluvlastníckom
podiele X/X, prevedený trojizbový byt s príslušenstvom č. XX na siedmom poschodí, vchod č. XX
obytného domu s.č. XXX postaveného na. A. parc. č. XXXX/X a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXX/
XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu s.č. XXX a pozemku A. parc. č. XXXX/
X zast. plochy a nádvoria o výmere XXX mX pre k. ú. J. na ul. O. XXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX
pre k. ú. J., v časti B LV pod r.č. XX v spoluvlastníkom podiele X a pod r.č. XX v spoluvlastníckom podiele
1, je voči navrhovateľovi právne.

Návrh odôvodnil tým, že na základe rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 20.06.2013. sp. zn.
36T/70/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 16.10.2013, sp. zn. 2To/89/2013,

ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 16.10.2013 bol D.. K. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. č. XXX/XX. XXX XX J. uznaný vinným zo spáchania činu poškodzovania veriteľa podľa ust.
§ 256 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005,
za čo bol odsúdený na peňažný trest vo výmere 1000.- EUR s ustanovením náhradného trestu pre
prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu vo výmere 1 mesiac a podľa ust. § 287 ods. 1
Trestného poriadku mu bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi ako poškodenému škodu vo výške
37.675,93 EUR. D.. K. E. sa dopustil trestného činu na tom skutkovom základe, že vo funkcii štatutárneho
zástupcu dlžníka podnikateľského subjektu Píla Varín. s.r.o.. Priemyselná 744, Varín, IČO: 36399191,
odobral v období mesiacov november 2004 až Február 2005 od žalobcu guľatinu v celkovej hodnote
1.135.025,- Sk (37.675,93 EUR), za ktorú nezaplatil, ale so zámerom ho poškodiť, úmyselne zmenšil
majetok dlžníka spoločnosti Píla Varín. s.r.o. takým spôsobom, že previedol kompletnú technológiu píly v
hodnote 182.788.50 EUR s DPH na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.01.2005 na podnikateľský subjekt
Rajecké strojárne, a.s., Tulská 33. Žilina. IČO: 36404292 a dňa 03.05.2005 podal na Okresný súd Žilina
návrh na likvidáciu spoločnosti s ručením obmedzeným Píla Varín, s.r.o.. ale pohľadávku žalobcu a iných
dodávateľov nepostúpil na kupujúceho Rajecké strojárne, a.s.. čím žalobcovi spôsobil škodu vo výške
37.675,93 EUR. Celkovo všetkým poškodeným dodávateľom vrátane žalobcu spôsobil škodu vo výške
55.109,81 EUR. Ing. K. E. bolo vznesené obvinenie za predmetný trestný čin uznesením ORPZ v Žiline
dňa 31.07.2006 pod ČVS: ORP-851/OEK-ZI-2005.
Dňa 21.01.2014 podal žalobca ako oprávnený proti Ing. K. E. ako povinnému návrh na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 16.10.2013, sp. zn.
2To/89/2013, a to na vymoženie pohľadávky vo výške 37.675.93 EUR, trov oprávneného v exekučnom
konaní vo výške 16,50 EUR, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 618,78 EUR
a predbežných trov exekúcie vo výške 9.695,- EUR. Dňa 24.02.2014 súdny exekútor JUDr. Ján
Siget, so sídlom: Bottova 7, 010 01 Žilina vydal upovedomenie o začatí exekúcie ku dňu 21.01.2014.
Následne súdny exekútor dňa 20.03.2014 vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke CSOB stavebná sporiteľňa, a.s. a Československá obchodná banka a.s.. Na
základe žiadosti súdneho exekútora vo veci vyhlásenia exekúcie proti Ing. K. E. o poskytnutie zoznamu
nehnuteľného majetku, ktorý Ing. K. E. previedol na iné osoby alebo spoločnosti od 24.02.2011, Okresný
úrad Žilina, katastrálny odbor, súdnemu exekútorovi oznámil, že Ing. K. E. dňa XX.XX.XXXX spolu s
manželkou F.. P. E.. nar. XX.XX.XXXX bytom: O. XXX/XX. J., uzatvorili darovaciu zmluvu č. V XXXX/
XXXX, ktorou previedli na odporkyňu rade 1/ a odporcu v rade X/, v spoluvlastníkom podiele X trojizbový
byt s príslušenstvom č. XX na siedmom poschodí, vchod č. XX obytného domu s.č. XXX postaveného na.
A. parc. č. XXXX/X a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu s.č. XXX a pozemku A. parc. č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XXX mX
pre k. ú. J. na ul. O. XXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. J..
Darca ako dlžník žalobcu previedol na odporcov v 1/ a 2/ rade ako obdarovaných nehnuteľnosť, v ktorej
naďalej býva, pričom má na adrese O. č. XXX/XX, XXX XX J. stále vedený trvalý pobyt. Žalovaní v 1/ a
2/ rade sú blízkymi osobami darcu. Predmetná darovacia zmluva bola medzi darcom a jeho manželkou
a odporcami v 1/ a 2/ rade uzavretá dňa 06.07.2012. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá
bola predmetom darovacej zmluvy, bol príslušnou Správou katastra v prospech žalovaných v rade 1/
a 2/ povolený dňa 06.08.2012. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
17.12.2008, sp./.n.: 4 Cdo 163/2007 na splnenie podmienok odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle
ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka v prípade právnych úkonov medzi dlžníkom a osobou jemu
blízkou je postačujúce preukázať ich urobenie v určenej dobe a ukrátenie veriteľa. V týchto prípadoch
totiž zákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa aj vedomosť blízkej osoby o tomto úmysle predpokladá.
Darca, voči ktorému má žalobca vykonateľnú pohľadávku na základe exekučného titulu rozsudku
Krajského súdu v Žiline zo dňa 16.10.2013, sp. zn. 21 o/89/2013, bezodplatne previedol na osoby jemu
blízke, a to žalovanú v 1/ rade v spoluvlastníckom podiele 1/2 a žalovaného v 2/ rade v spoluvlastníckom
podiele 1/2 nehnuteľnosť popísanú v čl. II na základe darovacej zmluvy zo dňa 06.07.2012, ktorej účinky
nastali ku dňu povolenia vkladu vlastníckeho práva, t.j. dňa 06.08.2012. V dôsledku bezodplatného
prevodu predmetnej nehnuteľnosti dlžník ukrátil uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, nakoľko
zmenšil svoj majetok, z ktorého mohla byť pohľadávka žalobcu v rámci exekúcie uspokojená. Vzhľadom
na to, že dlžník v posledných troch rokoch pred podaním žalobného návrhu urobil právny úkon, ktorý
ukracuje uspokojenie žalobcovej pohľadávky, domáha sa navrhovateľ vyslovenia právnej neúčinnosti
tohto právneho úkonu.

