Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/234/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314211141
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314211141.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobkyne K. T., nar. XX.XX.XXXX,

L. XX, T., zast. JUDr. Jánom Sopiakom, Štefánikova 17, Humenné proti žalovanému G. T., nar.
XX.XX.XXXX, L. XX, T., zast. JUDr. Petrom Nízkym, Námestie slobody 2, Humenné, o vysťahovanie
z bytu takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný vypratať byt č. XX na X. poschodí, vo vchode XX, bloku K.-X/X, na ulici L. XXXX v
T. v lehote do 15 dní po zabezpečení náhradného ubytovania.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia v

sume 309,16 eur, ktoré je povinný zaplatiť na adresu právneho zástupcu žalobkyne v lehote do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou podanou dňa 24.09.2014 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného k vyprataniu bytu
č. XX, ktorý sa nachádza na X. poschodí, vo vchode XX, v bloku K.-X/X na ul. L. XXXX v T. do
15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žiadala priznať náhradu trov tohto konania. Svoj
návrh odôvodnila tým, že manželstvo so žalovaným bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu T. č.
k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa stal právoplatným dňa XX.XX.XXXX. Rozvodom
manželstva skončil aj spoločný nájom účastníkov k tomuto bytu, pretože žalobkyňa ešte pred uzavretím

manželstva so žalovaným bola členkou R. N. v T. a bol jej pridelený do nájmu byt č. XX, na X. poschodí,
vo vchode č. XX, v bloku K.-X/X, na ul. L. XXXX v T.. Uzavretím manželstva vzniklo právo spoločného
nájmu aj pre žalovaného, avšak rozvodom toto právo zaniklo bez nároku na akúkoľvek bytovú náhradu.
Sožalovanýmsanemôžedohodnúťnadobrovoľnomvysťahovanísazbytuakeďžeodrozvoduuplynula
dlhšia doba, má záujem vyriešiť svoju situáciu a z tohto dôvodu podala aj žalobu o vypratanie bytu,
ktorý žalovaný užíva už bez právneho dôvodu. Žalovaný súhlasil so žalobou, avšak žiadal, aby súd
zaviazal žalobkyňu zabezpečiť mu bytovú náhradu, keďže nemá možnosť náhradného bývania a nemá

kam ísť bývať. Poukázal na to, že je invalidným dôchodcom, poberá invalidný dôchodok vo výške 300
eur mesačne a v súčasnej dobe by mal nastúpiť pracovať do U., preto bol ochotný uzavrieť aj prípadný
zmier o vypratanie bytu, avšak s lehotou na vypratanie do konca roku 2015.

Vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania a listinných dôkazov zistil súd tento skutkový
stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Rozhodnutím o pridelení družstevného bytu
zo strany O. E. R. N. v T. zo dňa XX.XX.XXXX bol pridelený žalobkyni K. Š., nar. XX.XX.XXXX do
užívania byt č. XX v bloku K.-X/X na ulici L. XXXX, vo vchode XX, na poschodí X, pozostávajúci z X izieb,
kuchyne a príslušenstva. Žalobkyňa byt po pridelení začala aj užívať a následne uzavrela manželstvodňa XX.XX.XXXX, pričom spolu s ňou v tomto byte býval aj žalovaný. Z manželstva pochádzajú dve
deti, toho času plnoleté a to B. T., nar. XX.XX.XXXX a B. T., nar. XX.XX.XXXX. Z výsluchu účastníkov
konania bolo nesporne preukázané, že po rozvode manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom O.

E. T., č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa stal právoplatným dňa XX.XX.XXXX, žili
žalobkyňa a žalovaný v spoločne naďalej v tomto byte. Žalobkyňa tvrdila, že po rozvode približne dva
roky žalovaný sa v byte nezdržiaval a preto sa domnievala, že žalovaný pochopil, že nemôže v tomto
byte po rozvode ďalej ostať. Následne sa však vrátil späť do bytu a za súhlasu staršieho syna ostal v
tomto byte dovtedy, čo si nájde prácu. Od roku 2012 však žalovaný žiadnou čiastkou neprispieva na

úhradu za služby spojené s užívaním bytu, ani na nájomné. Nepracuje, v byte sa zdržiava a obmedzuje
ju v užívaní tohto bytu. Situácia sa vyhrotila do takej miery, že už ani deti nemajú záujem, aby žalovaný
ostal v tomto byte a preto podala návrh na vypratanie bytu. Žalobkyňa pracuje ako opatrovateľka mimo
územia SR. Do bytu prichádza sporadicky, má zdravotné problémy a preto žiadala, aby súd čo najskôr
v danej veci rozhodol. Poukazovala na to, že byt vlastnícky patrí R. N., ktorého je naďalej členkou. Do
bytu v čase trvania manželstva investovali obaja manželia, avšak po rozvode manželstva už zo strany

žalovaného sa do bytu nič neinvestovalo.

Žalovaný v podstate nevyvracal ničím výpoveď žalobkyne. Tvrdil len to, že nikdy sa definitívne z bytu
nevysťahoval. Kým pracoval, prispieval aj na úhradu za užívanie bytu a je pravdou aj to, že posledné dva
roky neprispieva do domácnosti vôbec, pretože nemal prácu a je poberateľom iba invalidného dôchodku.