Odporcovia v 1/a 2/ rade popierali dôvodnosť podaného návrhu a navrhovali súdu návrh zamietnuť.
Uviedli, že sa nepodieľali na žiadnych obchodných činnostiach, z ktorých by mal vzniknúť majetkový
prospech a jeho zabezpečenie sleduje podaná žaloba. Len prijali dar od svojich rodičov.

Vo veci súd nariadil pojednávanie. Účastníci na pojednávaní zotrvali sa svojich návrhoch.

Navrhovateľ uviedol, že argumentácia, že žalovaní sa nemali podieľať na obchodnej činnosti dlžníka v
tomto konaní je irelevantná. Sú naplnené všetky predpoklady pre určenie neúčinnosti darovacej zmluvy
voči žalobcovi.

Odporcovia v 1/ a 2/ rade uviedli, že zo strany rodičov odporcov nejde o špekulatívny charakter pri
prevode bytu. Jednalo sa vyslovene o zabezpečenie bytovej otázky svojich detí do budúcnosti. Pri
predbežnom jednaní na exekučnom úrade u dr. Sigeta bol predbežne dohodnutý takzv. predbežný
splátkový kalendár na úhradu uvedenej dlžnej sumy, čiže škody. Pokiaľ by nebol dlžník, otec odporcov
nezamestnaný, dlh by splácal. Odporcovia v rade 1/ a 2/ prijali dar v dobrej viere, vôbec nevedeli o
aktivitách svojho otca.

Podľa § 42a ods. 1 Obč. zák. veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 Obč. zák. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných
troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a
právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi
dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať..