Poukázal na to, že finančné nároky po rozvode manželstva ostali medzi účastníkmi nevysporiadané a
preto z bytu odíde za predpokladu, že mu žalobkyňa zabezpečí bytovú náhradu, keďže nevlastní žiadnu
nehnuteľnosť, nemá kam ísť bývať. Z jeho výpovede súd ďalej zistil, že žalovaný odchádza do U., kde
ide pracovať na základe pracovnej zmluvy uzavretej s G. Q. G., ktorej majiteľom firmy je C.. U.. Nevie
však presne uviesť, aký bude jeho príjem. Zrejme sa bude pohybovať od počtu odpracovaných hodín.

Uviedol, že má v T. matku, ktorá žije v byte sama, avšak má priateľa a neželá si, aby v ňom žil žalovaný
v spoločnej domácnosti. Požadoval primerané náhradné bývanie, aj garsónku.

Zástupca žalobkyne žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k vyprataniu bytu do 15 dní po zabezpečení
náhradného ubytovania zo strany žalobkyne. Poukazoval na ustanovenie § 712a O. z., podľa ktorého má

žalovaný nárok na náhradné ubytovanie a to aj vzhľadom k tomu, že nárok na uzavretie zmluvy o nájme
bytu družstevného vznikol žalobkyni pred uzavretím manželstva a vzhľadom k tomu, že manželstvo bolo
rozvedené v roku XXXX, mal žalovaný dosť času vyriešiť si svoju bytovú situáciu a mal odísť z bytu.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný má invalidný dôchodok a poukázal aj na to, že má uzavretú pracovnú
zmluvu, na základe ktorej odchádza za prácou do U., je predpoklad, že bude mať aj dobrý príjem a môže

si svoju bytovú situáciu riešiť. Žiadal priznať náhradu trov tohto konania.

Podľa § 705 ods. 1, 2, 3 O.z. ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného
z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt
ďalej užívať ako nájomca.

Aknadobudolprávonauzavretiezmluvyonájmedružstevnéhobytujedenzrozvedenýchmanželovpred
uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu
z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch
spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh

jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom
bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko
prenajímateľa.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu získala
žalobkyňa pred uzavretím manželstva a preto zaniklo právo spoločného nájmu bytu rozvodom a právo
užívať tento byt ostalo žalobkyni, ktorá nadobudla právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva.

Predmetom tohto konania je však nárok žalobkyne na vypratanie bytu, keďže žalovaný túto situáciu
zákonne upravenú ustanovením § 705 ods. 2 nerešpektuje a z bytu sa dobrovoľne vysťahovať nechce.
Nakoľko medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode a k dobrovoľnému odchodu žalovaného z
predmetného bytu, súd vyhovel žalobnému návrhu a zaviazal žalovaného predmetný byt vypratať ato v lehote do 15 dní po zabezpečení náhradného ubytovania. Náhradné ubytovanie súd žalovanému
priznal v súlade s ustanovením § 712a ods. 7 O. z., pretože v danom prípade neboli zistené okolnosti
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odmietali priznanie žalovanému právo na bytovú náhradu, ako aj

s poukazom na to, že žalovaný v byte býva po rozvode od roku XXXX. Po rozvode manželstva bol
zamestnaný, poberal aj invalidný dôchodok, mohol si riešiť svoju bytovú situáciu a aj v súčasnej dobe
vzhľadom k tomu, že preukázal nástup do zamestnania a príjem z titulu invalidného dôchodku, je táto
situácia nemenná. Náhradné ubytovanie mu však patrí vzhľadom k tomu, že nebolo v konaní zistené,
aby žalovaný vlastnil nejakú nehnuteľnosť, alebo mal inú možnosť zabezpečiť si náhradný byt, alebo

ubytovanie.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal žalobkyni náhradu trov
konania, ktoré jej vznikli na trovách právneho zastúpenia a zaplatením súdneho poplatku. Trovy konania
pozostávajú z týchto položiek:

Trovy žalobcu pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške
309,16 eur (2krát hlavný úkon po 61,87 eur = 123,74 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie
žaloby na súd + 1krát 1 hlavného úkonu po 15,46 eur za účasť na pojednávaní dňa 3. 11. 2014, ktoré bolo
odročené bez prejednania veci samej + 2krát hlavný úkon po 64,53 eur = 129,06 eur - 1. zastupovanie
na pojednávaní dňa 27. 1. 2015, 2. zastupovanie na pojednávaní dňa 24. 2. 2015 + 3krát paušál po 8,04

eur = 24,12 eur + 2krát paušál po 8,39 eur = 16,78 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Právnemu zástupcovi žalobkyne súd nepriznal odmenu za pojednávanie dňa 27. 11. 2014. Toto
pojednávanie sa neuskutočnilo vôbec, čo bolo oznámené telefonicky právnemu zástupcovi žalobkyne
deň vopred 26. 11. 2014 (úradný záznam čl. 21 spisu). Toto pojednávanie sa teda nekonalo, preto sa ho

ani právny zástupca žalobkyne nemohol zúčastniť a nepatrí mu ani odmena za toto pojednávanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa
oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.