Podľa § 42a ods. 3 Obč. zák. odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený
a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 116 Obč. zák. blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby
v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa § 42b ods. 3 Obč. zák. právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám,
ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym
nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť
právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

Podľa § 42b ods. 4 Obč. zák. právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný
a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov
a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Odporcovia v 1/ a 2/ rade zhodne vo výpovedi uviedli, že otcovi sa zhoršil zdravotný stav a preto sa
riešila sa otázka dedičstva. Neprikladali tomu dôležitosť, pretože to je bežná vec.

Uznesením ČVS: ORP-851 /OEK-ZI-2005 zo dňa 31.7.2006 vyšetrovateľ začal trestné stíhanie Ing.
Ľudovíta Lukaniaka ako obvineného za trestný čin poškodzovania veriteľa.
Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 36T 70/2012 zo dňa 20.6.2013 bol D.. K. E. uznaný vinným za
to, že vo funkcii štatutárneho zástupcu dlžníka podnikateľského subjektu Píla Varín s.r.o. odobral mimo
iného v období mesiacov november 2004 až február 2005 od podnikateľského subjektu Ing. Eduard
Bartoš - Bartex, Košecké Podhradie 277, guľatinu v celkovej hodnote 1.135.025,- Sk, čo predstavuje
37.675,93 eur a so zámerom úmyselne dané osoby poškodiť, im nezaplatil, úmyselne zmenšil majetok
dlžníka Píla Varín s.r.o. tým spôsobom, že previedol kompletnú technológiu Píly v hodnote 5.506.385,- Sk
na základe kúpnej zmluvy na podnikateľský subjekt Rajecké strojárne a dňa 3.5.2005 podal na Okresný
súd v Žiline návrh na likvidáciu spoločnosti s ručením obmedzeným Píla Varín s.r.o., ale pohľadávky
dodávateľov nepostúpil na kupujúceho Rajecké strojárne, čím spôsobil celkovo škodu 1.660.238,- Sk,
čo predstavuje 55.109,81 eur, čím spáchal trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm.
a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, za čo bol odsúdený na
peňažný trest vo výmere 1 tis. eur, pričom poškodení boli odkázaní na náhradu škody v občianskom
súdnom konaní.

Rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. 2To 89/2013-2051 zo dňa 16.10.2013, ktorým odvolací súd zrušil
rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 36T 70/2012 zo dňa 20.6.2013 v časti výroku o náhrade škody,
ktorým bol poškodený Ing. Eduard Bartoš -Bartex s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske
súdne konanie a uložil obžalovanému D.. K. E. povinnosť nahradiť poškodenému Eduardovi Bartošovi
- Bartex škodu vo výške 37.675,93 eur.

Návrhom na vykonanie exekúcie oprávnený v zastúpení právnym zástupcom navrhol dňa 20.1.2014
vykonať exekúciu voči povinnému, upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané JUDr. Jánom
Sigetom, súdnym exekútorom, Exekútorský úrad Žilina pod EX 10/2014-14. Súdny exekútor upovedomil
povinného Ing. K. E. o začatí exekúcie v prospech oprávneného a vydal exekučný príkaz EX 10/2014-21
a EX 10/2014-21 ktorým na základe vykonateľného rozsudku Krajského súdu Žilina č.k. 2To 89/2013
prikázal ČSOB, stavebná sporiteľňa, a.s. a Československá obchodná banka a.s. uhradiť pohľadávku.

Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor listom zo dňa 7.3.2014 v rámci súčinnosti uviedol, že povinný
spolu s manželkou uzatvorili darovaciu zmluvu pod č. V 4841/2012 dňa 6.8.2012, na základe ktorej
previedli na obdarovaných odporcov v rade 1/ a 2/ každému v 1 nehnuteľnosti trojizbový byt č. XX
s príslušenstvom na 7. posch. vo vchode č. XX obytného domu č. súp. XXX, postavený na A. pare.
č. XXXX/X a spoločné časti a zariadenia domu vrátane spoluvlastníckeho podielu na zastavanom
pozemku, pričom vlastníctvo odporcov v r. 1/ a X/je vedené pod r.č. XX a XX na LV č. XXXX k. ú. J..

Súd z obsahu darovacej zmluvy a návrhu na vklad zistil, že návrh na vklad vlastníckeho práva zo zmluvy
bol podaný dňa 6.7.2012, pričom o vklade vlastníckeho práva bolo rozhodnuté rozhodnutím č. V XXXX/
XX zo dňa 6.8.XX12 tak, že bol povolený vklad vlastníckeho práva v k. ú. J. pre byt č. XX vchod č. 20
na 7. posch. súp. č. XXX na pozemku A. parc. č. XXXX/X a podiel o veľkosti 350/10000 na spoločných
častiach a zariadeniach domu a na pozemku A. pare. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX mX v prospech odporcov vr. 1/ a X/.

Darovacou zmluvou zo dňa 6.7.2012, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žilina pod č. V dňa
6.8.2XX2, darcovia D.. K. E., nar. XX.X.XXXX, bytom O. č. XXX/XX, XXX XX J. s manželkou F.. P. E.,
nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX 0X J. ako darcovia darovali odporcom v 1/ a 2/ rade každému
v spoluvlastníckom podiele 1 trojizbový byt s príslušenstvom č. XX na siedmom poschodí, vchod č. XX
obytného domu s.č. XXX postaveného na. A. parc. č. XXXX/X a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXX/
XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu s.č. XXX a pozemku A. parc. č. XXXX/
X zast. plochy a nádvoria o výmere XXX mX pre k. ú. J. na ul. O. XXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX
pre k. ú. J..

Podľa výpisu z LV č. XXXX k. ú. J. zo dňa XX.X.XXXX, z ktorého súd zistil, že pod r.č. XX v časti A LV
je vedená odporkyňa X/ ako vlastnícka X a odporca 2/ ako vlastník v 1 pod r.č. XX bytu č. XX vo vchode
č. XX na 7. poschodí bytového domu spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a
zariadeniach domu XXX/XXXXX a spoluvlastníckym podielom na zast. pozemku

F. odporovať právny úkon je popri neplatnosti právneho úkonu a možnosti jednostranného odstúpenia
od zmluvy ďalším právnym následkom vadnosti právneho úkonu. Ratio legis právnej úpravy
odporovateľnosti spočíva v zabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú
k zmenšeniu majetku dlžníka a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla
byť z majetku dlžníka uspokojená. Podstatou odporovateľnosti právneho úkonu je, že právny úkon,
ktorému navrhovateľ odporuje, nie je vo vzťahu za stanovených podmienok k navrhovateľovi právne
účinný; vo vzťahu k ostatným subjektom však právne účinky právneho úkonu zostávajú zachované.
Neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu len voči ukrátenému veriteľovi je relatívnou neúčinnosťou,
na rozdiel od platnosti právneho úkonu, lebo s právnym úkonom sa inak spájajú všetky právne následky,
ku ktorým úkon smeroval. Táto neúčinnosť voči veriteľovi pôsobí na základe právoplatnosti rozsudku
súdu, a to ex tunc, teda od počiatku. Vo vzťahu k ostatným osobám zostáva odporovateľný právny
úkon účinným. Odporovateľnosť je procesným inštitútom, ktorý umožňuje veriteľovi domáhať sa na súde
právnej neúčinnosti právneho úkonu dlžníka. Neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je právo
hmotnoprávnej povahy, ktoré pôsobí len voči veriteľovi, dlžníkovi a tomu, kto mal z odporovateľného
úkonu prospech, na základe právoplatného rozhodnutia súdu.
Medzi základné predpoklady odporovateľnosti patria 1) existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje
pohľadávka veriteľa, 2) platnosť odporovateľného právneho úkonu, 3) vymáhateľnosť pohľadávky
veriteľa, 4) ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti) a 5 ) úmysel ukrátiť veriteľa
(subjektívna stránka odporovateľnosti).
1/. Právnym úkonom, ktorým sa ukracuje pohľadávka navrhovateľa je darovacia zmluva zo dňa
6.7.2012, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žilina pod č. V dňa X.X.XXXX uzavretá medzi
D.. K. E., nar. XX.X.XXXX, bytom O. č. XXX/XX, XXX XX J. s manželkou F.. P. E., nar. XX.X.XXXX,
bytom O. XXX/XX, XXX XX J. a odporkyňou v rade 1/ a odporcom v rade 2/, na základe ktorej bol na
odporkyňu v 1/ rade v spoluvlastníkom podiele 1 a na odporcu v 2/ rade v spoluvlastníckom podiele
1/2, prevedený trojizbový byt s príslušenstvom č. XX na siedmom poschodí, vchod č. XX obytného
domu s.č. XXX postaveného na. A. parc. č. XXXX/X a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXX/XXXXX
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu s.č. XXX a pozemku A. parc. č. XXXX/X zast.
plochy a nádvoria o výmere XXX mX pre k. ú. J. na ul. O. XXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. J..

2/ V konaní súd nezistil, že by daný úkon bol absolútne neplatný, prípadne že by niektorý z účastníkov
preukázal dôvod neplatnosti. Takúto skutočnosť ani žiaden z účastníkov netvrdil.

3/ Aj keď podľa judikatúry zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka,
ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní (R 44/2001), teda rozumie sa ním taká
pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť cestou výkonu rozhodnutia (exekúcia), t. j. ide o pohľadávku,
ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno
nariadiť výkon rozhodnutia (exekúciu). Ak by nebola pohľadávka právoplatne priznaná, je nevyhnutné
konanie o neúčinnosti právneho úkonu do skončenia konania o nároku z pohľadávky prerušiť.
V konaní mal súd preukázané, že rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. 2To 89/2013-2051 zo dňa
16.10.2013, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 36T 70/2012 zo dňa
20.6.2013 v časti výroku o náhrade škody, ktorým bol poškodený Ing. Eduard Bartoš -Bartex s nárokom
na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie a uložil obžalovanému IZ. povinnosť nahradiť
poškodenému Eduardovi Bartošovi - Bartex škodu vo výške 37.675,93 eur.

4/ Pokiaľ sa jedná o ukrátenie, toto mal súd preukázané tým, že darovacou zmluvou ako bezodplatným
právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, pretože došlo k prevodu majetku bez protihodnoty.
Ukrátením veriteľa je také zmenšenie (zníženie) dlžníkovho majetku, že tento nestačil na uspokojenie
veriteľovej pohľadávky. Nie je dôležité, aký veľký bol dlžníkov majetok v rozhodnej dobe, ale to, že tento
majetok bol odporovateľným právnym úkonom zmenšený. Podľa judikatúry, odporovateľnými nemôžu
byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku
dlžníka. Je však potrebné, aby išlo o reálne ekvivalentné právne úkony. V konaní o odporovacej žalobe
musí byť preto záver, že napadnutý právny úkon je úkonom ekvivalentným, vždy bezpečne preukázaný,
a to nie poukazom na jeho znenie, ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné
plnenie skutočne ekvivalentnej povahy (Rozsudok NS ČR z 5. 3. 2008, sp. zn. 30 Cdo 2435/2006)).
V tomto prípade však darca jednoznačne stratil majetok - aktíva, teda majetok patriaci do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, z ktorého možné uspokojiť dlh len jedného z manželov.
Pokiaľ sa nakladalo so spoločným majetkom, teda majetkom patriacim do BSM, vždy úkon jedného
z manželov, ktorý je bezpodielovým spoluvlastníkom veci predpokladá aj spoločnú činnosť druhého z

manželov, minimálne súhlas s nakladaním s majetkom v BSM, teda konanie druhého z manželov, ktorý
nebol dlžníkom je potrebné považovať za spoločný úkon dvoch bezpodielových spoluvlastníkov, ktorých
nemožno od seba oddeliť (spoločné účastníctvo), teda spoločný úkon dvoch osôb vzájomne zdieľajúcich
jeden osud právneho úkonu. Preto možno odporovať aj spoločnému úkonu dlžníka a jeho manžela.
Podľa rozsudku NS ČR 27. 11. 2001, sp. zn. 21 Cdo 2345/2000
dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno úspešne
odporovať, ak bývalí manželia pri vyporiadaní postupovali síce podľa §
150 OZ, ak konkrétne rozdelenie
vecí, príp. práv a záväzkov bolo dlžníkom úmyselne volené tak, aby stav po vyporiadaní znemožnil alebo
celkovo vylúčil uspokojenie pohľadávky veriteľa.
5/ Úmyslom ukrátiť veriteľa sa rozumie úmysel priamy (dolus directus), t. j. vedomie dlžníka, že svojím
právnym úkonom ukráti veriteľovu pohľadávku a vôľa tak urobiť, teda že sa dlžník chce vyhnúť svojej
povinnosti veriteľovu pohľadávku splniť. Nepožaduje sa však vedomie dlžníka, že veriteľova pohľadávka
je vymáhateľná, stačí objektívna skutočnosť, že je vymáhateľná. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá
pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a osobami
jemu blízkymi alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Túto právnu domnienku možno vyvrátiť,
teda preukázať, že neplatí, ak sa dokáže, že druhá strana dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej
starostlivosti nemohla rozpoznať. Takúto skutočnosť však odporcovia nepreukázali. Podľa rozhodnutia
(R 63/2004) pre aplikáciu ustanovenia § 42a Obč. zák. je podstatným preukázateľný a objektívne
daný dôvod na úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu, aj keď veriteľ v čase uzatvárania takéhoto
úkonu nebol s dlžníkom (darcom) v právnom vzťahu, ak takýto nárok uplatnil v lehote troch rokov od
uzavretia odporovateľného úkonu (darovacej zmluvy) a je objektívne preukázateľné, že obdarovaný
takýto úmysel za daných okolností pri náležitej starostlivosti musel poznať. Navrhovateľ uplatnil nárok
z právneho úkonu, ktorým bol ako veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných 3 rokoch
medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou. Podľa rozsudku NS ČR zo 17. 7. 2002, sp. zn. 21 Cdo 1751/2001
prevod nehnuteľnosti dlžníka, ktorý sa zapisuje do katastra nehnuteľností, na osoby blízke dlžníkovi
možno považovať za odporovateľný právny úkon len ak na jeho základe bolo vložené právo do katastra
nehnuteľností; trojročná lehota pre uplatnenie práva odporovať právnym úkonom dlžníka začína v týchto
prípadoch plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu do katastra nehnuteľností.
Zákon v tomto prípade úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej osoby o existencii
tohto úmyslu predpokladá vyvrátiteľnou domnienkou, ktorej opak nebol preukázaný. Dôkazné
bremeno opaku zaťažuje odporcu. Osoba blízka dlžníkovi sa môže podľa ustanovenia § 42a
ods. 2 OZ ubrániť odporovacej
žalobe, len ak preukáže, že o dlžníkovom úmysle skrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa
nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula náležitú starostlivosť na poznanie tohto
dlžníkovho úmyslu a šlo o náležitú starostlivosť. Súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR z 23. 1.
2002, sp. zn. 21 Cdo 313/2001, podľa ktorého zákonná požiadavka „náležitej starostlivosti“ podľa §
42a ods. 2 OZ znamená, že
dlžníkovi blízka osoba sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník
urobil v jej prospech, musí presvedčiť, že právny úkon neskracuje veriteľa dlžníka a nesmie robiť právne
úkony (prijímať podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľa dlžníka; v prípade, že sa tak nezachová, musí
byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z majetku, ktorý na
základe takého právneho úkonu od dlžníka nadobudla.
Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom
na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu),
aby úmysel dlžníka skrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu musel byť,
z ich výsledku spoznala (t. j. aby sa o tomto úmysel dozvedela). Nie je pritom významné, či
dlžník týmto právnym úkonom plnil svoj morálny alebo právny záväzok (Ro NS ČR z 23. 5.
2001, sp. zn. 21 Cdo 1912/2000). Ak sa má osoba dlžníkovi blízka podľa ustanovenia § 42a
ods. 2 OZ ubrániť odporovacej
žalobe, musí preukázať, že dlžníkov úmysel skrátiť veriteľa nemohla aj pri náležitej starostlivosti poznať,
aj keď dlžník uzavretím odporovanej zmluvy alebo urobením odporovateľného právneho úkonu v jej
prospech plnil svoju morálnu alebo právnu povinnosť (zo zákona, zmluvy alebo z iného právneho
dôvodu) (Rc 35/2002). Úspešná obrana žalovanej, osoby blízkej dlžníkovi podľa ustanovenia § 42a

ods. 2 OZ spočíva nielen v jej
tvrdení, že o úmysle dlžníka skrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla
vedieť, ale aj v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela a ani nemohla vedieť, hoci
vyvinula „starostlivosť“ na spoznanie tohto úmyslu dlžníka a išlo o „náležitú starostlivosť“. Vynaloženie
náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala so zreteľom na okolnosti prípadu
a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka skrátiť
veriteľa, ktorý tu v čase odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z jej výsledkov
spoznala (t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela) (Ro NS ČR z 5. 11. 2008, sp. zn. 30 Cdo 978/2007).
Podľa rozhodnutia NS ČR zo 7. 5. 2002, sp. zn. 21 Cdo 1290/2001 vynaložením náležitej starostlivosti
osobami blízkymi dlžníkovi sa rozumie, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na okolnosti
prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka
skrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z jeho
dôsledkov poznala (t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela). Uvedené platí aj v prípade, že dlžník
uzavretím odporovanej zmluvy alebo urobením odporovaného právneho úkonu v jeho prospech plní
svoju „morálnu“ alebo právnu povinnosť (zo zákona, zmluvy alebo z iného právneho dôvodu) Napr. brat
dlžníka, ktorému dlžník predal svoj rodinný dom v úmysle ukrátiť veriteľa, sa môže proti podanému
odporu ubrániť len tým, že dokáže, že bratov úmysel nemohol ani pri náležitej starostlivosti zistiť. Na
úspešnú obranu proti podanému odporu mu však nestačí len argumentovať tým, že bratovi už za
dom zaplatil dohodnutú kúpnu cenu a že už došlo k prevodu vlastníckeho práva vkladom do katastra
nehnuteľností.
V danej veci pritom rodičia, z ktorých bol jeden dlžníkom navrhovateľa darovali nehnuteľnosti deťom,
pričom nárok voči otcovi už bol uplatnený ako adhézny nárok v trestnom konaní. Fakt, či skutočne
bol zdravotný stav otca odporcov taký zlý, že predpokladali aj jeho možné úmrtie a prijali dar za
účelom riešenia ďalšej bytovej otázky, ne právne bezvýznamný, pretože odporcovia ako blízke osoby
nepreukázali takú činnosť, ktorou by preukázali, že ani pri náležitej starostlivosti nemohli vedieť o dlhoch
ich otca.
Prezumpcia úmyslu ukrátiť veriteľa je zo zákona predpokladaná pri právnych úkonoch, ktorými boli
veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník
urobil v prospech týchto osôb. Uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť
veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Preto pre vyvrátenie prezumpcie znalosti
úmyslu ukrátenia veriteľa nepostačuje samotné preukázanie absencie vedomosti na stane blízkej osoby
ale je nevyhnutné preukázať, že táto osoba nemohla o úmysle dlžníka vedieť ani pri vynaložení náležitej
starostlivosti. Pod pojmom náležitá starostlivosť je potrebné rozumieť zvýšenú mieru obozretnosti vo
vzťahu k úmyslu ukrátenia veriteľa.
Vzhľadom na vyššie uvedené zistené skutočnosti, teda ukrátenie uspokojenia navrhovateľovej
pohľadávky prevodom majetku v prospech odporcov v 1/ a 2/ rade, súd návrhu navrhovateľa vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal
právo na náhradu trov konania za tri právne úkony právnej pomoci podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhl.
č. 655/2004 Z. z. prípravu a prevzatie zastúpenia 1.7.2014, podanie návrhu na súd podľa § 13a ods.
1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. dňa 17.7.2014 a podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.
z. účasť na pojednávaní dňa 28.5.2015. Súd priznal náhradu za úkon vo výške tarifnej hodnoty úkonu
určenej podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. za úkon v roku 2014 vo výške 61,87 eur a
úkon v roku 2015 vo výške 64,53 eur. Zároveň ku každému úkonu priznal podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.
paušálnu náhradu výdavkov vo výške 8,04 eur k úkonu v roku 2014 a 8,39 eur k úkonu v roku 2015.
Spolu k tarifnej náhrade 212,74 eur súd priznal navrhovateľovi aj náhradu DPH vo výške 42,55 eur podľa
§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z..
Súd preto podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal odporcov v 1/ a 2/ rade ako neúspešných účastníkov na
náhradu trov konania navrhovateľa a zaviazal ich spoločne a nerozdielne, aby zaplatili navrhovateľovi
trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
255,29 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).